Underground - trochu nedotiahnutý počin, ktorý ide under-priemer a nemá rad lietajúce motorky.
Recenzia:
Raz za uhorský rok po zavretí nejakej ťažkej knihy to na mňa príde … chuť vypnúť a ponoriť sa do jednoduchého sveta českého pulpu. Na scéne sa hovorí o troch kráľoch, alebo aj KKK… Kulhánek, Kopřiva, Kotleta.
Prvých dvoch poznám, no s Kotletom (Leoš Kyša) som ešte nemal tú česť. Povedal som si, že je čas to napraviť a zostúpil do Underground-u, románu, ktorý mi bol tematicky blízky (cyber-punk). Tu na stránke má 81%…O to viac som potom zostal prekvapený. Ak nemáte chuť na rozsiahlu pitvu, preskočte rovno na záver dole.
To čomu hovorím český pulp si od svojho vzniku, za ktorý považujem rok 1995 (Vládci strachu, Jiří Kulhánek) po dnešok užíva u fanúšikov stúpajúcu, nekritickú popularitu. Hoci to znie dobre,práve to je jeho hlavný problém…
Kulhánek vytvoril, zdá sa mávnutím ruky nový populárny žáner, ktorý sa stal súčasťou českej fantastiky. Romány sú priamočiare, po okraj naplnené akciou a hláškami, ktoré majú čitateľa pobaviť. Vytvárajú na prvý pohlaď dojem ľahkého receptu na úspech, ale zdanie klame. Rovnako ako zložiť hit na tri akordy, aj napísať dobrý pulp vyžaduje um a vynaliezavosť. Mrzí ma to, ale ani jedno z toho v Undergrounde-e nenájdeme.
Príbeh sa točí okolo pár nápadov autora, ktoré sa snaží spojiť do jedného celku, no nevie ich v príbehu umiestniť, alebo úspešne vygradovať. Nápady ako digitálne čarodejky, strana pirátov budúcnosti, alebo tri úrovne mesta Praha sú v poriadku. Škoda, že hoci majú svoj účel (zápletka, postavy, lokácia), neurobíme s nimi nič viac… Príbeh je variácia filmu Johnny Mnemonic z roku 1995 a má akú takú zápletku, predvídateľný vývoj a antiklimatické vyvrcholenie.
Pýtam sa, je však slabý príbeh problémom? Za mňa áno, ale tento žáner má oveľa dôležitejšie piliere.
Strhujúca akcia, zaujímavé postavy, lokácie a hlavne vtipné hlášky sú základom dobrého českého pulpu, tak čo nás po príbehu…
Tu však opäť narazíme.
Jednotlivé suroviny v recepte nestoja za veľa a namiesto krvavého steaku sa prekúsavame mrazeným polotovarom.
Postavy majú jeden rozmer a skrátka niesu dosť cool. Vyzerá to, že sa autor natoľko stotožnil s hlavnou postavou, že zabudol pre ňu vybudovať komplexnú osobnosť. Hrdina skončil ako generický tvrďák a nepreháňam keď poviem, že si nepametám ako sa volal. Všetky ženy v knihe sú chodiace poprsia, ktoré pre autorovu pubertálnu fascináciu ženským telom nepôsobia príťažlivo, ale skôr trápne.
Ostatné postavy, až na istého Toma (náznak vývoju postavy) sú na tom podobne, no najhoršie dopadli oponenti nášho hrdinu. V knihe je JEDEN a to myslím doslova JEDEN "typ“ nepriateľa. Je to motorkár v čiernej kombinéze. Žiadny nápaditý bojovníci zo sveta cyber-punku, či bojová technika... Dokola porážame motorkárov v čiernej kombinéze… Zas… A zas… A zas… Až do konca.
Bojové scény síce majú spád, ale chyba zaujímavý priebeh a hlavne dramatické vyvrcholenie. Aj keď sa ocitneme niekde kde by postavy mohli využiť terén, alebo rekvizity, nestane sa tak. Nás hrdina vlastne nemá s nepriateľmi nikdy uveriteľný problém a každého s ľahkosťou poráža. Súbojom tak chyba gradujúce napätie, alebo zvraty …
Miesta, ktoré navštívime by si zaslúžili hlbšie popisy, ktoré by im dali atmosféru a osobnosť. Sice sa ocitneme na viacerých miestach s nápadom, no nezapíšu sa žiadnou emociou... Po zavretí knihy som si nevedel vybaviť jedinú lokáciu, alebo akčnú scénu, ktorá by mi utkvela v pamäti.
Tak nám zostávajú ako posledný klinec do rakve vtipné hlášky. Tu našťastie zisťujem, že mám pamäť v poriadku, lebo tie tak skoro nezabudnem… Autor si ich pomýlil s čím vulgárnejšie, tým lepšie a nasekal tam tie najsprostejšie prvoplánové oplzlosti, aké ho v priebehu písania napadli. Každá z nich je o polovicu dlhšia ako by mala a tak okrem toho, že niesu vtipné, zostávajú na strane príliš dlho… Ich načasovanie je mimo „rytmu“ a dopadajú často sucho, bez žiadaného efektu, alebo vytrhnú čitateľa z deja.
To že namiesto popisov na vykreslenie zvukov, autor začne od polovice románu používať citoslovcie ako v komikse, už nechám bez komentára. Možno je to jeho vlastný štýl, možno ho to už len nebavilo písať… Ja ho aj tak trochu chápem.
Záver:
Považujem autora za neschopného ? Nie… Vidím, že úspešne vytvoril kolekciu kníh, ktorá si našla svojho čitateľa. Čo považujem za smutné je neschopnosť fanúšikov žánru hodnotiť kriticky (81%?!?!). Buďme kritický k veciam čo máme radi! To je prejav záujmu… Autor je drsňák, on to znesie.
Ak budeme iba konzumovať s palcami hore kvalita pôjde do "sem vložte náhodnú hlášku z knihy".
Hoci pulp nemusí byť inteligentný, musí byť chytrí, hoci nie originálny, stále musí byť nápaditý a aj keď netreba aby bol umelecký, stále by mal byť dobre a trefne napísaný. Nestačí vedieť nadávať a mat napozerané B-čka z 90ok.
Underground mi príde ako podpriemer, ktorý som dočítal v očakávaní veľkého finále, ktoré neprišlo… Sklamaný dávam 2 hviezdy **.
Nelámem však palicu tak rýchlo…
Napriek tejto kritickej recenzií na autora ešte nezanevriem a pri najbližšej príležitosti, keď to na mňa príde, skúsim siahnuť po jeho románe SPÁD(94%?), ktorý je jednohlasne ospevovaný.
Dúfam, že Underground bol iba krok vedľa a ešte mi Kotleta ukáže čo dokáže. A nielen to, ale dá mi na frak tak, že si to budem pamätať.
Underground
František Kotleta (p)
Praha City je šťastné město. Deset milionů obyvatel zde přežívá díky výdobytkům moderních technologií, zatímco zbytek Evropy se propadl do chaosu. Nikdo nepochybuje, že je to pravda, tvrdí to přece City News! Jenže Petr Vachten... více
