Piknik u cesty

recenze

Piknik u cesty - dobové posolstvo z cenzurovaného režimu ma stale jedinečný námet a atmosféru, ktorá je skrátka iná.

rýchla Recenzia:

Svetoznámy román z východu, ku ktorému sa roky obozretne približujem ako stalker postupujúci cez pásmo ... Nakoniec som nabral odvahu a zobral preklad z roku 1974 do rúk a začal obracať strany.
Myslím že kniha musela byť originálna a nabitá novými nápadmi vo svojej dobe a hlavne svojom prostredí, kde napriek cenzúre priniesla silne posolstvo. Vedel by som ju najlepšie prirovnať k tvorbe Philip K. Dicka, ak by namiesto drog siahol na dno fľaše a písal azbukou. Román nám na štyri kapitoly rozpovie príbeh ľudí reagujúcich na návštevu mimozemšťanov, ktorý sa tu len stavili na cigaretu a šli ďalej, bez toho aby mali o nás záujem. Ľudstvo sa spolu s našim hrdinom snaží vyťažiť z toho čo po návšteve zostalo.

Dielo by sa dalo destilovať do pár kľúčových tém, no z pohľadu dnešného čitateľa by som sa už príliš nezaoberal tým kto, čo, alebo kde. Dnes už sa dvojrozmerný, hulvátsky, alkoholici za hrdinov moc nenosia ... Odpoveďou na čo, je "zamestnanie" stalker, alebo tiež po nociach sa plížiaci zlodej, ktorý chodí do pásma zbierať artefakty. Náš hrdina by mal vynikať v tejto forme obživy, ale nikdy sa nedozvieme ako. Miesto kde, čiže pásmo je popísané menej než nedostatočne, spolu so všetkými fenoménmi, ktoré sa v ňom nachádzajú. Tvoria prekážku pre hrdinu a autorským zámerom bola ovela viac symbolika ako
ich rozvedenie v príbehu.

Skutočne zaujímavé témy, ktoré si aj dnes vieme v románe užiť sú práve tie, ktoré ho robia stále jedinečným. Dneska si čitateľ môže vybrať knihu o prvom kontakte z celého spektra publikácií, ale knihu o prvom nekontakte ? Návšteva, ktorej ľudstvo nestojí za pozornosť? Alebo si ani nevšimla, že tu vôbec sme? V atmosfére knihy je naša ľudská malosť, túžby, pudy a hrubosť vykreslená tak ako to dokáže len dobový autor z východu. Som presvedčený, že pod povrchom sa skrýva silné posolstvo. Škoda, že nedostalo viac priestoru… Pár pseudo siláckych rečí o chuti na fľašku by som preň v knihe bez váhania obetoval.
V pozadí celého príbehu môže pozorne oko nájsť pred cenzúrou režimu skryté metafory a podobenstvá, ktoré ak vnímame v kontexte doby, dávajú knihe dalšý rozmer. V posledných riadkoch prerazia jasne na povrch a nútia nás zamyslieť sa a pehodnotit príbeh, ktorého sme boli svedkom. Zrazu cestovanie "cez hranicu" do zóny, kde je "vyspelejšia civilizácia", aby sme odtiaľ nosili spať vzácne predmety, ktoré predáme ma úplne iný význam.

Záver:
Hoci celý Piknik u cesty pôsobí ako nekonzistentný prvý nástrel pred korekciou, z ktorého malo vzniknúť obsiahlejšie dielo (čo môže byť aj pravda), snaží sa povedať príliš veľa na pár stranách a často na úkor prázdnych rečí strácame podstatu, myslím že stále stojí za prečítanie. Keď už pre nič iné tak pre dobovú atmosféru cenzurovaneho obsahu s posolstvom, pohľad na ľudstvo očami mimozemšťanov z východu, a dodnes jedinečný prvý nekontakt. Za mňa aj napriek tomu, že román nestarne do krásy ešte stále 3 červené hviezdy. ***

Bratři Strugačtí jsou dnes nejvýznamnější zástupci sovětské science fiction, uznávaní a vydávaní v celém světě. Za Piknik u cesty dostali švédskou cenu Julese Verna, za jinou knihu významnou sovětskou cenu Aelita, určenou pro nejl... více

Komentáře (0)