Patriarchova jeseň tempo & emoce
Gabriel García Márquez
Téma samozvaného diktátora je typická, možno obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom – využil pritom paródiu a satiru, motívy a symboliku smrti, charakteristické pre barokové obdobie. Charakteristický štýl rozprávania, príznačný pre Sto rokov samoty, je zúžený na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Spisovateľ prekvapí hypertrofiou obrazov a scén, v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov sa popiera lineárny čas, v ktorom akoby logika nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na fragmenty. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza z jednej osoby na druhú, spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality“. Zároveň v románe nastoľuje otázku moci všeobecne, výrazne zaznieva aj rozmer existenciálny.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 1978 , Slovenský spisovateľOriginální název:
El otoño del patriarca, 1975
více info...
Tempo čtení (1x)
rychlé |
|
100 % | |
střední |
|
0 % | |
pomalé |
|
0 % |
Emoce z knihy
Žádný uživatel zatím nepřidal emoce z této knihy. Buďte první.
Štítky knihy
stáří umírání magický realismus totalitní režimy Karibik kolumbijská literatura hispanoamerická literatura román o diktátorovi
Autorovy další knížky
2006 | Sto roků samoty |
2008 | Láska za časů cholery |
2005 | Kronika ohlášené smrti |
1997 | O lásce a jiných běsech |
2005 | Na paměť mým smutným courám |