Nemôžeme výstižnejšie uviesť slovenskému čitatelovi tento význačný román Karla Čapka ako slovami samého autora: „Opýtali sa ma, ako som na to prišiel, že som napísal Vojnu s Mlokmi; a prečo som si vybral práve Mlokov, aby som z nich urobil nositeľov takzvanej románovej utópie o zániku ľudskej civilizácie. V časoch, keď to na svete vyzeralo hospodársky pramizerne a politicky ešte o čosi horšie — napísal som pri istej príležitosti vetu: "Nesmiete si myslieť, že vývoj, ktorý dal vznik nášmu životu, bol jedinou vývojovou možnosťou na tejto planéte." - A už to bolo tu. Táto veta zavinila, že som napísal Vojnu s Mlokmi. Ved je to pravda: nemôžeme vylúčiť, že by sa za priaznivých okolností nemohol iný typ života, povedzme iný živočíšny druh ako človek, stať vehiklom kultúrneho vývoja. Človek s celou svojou civilizáciou a kultúrou, s celými svojimi dejinami vyvinul sa z cicavcov, z čeľade primátov; a tak si môžeme myslieť, že by podobná evolučná energia mohla okrídliť vývoj iného živočíšneho druhu...
To bola prvá myšlienka; a tá druhá bola táto: Keby iný druh živočíchov ako človek dosiahol stupňa, ktorý nazývame civilizáciou, čo myslíte: robil by práve také nezmysly ako ľudstvo? Viedol by podobné vojny? Rovnako by prežíval dejinné katastrofy? A ako by sme hľadeli na imperializmus jašterov, na nacionalizmus termitov, na hospodársku expanzivitu čajok alebo sleďov? Čo by sme povedali na to, keby iný živočíšny rod, a nie človek, hlásal, že s ohľadom na svoje vzdelanie a množstvo má iba on právo na to, aby obsadil celý svet a ovládal celý život?
Nuž tak teda táto konfrontácia s ľudskými dejinami, a to s najaktuálnejšími dejinami, ma prinútila sadnúť si k písaciemu stolu a napísať Vojnu s Mlokmi. ”... celý text