• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 6 knih

Nové komentáře u knih Andrej Sergejevič Makin

Spoveď padlého zástavníka

„Výborná kniha, Makine v nej na malej ploche socialistického sídliska poetickým spôsobom popisuje absurditu celej spoločnosti. Nie je to žiadne vzrušujúce čítanie s nejakým jasným, archaickým členením (takmer neprítomného) deja. Pre mňa jediný šrám, ktorý tejto knihy uberá na podľa mňa potenciálnej večnosti (nie vždy je to len o kvalite, bohužiaľ), je miestami náhle popisovanie až prehnane citových udalostí, ktoré však sa zdajú v kontexte tejto knihy neprirodzene šokujúce, akoby sa sám Makine bál, že už začína nudiť. Veď ostatne, aj sa obajavujú až niekde v poslednej šestine knihy. Odhliadnúc od toho, ide o jednu z najlepších kníh môjho čitateľského roka :)“... celý text
— debreno

---

Za času řeky lásky

„v prípade tohto románu nerozumiem tomu, prečo má také nízke hodnotenie, pretože má krásnu atmosféru, dotýka sa vecí, ktoré sú univerzálne kdekoľvek a v ktorejkoľvek dobe, a Makine je jedným z tých spisovateľov, ktorí akoby písali jednu jedinú knihu, takže človek, ktorý Makina číta, má pocit, že je opäť doma.“... celý text
— netopýr088

---

Žena, ktorá čakala

„Krásna lyrická kniha, pri čítaní som mala pocit, že čítam viac kníh v jednom. Jednak sme tam mali kritické nazeranie na politický režim v ZSSR, ako desiatky rokov ovplyvnili ľudí v 70.rokoch, v ktorej sa kniha odohráva. Autor krátko popisuje umelecké kruhy, ktoré šli proti hlavnému režimu a sám sa ironicky vysmieva z pokusu tých ľudí sa odlíšiť a odčleniť. Krásne to navodzuje na atmosfére počas návštevy amerického novinára, pred ktorým všetci vehementne predstierajú, že sú väčšími disentmi, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Oni, Rusi, sa snažia pôsobiť západniarsky, ale je im to málo platné, pretože to, s čím by oni mohli vyrukovať pred Američanom, už všetko na západe poznajú. Oni mu môžu opisovať krásy Volgy, ale Američan má NY, Londýn, Paríž, všetky veľké kolosy. V knihe nájdeme aj autorovu cestu do Archangeľska na sever, neďaleko Bieleho mora. Tam skúma zvyky a obyčaje najstarších obyvateľov. Respektíve obyvateliek, pretože síce píšeme knihu v 70.rokoch, ale záasahy vojny tam doteraz pretrvávajú. Čím? Starých mužov tam nájdete málo, buď sa z vojny pred 30 rokmi nevrátili, alebo boli zmrzačení, upili sa k smrti, v horšom prípade sa zabili. Takže, preto tie staré ženy. V knihe nájdete náznaky ničivosti vojny, ktorá aj po desiatkach rokov zasahuje do života v malej dedine. Medzi týmito ženami spoznáva Veru, starnúcu pani vo veku jeho matky. Vera už 30 rokov čaká na svojho milého, ktorý odišiel v posledných dňoch vojny na front a doteraz sa nevrátil. Autor o nej premýšľa sleduje, konštruuje okolo nej vlastný príbeh, ktorý nemá ničím podložený. O to väčšie je následne jeho prekvapenie, keď ju postupne spoznáva a ona sa mu zdôveruje s čriepkami zo svojho života. A nie, nie je to úplne tak, ako si ju autor ako modlu či idol vysnil. Vera je postavou vzdoru, životnej slobody a nezdolnosti ducha. Atmosféra v knihe bola nádherne predstavená. Mala som pocit, že vzduch okolo hmlistého jazera tiež cítim a že vôňa vlhkého lístia stúpa aj k môjmu nosu.“... celý text
— adorjas

---

---

Žena, ktorá čakala

„Popravde, neviem. Knihu som mal zvládnutú cca. za 3 večery, čítala sa ľahko, no nič hlbšie okrem tej ľahkosti samotneho čítania vo mne nezanechala. Teda ta by som bol bez nej, dalo by sa povedať.“... celý text
— Remus_3

---

Spoveď padlého zástavníka

„Hm, čakala som viac. Aj keď išlo o zaujímavé čítanie, predsa len som mala vyššie očakávania. Téma - Rusko /teda bývalý Sovietsky zvaz/ po 2.svetovej vojne - je skutočná výzva a niektoré pasáže v knižke boli vážne dobré, ale ako celok ma to až tak "neochromilo" ako som dúfala :-(“... celý text
— Lucka11