Nové komentáře u knih Étienne de La Boétie
Rozprava o dobrovolném otroctví
„Výborný esej, stále aktuální v době masově konzumního kapitalismu (nejsme přímo otroky nějakého tyrana, nýbrž své nutkavé potřeby plytkých požitků – výsledek je v podstatě stejný, jsme vnitřně otroky). Psychoanalytický rozbor pana Baroše jsem chápal jen zčásti, ale také zajímavé. Úvaha Michela de Montaigne o přátelství také bezvadná. Celkově krásná knížka plná vznešených úvah.“... celý text
— jozik_v_tumane
O dobrovoľnom otroctve
„... poetický príhovor o dobrovoľnom otroctve na oslavu slobody proti tyranom. Tak znie celý názov dielka francúzskeho filozofa 16. storočia. Etienne de la Boétie, právnika, dobrého priateľa Montaigneho, autora Esejí. Dielko, vlastne pamflet pojednáva o probléme ako je možné: „že toľko ľudí, toľko miest, toľko národov občas trpí pod jarmom jediného tyrana, ktorý má pritom len takú moc, akú mu sami vložia do rúk , ktorý im môže škodiť iba toľko, koľko sú ochotní znášať to a ktorý by im nemohol nijako ubližovať, keby sa vzopreli a neboli pripravení od neho všetko strpieť.“ Teda o probléme slobody a toho ako ľahkovážne k nej pristupujeme, pričom je to najväčší dar. Dar ktorému niet rovného. Étienne pripomína, že najchrabrejší a najodvážnejší bojovníci sú tí, čo sú slobodní. Slobodný občan znamená vyšší spôsob existencie človeka. Poddané masy sú len bezduchým odrazom cieleného potlačovania prirodzenej túžby byť slobodný a nezávislý. Pripomína nám ďalej ako boli Gréci a Rimania vo svojom rozkvete, ochotný obetovať všetko, chápajúc že len keď sú slobodní môžu získať to, čo stratia a môžu získať oveľa viac. A že niet ničoho hodnotnejšieho ako slobody samej, ktorá nie je len prostriedkom realizácie, ale aj cieľom bytia samého o sebe. Spomína, že keď perzský kráľ Xerxés vysielal poslov do grécka, vyzývajúc k odovzdaniu vody a zeme, teda vzdania sa, zakázal ich vysielať do Atén a Sparty. Vedel prečo, poslovia jeho otca Dareia mali možnosť vziať si vodu a zem z dna studní a priekop kde ich zhodili slobodomyseľný Gréci, ako opovážlivcov, ktorí sa ich pokúšajú olúpiť o to najcennejšie. Ako teda ľudia strácajú slobodu? Zvykom. Tento zvyk, odrádzať pohľad od toho najvyššieho, teda od slobody k akýmkoľvek záhaľkám, radostiam a rozkošiam nakoniec úplne potlačia slobodomyseľného ducha. Presvedčili sa o tom obyvatelia starovekého mesta Sardy v Lýdií. Po tom čo ich dobyl perzský kráľ Kýros nariadil aby v meste postavili nevestince, krčmy, a usporadúval rôzne oslavy či sprievody tak, aby žiadny obyvateľ neprišiel o svoje záhaľky. Tým kráľ docielil, že sa z hrdých Lýdijcov stali poslušní poddaní. Poddaný človek je utopený vo svojej tuposti i inak. Myslí si že je múdry, inteligentný a aby si odôvodnil, že je poddaný, začne byť aj poverčivý. Veril v zázraky panovníkov, prekvapivé vyliečenia, či iné božské znamenia, ktoré ich držali v nevedomosti.
De la Boétie zakončuje: „Naučme sa konečne správne konať: pozdvihnime zrak k nebu, či už zo statočnosti alebo z presvedčenia, či preto že máme radi čnost, ľúbime a zbožňujeme všemohúceho Boha, svedka našich činov a spravodlivého sudcu našich previnení. Myslím že rozmýšľam správne a vo svojom úsudku sa nemýlim: keďže sa štedrému a spravodlivému Bohu nič nemôže zdať ohavnejšie ako tyrania, despotov a všetkých ich prisluhovačov čaká v hĺbkach pekla nadmieru závažný trest.“
Myslím že aktuálnosť tohto diela je nespochybniteľná. Nie v zmysle tyranie o ktorej písal autor, no skôr o systéme ktorý sa označuje ako demokratický, liberálny, mediálny, taký či onaký. Systém ktorý z človeka robí nezaujatého konzumenta, poddaného svojim chvíľkovým náladám či zotročeného nespravodlivými no zákonnými nástrojmi v rukách "despotov".“... celý text
— Benedikt
Rozprava o dobrovolném otroctví
„"Rozprava" která má co říci i v dnešní době. :) A pokud je pravdou, že ji autor sepsal ve svých 18 letech, tak klobouk dolů.“
— lindakarin
Rozprava o dobrovolném otroctví
„Nevím, zdali se dá mluvit o nádhernosti. Je mi jasné, že Boétie nijak nespěchal s vytažením na světlo tak citlivého rukopisu, ale vlastně nám to i dnes připomíná, že se necháme prostě uchlácholit hezkými slovy, sliby a šarmem "panovníka", jehož moc jsme mu dali do rukou právě my. Ale občas to není tak jednoduché prostě. Napadá mě třeba brainwashing od útlého dětství v KLDR. Určitě je dobře, že podobná kniha je k dispozici i dalším generacím.
V knize je kromě samotného textu, který je docela krátký, otištěn i bohatý doslov a životopis autora, společně ještě s esejem o přátelství od Montaigneho. Je to sice zakladatel tohoto dnes tak populárního literárního žánru, ale už mě to nijak nebavilo.“... celý text
— LordSnape
Rozprava o dobrovolném otroctví
„Nádherný, do češtiny poprvé přeložený text o lidech poddaných, zotročených - úvaha o tom, co nás vede k tomu, že se dobrovolně vzdáváme své svobody a jsme poslušni jednomu člověku (tyranovi), který si uzurpuje právo ovládat naše životy a mít nad námi neomezenou moc. Ač text vznikl v 16. století, pasuje přesně i na naše 21. století, vlastně na jakoukoliv dobu. Opravdu je nadčasový.
La Boétie napsal svou úvahu ve svých 18-ti letech a jeho velkým přítelem byl Michel de Montaigne.“... celý text
— Škuch
