• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 13 knih

Nové komentáře u knih Katarína Čavojová

Vlčí brat

„No, kde začať? Ku knihe som sa dostala kedysi dávno (kniha z knižnice) a vtedy som netušila, že si čítanie zopakujem. Žiaľ. Zapojila som sa do knižných štafiet a toto je moja prvá tematická - knihy s fantasy motívom. Som v tom zúfalo nemotorná, nenapadlo mi baliť moje balíčky do krabíc, (nabudúce sa polepším) a tiež si naplánujem viac vymakať darčeky. Čo sa týka praktickej stránky štafiet, stále bojujem s lepiacimi pásikmi, ktoré majú tendenciu sa odliepať a aj s časťou zápiskov, takže keď ich nalepím znovu, sú ako palimsesty, miestami sa prekrývajú pôvodné texty. A neodhodlala som sa písať do knihy perom! Ale ceruzkou hej... (chúdence knihy a chúdence dievčence, čo po mne budú lúštiť hieroglyfy). Hm, tiež nemám miesto na siahodlhé vykecávanie a komentovanie priamo v knihe, lebo nemá vôbec voľné okraje. Jednoduchá hlavná hrdinka je tak naivná a odtrhnutá od života, že ani nevie, keď sa jej niečo podarí. Chce uloviť veveričku a dá dole srnu? Akože len tak, ukradnutým lukom a šípom, ktorý myšlienkou navedie do koristi. A potom ju vyvrhne a uvarí z nej posilňujúci vývar a vylieči na smrť zraneného dunča... ...a svišť ju potom balil do fólie. (Moja obľúbená hláška užasnutého alpského turistu z reklamy na fialovú kravu mi neskutočne pripomína aj tento príbeh.) Svoj čarodejnícky dar neovláda, nekontroluje a polovicu príbehu ani nevie, čo sa deje, hlavne že musí utekať, lebo jej ide o život. A mimochodom, nik ju až do konca knihy neprenasleduje. Žiadna pomstychtivá šľachtičná s hordami sluhov. Len nadržaní bratia. V podstate. Je to však veľmi nevinné, lebo o všetko majú len kopu rečí a furt sa ovládajú. Čo tu máme ešte? Chrumkavého rytiera, ktorý je psodlakom, a jeho zlého brata, ktorý je vlkodlakom a tí proti sebe (ako inak) bojujú. Štve ich proti sebe ich diabolský čarodejný dedko a najhorší žltý dym, ktorý má pôvod v obraze. (Bez komentára.) Samozrejme, ide tu o večnosť a prevteťovanie sa do potomstiev a iných tiel. Psi sú zotročovaní vlkmi, všetko má byť také drsné a kruté, že sa to ani opísať nedá. A tak sa to ani neopisuje. Keby sa tam neobjavili nové postavy (mačka, medveď), tak sa tento päťuholník bude donekonečna naháňať, až kým niekto nezomrie na infarkt. Áno, postavy sú tam posadnuté srdciami, krvou a potomstvom. A tiež sa stretávame so snami, špiónskymi guľami a huňatými šelmami viac, ako by ma to bavilo. Je to fantazijný svet, kde je toľko možností, ale všetko kazí hlavná hrdinka, ktorá nie je najostrejšia ceruzka v peračníku, a my, čitatelia, tak musíme sledovať jej klopýtavé myšlienkové pochody. Asi mám radšej Bellu Swan (Twilight) a Sookie Stackhouse (True Blood). Nevidím tu toľko potrebný a logicky odôvodnený vývoj postáv, ich motivácia sa asi mení v poryvoch vetra. Viem, že je to malý priestor (217 s.), na reálnejšie pôsobiace prostredie treba viac strán, no tento svet je nielenže nedokreslený, ale nemá ani poriadne obrysy, o hĺbke ani nehovorím. Možno preto na mňa príbeh pôsobí veľmi plocho. Rodinné vzťahy sú vysvetlené cez rozhovory a sny, ale kde je tá vášeň a zrada, ktoré ma ako čitateľa prikovajú k stránkam a nútia ma ich obracať? Ešte aj scéna so sklárom ostáva nevyužitá. Jediná výhoda tejto knihy je v tom, že nemá pokračovanie. (Aj keď cliffhanger si v poslednom odstavci autorka neodpustila.) A ešte že má tak nízky počet strán. Mám rada meničov tvarov a čarodejnice, takže aj toto je nezanedbateľný bodík k dobru, pretože v našej sf/fantasy tvorbe toho veľa nie je. Dokonca na začiatku som sa veľmi tešila z krátkych viet, reku, príbeh bude rýchlo ubiehať, ale je to celé také nijaké. Najlepší bol asi ten úvod, prebudenie hnevu a ochrana nevinnej, až po snehulienkovsky ladený útek cez nepriateľský les. Práve konštrukcia krátkych nerozvitých viet v úvode knihy mala svojský, až lyrizovaný charakter, postava Zuny by mohla byť poctou Neveste hôľ. Je mi ľúto, že autorka nepokračovala v tomto štýle. Mohla byť z toho skvelá novela. Neprezradiť veľa, nechať niečo na fantázii čitateľa a v náznakoch načrtnúť zlo. A keď aj už má v tom určitom okamihu fyzickú podobu, mala nechať postavy poddať sa prirodzenosti... Jediné, čo z toho si asi po čase zapamätám, bolo to behanie von a dnu a spanie v pravidelných intervaloch. Vlastne, aj to je dosť prirodzené... Mám pocit, že postava Zuny by bola prirodzene dokonalý spáč. Hm, to sa znovu dostávam k špekuláciám o snehulienkovskom motíve a domýšľam si niečo, čo tu nie je. Snáď sa to mojim spolučitateľkám v štafete bude páčiť viac. :)“... celý text
— parvitas

---

Koleje smrti

„Začátek pomalý rozjezd no a pak to docela šlo“
— Luigi1

---

Vladykova pomsta

„Sekeráš, vladyka a panovník, který byl oklamán, jeho přátelé byli povražděni a jeho hrad vypálen. Vpřed ho žene už jen pomsta. Zabít toho, kdo to všechno způsobil. Na cestě za pomstou potkává čarodějnici Mironu. Tu zradil ten stejný muž. Navíc ji ještě zneužil a předhodil k pobavení svým mužům. Cíl je tedy jasný, nejprve zotročit a potom Karoliho zabít. Jenže to by bylo moc jednoduché. Karoliho ochraňuje mocný čaroděj Meridak. I s ním se tedy musí vypořádat. Aby toho nebylo málo naši hrdinové se do sebe pomalu ale jistě zamilují. Čemu ale dají nakonec přednost, pomstě nebo lásce? Prvních 30 stran knihy bylo úžasných. Velká bitva, skvělé morbidní scény a sarkastický, černý humor. Znásilnění, samá akce a napětí. I když byli scény vykresleny krutě, musela jsem se u čtení místy prostě usmívat. Chlapa zohlo, stratil rovnováhu a zapichol sa hlavou do zeme. Tak ostal. ,,Šiesty? Si šiesty, človeče?! Ostaň šiesty!" zaprosil nahlas knieža. Jenže pak přišlo zklamání. Putování Sekaráše a Mirony, k cíli pomsty, mne vůbec nebavilo. Vše se až moc opakovalo, a tím příběh ztrácel na čtivosti. Čarodějnici unesli, Sekeráš ji zachránil, jen kvůli tomu, aby ji následně opět unesli a on ji zachraňoval znova. Po třetím únosu už jsem prostě byla otrávená. Oba mi navíc připadali jako superhrdinové. I přes veškerá zranění vždy zvítězili a ještě se vyléčili. Neříkám, že léčení bylo jednoduché a nestálo Mironu kupa sil, ale ve finále vyvázli bez zranění a mohli ihned bojovat dál. Konec byl fajn a docela nepředvídatelný. Což se mi moc líbilo. Ale stačí dobrý začátek a dobrý konec, když zbytek je nemastný, neslaný? Co musím vyzdvihnout jsou ale krásné ilustrace od Eriky Adamcové. Hodnocení: ,5/5 (tedy 50%) Věřím tomu, že kdyby se scény neopakovaly nebo se 100 stran putování vynechalo a vytvořila se z knihy spíše povídka, byla bych spokojenější.“... celý text
— lucyvase4

---

---

Mutácia z planéty Zem

„Nie je žiadnym tajomstvom, že knihy od autorky Katarína Soyka, som si veľmi obľúbila - a tak ani táto kniha, nebola pre mňa sklamaním, práveže mohla byť vkľude aj dlhšia, toto bola pre mňa, taká príjemná jednohubka, ktorá by mala mať určite pokračovanie. Chile, je zásobovačka a kradne z iných plavidiel zásoby, ale ako to už býva, vždy sa musí niečo pokaziť... Hlavnú hrdinku, som si veľmi obľúbila a hlavne, som jej fandila Myslíte, že je možné, aby sa dve najnenávidenejšie osoby, dokázali spojiť, ak by na tom závisel ich život? Zažijete plno akcie, napätia a na samotný záver, sa budete tešiť! V knižke nájdete aj pár ilustrácií - to je asi jediné, čoho mohlo byť v knihe viac Ak máte radi sci-fi a fantasy, tak je kniha ako stvorená, pre vás! "S tebou zvládnem úplne všetko. A ak mi tam nejaký had ponúkne jablko, určite si ho nezoberiem. Z tohto raja nás nik nevyženie."“... celý text
— Dydy7

---

Koleje smrti

„Pokiaľ ste vzali túto knihu do rúk, radšej si držte klobúky.Lebo vás čaká doslova pekelná jazda! Ako to už v poviedkových knihách býva, tak nie každá vám musí sadnúť a presne tak, to bolo aj u mňa... Niektoré boli slabšie a niektoré perfektné. V poslednom čase, veľmi obľubujem, tieto poviedkové knihy, pretože sa čítajú rýchlo a hlavne pri nich spoznávam ďalších slovenských a českých autorov, o ktorých som doteraz nepočula... Vždy sa snažím vybrať takú TOP poviedku, ktorou v tejto knihe, za mňa bola Zájazd a Pod povrchom! A čo by som len tak okrajovo, chcela spomenúť, bolo slovo sexík - to je za mňa, fakt hrozná zdrobnelina, ktorá sa podľa mňa, do kníh absolútne nehodí (môj názor) :-D V knihe je pár ilustrácií, čo ma potešilo a mohlo ich byť vkľude aj viac ... Poviedkové knihy, hodnotím vždy, ako komplet knihu, keďže človek si kupuje celú knihu a nie len pár poviedok z nej ;-)“... celý text
— Dydy7