Marlon James

jamajská, 1970

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

Nové komentáře u knih Marlon James

Mesačná čarodejnica, pavúčí kráľ

„Jamajský spisovateľ Marlon James sa po zhruba trojročnej prestávke vrátil do svojho krutého a krvavého sveta. Tentoraz zvolil v rozprávaní o niečo pomalšie tempo, no stále kladie rovnaké nároky na čitateľovu pozornosť. Kulisy ostávajú kultúrne odlišné. Ľudia dodržiavajú iné zvyky a rozprávajú si iné príbehy. Spôsob ich myslenia je tomu nášmu mnohokrát na míle vzdialený. V tomto smere sa teda dá hovoriť o akomsi exotickom exkurze. Vďaka tomu aj zdanlivo fádny námet môže pôsobiť sviežo a novátorsky. Pretože tento príbeh rozpráva o tom, ako sa všetkými utlačovaná žena rozhodne zobrať osud do vlastných rúk. Sogolon už v mladom veku pochopí, že sa musí postarať sama o seba. Najdôležitejšie je prežitie, aj keď občas vedie cez nečinnosť. Lúskať jej životný osud nie je práve príjemné, hoc je vyrozprávaný pomerne lineárne. Rozprávačom prvej knihy Čierny leopard, červený vlk bol Stopár. Nevyspytateľný a nespoľahlivý, pretože často a rád preskakoval nielen z miesta na miesto, ale aj v čase. Sogolon zvolila o niečo odlišný postup. Začína pri vlastnom narodení a sprevádza čitateľa postupne celým svojím životom. Nedá sa však tvrdiť, že by vďaka tomu čítanie bolo jednoduchšie alebo príjemnejšie. Dejovo ide o v podstate samostatný príbeh stojaci pred udalosťami trilógie. Až v poslednej štvrtine sa James vracia k tomu, čo už stihol opísať Stopár. Takže nejde o pokračovanie v pravom zmysle toho slova. Skôr o odtrhnutý príbeh, ktorý má sériu doplniť, no je možné si ho vychutnať aj samostatne. Takže čitatelia, ktorí si z úvodného románu veľa nepamätajú, si nemusia robiť starosti, že by nepochopili niektoré súvislosti. To je dobrá správa, pretože ich dosť potrápi Sogolon a jej životná cesta. Napriek lineárnemu vyrozprávaniu je náročné sledovať, čo sa deje. V prvom rade je za to zodpovedná otvorenosť, s ktorou autor opisuje aj tie najkrutejšie a najkrvavejšie okamihy. V podstate by sa dalo povedať, že sa vyžíva v naturalizme, no pritom zabúda, že všetkého priveľa škodí. Čitateľ už predsa vie, že jeho svet nie je príjemné miesto. Ešte nepríjemnejšie je, ak ste náhodou žena. Autor to nemusí pripomínať v každej druhej scéne. Takto totiž výpovednú hodnotu niektorých krvákov dosť oslabuje. Ďalším faktorom, ktorý značne vplýva na plynulosť čítania, je ladenie do niečoho medzi psychedelickou predstavou a nočnou morou. Sogolon sa vracia k svojej mladosti, akoby išlo len o zlý sen, čo je vzhľadom na jej zážitky pochopiteľné. Čitateľa to však núti stále dávať pozor a sledovať aj tie najmenšie detaily, aby zistil, v čom klame. Do rozprávania navyše zasahujú aj iní aktéri. Obľúbiť si kohokoľvek z nich je pomerne náročné, pretože nikto nie je vyslovene výrazný. To sa vzťahuje aj na samotnú Sogolon, ktorá je väčšinu času príliš apatická, aby jej ktokoľvek dokázal držať palce. Text ponúka niekoľko výrazných morálnych presahov a zaujímavé spracovanie niektorých motívov. James sa však až príliš zameral na formu a trochu zabudol na obsah. Čiže je to miestami uťahané a zbytočne dlhé. Zároveň ukázal, ako krásne vie skladať slová do viet tak, aby dávali čo možno najmenší zmysel. Ak išlo o zámer, potom sa mu vydaril. Román Mesačná čarodejnica, pavúčí kráľ je obdobne náročným čítaním ako prvý diel trilógie. Tentoraz sa na výslnie dostáva Sogolon, aby rozpovedala svoj príbeh. Aj v tomto prípade ale autor kladie obrovské nároky na čitateľovu pozornosť.“... celý text
— LiliDarknight

---

Čierny leopard, červený vlk

„Túto knihu som si chcela prečítať asi odkedy vyšla, ale nejak som mala tušenie, že sa mi nebude páčiť. Ale anotácia znela zaujímavo, tak som sa do nej konečne pustila. A tentokrát som mala svojmu tušeniu veriť. Príbeh sa mi nepáčil snáď už od prvej strany. Bol na môj vkus až nemiestne vulgárny a nechutný, takým sexistickým spôsobom a vôbec mi to nesadlo. Ani jedna postava (a to ich tam je veľa), mi nebola sympatická, no a najmenej Stopár, ktorý príbeh rozprával. Rozprával ho už z väzenia a navyše od začiatku vieme, že je chlapec mŕtvy, takže aspoň to rozprávanie mohlo byť kratšie. Ešte k tomu je v tom príbehu kopu ďalších odbočiek a príbehov. Stopár sa väčšinou správal ako trucovité decko a zvyšné postavy na tom neboli lepšie, ani jedna mi neprišla svojím správaním ako dospelá (a to jedna vraj mala cez 300 rokov). Samotný príbeh a prostredie aj mohlo byť zaujímavé, ale priznám sa, že po čase som to už tak nejak prestala vnímať, mojím jediným cieľom sa stalo dočítať knihu (dosť som si nadávala, že prečo musím všetko dočítať). Ale bola tam kopa veľmi divných vecí, nevysvetlených a navyše sa to neustále nabaľovalo, stále prišlo niečo nové, ešte divnejšie a v konečnom dôsledku mi to viac-menej nedávalo zmysel. Toto bol pre mňa dosť veľký krok vedľa a do pokračovania sa rozhodne púšťať nebudem.“... celý text
— Deia

---

Čierny leopard, červený vlk

„Toto je jednoznačne najoriginálnejšie a najexotickejšie fantasy aké som kedy čítal. Rozhodne to nie je niečo, čo by som odporučil každému. Čítanie tejto knihy si vyžaduje plnú pozornosť, číta sa pomaly a miestami je skutočne mätúca a vulgárna. Rozhodne sa nejedná o žiadne oddychové čítanie. Dej samotný je brutálny, surový, jeho súčasťou sú explicitné popisy mučenia, sexu, násilia a aj násilia páchaného na deťoch. Svet v tejto knihe je veľmi bohatý. Autor vychádza z africkej mytológie a kultúry, takže kniha obsahuje veľké množstvo tvorov, ktoré som nepoznal a musel som ich vygoogliť. V mágií dominuje ovládanie prírodných živlov, šamanizmus a nekromancia. Hlavná postava, Stopár, je veľmi dobre vykreslená. Čitateľ ho má možnosť spoznať naozaj do hĺbky. Jeho cesta vyrovnávania sa s traumatickou minulosťou je jeden z hlavných motívov celej knihy. Je ťažké napísať či mi je sympatický, respektíve do akej miery, pretože je skutočne špecifický a jeho mentalita je úplne iná, než býva v našich končinách zvykom. Naozaj výnimočná kniha, ktorá sa mnohým páčiť nebude, ale zároveň si myslím, že pre tých dostatočne trpezlivých a pokročilých fantasy čitateľov sa stane pokladom.“... celý text
— Ahmose

---

---

Černý Leopard, rudý Vlk

„Když jsem si v anotaci přečetla, že se děj odehrává v: "...starobylé a temné Africe, která spíše než skutečné místo připomíná fantasy svět." byla jsem hodně zvědavá, celá anotace zněla prostě dobře ale to je bohužel tak všechno... Na mě to bylo moc halucinogenní, sprostých slov tu je opravdu hodně a místy je to až nechutné, třeba hned na začátku v případě té staré babizny či co to vlastně bylo za postavu. Při čtení jsem si připadala jako pozorovatel někoho kdo právě halucinuje po užití LSD (či jiné drogy) a to pravděpodobně po celou knihu. Přiznám se, že jsem nedočetla, vůbec mi to nesedlo a po asi 50 stranách (plného m*dání, je*ání a nevím čeho všeho ještě) jsem knihu zavřela s otázkou "Co tím vlastně chtěl autor říct?". Někomu se tento typ knihy asi bude líbit (každá kniha si zaslouží svého čtenáře) ale já na to neměla trpělivost a celých těch 50 stran jsem akorát tápala. Za mě maximálně 1* a končím při nedočteno.“... celý text
— GeorgieAnne

---

Černý Leopard, rudý Vlk

„Tohle jsou světy skryté za slovy a souhlasím, že musíte hodně dávat pozor a nic nevynechat. Kniha byla dost psychadelická a prostředí jako kdyby autor popisoval své halucinace po užití LSD. Obdivuji prostedi kterým se inspiroval a na něco takového narazit to je originalita. Celkově je to vulgární, vtipné i hluboké a má to co do sebe. Jen to vyžaduje teda pořádnou trpělivost. Kniha je podstatně odlišná od běžné beletrie“... celý text
— DreamerX9

Žánry autora

Literatura světová Dobrodružné Romány Fantasy

Štítky z knih

mytologie čarodějnice moc tajemství pomsta dobrodružství lovci LGBT, queer, LGBT+ fantazie jamajská literatura

James je 1x v oblíbených.