Deia | Komentáře u knih | Databáze knih

Deia Deia komentáře u knih

Řeka mě volá domů Řeka mě volá domů Eleanor Shearer

Túto knihu som vôbec nemala v pláne čítať. Ale snažím sa splniť aj výzvu na goodreads, ktorej súčasťou je aj téma k Black History Month, čiže knihy prevažne od černošských autorov. Je tam na výber 177 kníh. Do češtiny/slovenčiny som našla preloženú len túto jedinú, čo mi príde dosť smutné.
A smutná a ťažká je aj téma tejto knihy. Hlavnou postavou je žena, ktorá celý život pracuje ako otrok na plantážach a každé jej dieťa buď zomrelo alebo bolo predané a vôbec netuší, čo sa s nimi stalo. Napriek tomu ma to až tak nebavilo. Nezasiahlo ma to. Príbeh, aj keď si uvedomujem, že je smutný, vo mne nevzbudzoval žiadne emócie, neprenikol ku mne. Navyše aj to pátranie mi prišlo celé divné, v podstate všetkých našla len s pomocou naozaj veľkej náhody. A čo mi najviac vadilo bol štýl písania. Autorka v závere hovorí, že použila kreolsku angličtinu, ktorou nechala postavy rozprávať, prekladateľka zas vysvetľuje, ako sa to rozhodla preložiť ona. A aj keď to bol zámer, mne to tam vadilo a predpokladám, že prevažne kvôli tomu sa mi to nečítalo nejak dobre. Chápem, že tie chyby a tak tam boli zámerne, ale nemala som pocit, že by ma viac približovali k postavám, skôr ma dosť rušili pri čítaní. Aj keď ma to teda až tak nebavilo, tak je to silný príbeh a som celkom rada, že som sa k nemu dostala.

19.02.2025 3 z 5


Temné říční proudy Temné říční proudy Sharon J. Bolton

Ja mám túto sériu rada, sú tam stále zaujímavé prípady a postavy. A tak je to aj tentokrát, prípady ma bavili a bola som zvedavá, kto za vraždami (keďže mŕtvol nakoniec bude viac) mladých utečenkýň stojí. Tiež sa mi páči autorkin štýl písania, aj keď je to hrubšia kniha, tak sa číta veľmi dobre a rýchlo a stránky ubúdajú jedna za druhou. Postavy sú tiež fajn, mám rada Lacey a jej zmýšľanie, ale nie som úplne fanúšičkou jej vzťahu s Joesburym a tak som rada, že v tejto časti ho veľa nebolo. Občas mi vadili odbočky v deji do súkromia niektorých postáv, ale nebolo ich veľa a nakoniec aj tie celkom dávali zmysel. Taktiež mi príde trošku divné, že opäť časť, kde sa niekto zameral práve na Lacey, už sa to trochu opakuje. Koniec sa mi ale páčil, aj keď nie som si úplne istá, že som všetko pochopila správne :D. Ale tie podstatné odpovede priniesol. Teším sa na ďalšiu časť.

18.02.2025 4 z 5


Kde aj temnota zamrzne Kde aj temnota zamrzne A. B. Poranek

Táto kniha bola taká spontánna kúpa a ani som od nej nemala vysoké očakávania, len som dúfala, že bude dobrá, keď ju už teda mám kúpenú :D. A aj celkom bola, bavilo ma to. Je to síce taký predvídateľný príbeh - niekoľko sto rokov starý démon a mladá žena, ktorá má v sebe nejakú silu. Spočiatku som si myslela, že to bude ako všetky podobné knihy (teda nie veľmi dobré), ale prekvapila ma. Vzťahu Lešija a Lisky som dokonca fandila :D (a to ja na romantiku naozaj nie som). Obaja boli sympatickí, v rámci možností aj rozumní, aj keď Lešij sa nie stále správal na tých svojich 700 rokov. Aj vedľajšie postavy boli fajn. Najviac sa mi páčilo miesto, kde sa príbeh odohrával, je inšpirovaný poľskou kultúrou a to mi bolo dosť sympatické. Aj atmosféra Lešijovho sídla bola skvelá, taká zvláštna. A bola som aj zvedavá, že čo všetko Liska objaví. Od polovice príbehu mi to potom už prišlo trošku slabšie, tá zápletka so starým bohom tam podľa mňa ani nemusela byť. Koniec ma celkom prekvapil, takýto som nečakala. Ako je to jednoduchý príbeh, ktorý sa mi ale veľmi dobre čítal a zjavne som ho čítala v správnu dobu, lebo mi sadol. Viem, že kebyže sa nad ním začnem viac zamýšľať, tak nájdem viacero trhlín, ale takto som spokojná. A navyše kniha je pekne spracovaná, hodí sa mi do knižnice :D.

18.02.2025 4 z 5


Život po smrti Život po smrti Damien Echols

O tejto knihe som počula v nejakom krimi podcaste, ale tak nejak som si už nezapamätala, že to nenapísal vrah, ale neprávom odsúdený. Aj tak som bola na jeho príbeh veľmi zvedavá, aj keď sa priznám, že hlavne kvôli tomu zločinu, o ktorom som toho až tak veľa nevedela. A veľa toho neviem ani teraz. Damien v prvej polovici rozoberá hlavne svoje detstvo, s kým a kde žil a ako ho to formovalo... Vyrastal v dosť zlých pomeroch, ale nebavilo ma to. Prišlo mi, že rozoberá každú blbosť a strašne sa to tiahlo. Navyše mi to občas nesedelo, mala som pocit, že sa snažil sám seba vykresliť v lepšom svetle. Potom prišlo na vraždy a zatknutie, tak som dúfala, že sa to trochu rozbehne - prečo ich zatkli, súd s dôkazmi a podobne. A zase nič. V podstate to preskočil, venoval sa tomu len chvíľku. Taktiež zážitky z cely smrti sú popísané dosť biedne. Prišlo mi, že je to len popis jeho myšlienok, čo sa snažil robiť, aby sa nezbláznil. A aj keď obdivujem, že to celé zvládol, tak ma to nebavilo. Ale to nič nemení na tom, že jeho príbeh je strašný a som veľmi prekvapená, že sa niekto do takého známeho prípadu neobul skôr, hlavne keď už v roku 1996 HBO natočilo dokument Paradise Lost, ktorý zjavne mnoho ľudí presvedčil o ich nevine. A aj tak čakali ďalších skoro 15 rokov na prepustenie, ktoré prebehlo až po tom, čo priznali svoju vinu... Akože rozum sa mi z toho zastavuje. Prípad je to teda zaujímavý, len kniha za mňa ani nie. Dokument(y) si možno pozriem.

18.02.2025 2 z 5


Spev sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny Spev sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny Tomáš Forró

Táto kniha je úžasná. Táto kniha je strašná. Je úžasne napísaná, pred autorom klobúk dole. Obdivujem jeho odvahu s akou sa vydával do miest, ktoré sú tak blízko frontovej línie alebo ktoré sú pod neustálym bombardovaním. Do Mariupola, do Charkova, do Záporožia a do mnohých ďalších miest a obcí. Ukazuje nám vojnu od jej prvého dňa, čo sa na Ukrajine dialo a deje, objasňuje mnoho vecí, napríklad čo ruskí vojaci robili v Černobyle. Alebo ako to (ne)funguje s humanitárnou a ďalšou pomocou - tam ma naozaj veľa vecí zarazilo, som si (naivne) myslela, že korupcia a úplatky a podobne pôjdu bokom, keď sa jedná o osud ich vlastnej krajiny. A táto kniha je aj strašná. Kvôli tomu, čo sa v nej deje. Za to autor, samozrejme, nemôže. Pri väčšine príbehov ľudí mi bolo veľmi ťažko. Neviem si predstaviť, aké to je sa zobudiť na zvuk padajúcich rakiet a potom to zažívať deň za dňom. Bez vody, bez elektriny, bez nejakej podpory. Cítila som zúfalstvo, že toto zažívajú ľudia, ktorí žijú za našimi hranicami. A koľko ich kvôli tomu zomiera za našimi hranicami. V 21. storočí. Autor knihu napísal tak, že aj napriek jej ťažkému obsahu sa veľmi dobre a rýchlo čítala, niekedy som naraz prečítala desiatky strán a ani som nevedela ako. Jediný menší problém som mala s časovými skokmi, mne by viac vyhovovalo, keby autorove cesty boli radené chronologicky. Ale to je len drobnosť. Táto kniha by mala byť povinným čítaním pre väčšinu obyvateľov Slovenska. Len škoda, že väčšina z nich si to nikdy neprečíta.

18.02.2025 5 z 5


Colorado Kid Colorado Kid Stephen King

Ja si (bohužiaľ) k väčšine kníh čítam dopredu recenzie, takže pri tejto som nemala nejak vysoké očakávania. Ale bola lepšia, ako som čakala. Len k skvelej má tiež ďaleko. Je to krátky príbeh, ktorý sa dá prečítať na jedno posedenie. Hlavne vďaka tomu, ako King skvelo píše. On píše pútavo aj o ničom. A tu to v podstate bolo o ničom. Začalo to celkom zaujímavo, záhada mŕtveho muža bola naozaj záhadná a celkom ma zaujímala. Ale príbeh sa točí v kruhu a k ničomu nevedie. Postavy sa zdajú celkom sympatické, lenže celá kniha je v podstate ich dlhý rozhovor, takže sa o nich nič viac nedozvieme, čo je škoda. Ako čítalo sa to fajn, ale to je tak všetko, o chvíľku zabudnem, že som to vôbec čítala. Kľudne to mohlo byť kratšie a byť len súčasťou nejakej poviedkovej knihy, o veľa by sme neprišli.

18.02.2025 3 z 5


Krvavé zrcadlo Krvavé zrcadlo Brent Weeks

Aj táto časť začína presne tam, kde tá predchádzajúca končí. A bavilo ma to ešte viac ako minule. Užívala som si (skoro) každú dejovú linku, v každej sa niečo dialo. Kip na bojisku, Karris na politickom bojisku, Teia snažiaca sa infiltrovať tajný rád... A Gavin... aj jeho linka ma bavila, ale tiež som z nej bola dosť zmätená, v podstate netuším, čo si mám o ňom myslieť a autor to opäť pekne zamotal a naozaj veľmi to chcem celé pochopiť :D. Koniec ukazuje, že kam to bude celé spieť - predpokladám, že do epického finále v poslednej časti. Lenže tú nemáme. A ja ju potrebujem.

18.02.2025 4 z 5


Lovkyňa Lovkyňa Kate Quinn

Na túto knihu som bola zvedavá a aj keď to nie je žáner, ktorý čítam nejak často, tak ma veľmi bavila. Sledujeme tri dejové línie a každá sa odohráva v trochu inom čase, aj keď nakoniec dospejú do spoločného konca. Jordanina linka odohrávajúca sa v USA sa mi spočiatku veľmi páčila, ale postupne mi prišla trochu nudná, čakala som tam niečo viac napínavé, keď už žijú s tou ženou. Ale Jordan je sympatická a schopná mladá žena, tak sa to čítalo dobre, aj keď tam toho mohlo byť menej. Ianova linka sa odohráva viac-menej súbežne s tou Jordaninou a bavila ma najviac, bavili ma tie prípravy a pátranie po Lovkyni a všetky tie problémy, ktoré bolo potrebné vyriešiť. A Ninina linka bola tiež zaujímavá, ale aj tá sa mi zdala rozťahaná - síce som sa dozvedela niečo nové, o bombardovacom pluku Nočné čarodejnice som doteraz nepočula, ale až tak mi to nesedelo do príbehu, keďže táto linka sa odohrávala v minulosti, aj keď nedávnej. Tiež mohla byť kratšia, aj keď o Nočných čarodejniciach by som si kľudne prečítala celú knihu, ale tu ma to trochu rušilo, chcela som hlavne vedieť, či sa im podarí dostať tú Lovkyňu. Ale ako celok sa mi príbeh páčil, na konci sa to celé krásne prepojilo a ja som spokojná. Ak sa dostanem k nejakej ďalšej knihe od autorky, tak si ju rada prečítam.

18.02.2025 4 z 5


Na krídlach: Ako evolúcia a dizajn prekonali gravitáciu Na krídlach: Ako evolúcia a dizajn prekonali gravitáciu Richard Dawkins

Ja mám Dawkinsove knihy veľmi rada, hlavne pre to, že k biológii mám veľmi blízky vzťah. Aj táto bola skvelá, ako väčšina jeho kníh. Je v nej plno zaujímavých informácií o lietaní, ktoré sú prevažne zrozumiteľne podané a navyše je v nej veľa krásnych ilustrácií. Občas sa mi to zdalo napísané až príliš jednoducho, ale beriem to tak, že knihu môžu čítať aj výrazne mladší čitatelia. Zas na druhú stranu, na pár miestach sa mi vysvetlenia zdali príliš zložité. Jediné negatívum mám k opakovaniu informácií, niektoré veci sú spomínané už v ostatných autorových knihách, ale tak opakovanie matka múdrosti :D. Ja som spokojná a vďaka krásnemu spracovaniu bude táto kniha aj ozdobou mojej knižnice.

18.02.2025 4.5 z 5


Myslela jsem, že tě znám Myslela jsem, že tě znám Penny Hancock

Túto knihu som mala zafixovanú ako nejaký thriller, ale je to dráma. A poriadna. Chytilo ma to od začiatku. V knihe sa striedajú pohľady Jules a Holly a každá danú situáciu prežíva po svojom. A hlavne každá verí svojmu dieťaťu a popiera tvrdenia toho druhého. Spočiatku sa mi to možno zdalo trochu rozťahané, ale neskôr som sa od príbehu nemohla odtrhnúť a musela som čo najskôr vedieť, že ako to dopadne. Že kto mal pravdu. Že čo sa naozaj stalo. Mala som nejaké svoje teórie a bola som si nimi veľmi istá, ale nakoniec sa mi potvrdila iba jedna. Mnoho situácií a zvratov bolo nečakaných, taktiež bolo nastienených veľa ťažkých tém, nad ktorými som sa musela zamýšľať. Nemám deti, ale neviem si vôbec predstaviť, ako by som reagovala v takej situácii. Čítalo sa to naozaj skvelo. Ale malo to aj pár múch, niekedy mi vadilo rozmýšľanie matiek. Ďalej ma strašne rozčuľoval Julesin manžel Rowan, to bol kus hulváta. A občas sa mnoho vecí opakovalo, hlavne keď raz boli rozoberané z jedného pohľadu a raz z toho druhého. Ale ináč je to naozaj zaujímavý príbeh, takto spracovanú tému som snáď ešte nečítala. Ak bude preložená nejaká ďalšia autorkina kniha, tak si ju rada prečítam.

18.02.2025 4 z 5


Mesto Mesto Camilla Sten

Táto kniha bola v odporúčaniach knižnice, do ktorej chodím a keďže má zaujímavú anotáciu, tak som si povedala, že prečo nie, aj keď hodnotenia sú také všelijaké. A musím povedať, že ma to bavilo. Príbeh ma chytil v podstate od prvej strany, tiež som bola veľmi zvedavá, kam sa všetci tí ľudia (necelých tisíc) podeli. Príbeh je písaný hlavne z pohľadu Alice a teda zo súčasnosti, ale je tam aj niekoľko kapitol z minulosti a aj nejaké listy, ktoré dostávala babička Alice od jej sestry, čo knihu príjemne oživovalo. Celé sa mi to čítalo veľmi dobre, miestami mal príbeh dosť strašidelnú atmosféru. Ale stále je tu nejaké ale. Postavy sa správali niekedy zvláštne, hlavne Alice mi spočiatku prišla dosť paranoidná a vzťahy v skupinke sa mi nejak nepáčili. A keď sa človek hlbšie nad príbehom zamyslel, tak dosť vecí nedávalo úplne zmysel alebo boli aspoň dosť nelogické. Ale počas čítania mi to vôbec nevadilo, vtedy som sa veľmi nezamýšľala :D. Od knihy som sa nemohla odtrhnúť a dosť mi sadla, aj keď neviem ako dlho si ju budem pamätať. Je to taká príjemná jednohubka na odreagovanie.

27.01.2025 3.5 z 5


Murtagh Murtagh Christopher Paolini

Odkaz dračích jazdcov patril kedysi k mojim obľúbeným sériám. A stále ju mám veľmi rada, necelá dva roky dozadu som si dala re-reading a stále som bola nadšená. Takže som sa na pokračovanie celkom dosť tešila. Len ma celkom dosť sklamalo. Hneď od začiatku som mala problém so začítaním sa, Eragon ma kedysi pohltil od prvej strany a tu nič, ani po desiatkach strán. Štýl písania mi prišiel taký zvláštny, iný, alebo to možno bolo prekladom, neviem, boli tam niektoré slová, ktoré mi prišli dosť rušivé, napríklad Muckmaw alebo bergenhed (nejaká ryba), nepasovali mi k príbehu. No a ani samotný príbeh ma nejak nenadchol. Čakala som, že autor si po tom, čím už predtým musel Murtagh prejsť pripraví pre neho nejaký veselší osud, ale zjavne nie. Aj tu sa mu diali veľmi škaredé veci, ktoré ale ku mne nejak neprenikli, navyše mi tam chýbal nejaký spád, napätie... A miestami to bolo celé veľmi rozťahané, na niektorých miestach zase trochu nelogické, miestami ma to vôbec nebavilo čítať a chcela som knihu zavrieť a odložiť... Priznám sa, že návrat do Alagaëzie som si predstavovala ináč. Príbeh má navyše otvorený koniec, takže sa zjavne niekedy dočkáme aj pokračovania. Len neviem, či sa na neho teším.

25.01.2025 3 z 5


Dívka v přestrojení Dívka v přestrojení Greer Macallister

Od tohto príbehu som nemala žiadne očakávania a tak ma celkom milo prekvapil. Páči sa mi, že vychádza z reálnych udalostí a Kate skutočne bola prvá žena, ktorá sa stala detektívom. Aj mnohé prípady v knihe sa skutočne stali. Kate v knihe rieši jeden prípad za druhým, ale máloktoré sú rozpísané detailnejšie. Za to dosť detailne sú rozpísané Katine myšlienky, čo mi miestami vadilo, pôsobilo to na mňa rozťahane a ku koncu som sa už začínala nudiť. Ale keď písalo o prípadoch, tak ma to bavilo, aj to špehovanie počas občianskej vojny a taktiež som sa o vojne aj niečo nové dozvedela (nie že by som toho predtým vedela veľa). Len v konečnom dôsledku ma príbeh nejak nechytil, aj keď sama poriadne neviem povedať prečo, keďže sa mi to čítalo dobre. Nedostal sa mi pod kožu a zjavne to pre mňa bude jeden z tých rýchlo zabudnuteľných príbehov. Ale nejakú knihu od autorky ešte skúsim.

25.01.2025 3.5 z 5


Proti všetkým pravidlám Proti všetkým pravidlám Ariel Levy

Edícia 100% ma zatiaľ veľmi nechytila, ani jedna z kníh, ktoré som doteraz prečítala, ma veľmi nenadchla. Ani táto nie. Kniha je dosť čtivá, autorka má veľmi pekný štýl písania, takže sa mi to čítalo dobre. Len mi to prišlo také...obyčajné. Trochu o ničom (aj keď zároveň o všetkom). Neviem, nie sú to memoáre známej osoby, sú to memoáre osoby žijúcej viac-menej normálny život. Občas zaujímavý, občas nie. Čo mi vadilo boli občasné skoky v čase, kedy som si nebola úplne istá, o ktorom období svojho života autorka píše. Potom mi vadila jej neustála túžba po bohatstve, mala dom a aj byt v New Yorku, to mi neprišlo, že by bola chudobná, takže ma tieto jej myšlienky mierne rozčuľovali. Ale zas mala aj mnoho myšlienok, s ktorými som sa stotožňovala. Boli tam aj smutné časti, tie boli dosť silné a obdivujem autorku, že o tom takto otvorene napísala, už s akýmsi nadhľadom. Celkovo ma kniha nejak nevzala, nezanechala vo mne hlbší dojem. Ale ešte to s touto edíciou nevzdávam, ešte niečo skúsim.

25.01.2025 3 z 5


Grimmové Grimmové Kenneth Bøgh Andersen

Na túto knihu som sa celkom tešila, ale nenaplnila moje očakávania. Čakala som tie rozprávky až také hororové, naozaj pochmúrne a toho som sa nedočkala. Možno je to aj tým, že už ako dieťa som mala tie drsnejšie verzie, v ktorých si Popoluškine sestry odrezávali prsty a päty a aj celkovo som vyrástla na tých rozprávkach, ktoré sa dnes už deťom asi nečítajú :D (Dobšinského rozprávky, ruské rozprávky, Andersen...). Už hneď prvá rozprávka, Janko a Marienka, mi prišla taká istá ako som ju poznala aj predtým. Takým bonusom je akurát to, že naozaj niektoré rozprávky som nepoznala, prípadne som na nich úplne zabudla. Je tam jedna rozprávka, ktorá mi prišla naozaj krutá a to Bezručka. Ostatné mi prišla aj také neosobné, neviem, či je to samotnými rozprávkami alebo štýlom prerozprávania. Ale spracovanie knihy je veľmi pekné.

25.01.2025 3 z 5


Katova smrt Katova smrt Laura Noll

Ako sa táto kniha dostala do mojej čítačky, to netuším :D. Ale prišla na ňu rada a nakoniec to bolo celkom zaujímavé čítanie. Príbeh sa číta veľmi dobre a stránky rýchlo ubiehajú. Taktiež je aj zaujímavý, aj keď väčšina ľudí vie, ako to celé dopadne (ja som len tušila). Ale čím viac som čítala, tým viac výhrad som mala. Komisár Pannwitz pôsobí celkom sympaticky, až na to, že je to teda komisár gestapa a často mi to jeho správanie nesedelo, navyše bolo až v príliš veľkom kontrastne k ostatným postavám, ktoré patrili do nemeckého režimu a ktoré teda sympatické vôbec neboli. Miestami bolo strašné čítať, ako sa správali k českému obyvateľstvu, čo si o ňom mysleli a ako dopadli mnohí ľudia, ktorí s atentátom nemali nič spoločné. Potom Pannwitzova posadnutosť Miladou - tá linka mi vôbec nedávala zmysel, ani z jeho, ani z Miladinej strany a práve to bolo to, čo mi na tom najviac vadilo a ku konci to už bolo úplne odveci. Tiež toho mnoho komisárovi nedochádzalo a to ma rozčuľovalo. Ale je to príbeh, ktorý vychádza zo skutočných komisárových spomienok (linka s Miladou je teda vymyslená) a aj keď neviem, nakoľko sú tam veci historicky presné, keďže sa priznám, že o danom období toho viem veľmi málo, tak som sa vďaka tomu z knihy mnoho dozvedela a už len pre to, je pre mňa tento príbeh prínosom, aj keď miestami mohol byť podaný trošku ináč.

25.01.2025 3 z 5


Oko temnoty Oko temnoty Brent Weeks

Táto časť opäť začína rovno tam, kde predchádzajúca končí. Od čítania druhej časti už nejaký ten čas uplynul, tak som si nepamätala všetko, ale rýchlo sa mi to vybavilo. Aj táto časť sa číta skvelo a napriek tomu, že má skoro 700 strán, tak tie stránky rýchlo ubiehajú. Kip má stále svoj ostrý jazyk, ktorý ho privádza do mnohých rozpačitých situácií, ale vďaka tomu aj vtipných. Ale pri tejto časti mám už trochu viac výhrad - viac krát som sa prichytila pri tom, že sa mi to zdá rozťahané. Hlavne keď Kip alebo Karris príliš rozjímali a niektoré časti ma preto nebavili. Potom tu bolo málo Gavina, chápem prečo, ale celkom mi tam chýbal. Miesto neho máme viac Tei, Kipovej kamarátky, ktorá sa snaží dostať do tajného rádu. Ako je to zaujímavé, ale neviem, ona ma až tak nebaví. No a začalo mi vadiť, ako sú všetci proti všetkým. Tie intrigy sa síce dobre čítajú a vďaka nim je to naozaj napínavé a nepredvídateľné, ale aj trošku otravné, keďže u nikoho nevieme, komu je verný. Koniec dopadol tak, že na ďalšiu časť sa chystám čoskoro.

25.01.2025 4 z 5


Lovci Lovci František Kotleta (p)

Túto knihu som si kúpila v nejakom výpredaji už pred pár rokmi, ale nejak sa mi do nej nechcelo. Ale teraz sa mi hodila do jednej výzvy, tak som si povedala, prečo nie. A nebolo to zlé. Ja som sa pred čítaním nejak nastavila, že sa mi asi nebude páčiť a dopadlo to lepšie ako som čakala. Príbeh sa číta dobre, rýchlo, je celkom napínavý, má spád... Ale postavy a humor mi až tak nesadli, občas som mala pocit, že sa príliš tlačí na pílu, tiež sa mi nepáčilo, čo sa stalo so Slovenskom :D a občas sa mi to zdalo trochu rozťahané, že hlavná postava príliš vysvetľovala aj to, čo nebolo potrebné. A tiež je to príbeh, ktorý príliš rýchlo vyfučí z hlavy, proste taký akčňák na jedno poobedie.

11.01.2025 3 z 5


Zarua - ztracené město Zarua - ztracené město Suzanne Rogerson

Od tejto knihy som nemala asi žiadne očakávania a tak ani nie som veľmi sklamaná, že sa mi až tak nepáčila. S príbehom som to mala ako na hojdačke, najprv sa mi veľmi nepáčil, potom ma to dosť zaujalo a na konci mi to už prišlo ako trošku blbosť. Najväčší problém som mala s tým, že tam nie je nič vysvetlené - ako funguje mágia, skadiaľ mágovia čerpajú silu, čo všetko vedia robiť (zdá sa, že všetko, čo sa autorke akurát hodí), či je viac druhov mágie, prípadne nejakých nadaní... A čím viac som sa blížila ku koncu, tým viac ma to rozčuľovalo, lebo veľa vecí mi nedávalo zmysel. Ďalší problém som mala s postavami. Hlavné sú tri - Paddren, jeho sluha Leyoch a Varnia, Paddrenova kamarátka a Leyochova milá. Všetky by mali byť dospelé, ale vôbec sa tak nesprávali. Ich rozhovory na mňa väčšinou pôsobili príliš detinsky, stále niekto niečo tajil, niekto sa odúval, niekto zazeral... Ani k jednej postave som si nevytvorila nejaký vzťah, možno tak akurát k Leyochovi, ten mal aj najzaujímavejšiu dejovú linku, keďže s mágiou on nemá nič spoločné. Dej bol miestami zaujímavý, naozaj som chcela vedieť, kto stojí za vraždami a prečo, ale v konečnom dôsledku mi to už potom bolo aj jedno. Hlavne mi nedávalo zmysel, že Paddren je v mágii v podstate nováčik a mocný čarodejnícky spolok všade strká jeho. No nič, vyskúšala som, čítalo sa to dobre, ale je to skôr taký priemerný príbeh. A zjavne veľmi málo známy.

11.01.2025 2.5 z 5


Dosažení jižní točny: Deník z poslední expedice Dosažení jižní točny: Deník z poslední expedice Robert Falcon Scott

Posledné roky som si obľúbila knihy z takýchto expedícií, ktoré boli do miest, kde dovtedy človek poriadne nevkročil. A hlavne tie, ktoré smerovali na Antarktídu alebo Arktídu, pretože ísť dobrovoľne do takého prostredia, to chce riadnu odvahu. Niektorí sa z týchto expedícií nikdy nevrátili.
Myslím, že všetci vieme o závode medzi Scottom a Amundsenom o to, kto sa ako prvý dostane na južný pól. Ale táto kniha mi ukázala, že som ani zďaleka nevedela všetko. Ako prvé ma prekvapilo, že ako dlho bola Scottova expedícia na Antarktíde. Rok sa pripravovali na to, aby sa niektorí vypravili k južnému pólu. Trénovali poníky, psy... Tí poníci ma tiež prekvapili, keďže často sa uvádza, že práve kvôli ním Scott neuspel - ale poníci tam žili vyše roka a viac-menej splnili svoju úlohu. Musím povedať, že spočiatku mi Scottov denník prišiel nudný, stále dookola to isté, žiadna dráma, žiadne hádky, všetko bolo báječné (Scottovo obľúbené slovo, rýchlo mi začalo liezť na nervy). O jedinú drámu sa vlastne starali práve tí poníci, keď nerobili čo mali (a občas niektoré psy). Sem-tam prebiehalo nejaké zaujímavé vedecké skúmanie. Ale akonáhle sa Scott vypravil k južnému pólu, tak som sa od čítania nevedela odtrhnúť, aj keď som vedela, ako to skončí... Tá sila a nezdolnosť tých mužov, kráčať stovky kilometrov v zime, v príšerných podmienkach a zomrieť pár kilometrov od akého-takého bezpečia. Tí muži mali strašnú smolu na počasie. Posledné zápisky boli skutočne mrazivé a čítali sa veľmi ťažko. Ale som rada, že som si tento denník prečítala a dozvedela sa viac o tejto antarktickej expedícií, ktorá aj napriek tomu, že podľa mnohých nesplnila cieľ, priniesla veľké množstvo nových vedeckých poznatkov.

05.01.2025 4 z 5