Deia
přečtené 1512
Murtagh
2024,
Christopher Paolini
Odkaz dračích jazdcov patril kedysi k mojim obľúbeným sériám. A stále ju mám veľmi rada, necelá dva roky dozadu som si dala re-reading a stále som bola nadšená. Takže som sa na pokračovanie celkom dosť tešila. Len ma celkom dosť sklamalo. Hneď od začiatku som mala problém so začítaním sa, Eragon ma kedysi pohltil od prvej strany a tu nič, ani po desiatkach strán. Štýl písania mi prišiel taký zvláštny, iný, alebo to možno bolo prekladom, neviem, boli tam niektoré slová, ktoré mi prišli dosť rušivé, napríklad Muckmaw alebo bergenhed (nejaká ryba), nepasovali mi k príbehu. No a ani samotný príbeh ma nejak nenadchol. Čakala som, že autor si po tom, čím už predtým musel Murtagh prejsť pripraví pre neho nejaký veselší osud, ale zjavne nie. Aj tu sa mu diali veľmi škaredé veci, ktoré ale ku mne nejak neprenikli, navyše mi tam chýbal nejaký spád, napätie... A miestami to bolo celé veľmi rozťahané, na niektorých miestach zase trochu nelogické, miestami ma to vôbec nebavilo čítať a chcela som knihu zavrieť a odložiť... Priznám sa, že návrat do Alagaëzie som si predstavovala ináč. Príbeh má navyše otvorený koniec, takže sa zjavne niekedy dočkáme aj pokračovania. Len neviem, či sa na neho teším.... celý text
Dívka v přestrojení
2020,
Greer Macallister
Od tohto príbehu som nemala žiadne očakávania a tak ma celkom milo prekvapil. Páči sa mi, že vychádza z reálnych udalostí a Kate skutočne bola prvá žena, ktorá sa stala detektívom. Aj mnohé prípady v knihe sa skutočne stali. Kate v knihe rieši jeden prípad za druhým, ale máloktoré sú rozpísané detailnejšie. Za to dosť detailne sú rozpísané Katine myšlienky, čo mi miestami vadilo, pôsobilo to na mňa rozťahane a ku koncu som sa už začínala nudiť. Ale keď písalo o prípadoch, tak ma to bavilo, aj to špehovanie počas občianskej vojny a taktiež som sa o vojne aj niečo nové dozvedela (nie že by som toho predtým vedela veľa). Len v konečnom dôsledku ma príbeh nejak nechytil, aj keď sama poriadne neviem povedať prečo, keďže sa mi to čítalo dobre. Nedostal sa mi pod kožu a zjavne to pre mňa bude jeden z tých rýchlo zabudnuteľných príbehov. Ale nejakú knihu od autorky ešte skúsim.... celý text
Proti všetkým pravidlám
2019,
Ariel Levy
Edícia 100% ma zatiaľ veľmi nechytila, ani jedna z kníh, ktoré som doteraz prečítala, ma veľmi nenadchla. Ani táto nie. Kniha je dosť čtivá, autorka má veľmi pekný štýl písania, takže sa mi to čítalo dobre. Len mi to prišlo také...obyčajné. Trochu o ničom (aj keď zároveň o všetkom). Neviem, nie sú to memoáre známej osoby, sú to memoáre osoby žijúcej viac-menej normálny život. Občas zaujímavý, občas nie. Čo mi vadilo boli občasné skoky v čase, kedy som si nebola úplne istá, o ktorom období svojho života autorka píše. Potom mi vadila jej neustála túžba po bohatstve, mala dom a aj byt v New Yorku, to mi neprišlo, že by bola chudobná, takže ma tieto jej myšlienky mierne rozčuľovali. Ale zas mala aj mnoho myšlienok, s ktorými som sa stotožňovala. Boli tam aj smutné časti, tie boli dosť silné a obdivujem autorku, že o tom takto otvorene napísala, už s akýmsi nadhľadom. Celkovo ma kniha nejak nevzala, nezanechala vo mne hlbší dojem. Ale ešte to s touto edíciou nevzdávam, ešte niečo skúsim.... celý text
Grimmové
2023,
Kenneth Bøgh Andersen
Na túto knihu som sa celkom tešila, ale nenaplnila moje očakávania. Čakala som tie rozprávky až také hororové, naozaj pochmúrne a toho som sa nedočkala. Možno je to aj tým, že už ako dieťa som mala tie drsnejšie verzie, v ktorých si Popoluškine sestry odrezávali prsty a päty a aj celkovo som vyrástla na tých rozprávkach, ktoré sa dnes už deťom asi nečítajú :D (Dobšinského rozprávky, ruské rozprávky, Andersen...). Už hneď prvá rozprávka, Janko a Marienka, mi prišla taká istá ako som ju poznala aj predtým. Takým bonusom je akurát to, že naozaj niektoré rozprávky som nepoznala, prípadne som na nich úplne zabudla. Je tam jedna rozprávka, ktorá mi prišla naozaj krutá a to Bezručka. Ostatné mi prišla aj také neosobné, neviem, či je to samotnými rozprávkami alebo štýlom prerozprávania. Ale spracovanie knihy je veľmi pekné.... celý text
Katova smrt
2023,
Laura Noll
Ako sa táto kniha dostala do mojej čítačky, to netuším :D. Ale prišla na ňu rada a nakoniec to bolo celkom zaujímavé čítanie. Príbeh sa číta veľmi dobre a stránky rýchlo ubiehajú. Taktiež je aj zaujímavý, aj keď väčšina ľudí vie, ako to celé dopadne (ja som len tušila). Ale čím viac som čítala, tým viac výhrad som mala. Komisár Pannwitz pôsobí celkom sympaticky, až na to, že je to teda komisár gestapa a často mi to jeho správanie nesedelo, navyše bolo až v príliš veľkom kontrastne k ostatným postavám, ktoré patrili do nemeckého režimu a ktoré teda sympatické vôbec neboli. Miestami bolo strašné čítať, ako sa správali k českému obyvateľstvu, čo si o ňom mysleli a ako dopadli mnohí ľudia, ktorí s atentátom nemali nič spoločné. Potom Pannwitzova posadnutosť Miladou - tá linka mi vôbec nedávala zmysel, ani z jeho, ani z Miladinej strany a práve to bolo to, čo mi na tom najviac vadilo a ku konci to už bolo úplne odveci. Tiež toho mnoho komisárovi nedochádzalo a to ma rozčuľovalo. Ale je to príbeh, ktorý vychádza zo skutočných komisárových spomienok (linka s Miladou je teda vymyslená) a aj keď neviem, nakoľko sú tam veci historicky presné, keďže sa priznám, že o danom období toho viem veľmi málo, tak som sa vďaka tomu z knihy mnoho dozvedela a už len pre to, je pre mňa tento príbeh prínosom, aj keď miestami mohol byť podaný trošku ináč.... celý text
Oko temnoty
2015,
Brent Weeks
Táto časť opäť začína rovno tam, kde predchádzajúca končí. Od čítania druhej časti už nejaký ten čas uplynul, tak som si nepamätala všetko, ale rýchlo sa mi to vybavilo. Aj táto časť sa číta skvelo a napriek tomu, že má skoro 700 strán, tak tie stránky rýchlo ubiehajú. Kip má stále svoj ostrý jazyk, ktorý ho privádza do mnohých rozpačitých situácií, ale vďaka tomu aj vtipných. Ale pri tejto časti mám už trochu viac výhrad - viac krát som sa prichytila pri tom, že sa mi to zdá rozťahané. Hlavne keď Kip alebo Karris príliš rozjímali a niektoré časti ma preto nebavili. Potom tu bolo málo Gavina, chápem prečo, ale celkom mi tam chýbal. Miesto neho máme viac Tei, Kipovej kamarátky, ktorá sa snaží dostať do tajného rádu. Ako je to zaujímavé, ale neviem, ona ma až tak nebaví. No a začalo mi vadiť, ako sú všetci proti všetkým. Tie intrigy sa síce dobre čítajú a vďaka nim je to naozaj napínavé a nepredvídateľné, ale aj trošku otravné, keďže u nikoho nevieme, komu je verný. Koniec dopadol tak, že na ďalšiu časť sa chystám čoskoro.... celý text
Lovci
2015,
František Kotleta (p)
Túto knihu som si kúpila v nejakom výpredaji už pred pár rokmi, ale nejak sa mi do nej nechcelo. Ale teraz sa mi hodila do jednej výzvy, tak som si povedala, prečo nie. A nebolo to zlé. Ja som sa pred čítaním nejak nastavila, že sa mi asi nebude páčiť a dopadlo to lepšie ako som čakala. Príbeh sa číta dobre, rýchlo, je celkom napínavý, má spád... Ale postavy a humor mi až tak nesadli, občas som mala pocit, že sa príliš tlačí na pílu, tiež sa mi nepáčilo, čo sa stalo so Slovenskom :D a občas sa mi to zdalo trochu rozťahané, že hlavná postava príliš vysvetľovala aj to, čo nebolo potrebné. A tiež je to príbeh, ktorý príliš rýchlo vyfučí z hlavy, proste taký akčňák na jedno poobedie.... celý text
Zarua - ztracené město
2019,
Suzanne Rogerson
Od tejto knihy som nemala asi žiadne očakávania a tak ani nie som veľmi sklamaná, že sa mi až tak nepáčila. S príbehom som to mala ako na hojdačke, najprv sa mi veľmi nepáčil, potom ma to dosť zaujalo a na konci mi to už prišlo ako trošku blbosť. Najväčší problém som mala s tým, že tam nie je nič vysvetlené - ako funguje mágia, skadiaľ mágovia čerpajú silu, čo všetko vedia robiť (zdá sa, že všetko, čo sa autorke akurát hodí), či je viac druhov mágie, prípadne nejakých nadaní... A čím viac som sa blížila ku koncu, tým viac ma to rozčuľovalo, lebo veľa vecí mi nedávalo zmysel. Ďalší problém som mala s postavami. Hlavné sú tri - Paddren, jeho sluha Leyoch a Varnia, Paddrenova kamarátka a Leyochova milá. Všetky by mali byť dospelé, ale vôbec sa tak nesprávali. Ich rozhovory na mňa väčšinou pôsobili príliš detinsky, stále niekto niečo tajil, niekto sa odúval, niekto zazeral... Ani k jednej postave som si nevytvorila nejaký vzťah, možno tak akurát k Leyochovi, ten mal aj najzaujímavejšiu dejovú linku, keďže s mágiou on nemá nič spoločné. Dej bol miestami zaujímavý, naozaj som chcela vedieť, kto stojí za vraždami a prečo, ale v konečnom dôsledku mi to už potom bolo aj jedno. Hlavne mi nedávalo zmysel, že Paddren je v mágii v podstate nováčik a mocný čarodejnícky spolok všade strká jeho. No nič, vyskúšala som, čítalo sa to dobre, ale je to skôr taký priemerný príbeh. A zjavne veľmi málo známy.... celý text
Dosažení jižní točny: Deník z poslední expedice
1972,
Robert Falcon Scott
Posledné roky som si obľúbila knihy z takýchto expedícií, ktoré boli do miest, kde dovtedy človek poriadne nevkročil. A hlavne tie, ktoré smerovali na Antarktídu alebo Arktídu, pretože ísť dobrovoľne do takého prostredia, to chce riadnu odvahu. Niektorí sa z týchto expedícií nikdy nevrátili. Myslím, že všetci vieme o závode medzi Scottom a Amundsenom o to, kto sa ako prvý dostane na južný pól. Ale táto kniha mi ukázala, že som ani zďaleka nevedela všetko. Ako prvé ma prekvapilo, že ako dlho bola Scottova expedícia na Antarktíde. Rok sa pripravovali na to, aby sa niektorí vypravili k južnému pólu. Trénovali poníky, psy... Tí poníci ma tiež prekvapili, keďže často sa uvádza, že práve kvôli ním Scott neuspel - ale poníci tam žili vyše roka a viac-menej splnili svoju úlohu. Musím povedať, že spočiatku mi Scottov denník prišiel nudný, stále dookola to isté, žiadna dráma, žiadne hádky, všetko bolo báječné (Scottovo obľúbené slovo, rýchlo mi začalo liezť na nervy). O jedinú drámu sa vlastne starali práve tí poníci, keď nerobili čo mali (a občas niektoré psy). Sem-tam prebiehalo nejaké zaujímavé vedecké skúmanie. Ale akonáhle sa Scott vypravil k južnému pólu, tak som sa od čítania nevedela odtrhnúť, aj keď som vedela, ako to skončí... Tá sila a nezdolnosť tých mužov, kráčať stovky kilometrov v zime, v príšerných podmienkach a zomrieť pár kilometrov od akého-takého bezpečia. Tí muži mali strašnú smolu na počasie. Posledné zápisky boli skutočne mrazivé a čítali sa veľmi ťažko. Ale som rada, že som si tento denník prečítala a dozvedela sa viac o tejto antarktickej expedícií, ktorá aj napriek tomu, že podľa mnohých nesplnila cieľ, priniesla veľké množstvo nových vedeckých poznatkov.... celý text
Východní království
2021,
Christie Golden
Opäť kratučká kniha o kontinente v hre World of Warcraft. Výtky sú také isté, aké som mala pri predchádzajúcej časti (resp. táto je po správnosti prvá, ale čítala som ich naopak, čo ničomu nevadí) - fanúšikovi táto kniha veľa nedá a nefanúšikovi nedá vôbec nič. Ale opäť, je krásne spracovaná, sú v nej nádherné ilustrácie, mapy a číta sa veľmi dobre. Asi aj lepšie, ako časť o Kalimdore, viac mi sadol sprievodca (hej, som srdcom Alík a je to vidieť :D). Text je viac vyzretejší a aj viac zaujímavejší, týka sa hlavne rôznych dungeonov a raidov a ako vznikli, aké sú tam nástrahy a tak. Ja v hre úlohy až tak nečítam, tak som sa aj trošku niečo nové dozvedela a niečo si zopakovala. Škoda, že tieto knihy sú naozaj kratučké, mohli by byť dlhšie a trochu viac detailnejšie. Aj preto je to kniha, ktorá rýchlo vyfučí z hlavy, na druhej strane sa zas v knižnici bude pekne vynímať a pre hráča je to asi také must have. Teším sa na ďalšie putovanie :).... celý text
Urla
2024,
Petra Stehlíková
Táto séria patrí k tým vydareným a na túto časť som sa tešila, aj keď po predchádzajúcej časti, ktorá mi až tak nesadla, som mala trošičku obavy. Tie sa síce nenaplnili, ale aj tak to nebolo úplne ono. A to hlavne pre to, že som mala dosť problém sa rozpomenúť, že čo sa tam v tých predchádzajúcich častiach dialo a tak som sa v tom cítila úplne stratená :D. Pred ďalšou častou si určite znova prečítam predchádzajúce časti a myslím, že potom aj trošku ešte zdvihnem hodnotenie. Okrem toho sa mi príbeh čítal skvelo, stránky utekali jedna za druhou a bola som veľmi zvedavá, ako sa to vyvŕbi. Spočiatku som sa trošku bála správania Ilan, ale to sa, našťastie, napravilo. Je tam veľa akcie (niekedy až priveľa), lepšie spoznávame niektorých členov družiny a je tam aj veľa tajomstiev, niektoré sa odhalia, niektoré nie. Naozaj ma mrzí, že si tie časti predtým nepamätám lepšie, pretože takto mi unikalo veľmi veľa vecí. Ale snáď sa ďalšej (a dúfam, že aj záverečnej) časti dočkáme čo najskôr a potom sa do toho sveta naplno ponorím, pretože je úžasný.... celý text
Gaidžin (2)
1994,
James Clavell
Táto časť sa odohráva 20 rokov po tej predchádzajúcej, čo som veľmi nečakala, keďže prvé dve časti na seba nenaväzovali, ale bolo to príjemné prekvapenie. Na knihu som sa tešila a aj ma jej čítanie bavilo, ale zatiaľ bola pre mňa najslabšia. Prišla mi strašne rozťahaná a bohužiaľ Malcolm svojmu dedovi, Dirkovi, nesiaha ani po päty. Taktiež ma veľmi rozčuľovala Angelique, hlavne to, ako ňou bol každý jeden chlap v japonskej dedine očarený, pričom mi to nešlo do hlavy, pretože všetci mali svoje japonské ženy. A aj Malcolm ňou bol až príliš posadnutý. Okrem tejto linky sa v knihe odohráva veľa ďalších príbehov, niektoré zaujímavé, niektoré menej. Medzi tie, ktoré ma nebavili, patrili tie z pohľadu Japoncov - boli síce zaujímavé, ale mohli byť výrazne kratšie. Našťastie v druhej knihe takýchto kapitol bolo už pomenej a mala som pocit, že dej napreduje výrazne rýchlejšie ako v tej prvej časti. Tiež bolo pre mňa prínosné čítať o tom, ako vtedy fungovala japonská kultúra, ako veľmi chceli Európanov vyštvať zo svojej vlasti a ako boli technicky výrazne zaostalejší. Koniec je opäť mierne otvorený, čo veľmi nemám rada. Ale v podstate ma príbeh bavil a teším sa na ďalšiu časť.... celý text
Bezvětrné město. Kniha Druhá
2022,
Éléonore Devillepoix
Druhá časť začína presne tam, kde prvá končí a aj keď to stále považujem za vydarenú knihu, tak ma nebavila až toľko, ako časť prvá. Prišlo mi to miestami také o ničom, viac ma bavilo, keď sa Arka snažila študovať :D. Tentokrát je v pralese a aj keď je to prostredie zaujímavé, exotické a Amazonky sú super, tak tam toho veľa nerobí. Dej v Hyperboreji bol lepší, napínavejší, s väčším spádom. Tam som skôr bola zvedavá, že ako to dopadne, aj keď je to príbeh skôr pre mladšie ročníky, tak je viac-menej jasné. Ale bavilo ma to, aj keď to má nejaké muchy, mágii nechápem ani po tejto časti a niektoré pojmy mohli byť lepšie vysvetlené. Svet je to ale zaujímavý, Hyperborea je skvelo vymyslené mesto, bavilo ma sledovať, ako sa ľudia prispôsobujú zmeneným podmienkam, keďže sa z nej po prasknutí kupoly stalo skôr ľadové mesto. Postavy sú tiež super, hlavne interakcie medzi Arkou a jej mentorom. Záver je fajn, všetko do seba zapadlo a ak sa dočkáme prekladu ďalších autorkiných kníh (aj keď zatiaľ je to asi iba jedna), tak si ich rada prečítam.... celý text
Pravek a iné časy
2015,
Olga Tokarczuk
Na túto knihu som sa veľmi tešila, pretože všade som videla len nadšené recenzie a tak som bola veľmi zvedavá a plná očakávania. Ale potom, ako to v takýchto prípadoch často býva, nastalo sklamanie. Kniha ma skoro vôbec nezaujala. Jej anotácia ma vôbec nepripravila na to, že čo mám čakať. Hneď na prvých stranách sú spomenutí archanjeli a už vtedy som mala tušenie, že to nebude nič pre mňa. Tí sa tam potom (našťastie) nevyskytovali, ale naozaj to nebolo nič pre mňa. Kniha probližuje 20. storočie skrz pohľady (časy) mnohých postáv. Žiadna z nich mai neprišla nejak zaujímavá. K ani jednej som necítila nejaké väčšie sympatie. Mnoho bolo práve až príliš divných, taktiež ako niektoré udalosti, ktoré sa tam odohrávali a ktoré mi prišli zbytočné a také nasilu. Taktiež sa tam toho veľa nedialo, tie udalosti mi prišli nezaujímavé. Trošku zaujímavejšie to bolo s príchodom druhej svetovej vojny, ale aj od toho som čakala viac, autorka to preletela až príliš rýchlo. Ono prejsť možno 80 rokov na 200 stranách sa asi ani nedá nejak detailne. Ale aby som nebola len negatívna, tak kniha sa v podstate čítala dobre, autorka má zaujímavý štýl písania. Lenže príbeh ma celkovo nezaujal, nenadchol, nič mi nedal.... celý text
