Deia přečtené 1534

Northrend 2024, Alex Acks

Jedno temné okno 2024, Rachel Gillig

Tichá pacientka 2019, Alex Michaelides

Vesmírne sily 2022, Fred Scharmen

Túto knihu som si kúpila s tým, že sa niečo dozviem o osídľovaní vesmíru od ruských kozmistov po Elona Muska. Nejak som na obálke prehliadla slovo predstavy a taktiež som si neprečítala anotáciu, takže na knihu som sa naozaj tešila a miesto toho som zažila dosť veľké sklamanie. Za mňa to bola úplná blbosť. Čakala som vedecké fakty a nie rozoberanie nejakých storočných kníh. Autor ich navyše spomínal stále dookola, knihu z prvej kapitoly spomínal v každej ďalšej a kvôli tomu som mala pocit, že sa informácie točia stále dookola. Aj keď faktom je, že väčšinu knihu som ani nevnímala, tak zle sa mi to čítalo, len bohužiaľ, mám nutkanie dočítať každú knihu, ktorú začnem (a už dupľom takú, ktorú som si aj kúpila). Jediné dve kapitoly ma bavili a boli zaujímavé - o vzniku NASA a súperení USA s Ruskom o prvenstvá vo vesmíre a kapitola o “súperení Muska s Bezosom. Ostatné boli totálne o ničom, mala som pocit, že autor sa len snaží spomenúť mnohých spisovateľov vedeckej fantastiky a nejak ich rozobrať, pričom ich diela neboli založené na nejakých skutočných predpokladoch, že reálne sa to stane. Keď napríklad spomínal knihu Skrytá čísla, o skutočných černošských ženách pracujúcich v NASA, tak to mi prišlo zaujímavé, ale zvyšok teda fakt nie. Za mňa škoda, aj keď je to aj moja chyba, že som si poriadne nepozrela o čom kniha má byť.... celý text

Karanténa 2020, Peter May

Od autora som čítala jeho trilógiu Ostrov Lewis a aj keď sa mi veľmi páčila, nejak som nič ďalšie od neho nečítala, ani neviem prečo. Konkrétne táto kniha mi pristala v čítačke už pred pár rokmi, asi ju v období covidu dávalo nejaké kníhkupectvo zdarma a teraz na ňu prišiel čas. Ale bohužiaľ, celkom ma sklamala. Spočiatku začína zaujímavo - izolovaný Londýn, protipandemické opatrenia, nájdenie kostí dievčatka... Aj vyšetrovanie vraždy bolo spočiatku fajn. Len potom tam začala byť jedna absurdná situácia za druhou. Celý príbeh sa v podstate odohráva v priebehu 24 hodín a kvôli tomu to bolo za mňa dosť zrýchlené, myslím, že keby to bolo roztiahnuté na viac dní, tak to mohlo byť fajn. Takto inšpektor ide z jednej nepravdepodobnej situácie do druhej, nedodržiava už pomaly žiadne pravidlá a zo všetkého sa dostane... Taktiež je tam za mňa až príliš veľa mŕtvol. A navyše aj od istého času je úplne jasné, kam sa príbeh bude uberať. Aj napriek týmto negatívam sa mi to čítalo dobre a aj som bola celkom zvedavá na úplné rozuzlenie a chcela som tomu dať o trošku lepšie hodnotenie. Lenže za poslednú vetu nemôžem :D. Ale myslím, že od autora ešte niečo skúsim.... celý text

Dům v Amityville 2024, Jay Anson

Keď som sa rozhodla čítať túto knihu, tak som si neuvedomila, že z akého pochádza roku (1977) a že práve podľa nej bol natočený horor 3:15 zomrieš (som si myslela, že je to opačne, že kniha vznikla neskôr). Práve to bol jeden z hororov, ktoré som videla medzi prvými a strašne som sa ho vtedy bála, hlavne dievčatka s dierou v hlave (potom som začala pozerať horory ako na bežiacom páse, aby som ten strach prekonala (vyšlo to :D)). Takže na knihu som sa celkom tešila, ale ostala som dosť sklamaná. V podstate ma hneď zarazilo, že autor ju prezentuje ako skutočný príbeh a ešte je tam aj predslov reverenda, ktorý vlastne tiež uvádza, že tie veci sa skutočne stali. Lenže teraz už vieme pravdu. A aj keby som ju nevedela, tak aj tak by som neverila, že sa niečo z toho stalo a hlavne by mi prišlo, že je to strašne preplácané, že je tam všetko to klišé, ktoré môže byť - zmena osobnosti, posadnutie, presúvanie nábytku, tečúca plazma, duchovia, zima, búchanie okeníc... A ešte aj to prenasledovanie kňaza, ktorý vysvätil dom, to bolo akože čo... Autor tam ešte občas aj dával také vsuvky, z ktorých malo byť jasné, že sa to všetko naozaj stalo. Neverím, že autor niečomu z toho veril. Čo mi na tej knihe príde najstrašnejšie je to, že rodina a autor sa chceli obohatiť a priživiť sa na skutočnej tragédií, ktorá sa v dome stala a to vyvraždenie rodiny. No nič, sklamaná som, čakala som nejaký príbeh inšpirovaný danými udalosťami, nie ich prezentáciu ako skutočnosť.... celý text

Záře dávno pohaslá 2023, Guy Gavriel Kay

Ja ani neviem čo mám o tejto knihe napísať. Má to byť fantasy kniha, ale nie je tam mágia, nie sú tam draci, nie je tam nič také. Je tam vymyslený svet inšpirovaný skutočnými udalosťami. Sú tam úžasné postavy a ani jedna z nich nie je čiernobiela. Každá má svoje unikátne vlastnosti, svoje túžby, svoje ciele... A je tam Danio, náš rozprávač, ktorý počas svojho života spoznal dvoch mužov, ktorí velili armádam a prekvapivo ho ani jeden nezabil. A jednu úžasnú ženu, ktorá sa nechcela podriadiť svojmu osudu. Je to drsný príbeh, v ktorom sa zabíja len tak, v ktorom sa podpláca, v ktorom málokto žije šťastný a spokojný život bez obáv. A pritom je to tak nádherný príbeh. Kay je úžasný rozprávač a ja som si bez preháňania užívala čítanie každého jedného slova. Aj keď som mala pocit, že dej plynie veľmi pomaly a netuším, k čomu smeruje, tak mi to absolútne nevadilo, pretože tá štylizácia textu... Už veľmi dlho som nečítala nič tak krásne napísané (možno naposledy nejakú inú autorovu knihu :D). Je pravda, že samotný príbeh mi neprišiel nejak úžasný, ale ten štýl písania všetko prebil. Veľmi som si čítanie užila a určite si prečítam aj zvyšné autorove knihy.... celý text

Kde zní zpěv krkavců 2019, Klára Kubíčková

Táto kniha bola na mojom zozname už veľmi dlho a celkom som sa na ňu aj tešila. A nebola zlá, len tak trošku o ničom. Elfryd a aj jej spolužiačkam má byť jedenásť rokov, ale vyjadrujú a aj správajú sa na oveľa vyšší vek, čo mi vadilo. Škola na strmých útesoch obklopená vodou mala celkom dobrú atmosféru, aj zaujímavý systém trestov a odmien, ale mohlo to byť rozvité o niečo viac. Čo mi ďalej vadilo bol nevysvetlený systém mágie, raz sa Elfryd považovala za čarodejku, raz nie a zjavne to tak bolo v poriadku. A žiadna postava mi neprirástla k srdcu, neboli pre mňa dostatočne zaujímavé a nevedela som sa vcítiť do ich myslenia. Ale napriek tomu sa mi príbeh čítal dobre, strany mi rýchlo plynuli a bola som zvedavá, že či sa dievčatám podarí sa zo školy dostať a či zlomia tajomnú kliatbu, ktorá vraj nad školou visí. Neurazilo, nenadchlo, ale myslím, že kebyže som (o dosť) mladšia, tak sa mi to aj páči (o dosť) viac.... celý text

Svedectvo o živote v KĽDR 2021, Nina Špitálníková

Už dlho som si chcela prečítať nejakú knihu, ktorá ukazuje život v tejto diktátorskej republike. A dostala som sa k tejto. Autorka sa pýtala siedmich ľudí z rôznych spoločenských úrovní - profesorky, robotníka, prevádzača, vysokoškoláčky, feministky, vodiča a dôchodkyne. Každá výpoveď prináša nové informácie a nové pohľady na život. O tom, že v tejto republike sa žije extrémne ťažko som vedela. Ale je to ešte oveľa oveľa horšie, ako som si myslela. Pri čítaní mi bolo naozaj ťažko z toho, že takýto systém ešte dnes existuje (a že ho niektorí ľudia, aj tí z knihy, podporujú). Veľmi veľa vecí ma prekvapilo (negatívne), napríklad to, že ľudia sú neustále sledovaní svojimi susedmi a tí si o nich všetko zapisujú, v podstate tam nemôžete mať žiadnych kamarátov, lebo nemáte komu veriť. Ďalej neskutočne dlhá povinná vojenská služba, na ktorej sa dejú (nielen) ženám strašné veci. Obrovský nedostatok jedla a neustály hlad. Nemôcť ísť na návštevu do susednej dediny bez povolenia... Absolútne všetko riadi štát. A takto by som mohla pokračovať a pokračovať. Nechápem, že takýto systém môže tak dlho (ne)fungovať. Kniha sa aj napriek ťažkej téme čítala dobre a jedinú výtku mám k občas divným otázkam. Ale určite si prečítam aj nejaké ďalšie knihy o tejto téme a aj ďalšie knihy od autorky.... celý text

Yumi a malíř nočních můr 2024, Brandon Sanderson

Priznám sa, že do tejto Sandersonovky sa mi až tak nechcelo, lebo má byť inšpirovaná mangou a to ja veľmi nemusím. Ale bolo to skvelé. Príbeh nám je rozprávaný nejakým interdimenzionálnym cestovateľom Kosmíru a už vtedy som začala premýšľať nad tým, ako to bude prepojené s ostatnými planétami, ale týmto smerom sa príbeh nevydal. Sústreďuje sa len na tú jednu, respektíve dve planéty a dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia naučiť žiť vo svete toho druhého a prísť na to, že prečo sa vlastne stretli a čo majú robiť. A mňa to neskutočne bavilo, v podstate som knihu prečítala naraz, lebo som naozaj chcela vedieť, že o čo tam ide. Bavilo ma, ako sa Yumi učí užívať si život a Maliar sa zas priúča akejsi zodpovednosti. Bavilo ma aj to prostredie, ktoré je opäť unikátne. Yumi žije na planéte, ktorá je extrémne horúca, Maliar zas žije na mieste, kde nie je žiadne prirodzené svetlo. Čo mi trošku vadilo bolo to, že som nevedela, kam príbeh speje. Čo je cieľom ich cesty a čo majú robiť. Na môj vkus vysvetlenie prišlo trošku neskoro a tiež si nie som istá, či som úplne všetko pochopila, aj keď rozprávač sa to snažil vysvetliť niekoľkokrát :D. Ale ináč som si čítanie veľmi užila a teším sa na ďalší “tajný príbeh.... celý text

Kdo se ztratí v lese 2024, Liz Moore

Na túto knihu som bola zvedavá, má naozaj zaujímavú anotáciu. A chytila ma od prvej strany, keďže rovno začína zmiznutím Barbary. Spočiatku som síce mala problém sa orientovať vo všetkých tých menách, ktoré tam boli, ale autorka všetko rýchlo uvedie na pravú mieru. Kapitoly sú rozprávané z pohľadu mnohých osôb a odohrávajúce sa v priebehu viacerých rokoch, ale je to priehľadné a vôbec som sa nestrácala. Rýchlo ma začalo zaujímať aj to, že čo sa stalo Bearovi a jeho osud ma trápil asi aj viac ako ten Barbarin. Hlavne skrz kapitoly Alice, matky detí, zisťujeme, že ako rodina žila, aj keď Alice to má v živote celkom ťažké. Celkovo ma muži v tejto knihe veľmi rozčuľovali, ten ich pohľad na svet, že žena je len nejaký doplnok alebo spotrebný tovar a dúfala som, že nejak padnú na hubu, že ich nejaké odhalenia dostanú na dno. V tomto smere úplne spokojná nie som, mnohí si zaslúžili niečo horšie. Celkovo záver mohol byť viac dramatický, ale dočkáme sa odpovedí na všetky otázky. A tento príbeh nie je len o zmiznutí dvoch detí, odkrýva mnoho tajomstiev celej rodiny a veľmi ma to bavilo čítať, aj keď sa priznám, že niektoré kapitoly, hlavne z minulosti, sa mi zdali trošku navyše - ale zas vykresľovali osobnosti postáv. Ak autorka napíše ešte nejaký takýto thriller, tak si ho určite rada prečítam, jej zvyšné knihy ma zatiaľ veľmi nelákajú, keďže sú dosť žánrovo odlišné. Ale táto jej kniha zanechala hlboký dojem a užila som si skvelú atmosféru letného tábora uprostred lesov.... celý text

Ďaleká cesta za domovom 2017, Richard Adams

Túto knihu som na svojom zozname mala naozaj dlho a veľmi sa mi do nej nechcelo, mala som pocit, že králici v hlavnej úlohe nebude to pravé pre mňa :D. Ale má to skvelé hodnotenia a chcela som si na túto klasiku sama spraviť názor, tak prišiel jej čas. Bohužiaľ, môj pocit bol správny, králici ma nenadchli. Ani neviem prečo, proste ma to nebavilo. Je to napísané pekne, ale prišlo mi, že je to veľmi dlhé. Keby to bol nejaký krátky príbeh polovičného rozsahu, tak by ma to možno bralo viac. Takto mi prišlo, že je to stále to isté dookola, králiky niekam prídu, tam im niečo hrozí, tak idú inde... Tiež mi prišli veľmi jednoduché, viem, že autor sa chcel držať toho, akí sú králici v skutočnosti a miestami sa mi to páčilo, ale niekedy mi to prišlo také paradoxné - že napríklad rýchlo zabudnú na nejakú novú skúsenosť, ale príbehy svojho národa (dlhé) si pamätajú. Ináč tie príbehy ma bavili najmenej, ich El-hrérana som mala rýchlo plné zuby. Ale malo to aj pár pozitívnych stránok - čítalo sa to rýchlo, miestami to bolo napínavé a miestami to bolo celkom roztomilé. Možno som na to príliš stará, na obálke je 8+, ale myslím, že ani vtedy by ma to nejak nebralo :D.... celý text

Prežila len jediná 2025, Riley Sager (p)

Tejto knihy je momentálne plný instagram a tak som podľa aj ja :D. Navyše tá krásna obálka tomu dosť dopomohla. Je to moja prvá kniha od autora a aj od vydavateľstva a asi ani v jednom prípade nebude posledná. Príbeh sa mi páčil, Kit mi bola spočiatku sympatická, aj keď čaosm mi prišlo, že robí dosť neuvážené a unáhlené rozhodnutia. Lenora bola celý čas dosť záhadná a bola som naozaj zvedavá, že ako to pred tým štvrť storočím teda bolo. Ale najviac sa mi páčilo to sídlo, malo skvelú atmosféru, aj keď si nie som istá, či by bolo možné v ňom bývať :D. A veľmi sa mi páčil aj štýl písania, celé to krásne plynulo a čítalo sa mi to jedna báseň, naozaj som si to vychutnávala. No a postupne teda v príbehu odhaľujeme, že čo sa vtedy stalo. Mala som nejaké teórie a jedna mi aj čiastočne vyšla, ale koniec aj mne prišiel až príliš prekombinovaný. Akože nemôžem povedať, že by to nedávalo zmysel, ale menej je niekedy viac, asi sa to dalo ukončiť trošku skôr. Ale čítania ma bavilo a užila som si to, určite ešte od autora niečo vyskúšam.... celý text

Řeka mě volá domů 2024, Eleanor Shearer

Túto knihu som vôbec nemala v pláne čítať. Ale snažím sa splniť aj výzvu na goodreads, ktorej súčasťou je aj téma k Black History Month, čiže knihy prevažne od černošských autorov. Je tam na výber 177 kníh. Do češtiny/slovenčiny som našla preloženú len túto jedinú, čo mi príde dosť smutné. A smutná a ťažká je aj téma tejto knihy. Hlavnou postavou je žena, ktorá celý život pracuje ako otrok na plantážach a každé jej dieťa buď zomrelo alebo bolo predané a vôbec netuší, čo sa s nimi stalo. Napriek tomu ma to až tak nebavilo. Nezasiahlo ma to. Príbeh, aj keď si uvedomujem, že je smutný, vo mne nevzbudzoval žiadne emócie, neprenikol ku mne. Navyše aj to pátranie mi prišlo celé divné, v podstate všetkých našla len s pomocou naozaj veľkej náhody. A čo mi najviac vadilo bol štýl písania. Autorka v závere hovorí, že použila kreolsku angličtinu, ktorou nechala postavy rozprávať, prekladateľka zas vysvetľuje, ako sa to rozhodla preložiť ona. A aj keď to bol zámer, mne to tam vadilo a predpokladám, že prevažne kvôli tomu sa mi to nečítalo nejak dobre. Chápem, že tie chyby a tak tam boli zámerne, ale nemala som pocit, že by ma viac približovali k postavám, skôr ma dosť rušili pri čítaní. Aj keď ma to teda až tak nebavilo, tak je to silný príbeh a som celkom rada, že som sa k nemu dostala.... celý text

Temné říční proudy 2018, Sharon J. Bolton

Ja mám túto sériu rada, sú tam stále zaujímavé prípady a postavy. A tak je to aj tentokrát, prípady ma bavili a bola som zvedavá, kto za vraždami (keďže mŕtvol nakoniec bude viac) mladých utečenkýň stojí. Tiež sa mi páči autorkin štýl písania, aj keď je to hrubšia kniha, tak sa číta veľmi dobre a rýchlo a stránky ubúdajú jedna za druhou. Postavy sú tiež fajn, mám rada Lacey a jej zmýšľanie, ale nie som úplne fanúšičkou jej vzťahu s Joesburym a tak som rada, že v tejto časti ho veľa nebolo. Občas mi vadili odbočky v deji do súkromia niektorých postáv, ale nebolo ich veľa a nakoniec aj tie celkom dávali zmysel. Taktiež mi príde trošku divné, že opäť časť, kde sa niekto zameral práve na Lacey, už sa to trochu opakuje. Koniec sa mi ale páčil, aj keď nie som si úplne istá, že som všetko pochopila správne :D. Ale tie podstatné odpovede priniesol. Teším sa na ďalšiu časť.... celý text

Kde aj temnota zamrzne 2024, A. B. Poranek

Táto kniha bola taká spontánna kúpa a ani som od nej nemala vysoké očakávania, len som dúfala, že bude dobrá, keď ju už teda mám kúpenú :D. A aj celkom bola, bavilo ma to. Je to síce taký predvídateľný príbeh - niekoľko sto rokov starý démon a mladá žena, ktorá má v sebe nejakú silu. Spočiatku som si myslela, že to bude ako všetky podobné knihy (teda nie veľmi dobré), ale prekvapila ma. Vzťahu Lešija a Lisky som dokonca fandila :D (a to ja na romantiku naozaj nie som). Obaja boli sympatickí, v rámci možností aj rozumní, aj keď Lešij sa nie stále správal na tých svojich 700 rokov. Aj vedľajšie postavy boli fajn. Najviac sa mi páčilo miesto, kde sa príbeh odohrával, je inšpirovaný poľskou kultúrou a to mi bolo dosť sympatické. Aj atmosféra Lešijovho sídla bola skvelá, taká zvláštna. A bola som aj zvedavá, že čo všetko Liska objaví. Od polovice príbehu mi to potom už prišlo trošku slabšie, tá zápletka so starým bohom tam podľa mňa ani nemusela byť. Koniec ma celkom prekvapil, takýto som nečakala. Ako je to jednoduchý príbeh, ktorý sa mi ale veľmi dobre čítal a zjavne som ho čítala v správnu dobu, lebo mi sadol. Viem, že kebyže sa nad ním začnem viac zamýšľať, tak nájdem viacero trhlín, ale takto som spokojná. A navyše kniha je pekne spracovaná, hodí sa mi do knižnice :D.... celý text

Život po smrti 2015, Damien Echols

O tejto knihe som počula v nejakom krimi podcaste, ale tak nejak som si už nezapamätala, že to nenapísal vrah, ale neprávom odsúdený. Aj tak som bola na jeho príbeh veľmi zvedavá, aj keď sa priznám, že hlavne kvôli tomu zločinu, o ktorom som toho až tak veľa nevedela. A veľa toho neviem ani teraz. Damien v prvej polovici rozoberá hlavne svoje detstvo, s kým a kde žil a ako ho to formovalo... Vyrastal v dosť zlých pomeroch, ale nebavilo ma to. Prišlo mi, že rozoberá každú blbosť a strašne sa to tiahlo. Navyše mi to občas nesedelo, mala som pocit, že sa snažil sám seba vykresliť v lepšom svetle. Potom prišlo na vraždy a zatknutie, tak som dúfala, že sa to trochu rozbehne - prečo ich zatkli, súd s dôkazmi a podobne. A zase nič. V podstate to preskočil, venoval sa tomu len chvíľku. Taktiež zážitky z cely smrti sú popísané dosť biedne. Prišlo mi, že je to len popis jeho myšlienok, čo sa snažil robiť, aby sa nezbláznil. A aj keď obdivujem, že to celé zvládol, tak ma to nebavilo. Ale to nič nemení na tom, že jeho príbeh je strašný a som veľmi prekvapená, že sa niekto do takého známeho prípadu neobul skôr, hlavne keď už v roku 1996 HBO natočilo dokument Paradise Lost, ktorý zjavne mnoho ľudí presvedčil o ich nevine. A aj tak čakali ďalších skoro 15 rokov na prepustenie, ktoré prebehlo až po tom, čo priznali svoju vinu... Akože rozum sa mi z toho zastavuje. Prípad je to teda zaujímavý, len kniha za mňa ani nie. Dokument(y) si možno pozriem.... celý text

Spev sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny 2024, Tomáš Forró

Táto kniha je úžasná. Táto kniha je strašná. Je úžasne napísaná, pred autorom klobúk dole. Obdivujem jeho odvahu s akou sa vydával do miest, ktoré sú tak blízko frontovej línie alebo ktoré sú pod neustálym bombardovaním. Do Mariupola, do Charkova, do Záporožia a do mnohých ďalších miest a obcí. Ukazuje nám vojnu od jej prvého dňa, čo sa na Ukrajine dialo a deje, objasňuje mnoho vecí, napríklad čo ruskí vojaci robili v Černobyle. Alebo ako to (ne)funguje s humanitárnou a ďalšou pomocou - tam ma naozaj veľa vecí zarazilo, som si (naivne) myslela, že korupcia a úplatky a podobne pôjdu bokom, keď sa jedná o osud ich vlastnej krajiny. A táto kniha je aj strašná. Kvôli tomu, čo sa v nej deje. Za to autor, samozrejme, nemôže. Pri väčšine príbehov ľudí mi bolo veľmi ťažko. Neviem si predstaviť, aké to je sa zobudiť na zvuk padajúcich rakiet a potom to zažívať deň za dňom. Bez vody, bez elektriny, bez nejakej podpory. Cítila som zúfalstvo, že toto zažívajú ľudia, ktorí žijú za našimi hranicami. A koľko ich kvôli tomu zomiera za našimi hranicami. V 21. storočí. Autor knihu napísal tak, že aj napriek jej ťažkému obsahu sa veľmi dobre a rýchlo čítala, niekedy som naraz prečítala desiatky strán a ani som nevedela ako. Jediný menší problém som mala s časovými skokmi, mne by viac vyhovovalo, keby autorove cesty boli radené chronologicky. Ale to je len drobnosť. Táto kniha by mala byť povinným čítaním pre väčšinu obyvateľov Slovenska. Len škoda, že väčšina z nich si to nikdy neprečíta.... celý text

Colorado Kid 2017, Stephen King

Ja si (bohužiaľ) k väčšine kníh čítam dopredu recenzie, takže pri tejto som nemala nejak vysoké očakávania. Ale bola lepšia, ako som čakala. Len k skvelej má tiež ďaleko. Je to krátky príbeh, ktorý sa dá prečítať na jedno posedenie. Hlavne vďaka tomu, ako King skvelo píše. On píše pútavo aj o ničom. A tu to v podstate bolo o ničom. Začalo to celkom zaujímavo, záhada mŕtveho muža bola naozaj záhadná a celkom ma zaujímala. Ale príbeh sa točí v kruhu a k ničomu nevedie. Postavy sa zdajú celkom sympatické, lenže celá kniha je v podstate ich dlhý rozhovor, takže sa o nich nič viac nedozvieme, čo je škoda. Ako čítalo sa to fajn, ale to je tak všetko, o chvíľku zabudnem, že som to vôbec čítala. Kľudne to mohlo byť kratšie a byť len súčasťou nejakej poviedkovej knihy, o veľa by sme neprišli.... celý text

Krvavé zrcadlo 2019, Brent Weeks

Aj táto časť začína presne tam, kde tá predchádzajúca končí. A bavilo ma to ešte viac ako minule. Užívala som si (skoro) každú dejovú linku, v každej sa niečo dialo. Kip na bojisku, Karris na politickom bojisku, Teia snažiaca sa infiltrovať tajný rád... A Gavin... aj jeho linka ma bavila, ale tiež som z nej bola dosť zmätená, v podstate netuším, čo si mám o ňom myslieť a autor to opäť pekne zamotal a naozaj veľmi to chcem celé pochopiť :D. Koniec ukazuje, že kam to bude celé spieť - predpokladám, že do epického finále v poslednej časti. Lenže tú nemáme. A ja ju potrebujem.... celý text