Deia přečtené 1505

Trocha zlé krve 2020, Joe Abercrombie

Spočiatku ma kniha nejak nenadchla, dosť som s ňou bojovala a mala som pocit, že ma veľmi nebude baviť. Problém som mala hlavne s postavami, žiadna mi nesadla (to je ale u Abercrombieho celkom bežné :D). Mužské postavy, či už princ Orso alebo mladý Leo, sa správajú ako idioti, Savine zas ako necitlivá mrcha a takéto postavy mi proste k srdcu neprirastú. Rikke sa síce správa prirodzene, ale nezapáčila sa mi. Takže to vyzeralo, že čítanie pretrpím, ale potom sa to našťastie zlomilo a kniha ma veľmi chytila. To prostredie, to si ma nakoniec získalo, to Abercrombie naozaj vie. Aj keď mi bolo srdečne jedno, ako to dopadne s hlavnými postavami (dúfala som, že ich stretne nepríjemný koniec), tak celé to dianie ma naozaj pohltilo – ako dopadne vzbura proti továrňam a vykorisťovaniu vo Valbecku, ako dopadne vojna na severe... a nakoniec ani s tými postavami to nebolo tak márne ako sa zdalo. Aj keď Bayaz, neustále sa vyskytujúci v pozadí, ma vážne rozčuľoval. Som rada, že sa mi kniha nakoniec páčila, keby nie, tak by ma to vážne mrzelo.... celý text

40 dní pěšky do Jeruzaléma 2015, Ladislav Zibura

Táto e-kniha bola k dispozícii zdarma ešte niekedy v dobe covidu, ale dostala som sa k nej až teraz. Bola som celkom zvedavá, pretože som už o tomto autorovi veľa počula, ale trošičku som mala tušenie, že to nebude úplne pre mňa. Hneď na začiatok chcem vyjadriť obdiv, že sa niekto pustí do takéhoto putovania a ešte k tomu v lete, keď sú horúčavy neznesiteľné (ja už teraz nevychádzam z bytu, nie to ešte ísť pešo cez Turecko). Taktiež sa mi to čítalo veľmi ľahko, čo bola po Dune príjemná zmena. Ale mám pocit, že mi toho kniha veľa nedala. Humor mi až tak nesadol, mnoho vtipov mi vtipných neprišlo a hlavne mám pocit, že som sa toho dozvedela veľmi málo. Autor si dopredu o mestách skoro nič nevyhľadával, takže nejakých zaujímavosti som sa nedočkala. Prišlo mi to, že iba kráčal a nechával sa pohostiť ľuďmi a tak dookola. Niektoré rozhovory s miestnymi obyvateľmi boli zaujímavé, ale veľa ich nebolo. Taktiež sa mi to miestami zdalo rozťahané, keďže autor na začiatku avizoval, že to bude písané strohým štýlom, čo mi neprišlo (možno to bol iba vtip, ktorý som nepochopila). Ale ako som písala na začiatku, klobúk dole pred touto cestou. A aj keď ďalšie knihy si už od autora pravdepodobne neprečítam, tak táto bola pre mňa príjemnou oddychovkou.... celý text

Duna 2018, Frank Herbert

Nie som veľký fanúšik sci-fi, ale raz za čas si nejakú knihu prečítam. Na túto som sa celkom tešila (film som nevidela), ale nejak to nedopadlo podľa mojich predstáv. Prvých asi 60 strán som vôbec netušila, že čo sa deje, kto kde s kým je a podobne, ale neskôr to dostalo spád. Príbeh začal byť zaujímavý, napínavý, púštne prostredie s obrovskými červami bolo taktiež skvelé, postavy mi neliezli na nervy, bola som aj celkom zvedavá, že ako to dopadne... Ale nejak to na mňa nefungovalo. A sama vôbec neviem prečo. Čítalo sa mi to veľmi ťažko a akonáhle som prestala čítať, tak som mala problém sa k príbehu vrátiť, vôbec ma to nelákalo, pritom to malo všetky aspekty toho, čo ma väčšinou baví. Sama som z toho rozčarovaná. Možno som túto knihu iba čítala v zlom období (v práci to bolo teraz trošku náročnejšie) a inokedy by mi sadla viac, neviem, možno jej ešte niekedy dám šancu. Ale naozaj som mala problém sa do toho dostať, pričom hlavný príbeh má naozaj skvelý potenciál. Čo mi vyložene vadilo boli nejaké nedovysvetlené veci - nejaké vesmírne spoločenstvá, vlády rodov a a podobne, v čom som sa dosť strácala. Taktiež niektoré veci, ktoré sú vysvetlené v slovníku na konci knihy, mohli byť vysvetľované priebežne v texte alebo ako poznámka pod čiarou. Zatiaľ sa do pokračovaní nechystám, ale možno o pár rokov to skúsim znova.... celý text

Barva vraždy Bee Larkhamové 2019, Sarah J. Harris

Táto kniha je naozaj veľmi zvláštna a Jasper je jedinečná hlavná postava. Ale treba povedať, že aj dosť otravná. Snažila som sa brať ohľad na jeho diagnózu, ale niekedy mi strašne liezol na nervy. Hlavne prvá polovica je navyše dosť rozťahaná, je tam až priveľa pozorovaní vtákov, aj keď na druhej strane bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako človek so synestéziou môže vnímať svet a neviem si ani len predstaviť aké to musí byť, keď človek nevie rozlišovať tváre. V tejto časti bola vražda dosť v pozadí a viac sa to rozbehne až v druhej polovici, ktorá mi zbehla veľmi rýchlo, keďže naozaj som chcela vedieť ako to vlastne bolo a že či je za vraždou Jasperov otec alebo nie. Ale napriek vražde a náznakom vyšetrovania to určite nie je detektívka, skôr sonda do vnútorného sveta chlapca s veľmi špecifickým vnímaním sveta. Bolo to celkom poučné, aj keď to mohlo byť kratšie.... celý text

Čierne leto 2021, M. W. Craven

Na príbeh som sa tešila, pretože ústredná dvojica ma dostala už v prvej časti. Tuto síce trvalo asi 150 strán, kým Tilly poriadne prišla na scénu, ale akonáhle tam bola, tak to bolo skvelé. Nadriadená Flynnová ich potom skvelo dopĺňa. A presne toto sa mi (zatiaľ) na tejto sérií páči najviac - vzťahy medzi vyšetrovateľmi a hlavne veľmi svojské reakcie Tilly. Príbeh bol pre mňa trošku v pozadí a asi aj preto sa mi táto časť zdala o trošičku slabšia ako tá predtým. Nie je tu veľa mŕtvych tiel a to vyšetrovanie mi prišlo trošku nudné, aj keď zaujímavé a bola som zvedavá, ako to dopadne, hlavne či teda Elizabeth je Elizabeth a ak nie, ako sa im to podarilo nafingovať. Hon na Poa od jedného z policajtov mi prišiel prehnaný. Ale čítanie som si ináč užívala, veľmi ma to bavilo a teším sa na ďalšiu časť.... celý text

Titus Žal 2004, Mervyn Peake

No tak toto pre mňa bolo utrpenie. Nevedela som, čo od knihy očakávať, keďže recenzie sú také rôzne, ale mal to byť mix fantasy a hororu, mojich obľúbených žánrov, takže som sa celkom tešila. Ale nebol to ani horor, ani fantasy, za mňa to bola tak akurát totálna blbosť. Rozvláčnych niekoľko stoviek strán bez nejakého deju. Vôbec som nepochopila o čo akože malo ísť a tých slov... tých tam bolo extrémne veľa. Neskutočne dlhé opisy (prvých cca 60 strán je len nahustený opis na opise), ale aj postavy, keď rozprávali, tak používali priveľa slov. A žiadna postava nebola sympatická, všetky boli až groteskné. Bolo tam pár zaujímavých momentov, ale naozaj len pár, celý čas som sa nemohla dočkať, kedy to už budem mať dočítané a bude to za mnou. V sérii sa rozhodne nechystám pokračovať a toto je jedna z mála kníh, kedy naozaj nechápem tie oslavné hodnotenia.... celý text

Volavka 2015, Sharon J. Bolton

Priznám sa, že po prvej časti sa mi do tých ďalších až tak nechcelo, pretože tá prvá bola dosť zvláštna. Navyše aj anotácia k tejto znela nejak podivne. Ale rozhodla som sa, že ešte jednu časť vyskúšam a dobre som spravila, toto bolo fakt skvelé. Bolo to napínavé od začiatku až do konca a od čítania som sa nevedela odtrhnúť. Strany rýchlo ubiehali, za čo mohol aj fakt, že kapitolky boli väčšinou krátke a tiež sa sem-tam striedali pohľady - najviac to bolo z pohľadu Lacey, ktorá je ale sympatická, takže mi to vôbec nevadilo. Občas sa tam mihol Joesbury, jej nadriadený, ktorý ju do Cambridge dohodil - jeho kapitoly sa mi väčšinou nepáčili, prišiel mi Lacey strašne posadnutý a celkovo ten ich (ne)vzťah sa mi zdá dosť cez čiaru. No a boli tam aj kapitoly Evi, psychologičky, ktorá na sériu samovrážd poukázala a ktorej sa dejú fakt divné veci a nevie určiť, či sa ju niekto snaží vystrašiť alebo či jej len preskakuje. Dokopy to dalo skvelý thriller, aj keď páchatelia sa dali odhaliť celkom rýchlo, ale ako to všetko robili mi až do konca ostávalo záhadou. Koniec ma dosť zaskočil, je celkom neuzavretý, takže dúfam, že ďalšia časť bude pokračovať tam, kde táto skončila a dosť sa na ňu teším.... celý text

Spoza čarovného prútika: Magické dospievanie filmového čarodejníka 2023, Tom Felton

Na začiatok musím povedať, že aj keď Harryho Pottera zbožňujem, tak len toho knižného. Filmy som ani nevidela všetky a Draco Malfoy mi nikdy k srdcu neprirástol. Ale na túto knihu som všade videla samé pozitívne ohlasy, tak som bola zvedavá. A teda, čakala som niečo viac. Hneď od začiatku mi vadil až príliš jednoduchý spôsob písania - chápem, že Tom nie je spisovateľ, ale mierne mi to vadilo. Taktiež som čakala, že tam bude viac príbehov z natáčania Harryho Pottera, ale toho mi tam prišlo nejak primálo. Celkovo sa mi to zdalo, že sú to len také útržky, že na čo alebo na koho si práve Tom spomenul, tak o tom práve napísal. A všetko bolo až príliš pozitívne, miestami to na mňa ani nepôsobilo úprimne. Vadilo mi aj, ako Tom písal, že bol trošku grázel a podobne, ale v podstate nebol a príliš často skloňované spojenie normálny život. Neviem, proste to celé ku mne vôbec nepreniklo. Čítalo sa mi to dobre, rýchlo, bolo tam pár zaujímavých momentov, ale žiadny hlbší dojem vo mne kniha nezanechala, pretože mám pocit, že iba kĺzala po povrchu. A taktiež si nemyslím, že by ľudia mali písať svoje autobiografie v tak mladom veku.... celý text

Kostischrány 2023, Emily Lloyd-Jones

Na túto knihu som bola naozaj zvedavá a musím povedať, že som si ju užila. Aj keď poslednú dobu sa mi už YA knihy veľmi nepáčia, tak táto je naozaj výnimkou. Ryn je skvelá hlavná postava, tak správne drsná a má zmysel pre humor. Ellis bol tiež fajn, skvelo jej sekundoval. No a samotný príbeh ma naozaj bavil. Výprava cez tajomný les s cieľom nájsť akýsi hrad, po ceste sa neustále potýkať s nejakými zombíkmi... Ale nie sú na to sami, pretože im pomáha koza :D. Keď som si čítala pár recenzií, tak som nechápala, čo s tou kozou všetci majú, ale ona je naozaj najlepšou postavou celého príbehu. A čo oceňujem najviac, nebolo tu veľa romantiky, len tak decentne. Miesto toho tu bola mierne strašidelná atmosféra, čo sa mi naozaj páčilo. Príbeh bol ináč vcelku jednoduchý, ale napriek tomu originálny a napísaný tak, že sa mi to čítalo veľmi dobre a ťažko sa mi od knihy odtrhávalo. Teším sa na ďalšiu autorkinu knihu.... celý text

Hlad 2024, Alma Katsu

O tragédii Donnerovej výpravy som už počula v skvelo spracovanom príbehu na youtube od Pod lampou (odporúčam vypočuť, ja som si to po dočítaní vypočula znova) a keďže mám takéto príbehy o prežití rada, bola som dosť zvedavá aj na knihu. A ešte keď v nej malo byť aj niečo hororové. Ale nenadchla ma tak, ako by mohla. Samotný príbeh je zaujímavý, strašne dlhá trasa cez prériu, soľné jazero, cez hory, do toho nedostatok jedla... Už len to samotné by poskytovalo skvelý námet a bolo by to aj dostatočne hororové. Ale autorka sa do toho rozhodla pridať nejaké monštrum, čo pre mňa vôbec nefungovalo, nemalo to tú správnu atmosféru a navyše to, čo za to mohlo ma aj dosť sklamalo, pretože bolo toľko iných možností... Taktiež sa tam začalo vyskytovať dosť neskoro no a celé som si to z anotácie predstavovala úplne ináč. Čo sa mi ešte nepáčilo boli vzťahy medzi postavami, prišlo mi, že tie vzťahy sú v popredí a to, že vlastne ľudia nemajú čo jesť a ešte ich aj niečo prenasleduje, je skôr upozadené. A tie vzťahy a rozmýšľanie postáv o iných postavách...no do takej situácie mi to fakt nesedelo, celkovo to vykreslenie charakterov sa mi vôbec nepáčilo a nikoho som si neobľúbila, nehovoriac o tom, že v tom množstve postáv som sa v tom miestami strácala. Ale ako čítalo sa to dobre, miestami to bolo celkom napínavé a zaujímavé, len ma to veľmi nenadchlo a nezapôsobilo to na mňa. Radšej by som si prečítala príbeh o tejto výprave, ktorý sa viac drží faktov, ale neviem, či bol nejaký preložený. Tak snáď niekedy.... celý text

Kráľovstvo podvodníkov 2018, Leigh Bardugo

Vrania šestka 2017, Leigh Bardugo

Pri sledovaní seriálu Shadow and Bone (pre mňa priemerného), ma najviac zaujala táto partička z Ketterdamu, takže na knihy som bola celkom zvedavá, aj keď po knihách o Aline som až také vysoké očakávania nemala, aj keď hodnotenia sú skvelé. A ani ma tieto knihy nejak nenadchli - boli zaujímavé, čtivé, napínavé... len na mňa to nejak nefungovalo. Postavy mi vôbec neprirástli k srdcu a úprimne som nechápala, prečo všetci nasledujú Kaza, keď sa k nim správa tak, ako sa správa. Najzaujímavejšia bola Inej, ale ani tá to nedokázala zachrániť. Taktiež mi nesedel vek postáv, všetci mali 17, ale väčšinou sa tak nesprávali - pri plánovaní pôsobili výrazne staršie, pri rozjímaní o vzťahoch zas možno o trochu mladšie. Ale čo mi najviac vadilo bola mierna predvídateľnosť a to, že postavám nič nevychádzalo - niečo si naplánovali, rozdelili sa do skupín a každej jednej niečo prišlo do cesty a museli sa zachraňovať a takto stále dookola... Úprimne mi to dosť liezlo na nervy a prišlo mi to otravné. Ako predpokladám, že kebyže mám 15, tak sa mi to veľmi páči, ale takto to pre mňa nemalo žiadne kúzlo a prišlo mi to priemerné.... celý text

Telo si pamätá: Mozog, myseľ a telo pri liečení traumy 2022, Bessel van der Kolk

Na túto knihu som sa už dlho tešila a mala som aj celkom vysoké očakávania. Tie sa síce až tak nenaplnili, ale sklamaná som bola len trošičku, pretože predsa len som čakala niečo o kúštik iné. Myslela som si, že kniha sa bude venovať skôr nejakej všeobecnej traume spôsobenej napríklad zlou výchovou alebo nejakými zle naučenými vzormi. Ale dočkala som sa traumy, ktorá je (podľa mňa) na úplne inej úrovni. V knihe sú príbehy mnohých osôb, ktoré si prešli strašnými vecami - od znásilňovania príbuznými alebo kňazmi, cez bitie až po zážitky z vojny. Niektoré príbehy sa čítali neskutočne ťažko a som rada, že autor väčšine ľuďom pomohol. Z autorových opisov sršala ľudskosť a snaha pomôcť, veľmi sa mi páčilo ako bol ochotný vyskúšať každú novú metódu, aby prispel k vyliečeniu traumy. Dosť ma ale zarazilo, že mu neprešlo zaradenie vývojovej vývojovej traumatickej poruchy medzi diagnózy a tak mnohí ľudia stále nie sú schopní dostať adekvátnu pomoc. Celá kniha bola napísaná veľmi zaujímavo a čítala sa príjemne, až na tie strašné príbehy, autorov štýl písania mi naozaj sadol. Sem-tam sa tam vyskytol aj nejaký nákres či obrázok, ktorý pomáhal lepšie traumu pochopiť a hlavne to, čo telo vtedy prežíva a ako reaguje mozog - veľa z toho som ani len netušila. Záverečná časť ohľadom možností liečenia sa mi zdala už trochu rozťahaná, viac venovaná skôr ľuďom pôsobiacim v odbore. Ale to je len taká drobnosť, aj v tej časti bolo mnoho zaujímavých vecí, myslím, že táto kniha každému niečo dá. Snáď sa dočkáme prekladu aj ďalších autorových kníh, pretože by som si ich rada prečítala.... celý text

Kopí protne vodu 2024, Simon Jimenez

Úprimne neviem čo som čakala od tejto knihy, ale to, čo som dostala, asi nie :D. Štýl písania je vskutku jedinečný, žiadnu podobnú knihu som ešte nečítala. Ale mne to teda nesadlo. Prvé strany mi prišli strašné, vôbec som nevedela, čo sa deje, o čom čítam a kebyže nie som chronický dočítač kníh, tak to tam asi rovno vzdám. Neskôr sa to trošku zlomilo a keď sa tam objavil Keema a neskôr aj Juno, tak som si myslela, že konečne príbeh dostane nejaké jasné kontúry a bude plynúť. Ale zakaždým tam na mňa vyskočilo niečo, čomu som nechápala. Hlavne som nechápala, kto ten príbeh rozpráva - lola tebe? Vidíš ho v nejakom divadle? Rozprávaš ho ty súrodencovi? Bola som totálne mimo (a kto akože má byť lola som nepochopila do konca knihy). Na mňa to bolo príliš divné. Príliš snové, príliš abstraktné, príliš neukotvené a kvôli tomu ma to veľmi nebavilo, nevedela som sa ponoriť do toho príbehu a väčšinou som ani nemala chuť čítať ďalej. Ani po dočítaní a po uplynutí pár dní v podstate netuším o čom ten príbeh mal byť a v mysli mi ostali iba zvláštne útržky. Bolo to síce niečo nové, zvláštne, s pár zaujímavými scénami, len nie vhodné pre mňa.... celý text

Ghúl 2023, Brian Keene

Na tento príbeh som bola navnadená, čakala som poriadny horor. Ale bohužiaľ, nič také sa nestalo. Vôbec ma to nebavilo a tiež som sa neubránila porovnávaniu s Kingovým To alebo so Simmonsovým Temným letom. Opäť partia chalanov na bicykloch (z čoho jeden musí byť pri tele), nejaká iná partia, ktorá ich šikanuje... To tu už bolo. A do toho ghúl na cintoríne, ktorého tam bolo veľmi málo, na to, že je po ňom pomenovaná kniha. Ale monštrá sú v tomto príbehu inde... Ako sa veľakrát zopakuje. Dvaja z troch chlapcov to doma nemajú ľahké a zdalo sa mi toho už priveľa. Navyše myšlienkové pochody boli rozťahané a pre mňa až príliš nezaujímavé. Asi aj to mohlo za to, že mi hlavné postavy liezli na nervy a nejak som s nimi nesúcitila. A čím viac sme sa blížili na koniec, tým nelogickejšie sa mi to celé zdalo. A záverečná kapitola ma teda vôbec nedojala, skôr rozčúlila, pretože som sa nedozvedela to, čo som chcela :D. Ale aspoň to bolo čtivé, až na tie myšlienky. V závere som z príbehu sklamaná, keďže očakávania som mala oveľa vyššie.... celý text

Potkan 2016, František Kozmon

Slovenských autorov až tak nevyhľadávam, ale na túto knihu som bola zvedavá. A nečítala sa vôbec zle, skôr naopak, aj keď mnoho vecí mi tam nesedelo. Napríklad postavy, najsympatickejší bol asi Marek, ale aj ten mal mnoho múch, ostatné sa mi zdali výrazne horšie, hlavne ženy, mi prišlo, že žiadna sa nevedela správať profesionálne. O Marekových kolegoch ani nehovorím. Ďalej vyšetrovanie, to mi prišlo také vlažné, každému dávali len pár otázok a keď šli navštíviť jedného väzňa, tak na návštevu mali doslova päť minút, čo sa mi zdalo málo a celkovo mi to nejak nesedelo. Ale napriek tomu sa mi kniha čítala veľmi dobre, od príbehu som sa nemohla odtrhnúť a keď som nemohla čítať, tak som na knihu myslela a rozmýšľala nad ňou. Taktiež bolo pre zmenu celkom príjemné čítať príbeh zo slovenského prostredia a so slovenskými menami. Ešte jednu časť určite vyskúšam, snáď bude o ten kúsoček lepšia.... celý text

Závan klíčovou dírkou 2020, Stephen King

Priznám sa, že do tejto knihy sa mi veľmi nechcelo. Kinga zbožňujem, ale Temnú vežu som čítala v slovenčine (a jasné, že táto nie až tak krátka knižočka v slovenčine nevyšla) a taktiež si z nej až tak veľa nepamätám a myslela som si, že to bude problém. Ale nebol, sám King v úvode píše, že kniha sa dá čítať aj samostatne. Je to príbeh v príbehu (a možno v ešte jednom príbehu). Roland svojím spolucestovateľom rozpráva dva príbehy - prvý sa volá Zvěrodlak a je z Rolandovej vlastnej minulosti, kedy bol ako veľmi mladý pištoľník vyslaný na misiu. Jeho úlohou bolo nájsť príšeru, ktorá zabíja ľudí a vraj je to človek schopný premeny. Druhý príbeh, Závan klíčovou dírkou, je príbeh, ktorý Rolandovi čítala jeho matka a ktorý súvisí s prvým príbehom a aj so situáciou, v ktorej sa ka-tet ocitol. Obidva príbehy sa čítali príjemne, King je naozaj majster slova a vychutnávala som si snáď každé slovo. Ale občas som sa nemohla ubrániť akejsi roztržitosti, kedy mi myšlienky od príbehu odbiehali, hlavne od toho druhého. Ale celkovo je to veľmi príjemný bonus, vyvolal vo mne až nostalgiu za Rolandovým ka-tet a určite si túto knihu ešte niekedy prečítam - pri re-readingu Temnej veže, medzi štvrtou a piatou časťou, tam, kde pôvodne patrí.... celý text

Válečník 2021, Bernard Cornwell

Tak som sa dostala na koniec Uhtredovej púte. Spolu sme, samozrejme s prestávkami, strávili dva roky a bol to veru príjemný čas. Uhtred je už starý, nie že by v pár predchádzajúcich častiach nebol, a chcel by v kľude dožiť v svojej pevnosti. Ale vie, že sa mu to nepodarí, takže opäť sa dočkáme rôznych bitiek, politikárčenia a podobne. Musím povedať, že najviac ma tu rozčuľoval Æthelstan, keďže sa k Uhtredovi správal tak, ako sa správal. Ale zas, aj Uhtred sa niekedy správa ako nevyspelý chlapec, zjavne to s vekom fakt neprejde. Záverečná bitka je epická, ako to už v tejto sérii býva zvykom. A aj keď sa mi niekedy séria zdala rozťahaná, ako celok mi prirástla k srdcu, bol v nej humor, kopa napätia a bitiek a hlavne mnoho historických faktov, ktoré som naozaj ocenila. Bude mi chýbať, ale čoskoro sa určite pustím do nejakej ďalšej autorovej série.... celý text

Hříšní světci 2020, Emily A. Duncan

Táto kniha už pár rokov čakala v čítačke a konečne losovanie určilo, že prišiel jej čas :D. Ale vedela som, že prečo sa mi do nej veľmi nechce, aj keď som dúfala (ako stále), že tentokrát ma príbeh, spadajúci do kategórie young adult, prekvapí - hlavne keď má v anotácii napísané, že sa jedná o gotický fantasy príbeh (niežeby som na ňom niečo gotické našla)- Ale nestalo sa tak (nečakane). Ako to u takýchto kníh býva, tak sa mi to čítalo dobre. Ale bolo to plné nelogických vecí. Hlavne som nechápala systému (vraj) pohanskej mágii spojenej s krvou - boli ju schopní používať všetci? Alebo len pár vybraných jedincov? Prišlo mi, že raz je to tak a raz tak. Taktiež presuny postáv boli nelogické - Naďa so svojou skupinkou sa snažila dostať na to isté miesto ako nepriateľ, ale časovo mi to nesedelo. O tom, že napríklad kone neboli nikdy spomenuté, až kým na nich zrazu nešli, ani nehovorím. Čo ma ďalej rozčuľovalo, boli Nadine myšlienkové pochody. Tá totiž cestuje s jedným z pohanov, Malachiášom, a neustále myslí a hovorí, ako by ho mala zabiť, ale všetkým je jasné, že to v skutočnosti nechce. A o závere knihy ani nehovorím, ten mi nesadol už vôbec. Pre mňa to bol taký priemer, príbeh vo mne vôbec nezarezonoval a po pár dňoch si naňho pamätám už matne. Aj keby boli pokračovania, tak by som sa do nich nepustila.... celý text

Časy zo second-handu: Koniec červeného človeka 2016, Světlana Alexijevič (p)

Všetky predchádzajúce autorkine knihy som čítala a tak mi chýbala iba táto. Trošku som z nej mala obavy, pretože táto téma mi nie je blízka a nevedela som, či ma to bude baviť. A nebolo to zlé, ale z jej kníh mi prišla táto najslabšia. Už som vedela, aký štýl písania a rozprávania mám čakať, takže to ma neprekvapilo a čítalo sa mi to dobre. Ale vôbec som nevedela súcitiť s tými ľuďmi. Bola som skôr znechutená. To neustále ospevovanie veľkého Ruska, Lenina... Nechápala som to. Hlavne keď niekoho príbuzný sa dostal za nejakú úplnú blbosť niekam do gulagov, prípadne bol mučený... ale tak hlavne, že to vtedy bolo skvelé. Alebo v dobrom spomínať, že človek celý rok chodil len v jedných topánkach... Nevedela som sa do toho vžiť. Navyše mi mnoho z tých rozprávaní prišlo veľmi dlhých a opakujúcich sa. Taktiež mi prišlo, že z mnohých ľudí sršala závisť, aj keď sa to snažili schovať - že tí druhí mali hento a tamto a oni nie, pričom im to ale (vraj) netrebalo. Muselo to byť vtedy strašné vymývanie mozgov. Ako nehovorím, že ľudia sa po revolúcií v Rusku mali oveľa lepšie a verím, že život mnohých bol ešte ťažší ako pred revolúciou, ale celé to na mňa proste pôsobilo veľmi nesympaticky, negatívne a miestami doslova ufňukane. A najhoršie mi na tom prišlo, že mnoho z tých názorov stále zaznieva aj v našej spoločnosti. Rozhodne to bolo poučné čítanie.... celý text