Deia
komentáře u knih
Zabiják od Zelené řeky: Dvacetileté pátrání po nejaktivnějším vrahovi Ameriky
Ann Rule
Poslednú dobu som si tieto príbehy o skutočných prípadoch celkom obľúbila a tak som sa tešila aj na túto. Od autorky som navyše čítala aj knihu o Tedovi Bundym, takže som trošku vedela, čo mám čakať, len som dúfala, že to bude možno menej rozťahané a autorka bude do prípadu menej zainteresovaná, keďže vraha tentokrát osobne nepoznala. Ale bolo to rozťahané, neskutočne a kým som knihu dočítala, tak som si k autorke vypestovala dosť silnú averziu. Kniha je rozdelená na niekoľko častí, tá prvá sa venuje prevažne obetiam, pričom o mnohých je toho napísané dosť veľa - naozaj si nemyslím, že potrebujem čítať o tom, ako sa spoznali rodičia obete, aké mala detstvo, aké mala detstvo jej matka a už vôbec nie, keď tých obetí bolo toľko. Pol strana mi prišla úplne ideálna. Chcela som čítať o vyšetrovaní, o zabezpečovaní dôkazoch, o pitvách, o výsluchoch...a nič také tam v podstate nebolo. Zakaždým, keď som videla, že je život obete rozpísaný na niekoľko strán, tak som z toho bola až znechutená. Samozrejme mi tých žien, mnohokrát ešte len dievčat, bolo ľúto, ale pritom množstve sa nedali poriadne zapamätať ani ich mená, nie to ešte takéto detaily. Autorka navyše veľmi často robila odbočky od hlavnej témy, prišlo mi, že musí rozobrať každú prkotinu, že si proste nevie pomôcť. Stále som pri tom dúfala, že ďalšie časti sa budú venovať vyšetrovaniu alebo vrahovi, ale prišlo mi, že je to tam v podstate veľmi okrajovo a potom som sa už vlastne len snažila dočítať knihu, pretože ten štýl rozprávania mi tentokrát vôbec, ale že vôbec nesadol, pri čom to bolo dosť zaujímavé a podľa mňa sa na to dalo ísť o dosť lepšie. Možno to bude aj tým, že nedávno som čítala Helter Skelter a tá vo mne zanechala hlboký dojem, tak to má vyzerať, toto bolo o dosť horšie, strašne som sa v tom strácala. Ako som dosť sklamaná. Ale ďalšiu knihu z tejto edície si určite rada prečítam, len ak niekedy vyjdú aj ďalšie autorkine knihy, tie už asi oželiem.
Příručka šetrného čaroděje pro přežití ve středověké Anglii
Brandon Sanderson
Úprimne sa priznám, že názov tejto knihy ma k prečítaniu veľmi nelákal :D. Ale naozaj ma to bavilo. Človek z budúcnosti, ktorý sa ocitol ďaleko v minulosti a hlavne tie vychytávky z roku 2100+ mi prišli skvelé, možno sa niečoho takého naozaj dočkáme. Samotná hlavná postava ma bavila tiež - mladý muž bol vtipný, praktický a jeho postupné prichádzanie na to, kým je, sa mi páčilo, aj keď z výsledku som bola (spolu s ním) trochu sklamaná. Jeho spoločníci boli tiež zaujímaví, či už bojovník Ealstan alebo skopie Sefawynn a ich rozhovory som si užívala. Taktiež aj prostredie, ktoré nebolo tak úplne tým klasickým stredovekom. A aj keď kniha na mňa spočiatku pôsobila ako pre deti (za to môžu tie ilustrácie a veľké písmená), tak pre deti až tak nie je a väčšinu času ma to fakt bavilo, aj keď v druhej polovici príbeh trošku strácal dych. Ale ináč to je parádne oddychové čítanie. Teším sa na Sandersenove ďalšie tajné projekty :).
Pacient
Juan Gómez-Jurado
Ani neviem ako som sa k tejto knihe dostala, takže očakávania som nemala v podstate žiadne a tak kniha mohla len prekvapiť. A vykľul sa z toho celkom napínavý príbeh. Lekárske prostredie ma veľmi bavilo, už dlho som nečítala príbeh, v ktorom by hlavná postava bola doktorom a tuto to bol rovno neurochirurg. David navyše pôsobil celkom sympaticky a rozumne. Naproti tomu jeho protivník, únosca jeho dcéry, bol strašný, aj keď nie je až tak ťažké uveriť, že aj takýto ľudia existujú. Občas v knihe boli kapitoly aj z jeho pohľadu a boli dosť zaujímavé. Čo nebolo až tak zaujímavé boli kapitoly Kate, Davidovej švagrinej, ktoré sa mi zdali rozťahané a trochu ufňukané. Spočiatku ma príbeh naozaj bavil, bola som zvedavá ako to celé dopadne a ako sa David rozhodne, ale druhá polovica už trochu strácala tempo. Navyše David svoj príbeh rozpráva z väzenia, takže má veľa času robiť rôzne odbočky v deji, ale tie, aj keď boli niektoré zaujímavé, príbeh iba spomaľovali. Celkovo ma to teda dosť bavilo, len to nie je príbeh, ktorý by mi v pamäti utkvel na nejakú dlhšiu dobu. Ale ak sa dostanem k nejakej ďalšej autorovej knihe, určite si ju prečítam.
Volání hvězd
Emma Donoghue
Knihy od tejto autorky mám celkom rada, tak som sa tešila aj na túto. Téma mi prišla veľmi zaujímavá - lekárske prostredie, prvá svetová vojna, španielska chrípka... Čakala som, že sa aj dozviem niečo nové. A síce som sa dozvedela, ale nie tak, ako som si predstavovala. Príbeh sa totiž odohráva iba v priebehu troch dní a v podstate len na tom oddelení, takže o pôrodoch sa človek dozvie aj to, čo nechce. Ako bavilo ma to, to zas nie že nie, ale predsa len, očakávania som mala trochu iné, čakala som nejaký širší záber na to, ako Írsko zvládalo tieto udalosti. A miesto toho som dostala taký komorný príbeh, aj keď príjemný. Postavy boli zaujímavé, aj keď ich tam nebolo veľa. Fungovanie takého oddelenia si dnes ani neviem predstaviť, Julie síce mala na starosť naraz iba tri pacientky, ale zas, dosť náročné. Taktiež na pozadí sú aj iné silné témy, napríklad výchova vo vtedajších katolíckych domovoch. Koniec mi prišiel neuzavretý, určite by som ocenila ešte pár kapitol alebo nejaké pokračovanie. Ak sa dočkáme ešte prekladu ďalších autorkiných kníh, tak si ich určite rada prečítam.
O čase a vode
Andri Snær Magnason
Na túto knihu som sa naozaj tešila, mám rada knihy o ekológii. Úvod ma navnadil ešte viac ako som bola, ale potom sa to zvrtlo. Miesto knihy o ľadovcoch som dostala akúsi rodinnú kroniku. Ako autorovo prepájanie času je zaujímavé, jeho rodina taktiež (až mi prišlo zvláštne, že v jednej rodine bolo toľko osobností), ale nie je to to, čo som od knihy čakala. Miestami to navyše až príliš skĺzávalo do akejsi filozofie a aj mytológia bola celkom zastúpená (o posvätných kravách tam je toho fakt veľa). A o ekológii je tam toho až príliš málo a navyše len to, čo už vlastne vieme - ľadovce sa topia, koraly umierajú, vypúšťanie CO2 do ovzdušia pomaly (aj keď už skôr rýchlo) spôsobuje katastrofu. A že je najvyšší čas s tým niečo robiť, že už včera bolo neskoro. Lenže obyčajný človek s tým veľa spraviť nemôže a to ma dosť deptá. Ale aby som nebola len negatívna, kniha je napísaná zaujímavo a jej čítanie ma v podstate bavilo, čítala sa mi dobre, aj keď tam bolo dosť veľa pre mňa menej zaujímavých častí. Je v nej veľa príkladov toho, čo planéte spôsobujeme a ako sa to na nej odráža. Len za mňa nie dosť.
Čarodějnice dřívější a budoucí
Alix E. Harrow
Boli neboli tri čarodejnice. Táto kniha ma zaujala už dávnejšie, asi hneď, ako vyšla, ale mala som ju zafixovanú ako YA fantasy, ktorou teda nie je. Od začiatku sa mi čítala veľmi príjemne, príbeh krásne plynul a dosť ma to bavilo. Všetky tri sestry boli sympatické, každá svojím spôsobom. Bella zbožňovala knihy, takže ju nemať rád nešlo. K Agnes som si musela nájsť cestu, keďže spočiatku mi prišla až príliš bojazlivá. A Juniper bola skvelá, aj keď miestami až príliš divoká. Aj keď sestry tvrdia, že čarodejnice neexistujú, tak nimi sú a celý príbeh je pretkaný čarovaním, rozprávkami a celé to spolu krásne súznie. Veža Avalonu bola len taká čerešnička na torte. A aj keď som si myslela, že príbeh bude priamočiary, tak to vôbec nebola pravda, bolo tam veľmi veľa zákrut, zvratov, ktoré som vôbec nečakala a až mi vadilo, že sa to väčšinou pre postavy vôbec nevyvíjalo dobre. Čo mi trošku vadilo bolo pozadie, svet, v ktorom sa príbeh odohráva. Má sa odohrávať v roku 1893 zjavne v nejakom paralelnom svete, ale je to tam ako v stredoveku, upaľovanie čarodejníc a tak, pomaly žiadne práva pre ženy, nikto mimo mesta Nový Salem sa o nič nezaujíma. A ešte nejaké detaily, pár rozhodnutí sestier a tak, ale okrem toho to bol veľmi príjemný príbeh, ktorý sa mi naozaj skvelo čítal a určite skúsim aj ďalšiu autorkinu knihu.
Vražda morskej panny
A. J. Kazinski
Na túto knihu som sa celkom tešila, ale musím povedať, že ma dosť sklamala. Od začiatku sa mi tam mnoho vecí nepáčilo. Napríklad postava Hansa Christiana, neviem, či autor vychádzal z nejakých jeho skutočných vlastností, ale na môj vkus bol až príliš divný. Potom vyšetrovanie, ktoré vlastne neexistovalo, hneď zatkli niekoho bez nejakého vyšetrovania a to len preto, že to niekto iný povedal a ešte k tomu prostitútka, ktoré v tej dobe nepovažovali za dôveryhodných občanov. Vyšetrovanie samotného Hansa a Molly bolo zas miestami dosť nechutné, indície, ktoré nachádzali, boli neuveriteľné a celkovo ma to vlastne ani nezaujímalo. Čím viac som čítala, tým menej ma to bavilo, čo by pri thrillery malo byť skôr naopak. Trochu zaujímavejšie kapitoly boli z pohľadu vraha, ale aj tie sa zvrtli. Jediné pozitíva pre mňa boli tie, že príbeh sa čítal rýchlo a že tam boli fragmenty toho, ako sa vtedy žilo v Kodani. Ale ináč naozaj veľké sklamanie.
Kladivo Boží
Eric Schumacher
Ja mám tieto vikingské príbehy veľmi rada. Relatívne nedávno som dočítala sériu Saské kroniky a táto kniha sa časovo odohráva akurát po nich, tak som mala pocit takého voľného pokračovania :D. Hákon je celkom sympatický, aj keď jeho otočenie na kresťanstvo mi dosť vadilo - podľa záverečnej poznámky bol z toho aj autor dosť prekvapený, ale tak držal sa skutočnosti, aspoň tam, kde sa dalo (to sa mi na týchto príbehoch tiež veľmi páči, že tie postavy skutočne existovali). Niekedy som mala s Hákonovými myšlienkami a rozhodnutiami problém a často som si musela pripomínať, že je to ešte len chlapec, ktorý by bez spojencov ani nevedel, čo presne má robiť. Bolo to pre mňa o trošku slabšie ako Cornwellove Saské kroniky, ale do pokračovania sa určite pustím, som zvedavá, ako to dopadne (aj keď niečo som si už prečítala na wiki).
Život na Zemi
David Attenborough
Sira Davida Attenborougha mám veľmi rada, jeho dokumenty sú skvelé a jeho knihy tiež. A ani táto nie je výnimkou, aj keď kvôli svojej veľkosti a váhe sa čítala trošku ťažšie. Autor v nej relatívne stručne ukazuje, ako sa postupne vyvíjal život na našej planéte. Väčšinu z toho som už vedela, či už zo štúdia, iných kníh alebo priamo z jeho dokumentov, ale aj tak ma to veľmi bavilo. V knihe uvádza neskutočné množstvo príkladov rôzneho vývoja živočíchov či ich rôzneho správania (napríklad pavúci a ich hladkanie nôh pri pytačkách) a to všetko je doplnené naozaj krásnymi fotografiami, ktoré sú pomaly na každej druhej strane. Vývoj zobral postupne, čiže od baktérií až po človeka a celé je to proste také usporiadané. Ku knihe sa určite ešte vrátim, minimálne pri nejakom občasnom prelistovaní :).
Utonulý kraj
Emily Lloyd-Jones
Prvá autorkina kniha, Kostischrány, sa mi veľmi páčila, tak som bola zvedavá aj na túto. Ale táto je podľa mňa slabšia (corgi neprebíja kozu). Stále sa čítala veľmi dobre a bola aj zaujímavá, lenže mi až tak nesadlo prostredie a ani postavy, prišlo mi to také nemastné-neslané, bez poriadnej atmosféry a po pár dňoch musím povedať, že vo mne príbeh v podstate nezanechal žiadny dojem. Tiež mi tu dosť chýbala mapa, myslím, že by výrazne pomohla v orientácií. Mer je síce celkom sympatická, taktiež aj mladík Fane, ale tá výprava ma až tak nebrala. Ale aj tak sa mi príbeh čítal naozaj dobre, mal niekoľko dosť nečakaných zvratov a pri čítaní som bola príbehom dosť zaujatá, len potom to nejak opadlo. Ale určite si prečítam aj ďalšiu autorkinu knihu, ak nejaká vyjde.
Modlitba za mlčení
Linda Castillo
Už ani prvá časť ma nejak extra nenadchla, ale bola som zvedavá na druhú, že či sa to nezlepší. Ale veľmi nie. Akože číta sa to dobre, prípad je zaujímavý, vyšetrovanie tiež celkom logické... ale najväčší problém mám s Kate. Jej neustále myšlienky na to, čo v minulosti spravila a prečo musela opustiť amišskú komunitu mi už dosť liezli na nervy, naozaj tam boli príliš často. Taktiež jej skoro priateľ Tomasetti je až príliš zvláštny a jeho linka mi prišla v príbehu dosť navyše. Aj keď vyšetrovanie bolo fajn, tak tentokrát som vraha uhádla hneď, ako sa objavil na scéne a potom som len čakala, že kedy to dôjde aj Kate. Úprimne si nie som istá, že či chcem v sérii pokračovať. Amišská komunita a kultúra sú veľkým lákadlom, ale tá Kate ma naozaj hnevá. Možno po nejakom dlhšom čase sa k sérii ešte vrátim.
Kurátor
M. W. Craven
Túto sériu som si obľúbila a to hlavne kvôli svojskej, no geniálnej, Tilly. A ani tu ma nesklamala, tá postava je proste perfektná a Poe jej skvelo asistuje. Samotný prípad je opäť zaujímavý, napínavý a hlavne dosť nevšedný. Od začiatku som bola zvedavá, že kto za takýmito vraždami stojí a prečo. A ono je to oveľa zamotanejšie ako sa zdá, na mňa asi až príliš, aj keď všetko do seba zapadne, aj keď myslím, že z istých dôvodov s koncom nemôže byť nikto spokojný, akože celý ten motív ma dosť prekvapil. Veľkým plusom tejto série sú aj popisy krajiny, tuto sa navyše časť odohráva aj na jednom dosť pustom ostrove. Túto časť som opäť zhltla v podstate na posedenie a teším sa na ďalšiu časť.
Srdce tajgy
Alexej Viktorovič Ivanov
Na túto knihu som sa veľmi tešila, mala zaujímavú, atmosférickú obálku a aj anotácia vyzerala sľubne. Lenže od začiatku som bola v príbehu dosť stratená a až do konca sa to nijak nezlepšilo. Autor na nás hneď vrhá kopu divných názvov, miest, národov... a v knihe nie je žiadna mapa a ani žiadny slovníček, takže význam som si častokrát musela iba domýšľať a národy som sa už potom ani nejak nesnažila rozlíšiť. Príbeh bol veľmi náročný na sústredenie a niektoré odstavce som čítala aj viac krát, ale potom mi už pozornosť naozaj často ubiehala niekde inde. Taktiež postavy sú zvláštne, každú chvíľu je tam nejaká nová postava s novým príbehom, tie príbehy sa síce prelínajú, ale aj tak mi to vadilo, často krát sa vraciame v čase. Každú chvíľu je tam nejaké nové smerovanie príbehu, spočiatku to vyzeralo, že to bude o šamanoch, modlách, ale skončilo to niekde úplne inde a ja som si to proste vôbec nevedela vychutnať. Ale atmosféru mal príbeh skvelú - rozsiahle ihličnaté lesy, v ktorých postavy žijú a vo veľkom bojujú, stret kresťanskej a pohanskej kultúry, a celé je to popísané naozaj krásnym jazykom. Ale neskutočne rozvláčne, takže na konci som bola veľmi rada, že už je koniec. Ale zas, dojem zanechala, to áno.
Kaziměsti
Martin Bečan
Priznám sa, že knihu som si chcela prečítať hlavne pre to, že sa odohráva v Olomouci, v meste, v ktorom som tiež študovala. Ale väčšina sa odohráva v tom druhom meste, takže to je v podstate jedno, aj keď som veľmi rada, že sa do knihy dostala povesť o morovom stĺpe - kto prelezie dierou, ktorá je v ňom, tak vraj určite doštuduje (ja som preliezť nestihla, chytili nás policajti, ale doštudovala som :D). Ináč mi celý príbeh prišiel bez hlavy a päty. Pôsobilo to na mňa, že každá blbosť, ktorá autora napadla, sa dostala do knihy, bolo to až príliš fantazmagorické, nezmyselné, bez nejakých jasných pravidiel. Už od začiatku ma rozčuľovali mená hlavných postáv - sú až príliš divné a nemyslím si, že je veľká šanca, že by sa skamarátili ľudia a všetci mali také odveci mená. A potom aj ich správanie bolo dosť zvláštne, rozhodnutia nelogické, veľa vecí tam nesedelo... K postavám som si vlastne nevybudovala žiadny vzťah. Celý čas som čakala, že na konci sa hlavná postava prebudí niekde v psychiatrickej liečebni a že to celé bude o tom, že sa mu to snívalo alebo niečo také. Neviem, toto naozaj nebolo nič pre mňa a najčastejšia myšlienka pri tejto knihe bola, že ľudia by nemali brať drogy. Ale zas nečítalo sa to zle, to nie.
Helter Skelter: Skutečný příběh Mansonovy vraždící sekty
Vincent Bugliosi
Tak musím povedať, že táto kniha je úplne perfektná. Už na začiatku ma zaujala krásnou obálkou a počas celého čítania som mala zo spracovania naozaj radosť. Samotný príbeh začína dňom vrážd v dome Polanských a autor naozaj svedomito mapuje deň po dni, od vrážd, po proces a trošku aj to, čo sa dialo po ňom. Hneď na začiatku ma zarazila neschopnosť policajtov, už prví traja policajti, ktorí boli na mieste činu na mňa pôsobili ako Pat a Mat a ono to potom bolo len stále horšie a horšie, neschopnosť policajtov a vyšetrovateľov pokračovala snáď celé vyšetrovanie, pri čom išlo o tak sledovaný prípad, keďže obeťou bola aj nádejná herečka. Keby to nebolo podľa skutočnej udalosti, tak si poviem, že toto si musel autor vymyslieť, ale bohužiaľ. Za to autor, Bugliosi, ktorý bol zároveň poverený vedením obžaloby, pôsobil veľmi kompetentne. Doteraz som vôbec netušila, že je za tým také obrovské množstvo práce a predpokladám, že práve vďaka nemu prípad skončil tak, ako skončil. Okrem vrážd sa autor zaoberá aj jednotlivými členmi Mansonovej sekty zvanej Rodina a rozoberá veľké množstvo jednotlivých udalostí, ktoré viedli k vraždám, ale ktoré aj pomohli prepojiť členov sekty s prípadmi. Napriek tomu, že je to kniha nabitá faktmi sa mi naozaj čítala perfektne, oveľa lepšie ako mnoho klasických thrillerov. Akože pred tým spracovaním, klobúk dole (a to autor všetko písal ručne!). Len škoda asi posledných 150 strán, tie mi už prišli strašne rozťahané, akonáhle skončilo hlavné líčenie, tak môj záujem už mierne opadol a toto sa mi čítalo už dosť ťažko, hlavne aj mnoho vecí sa tam opakovalo. Ale celkovo som z knihy nadšená, tak, ako som už dlho z žiadnej nebola.
Černý arcimág
Brent Weeks
O tejto sérii som v podstate nič nepočula, len som na knihy náhodne natrafila v knižnici a napriek nie práve lákavej obálke som si povedala, že prečo nie. A ono to bolo fakt dobré. Síce spočiatku som bola dosť zmätená, všetky tie nové názvy, systém mágie, mnoho postáv... ale postupne som sa chytila a čítanie si užívala, naozaj ma to bavilo. Aj keď to, ako mágia svetla funguje, som asi vôbec nepochopila, ale myslím, že to vôbec nevadí. Taktiež mi tam viacero vecí nesedelo, či sa mi zdalo priam až nelogických, ale príbeh ma tak pohltil, že som sa nad tým vôbec nezamýšľala, len trošičku. A v podstate tam ani nebol až tak výrazný dej, resp. veľkú časť príbehu som nevedela, kam to celé vôbec smeruje. Ale postavy sú skvelé, Gavin má super zmysel pre humor, aj keď odhalenie jeho tajomstva ma ohľadom jeho charakteru dosť zmiatlo. Karris, jeho dávna snúbenka je presne ten typ ženskej postavy, ktorý mám v knihách rada. No a jeho nemanželský syn Kip bol tiež fajn, aj keď pri niektorých jeho rozhodnutiach som len neveriacky krútila hlavou. Jedno veľmi veľké negatívum tejto série je to, že počas čítania som zistila, že piata, zjavne záverečná časť, nebola preložená a ktovie, či bude (dúfam, že áno), pretože som zvedavá, kam sa bude príbeh uberať, keďže toto bola podľa mňa hlavne taká úvodná časť. Do ďalšej sa určite čoskoro pustím.
Tajemná řeka
Dennis Lehane
Už od začiatku na mňa táto kniha pôsobila veľmi zvláštne. Celý čas mala veľmi ťažkú, dusivú atmosféru. Spočiatku som si myslela, že sa kniha bude venovať únosu, ale po pár kapitolách sa presunieme o 25 rokov neskôr k jednej vražde mladého dievčaťa. A ono sa tam toho viac nestane, ale napriek tomu som sa od knihy nemohla odtrhnúť. Tá atmosféra... už dlho som nečítala takú knihu, možno nikdy. Nútilo ma to čítať jednu stranu za druhou. Postavy neboli vyložene sympatické, ale každá jedna mala niečo do seba a každá bola silný charakter so zaujímavými myšlienkami. Aj keď kto je vrah je nám podsúvané od začiatku, tak človek má silné pochybnosti o tom, či je to on a či za tým predsa len nebude niečo iné. No a záver je dosť prekvapivý. Akože čítalo sa to skvele, aj keď nejaké drobné muchy to malo. Je to príbeh, na ktorý minimálne nasledujúcich pár dní budem určite často spomínať.
Odvaha
John Gwynne
Druhá časť začína presne tam, kde prvá skončila. Len ja som si z prvej časti nepamätala úplne všetko, čo by som mala a tak bolo pre mňa trošku náročnejšie sa zorientovať (na začiatku mi chýbalo zhrnutie, aké má druhá autorova séria). Ale ja som sa na túto časť veľmi tešila, pretože tá prvá ma vskutku nadchla a aj čítanie tejto som si veľmi užila, aj keď o trošku menej ako som čakala (z toho natešenia som mala asi nereálne očakávania). Moja obľúbená postava z prvej časti, Corban, mi v tejto jemne liezol na nervy - aj keď mu už konečne povedali, že kým je, tak on to ignoruje a vôbec sa nepýta otázky, na ktoré odpovede by ma fakt zaujímali. Ale aj tak sa mi jeho linka páčila najviac, spolu s tou Cyweninou. Aj keď musím povedať, že tých pohľadov mi tam prišlo trochu priveľa - síce každá postava si prechádzala niečím zaujímavým a naozaj ma to bavilo čítať, ale na druhú stranu mi ten príbeh kvôli tomu prišiel taký roztrieštený, napríklad (nie len) Maquinova linka sa mi zdala trochu navyše. Taktiež veľká časť knihy na mňa pôsobila depresívne, ja mám rada, keď sa dobrým postavám darí a tu sa im nedarilo snáď vôbec. A keď to začalo vyzerať nádejne, tak zas nič. A ten koniec, tú jednu smrť si autor naozaj mohol odpustiť, to ma naozaj dostalo. Tak a teraz už neostáva nič iné, len čakať na ďalšiu čast.
Rozbitý pohár
Alain Mabanckou
Z absyntovskej edície 100% som ešte nič nečítala, tak som si povedala, že je na čase to napraviť. Ale rozhodne som si mohla vybrať aj lepšie. Ako prvé ma na knihe zarazilo to, že v nej nie sú žiadne bodky, žiadne začiatky viet, len kopa čiarok, takže autor v podstate chrlí jeden príbeh za druhým. Na to som si nejak nemohla zvyknúť, ale keby bol obsah pre mňa zaujímavejší, asi by som to prekusla. Ale nebol. Väčšina príbehov ma nebavila, len málo z nich mi prišlo zaujímavých. Skôr prevládalo znechutenie, ako naozaj nemusím čítať 15 strán o súťaži v močení, aj keď sa možno skutočne odohrala, kto vie. Hlavná postava na mňa pôsobila strašne nesympaticky a prišlo mi, že tým písaním sa snaží zakryť, aký silný alkoholik v skutočnosti je. Neviem, možno som len túto formu príbehu nepochopila, ale toto naozaj nebolo nič pre mňa. Dúfam, že pri ďalšom výbere budem mať šťastnejšiu ruku.
Šógun
James Clavell
Na túto knihu v rodičovskej knižnici som pozerala už dlho, ale nikdy sa mi do nej nechcelo. Ale teraz, keď okolo nej nastal kvôli seriálu taký rozruch, tak som si povedala, že prečo nie. A ešte, že som sa do nej pustila. Spočiatku som síce mala pocit, že zas pôjdem proti prúdu a budem len kritizovať, ale po pár desiatkach stranách ma príbeh úplne nadchol. Začiatok bol zložitý hlavne preto, že tam bolo veľa mien, veľa udalostí, Blackthorne nebol úplne sympatický a Japonci už vôbec nie... Našťastie sa to zlomilo. Síce v japonských menách a ich politických šarvátkach som sa strácala stále, ale čítalo sa to jedna báseň. Veľmi sa mi páčil ten stret kultúr, japonské vnímanie sveta vs. to európske. Okrem Blackthornovej posádky v Japonsku boli aj Európania z Portugalska a Španielska a ich rivalita, hlavne kvôli náboženstvu, bola tiež zaujímavá. Len škoda, že nikde nebolo napísané, že nakoľko sa príbeh skutočne odohráva podľa nejakých historických udalostí (Cornwellove historické poznámky na konci jeho kníh ma rozmaznali). Záver knihy mohol byť trošku uzavretejší, takto ani po tých skoro tisíc stranách som sa nedočkala poriadneho konca. Určite si prečítam aj ďalšie knihy z tejto ázijskej ságy.