• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Nová kniha

Řekli nám, že motor shořel a nikam se neletí - Miroslav Michela

Věta "řekli nám, že motor shořel a nikam se neletí" zazní na konci kapitoly někde v půlce knihy. David byl tehdy na cestě domů z pohřbu svého kamaráda Marka Pic... detail knihy

Nové komentáře u knih Miroslav Michela

Řekli nám, že motor shořel a nikam se neletí

„Nepřekvapí, neurazí, prostě průměr. Odkazy na známé reálie potěší, ale nijak se to neliší od vyprávění každého druhého, kde se v té době okolo koncertů a podobných kolektivů motal. Jako rozhovor na blog či do zinu by to stačilo, na knihu ne.“... celý text
— FiFoj

---

Řekli nám, že motor shořel a nikam se neletí

„Jsem podobný ročník jako autor, devadesátky mám rád a prožíval jsem v nich podobné věci, na jaké v knize vzpomíná. Chodil jsem do stejných klubů, znám některé lidi které zmiňuje, dokonce si myslím, že jsme se prostě někdy museli potkat :-) Asi proto mi celý tenhle rozhovor, doplněný o dobové fotografie, ohromně sednul. Mám snad jen jedinou výtku - vůbec bych se nezlobil, kdyby to bylo delší. Mnohem delší!“... celý text
— deefha

---

Řekli nám, že motor shořel a nikam se neletí

„Knihy rozhovorov sú vždy ošemetná záležitosť, teda aspoň pre mňa. Ak nepoznáte činnosť či osobu spovedaného, môžete byť ochudobnení o nejaké skryté rozmery, čo sa stalo aj mne v tomto prípade. Je čas rozšíriť si obzory.“... celý text
— Majto

---

---

Dělej něco! České a slovenské fanziny a budování alternativních scén

„Po Anarchistické publicistice (2013) konečně pořádná publikace mapující zinsterskou scénu v ČR. Oproti výše zmíněné knize se však Dělej něco! zaměřuje i na skinheadské a metalové ziny a snaží se i o teoretické uchopení, nikoliv jen katalogizaci. Autoři jsou zjevně bandička fanzinových nadšenců, v textu je to dost znát.“... celý text
— Metcheque

---

Rozhovor s dejinami: Ivan Kamenec o cestách slovenskej histórie s Miroslavom Michelom

„Kniha vo forme rozhovoru je žáner, ktorý nemusí sedieť každému. V mojej momentálnej situácii, spojenej s pracovnou vyťaženosťou a nedostatkom času na čítanie, mi tento formát maximálne vyhovuje. Číta sa to rýchlo, ľahko a dá sa to dávkovať v malých množstvách. Navyše človek môže bližšie spoznať zaujímavé osobnosti, ako je tomu aj v prípade tejto knihy. Pána Kamenca som doteraz evidoval len skrz ponuku kníhkupectiev, kde sa predáva niekoľko jeho kníh a tiež vďaka jednej diskusii, na ktorej som sa minulý rok osobne zúčastnil. Preto som rád, že tento text mi pomohol trochu viac nazrieť do jeho súkromného a najmä profesného života. Holokaust a obdobie tzv. Slovenského štátu boli životnou témou Ivana Kamenca. Mal však smolu na načasovanie, lebo v období keď chcel svoju rozsiahlu prácu publikovať prišla normalizácia a komunisti témy spojené so židovstvom potláčali do úzadia. O viac ako 20 rokov neskôr sa konečne dočkal vydania svojej knihy, no jej prijatie bolo rozpačité. Samozrejme historická obec a odborníci jeho knihu prijali s uznaním, horšie to už bolo so širokou verejnosťou, ktorá si v polovici 90-tych rokov prechádzala vlnou silného národného cítenia a velebenia Tisovho režimu. A tak sa p. Kamencovi ako jednému z mála ľudí pošťastilo dostať list od dr. Tisa zo záhrobia (list od „fanúšika“, ktorý sa takto podpísal). Žiaľ podobnej korešpondencie sa mu dostáva ešte aj dnes, len zmenila formu z papierovej na virtuálnu. Stačí si pozrieť recenzie a hodnotenia jeho kníh na rôznych stránkach kníhkupectiev. Je zaujímavé, že kým v 90-tych rokoch by sa tieto reakcie ľudí dali pripísať a čiastočne ospravedlniť nedostatkom informácií, dnes je situácia presne opačná, na vine je až príliš veľa informácií (konšpiračné stránky, hoaxy, fake news). Našťastie sme sa ako spoločnosť kamsi posunuli a pre týchto ľudí, ktorí si myslia, že sú národovci a vlastenci, máme už správne pomenovanie - pravicoví extrémisti. Jediným ťažšie čitateľným miestom knihy sú opisy zákulisia historického ústavu SAV, kde je spomínaných mnoho historikov, ktorých mená mi nič nehovoria. Vydavateľ to však vyriešil poznámkovým aparátom, takže vďaka za to. 8,5/10“... celý text
— Recidivista