Majto komentáře u knih
Musím priznať, že s touto knihou ma autor trochu potrápil. Dobová atmosféra a reálie dokonalé, no nejak som nepovedal ten záver v štýle novinových reportáží.
Aj tak budem čakať, či sa objaví na trhu preklad aj ďalšej knihy tejto série.
Zbierky poviedok mám rád, žiaľ dosť často sa nevydaria podľa môjho gusta, no to je normálne. Patrí k nim aj táto. Mnoho dobrých nápadov zabitých zlou formou. Nechce sa mi to všetko rozpisovať, bo v podstate súhlasím s tým, čo o tejto knihe napísala Deirdre.
Čo napísať o knihe, ktorú tu nespočetne krát ospievali a zopár krát skritizovali? Čo dodať k nadšeným ódam či nespokojným frfotom? Asi len, že čo sa týka čítavosti, bolo to vážne dobre odvedené. Síce som mal miestami slabšie zážitky, no celkovo som spokojný. Vôbec som netušil, že táto kniha existuje, pritom film som videl pred mnohými rokmi. Holt, mal som svoje zúžené obzory a rozhľad len veľmi náhodný.
Ani druhý výlet do sveta Antona Myrera plne neuspokojil moje túžby po dokonalom zážitku, no nie je ani úplným sklamaním. Poučený z románu Velká válka som nebol prekvapený zdĺhavým úvodom a opäť ma zaujal kvetnatý prejav plný detailov a skvelo vykreslené charaktery postáv. Až tak, že Sally má postupne privádzala k šialenstvu. Škoda, že samotný dej má väčšinou až tak nebral (hlavne časti, kde bola Sally).
Skutočne nevšedná a zároveň skvelá kniha. Neľahko sa mi brodilo tým páchnucim marazmom, čo dokážu stvoriť len ľudia. Na počudovanie však vo mne nenechala negatívne dojmy. Formou mi mierne pripomínala knihy Svetlany Alexijevičovej, no bola umeleckejšia, farebnejšia. Autorka nenapísala suchú reportáž o terore vládneho aparátu páchanom na civilistoch, ale skôr formou umeleckého zobrazenia priblížila udalosti z rôznych uhlov.
Ako u nás hovorí jeden skrachovalý sudca a neúspešný politik a kandidát na hlavu štátu: za-u-jí-ma-vé.
Hádžem oko na knižný trh, aby som sa dostal k ďalším dielam tejto ženy.
Všetko o tejto knihe už tu predo mnou popísali iní. Súhlasím s mnohými kritickými aj pozitívnymi príspevkami. Touto knihou si Ch. P. vybral najslabší moment. Doteraz som mu odpustil kadejaké prešľapy aj prehrešky (aj Madison Spencerovú, ktorej osudy mi príbeh Penny dosť často evokoval), no teraz to nejak nešlo.
Nie som vyslovene sklamaný, len nejak nie úplne uspokojený.
Asi patrím k časti čitateľstva, ktorým tento kus príde ako nevyrovnaný zlepenec. Bavil som sa síce na osobitých humorných vsuvkách, no nebolo to ako pri iných Pišťankových knihách a celá "porno línia" mi prišla ako pokus o Palahniukovinu.
Uvidím ako zapôsobí o pár rokov na ďalší pokus.
Neviem. Pri tomto titule mám akési zmiešané dojmy. Na jednej strane je to mierne iná forma ako na predošlých knihách, na druhej ma zas nejak neuchvátil dlhý "úvod" (podobne ako pri Beštii) a hoci potom som dostal očakávanú zábavu, už to nebolo úplne ono. Nezatracujem ju však úplne a isto ju v budúcnosti opäť vytiahnem z poličky a venujem jej svoj čas, zrak i myseľ.
Tak. Znovu asi pôjdem proti prúdu, no takto to skrátka cítim. Po dočítaní tretej knihy tohoto autora som síce mal dojem, že ma asi bavila najviac, no stále je to len taký nejaký nejasný šum, ktorý sa čoskoro rozplynie a po čase si nespomeniem o čom to vôbec bolo. Veľkým pozitívom bolo, že hlavné postavy sa konečne posunuli niekam od žrania, chlastania a oblbovania liekmi. No čo sa týka samotného vyšetrovania, stále sa to dialo akosi samospádom a viac predviedli "vedľajší hráči tímu" a vážne som nejak nepobral v čom spočíva genialita Mii ako vyšetrovateľky, bo okrem toho, že je to takmer neustále pripomínané aká je fenomenálna, nikde som to v troch knihách neobjavil.
Ako som už kdesi spomenul, zostanem pri Mankellovi. A asi prestanem kupovať krimi romány severských autorov naslepo a hlavne hromadne. V tomto prípade som netrafil správny cieľ.
Myslím, že ako prvý náhľad do tvorby tohoto človeka to bol krok absolútne mimo. Pravda, našli sa pasáže, pri ktorých som lietal na oblakoch blaženosti a veril som, že v knihe budú už len také. No po pár stranách som bol tvrdo skopnutý z oblohy a povláčený po špinavej zemi.
Aj tak ešte skúsim nejaký iný výtvor, no asi budem robiť dopredu prieskum, aby som opäť nezažil sklamanie ako teraz.
Kniha, ktorú som čítal okolo 10ho roku života a vtedy vo mne utvrdila túžbu po poznaní histórie (spolu s Ohňom a mečom H. Sienkiewiča, či knihami V. Zamarovského a inými). Úplne som si ju užíval a v tej dobe sa mi ani nezdala nejak príliš obsiahla.
Neskôr ma zaujímala hudba kapely pomenovanej podľa autora, no jej názov a dojem, čo vo mne zanechala stále priebežne vyvierali z mojej pamäte.
Keď som ju konečne kúpil a začal čítať, nenaplnila moje očakávania. Stále to drhlo a trvalo mi takmer 10 mesiacov, kým som ju dočítal (z toho 8 mi trvalo prečítať prvú tretinu knihy), no nakoniec som to dal. A hoci z nej nie som unesený ako kedysi, nie je to úplne najhoršie, i keď má svoje muchy (myslím, že všetky už tu boli opakované niekoľko krát). Kým opustím tento svet, isto sa k nej ešte vrátim.
Po predošlej časti, vymykajúcej sa formou zbytku série, som opäť prelúskal ďalšiu, ktorá síce tiež úplne nezapadá, no viac sa približuje. A mne sa osobne aj oveľa viac pozdáva. Hoci Vlk a dýka bola skvelá vec, Les prízrakov má u mňa navrch, i keď aj v ňom cítim isté rezervy, pravdepodobne ako u iných, spôsobené absenciou Barbariča, bo pre mňa vzájomný vzťah Stein-Barbarič a interakcie medzi nimi dodávajú to správne korenie. No napriek tomu túto knihu radím k najlepším zo série. Atmosféra zimného Krkonošia a dobový kolorit sú mocné kalibre, ktorými Červenák útočí presne na moju signálnu sústavu. Ako bonus strhujúci dej plný zvratov.
Na základe nejakých komentárov pod neviem ktorou knihou tu na Databáze som sa dostal k menu tohoto autora. Hneď som kúpil 2 z jeho kníh a okoštoval práve túto, že uvidím čo je to zač. A veruže som videl. Bavil som sa od začiatku až do konca. Asi som objavil ďalšieho autora, ktorého tvorba sa mi pozdáva, no istý si budem až po zdolaní druhej, prípadne tretej knihy.
Nejak extra knihy rozhovorov neobľubujem a nevyhľadávam, no pri tejto ma zaujala ústredná myšlienka. Kúpil som ju, prečítal a neľutujem. Rozhovory vážne skvelo spracované. Nebyť zvýraznenia písma otázok, v niektorých prípadoch by som ani nezbadal, že je to rozhovor. Za všetko hovorí, že v podstate o žiadnu slávnu osobnosť zo spomínaných sa nezaujímam, napriek tomu som mal pri čítaní len dobré dojmy.
Ako prispievatelia predo mnou, ani ja nevrním blahom a neburácam nadšením nad týmito výtvormi. Možno pred 40imi rokmi by som tvrdil iné, no vtedy som mal oveľa nabitejší poradovník ako dnes a na túto knihu nedošlo. Stále však verím, že niektorá ďalšia z kníh J. Verna vo mne prebudí to fantazírujúce chlapča.
Ďaľšia z kníh typu: vyskúšam a uvidím. A veruže som videl. Skvelé čítanie, ktorému už veľa nechýba k dokonalosti. Je pravda, že úvodné kapitoly mi nejak nešli dolu hrdlom, no postupne som sa dostal do tempa kvíliacej a lomoziacej vojnovej mašinérie a začal som vidieť obrázky.
Tiež nechápem ako môže byť kniha tejto kvality tak prehliadaná.
Tretie stretnutie s tvorbou a tentoraz o dosť lepšie dojmy po dočítaní. Trvalo mi síce chvíľu sa do deja dostatočne ponoriť, dokonca som knihu na niekoľko dní úplne odložil a čítal iné, no nakoniec sa podarilo a náležite som si to užil. Ako som už spomínal, páči sa mi autorov štýl rozprávania príbehu ako aj popisy. Toho som si tu užil dostatok. Do ďalšieho diela už pôjdem s väčším kľudom.
Od tohoto autora som prečítal zatiaľ iba štvrtú knihu, no musím prejaviť spokojnosť. Perfektne spracovaný príbeh zo života na americkom juhu so všetkými kladmi no i zápormi. Dej bol skvelo vystavaný, rovnako ako charaktery postáv. Ani nachvíľu som sa nenudil.
Ani táto kniha nedosiahla u mňa kvalít diela Pátá žena, no tiež je to nadpriemerná vec. Vôbec mi nevadí, že technológie sa od čias napísania posunuli ďalej. Nechápem, že niekto cíti potrebu posudzovať to, veď je to román, fikcia celá vyfabulovaná autorom, nie faktografia. Skrátka, mám rád Mankellov štýl rozprávania príbehu a rád mu odpustím nedostatky. Pri čítaní som sa bavil a práve o to ide, nie?
Pokračovanie tejto série v tomto prípade s miernymi zmenami. Nevadila mi ani forma rozprávania, ani osekanie zostavy, skôr akási jednoduchosť. Na druhej strane opisy dobových zvykov a reálií nadobudli ohromných rozmerov, čo sa výpovednej hodnoty týka. V tomto som si rochnil.
Ako vždy u Červenáka, čítalo sa neuveriteľne dobre. On skrátka vie ako veci podať, aby nenudili a človek sa dozvie niečo nové z histórie ani nevie ako.
Sólojazda notára Barbariča má síce svoje čaro, no radím ju kúsok za Diabla v zrkadle.