Majto komentáře u knih
Na moje veľké prekvapenie druhý diel Škoricovníka ma až tak veľmi neznechucoval a nedráždil ako jeho starší súrodenec. Naopak, vcelku som si ho užíval a občas som aj vyprskol od smiechu. Neviem, čo sa zmenilo, no spôsobilo to, že uvažujem o poobzeraní sa po treťom dieli.
Pokračovanie anabázy Lobsanga Rampu napísané vcelku dosť pútavo. Neviem, čo viac dodať. Ako v predošlých aj tu autor približuje východné videnie sveta a života západnému človeku formou "dobrodružného" príbehu. Je na každom, čo si z toho kto zoberie.
Ťažký príbeh, už keď to človek berie ako príbeh samotný, nieto ešte ako popis reálnych udalostí. Má svoje chyby, ale aj perfektnú atmosféru bezútešnosti.
Zháňam ďalšie knihy.
Zoberte hociktorú knihu Charlesa Bukowského a umiestnite jej dej na Balkán a primiešajte do toho riadnu dávku čierneho humoru a brutality Pulp Fiction a výsledok držíte v rukách v podobe tejto knihy, pri čítaní ktorej sa zabávate, pretože obe hlavné ingrediencie vám chutia. Ak nie, táto kniha nebola písaná pre vás.
S istými drobnými výhradami som si ju užil.
Piata kniha tohoto poľského autora preletela mojou nervovou sústavou a vcelku kde-tu rozvibrovala isté centrá a vcelku ma to bavilo. Po svojráznom vyšetrovateľovi Eberhardovi Mockovi vytiahol autor podobného svojráza Edwarda Popielskeho a opäť nás sprevádza predvojnovým svetom zločinu a nerestí. Mám kúpené aj pokračovanie a nebudem sa brániť nahliadnuť doň.
Kniha, ktorá by v mojom detstve kraľovala knižnici. Množstvo informácií podaných zrozumiteľnou formou, ktorú by mohli vstrebať aj deti. Má to síce svoje chybičky, no tie isto vidia len staršie ročníky.
Súhlasím s názorom, že by sa mala stať súčasťou povinnej literatúry základných škôl. Žiaľ stále sme v menšine (myslím čitateľov kníh) a naši "vládni odborníci na všetko" majú očividne iné priority ako vzdelávanie...
Po predošlej vynikajúcej knihe, mala táto pre mňa isté rezervy, no stále je to nadštandardný kus a k dokonalosti jej naozaj veľa nechýba. Teším sa na ďalšie knihy tejto série. Ešte mi 2 chýbajú v zbierke, no nasledujúcu už vlastním.
Zvláštny román. Spočiatku som sa tešil z bohatstva obrazov, ktoré predo mnou rozprestieral, no postupne mi "úvodná" časť prišla stále viac ubíjajúca. Chvíľami som si už myslel, že o bojovom nasadení hlavných postáv sa ani nebude písať. Akčné scény po vylodení mi to síce plne vynahradili, no tá pachuť už zostala. Bojové scény boli vážne skvelo podané, normálne som z nich mal miestami 3D vízie.
Skúsim to prečítať znovu o nejaký čas a uvidím, aké dojmy prevládnu.
Ako teraz čítam všetky diely tejto série krátko po sebe, nadobúdam dojem, že majú stúpajúcu tendenciu. A to vo všetkých ohľadoch. Rastie miera brutality, pribúda humorných dialógov, zápletky sú trochu kombinovanejšie, no hlavne má stále viac uchvacuje množstvo detailov z vtedajších čias, takže častokrát čítam všetkými zmyslami. Dobré je veru takéto opakované čítanie po rokoch.
Ďalšia tradičná exnerovka za mnou a možno v tom je jej slabina. Je písaná veľmi pútavo a popisne, najmä opisy budov, miestností a pod. boli vyšperkované, no zápletka ma až tak nebrala. Áno, čítal som s chuťou, no neužíval som si to ako iné knihy tejto série.
Opäť som po rokoch znovu kúpil moju knihu kníh a opäť som ju aj prečítal. Opäť som z nej uchvátený. Pri čítaní sa mi objavovali obrazy z čias môjho prvého kontaktu s ňou. Skladal som k sebe jednotlivé obrázky môjho života a snažil sa na ne pozerať dnešným pohľadom. V tých dobách som sa aj obtrel o budhizmus, hoci len čítaním kníh a čiastočnou zmenou môjho prístupu k životu.
Uvedomil som si, že aj ja som stretol svojho Japhyho v osobách dvoch kamošiek - sestier, ktoré ma vtedy vytiahli z putýk a odviedli má do hôr a lesov. Namiesto drania barových stoličiek som zrazu dral podrážky topánok na kamenistých chodníkoch a lesných cestách. Do barov a putýk už som sa potom nevrátil.
Na prvý pokus veľmi náročné čítanie. Možno aj tým, že som nečítal naraz, ale pomedzi iné knihy. Tak mi potom unikala ťažká atmosféra diela a vždy mi chvíľu trvalo sa do toho dostať. Nabudúce budem múdrejší a vyhradím si čas na túto knihu, bo je napísaná zaujímavým štýlom. Je jasné, že skúsim aj nejaké ďalšie.
Mám rád tie obrazy, ale aj náčrty, skice a vlastne všetko, čo Dušek vo svojich myšlienkach maľuje a čím prinúti zlenivelú fantáziu bežať ako premietačka v starom kine, ktorá po okienku skladá súvislý život ako jeden pestrofarebný film.
Áno, aj mne sa táto zbierka zdá dosť nevyrovnaná. Kým na jednej strane ešte je možné sa ako tak pobaviť, na strane druhej sa nachádzajú len zoskupenia viet, ktoré mi nejako extra neponúkajú zážitky či nejaký zmysel. Nevadí. Stále ešte dúfam, že ostatné knihy mi ponúknu to, čo Psie dni a Patagónia.
Ďalšia podivnosť za mnou. Spočiatku som si myslel, že to bude niečo výnimočné, bo mi to evokovalo zčasti absurdný svet absurdných postáv z kníh Johna Irvinga a zčasti Psíhlavsko s jeho smradľavým puchom nasýtenou atmosférou, ako ju opísal Nick Cave v "A uzřela oslice anděla", tak som bol zvedavý, čo bude na ďalších stránkach. No postupne nastával len pocit nenaplnenia, čo je škoda, bo prvotná myšlienka bola dobrá.
Ďalšia kniha niektorého z autorov/-iek z antológie "Čas hrdinov" (paradoxne opäť v češtine) a mám z nej zmiešané pocity. Klady i zápory tejto knihy boli spomenuté v komentároch nižšie. Zostava už len osobný dojem z prečítaného. Štýl má autorka skvelý, páči sa mi ako píše, len mi ešte chýba silnejší príbeh, niečo čo by ma pohltilo a len s problémami na konci pustilo. Skúsim ďalšie knihy a uvidím.
Opäť som sa raz pustil do knihy plnej zmárnených ľudských osudov, ktoré sú si podobné, čo je vzhľadom k okolnostiam pochopiteľné. Svedectvo o tom, čo dokáže porobiť propaganda so životmi bežných občanov, do čoho ich dokáže vmanipulovať a o čom všetkom dokáže presvedčiť verejnú mienku. Smutné, že bežný občan sa dodnes nepoučil, dokonca stále cíti akúsi potrebu byť manipulovaný.
Ťažké čítanie a ťažko hodnotiteľné...
Tak som skúsil aj druhú knihu tohoto autora a priznávam, že pomaly zháňam aj ďalšie diely tejto série.
Pri čítaní mi už tak nevadili interakcie postáv, ani popisy udalostí z predošlej knihy, no ešte stále mi tam niečo chýba. No už teraz som pomerne spokojný, ako ľahko ma autor vtiahne do svojho sveta. Podobne to mám aj s knihami H. Mankella.
Druhý kontakt s tvorbou autora má za následok ešte väčšie pohltenie jeho obrazmi, hoci veľa z poviedok už mi pred zrakom fantázie defilovala. Nič to nemení na tom, že čaro ponúkaných obrázkov, vôní a zvukov dokáže pohltiť podobne ako u neznámych kúskov. Nasli by sa tu aj slabšie kúsky, no posledné 2 poviedky má absolútne pohltili, čistá esencia krásy. Myslím, že sa chcem ponoriť do autorovho sveta hlbšie. Už teraz ho v osobnom rebríčku dávam na roveň Jacka Kerouaca.
Zvláštne čítanie. Niektoré nápady sa mi dosť pozdávali, aj som sa občas zasmial, no ako celok to bolo aj pre mňa dosť namiešané z mnohých ingrediencií, ktoré u mňa spolu až tak nefungovali. No nad knihami autora isto nelámem palicu a rád prečítam aj ďalšie.