Majto
komentáře u knih
Nejsem Rus
Michail Ševeljov (p)
Kniha, ktorú som kúpil už dávno, no krátko na to mi zapadla na miesto s takmer nulovou dostupnosťou, po čase i do zabudnutia. Objavil som ju, keď sme sa pred mesiacom sťahovali a dostala svoju šancu.
Priznávam, že na to, že som od nej veľa nečakal, dostal som viac ako dobrý zážitok. Autorov štýl písania sa mi pozdáva a vôbec by nevadilo, keby táto novela dostala rozsah románu. Myslím, že v súčasnosti by si ju mali prečítať všetci ľudia, aby si utriedili názory aj na základe iného pohľadu na veci ako je bežne prezentovaný.
Most
Iain Banks
Uff... Druhý kontakt s tvorbou autora ma teda pekne potrápil. Ak sa mi Vosí továrna zdala čudná až šialená, Most mi ukázal, že sa to dá posunúť aj o kúsok viac mimo normál. Dej rozhodený do množstva rovín, ktoré sa občas letmo prekryjú, no aj tak pôsobia nesúrodo (asi najviac ma vytrápili časti s barbarským bojovníkom, tam mi vždy chvíľu trvalo, kým som pochytal jazyk, no potom som sa už zabával). Nedávam síce nejak extrémne vysoké hodnotenie, ale som si istý, že túto knihu ešte isto zoberiem do rúk a pokúsim sa do nej preniknúť hlbšie.
Spirála
Kodži Suzuki
Neviem no, ale zdá sa mi, že sa pridávam do skupinky čitateľov, ktorých druhý diel tejto trilógie skôr nadchol, ako sklamal. Pozdáva sa mi, akými smermi sa autor v rozvíjaní pôvodného príbehu vydal a musím priznať, že sa mi Spirála pozdáva viac ako Kruh. Vôbec pri tom neriešim, či sú jeho "vedecké" údaje a postupy uveriteľné a založené na realite, bo v rámci deja samotného je ich uveriteľnosť absolútne nepodstatná (pre mňa určite a v podstate nechápem, ako si čítaním "beletrie" môžu oddýchnuť ľudia, ktorí sú pevne upätí na fakty a všetko, čo vybočuje im dokáže kaziť dojmy z čítania). Pod dojmom spomenutých myšlienkových pochodov autora som teraz zvedavý ako celá trilógia vyeskaluje v poslednej knihe, ktorá už leží v "čakárni".
Místo pro tajnosti
Tana French
Opäť raz skvelý zážitok z exkurzie do sveta štidentského. Už plne navyknutý na štýl písania a formu, ktorú autorka svojim knihám dáva, som si plne mohol vychutnať dej a všetko ostatné. Aj tu na niekoľko momentov dej stratil tempo a v úplnom bezvetrí okamih čakal na vzdušné víry, no nezdalo sa mi to až tak drastické. Rozuzlenie som si síce tipol správne ešte hodný kus pred koncom, no nebránilo mi to prežiť si to v príbehu. Hoci ani touto knihou autorka neprekonala moju obľúbenú "Na věrnosti", no zaostáva za ňou len malý kúsok.
Bezosudovosť
Imre Kertész
Zvláštna kniha. Veľmi. Spočiatku mi prekážalo s akým odstupom bol príbeh podávaný. Až neskôr mi došlo, že to bol obranný reflex, ktorý bránil skoro ešte detskú myseľ pred náporom krutej reality. Hľadať na všetkých a na všetkom to dobré, hľadať spôsoby ako prežiť aj nasledujúci deň.
S hviezdami šetrím na ďalšie čítania, ktoré isto prídu.
Manžela jsem nezabila
Liou Čen-jün
Pomerne zvláštna kniha. Spočiatku vtipná, no postupne (podobne ako u mnohých prispievateľoch predo mnou) ma začalo ubíjať nekonečné opakovanie tých istých faktov. Každopádne ale skôr prevládajú pozitívne dojmy, aj keď asi ešte budem musieť preniknúť hlbšie do tajov ázijskej literatúry, aby som si podobné romány dokázal naplno vychutnať.
U jídla se nemluví
Vlastimil Třešňák
Musím priznať, že do tejto knihy som šiel úplne bez očakávania a nakoniec som dostal darom množstvo živých obrázkov minulosti a ich príbehov. Žiaľ, tradičný neduh kníh poviedok neobišiel ani túto, no ako celok sa mi pozdáva.
Vánoční zpověď
Martin Goffa
No. Na jednej strane som si čítanie vcelku užil, ale na druhej som nejak pretrpel aj zopár nezáživných častí. Nebavili ma napr. telefonáty s úžerníkmi (stále ten istý scenár), ale aj opis stávkových podvodov. Na prvé ochutnanie vcelku úspech, tak isto skúsim aj ďaľšie kusy z autorovej ponuky.
Cela číslo 17
Dominik Dán
Áno. Touto ķnihou definitívne radím Dominika Dána do zoznamu obľúbených autorov. Hoci ma táto konkrétna kniha nesplnila viac ako niektoré z predošlých, čo som čítal, no absolútne mi vyhovuje štýl písania a rôznorodosť podôb, ktoré svojim knihám dáva. Ďalšie 3 už čakajú v poradí.
Kruh
Kodži Suzuki
Som na tom podobne ako mnohí prispievatelia predo mnou. Tiež som netušil, že film, ktorý som kedysi videl asi 3x v krátkom čase, je rimejkom nejakého japonského a už vôbec som netušil o knižnej podobe, ktorá to všetko začala. Náhody však fungujú a prednedávnom som objavil knihu. Tá však tiež nejaký ten rok čakala, kým ju otvorím a prekonám.
Po dočítaní som zostal mierne zmätený. Na jednej strane sa mi páči o dosť viac ako film, no miestami akoby strácala spád (svoj podiel na tom má aj hlavný antihrdina). Je písana strohým štýlom a vytvára zvláštnu atmosféru, no problémom je asi aj kultúrna odlišnosť. Rozmaznaný euro-americkou literatúrou som naslepo skočil do japonskej. Nevadí. Na ďalší pokus to môže byť iné. Druhý diel tiež zatiaľ zapadá prachom v polici a tretí mám v zameriavači.
Mami, mám tě ráda
William Saroyan
Prvý "väčší" formát od tohto autora je za mnou a po prvýkrát u mňa neprevládajú pozitívne dojmy. Formálne sa mi všetko pozdáva, no asi je celý príbeh zbytočne natiahnutý. Nevadí. Je ešte veľa kníh W. Saroyana, ktoré som nečítal a na ktoré sa teším.
Charónova čísla
Marek Krajewski
Musím priznať, že s touto knihou ma autor trochu potrápil. Dobová atmosféra a reálie dokonalé, no nejak som nepovedal ten záver v štýle novinových reportáží.
Aj tak budem čakať, či sa objaví na trhu preklad aj ďalšej knihy tejto série.
Poviedky o Rusku
Dmitry Glukhovsky
Zbierky poviedok mám rád, žiaľ dosť často sa nevydaria podľa môjho gusta, no to je normálne. Patrí k nim aj táto. Mnoho dobrých nápadov zabitých zlou formou. Nechce sa mi to všetko rozpisovať, bo v podstate súhlasím s tým, čo o tejto knihe napísala Deirdre.
Kmotr
Mario Puzo
Čo napísať o knihe, ktorú tu nespočetne krát ospievali a zopár krát skritizovali? Čo dodať k nadšeným ódam či nespokojným frfotom? Asi len, že čo sa týka čítavosti, bolo to vážne dobre odvedené. Síce som mal miestami slabšie zážitky, no celkovo som spokojný. Vôbec som netušil, že táto kniha existuje, pritom film som videl pred mnohými rokmi. Holt, mal som svoje zúžené obzory a rozhľad len veľmi náhodný.
Divoké pobřeží
Anton Myrer
Ani druhý výlet do sveta Antona Myrera plne neuspokojil moje túžby po dokonalom zážitku, no nie je ani úplným sklamaním. Poučený z románu Velká válka som nebol prekvapený zdĺhavým úvodom a opäť ma zaujal kvetnatý prejav plný detailov a skvelo vykreslené charaktery postáv. Až tak, že Sally má postupne privádzala k šialenstvu. Škoda, že samotný dej má väčšinou až tak nebral (hlavne časti, kde bola Sally).
Kde kvete tráva
Han Kang
Skutočne nevšedná a zároveň skvelá kniha. Neľahko sa mi brodilo tým páchnucim marazmom, čo dokážu stvoriť len ľudia. Na počudovanie však vo mne nenechala negatívne dojmy. Formou mi mierne pripomínala knihy Svetlany Alexijevičovej, no bola umeleckejšia, farebnejšia. Autorka nenapísala suchú reportáž o terore vládneho aparátu páchanom na civilistoch, ale skôr formou umeleckého zobrazenia priblížila udalosti z rôznych uhlov.
Ako u nás hovorí jeden skrachovalý sudca a neúspešný politik a kandidát na hlavu štátu: za-u-jí-ma-vé.
Hádžem oko na knižný trh, aby som sa dostal k ďalším dielam tejto ženy.
Tvé překrásné já
Chuck Palahniuk
Všetko o tejto knihe už tu predo mnou popísali iní. Súhlasím s mnohými kritickými aj pozitívnymi príspevkami. Touto knihou si Ch. P. vybral najslabší moment. Doteraz som mu odpustil kadejaké prešľapy aj prehrešky (aj Madison Spencerovú, ktorej osudy mi príbeh Penny dosť často evokoval), no teraz to nejak nešlo.
Nie som vyslovene sklamaný, len nejak nie úplne uspokojený.
Rivers of Babylon 3 alebo Fredyho koniec
Peter Pišťanek
Asi patrím k časti čitateľstva, ktorým tento kus príde ako nevyrovnaný zlepenec. Bavil som sa síce na osobitých humorných vsuvkách, no nebolo to ako pri iných Pišťankových knihách a celá "porno línia" mi prišla ako pokus o Palahniukovinu.
Uvidím ako zapôsobí o pár rokov na ďalší pokus.
Sára
Dominik Dán
Neviem. Pri tomto titule mám akési zmiešané dojmy. Na jednej strane je to mierne iná forma ako na predošlých knihách, na druhej ma zas nejak neuchvátil dlhý "úvod" (podobne ako pri Beštii) a hoci potom som dostal očakávanú zábavu, už to nebolo úplne ono. Nezatracujem ju však úplne a isto ju v budúcnosti opäť vytiahnem z poličky a venujem jej svoj čas, zrak i myseľ.
Clona
Samuel Bjørk (p)
Tak. Znovu asi pôjdem proti prúdu, no takto to skrátka cítim. Po dočítaní tretej knihy tohoto autora som síce mal dojem, že ma asi bavila najviac, no stále je to len taký nejaký nejasný šum, ktorý sa čoskoro rozplynie a po čase si nespomeniem o čom to vôbec bolo. Veľkým pozitívom bolo, že hlavné postavy sa konečne posunuli niekam od žrania, chlastania a oblbovania liekmi. No čo sa týka samotného vyšetrovania, stále sa to dialo akosi samospádom a viac predviedli "vedľajší hráči tímu" a vážne som nejak nepobral v čom spočíva genialita Mii ako vyšetrovateľky, bo okrem toho, že je to takmer neustále pripomínané aká je fenomenálna, nikde som to v troch knihách neobjavil.
Ako som už kdesi spomenul, zostanem pri Mankellovi. A asi prestanem kupovať krimi romány severských autorov naslepo a hlavne hromadne. V tomto prípade som netrafil správny cieľ.