Na ostrie argumentu

11.05.2022

"Piata" Chestertonova zbierka esejí, ktorú som čítal a hoci ide stále o solídne texty predsa len mi tu chýbal ten moment, ktorý by to celé vyzdvihol na pomyselný esejistický Olymp. Niečo ako O ležení v posteli alebo O jistých moderních autorech a rodinném zázemí. K typicky chestertonovským vlastnostiam sa tu nepridáva tá taká povznášajúca krása, kedy sa dostávame k jadru, k rýdzemu hravému a pritom prenikavému a múdremu chlapčenstvu, ktoré chce popri kreslení vzdušných zámkov zároveň so smiechom vyzvať na súboj celý svet.

Ale aby som len nekritizoval, tá schopnosť preniknúť k jadru a uchopiť ho rovnako ako oponent a pritom úplne inak, nachádzať krásu v známom a všednom, odhaľovať životaschopnosť v zdanlivo malom a tichom, nachádzať radosť v desivom a smutnom a poukázať na paradox v zdanlivo dokonalom, to všetko tu zostáva. Chcesterton je skrátka schopný tvrdiť úplne presne to isté čo vy, ale pritom z toho dokáže vyťažiť niečo úplne iné, a asi nikde inde to nebolo tak jasne a priamo postulované ako práve tu, v polemike s Blatchfordom. Takže smelo do toho...

21.01.2021

Chesterton má vzácnu schopnosť zaujať už prvou vetou. Stačí odsek a je jasné, že sa nebude držať skrátka, ale že zároveň zostane džentlmenom. To bolo na jeho časoch krásne. Žiadne chodenie okolo horúcej kaše, žiadna politická korektnosť. Ako hovorí Ben Shapiro: „Fakty sa nezaujímajú o vaše emócie.“ Džentlmenské správanie tej doby platilo obojstranne. Zarytý ateista pán Blatchford po tom, čo vo svojom časopise zverejnil ostrú kritiku kresťanstva, necháva Chestertonovi priestor (áno, vo svojom vlastnom ateistickom časopise!) na obhajobu. A vďaka tomu mohla vzniknúť táto podnetná knižočka.

„Náboženstvo utŕžilo gól tým, že ľudia, ktorých podľa všetkého zaujíma najviac,
sú tí, podľa ktorých je podvodom.“

Okrem polemiky s Blatchfordom sú tú vybrané Chestertonove eseje na rôzna témy varírujúce od ortodoxie, cez duch negativity až po H. G. Wellsa, či to, ako strašne sa ľudia obliekajú… Áno, niektoré pasáže v dnešnej dobe vyvolajú skôr úsmev, ale zvyšné sú rovnako, ak nie ešte viac, aktuálne a pálčivé ako pred rokmi. Nutno však varovať, že všetkými úsekmi knihy sa preplieta niekedy niť, niekedy až hrubý povraz kresťanstva. Koniec koncov sa Chesterton v jednej chvíli sám vyjadril, že kresťan bez zmienky kresťanstva ani písať nedokáže. Skvelá kniha!

„Pokiaľ sme slabší ako on, to ešte nie je dôvod, aby sme boli ešte slabší než sme. Pokiaľ nie sme ani dosť veľkí, aby sme sa dotkli obrových kolien, to ešte nie je dôvod, aby sme sa znižovali padaním na vlastné.“