Slon mizne

18.05.2023

"tento" Murakami ma až tak neoslovil, najviac ma zaujala poviedka Mlčanie .. ešte stále však na mňa čaká Kafka na pobreží !

" Ja sa bojím takých ľudí, ktorí bez váhania a nekriticky uveria slovám ľudí Aokiho typu. Takých, ktorí sami nič nevyprodukujú, nič nepochopia, ale napriek tomu ochotne tancujú podľa cudzích príjemne znejúcich a ľahko pochopiteľných názorov a správajú sa stádovito. Takí si ani za mak, ani len omylom nepripustia, že by mohli konať nesprávne. Sú to tí, ktorých ani vo sne nenapadne, že by mohli niekomu celkom nezmyselne a zároveň veľmi vážne ubližovať."

10.08.2021

Já prostě budu vždy číst vše od Murakamiho a vždy budu nekriticka, protože díky němu jsem začala číst japonské autory, milovat tuto zemi, toužit ji navštívit, kupovat si japonské věci...
A tak jsou pro mě prostě některé jeho knihy dobré , některé výborné a některé nepřekonatelné

12.03.2021

Niektoré poviedky výborné, niektoré celkom dobré a niektoré poslabšie..z tých silnejších spomeniem Mlčanie, Family Affair, Podpaľovanie stodôl alebo Spánok

18.10.2019

tak trochu snové poviedky. pri čítaní Murakamiho je lepšie zabudnúť deliť svet na realitu a virtualitu, lebo tu sa všetko prelína a ak si nedáte pozor, občas neviete, či je to sen, či skutočnosť. v mnohých poviedkach sa dajú čítať náznaky budúcich románov, netreba zabúdať, že sú to vlastne juvenílie:)
jediné, čo ma rušilo, je odfláknutá redaktorská práca. keď v jednej poviedke má človek o rok viac a o dve strany o rok menej ako hlavná hrdinka... alebo, keď mi neostávalo iné, len zvolať spolu so šlabikárom: Ema má mamu. Mama má misu. V mise je mäso. Ó, my sa máme... lebo do prekladu sa zamotala misová polievka namiesto polievky miso...

18.03.2018

Proste Haruki...Po istom čase Vám môžu jeho poviedkové diela pripadať na jedno kopyto a Slon mizne bol v tomto prípade, práve ten prípad (viac ma bavilo Muži, ktorí nemajú ženy)...

20.02.2018

Niektoré poviedky sa mi páčili, niektoré ma nijak nenadchli. Písanie románov ide Murakamimu podľa mňa lepšie. Hoci ani tie sa nezvyknú končiť nejak jednoznačne, konce týchto poviedok mi prišli doslova useknuté, a priznávam bez mučenia, niektorých zmysel som vôbec nepochopila. Toto som si neužila teda. 3,5*

08.01.2018

Tak, tentoraz ma predbehol prvý komentátor, už som sa tešil, že to budem ja a on so mnou takto vypiekol. Ale moja chyba, nemal som toľko otáľať a mal som byť rýchlejší. Nuž, čo dodať k zbierke poviedok? Murakamiho už poznám nejaký ten rok a patrí medzi mojich obľúbencov. Ale nebudem celkom nekritický. Poviedky boli dobré, podaktoré aj výborné, už som si zvykol, že občas majú dosť striedavú kvalitu... Napríklad poviedka o tej zelenej príšere, tak to som nepochopil, prečo ju tam dal... Tá bola slabučká, teda aspoň pre mňa, ani omylom nedosahuje Murakamiho štandard. Alebo že by som nepostrehol druhý plán? Aj to je možné, hm... Ale zarazil ma dosť veľký počet preklepov a tlačiarenských škriatkov, čo sa poukrývali do textu. Za to však neborák Murakami nemôže, že ano? Nie, nemôže...Každopádne, bolo to pekné čítanie, i keď krátke, ono sa zdá, že je to hrubá kniha, ale zdanie občas klame. Dosť už táranín. Prečítajte si to a okomentujte.