Tu som
Jonathan Safran Foer
Manželia Jacob a Julia Blochovci majú problém... vlastne niekoľko problémov. Jacobovho deda chcú presťahovať do domova dôchodcov, syna pripravujú na bar micvu a zachraňujú ho pred vylúčením zo školy, navyše Julia nájde v manželovom telefóne erotické esemesky, ktoré podľa všetkého písal svojej kolegyni. Zatiaľ čo sa prehlbuje ich manželská kríza, na obzore sa črtá iná, globálna katastrofa. Izrael zasiahne ničivé zemetrasenie, ktoré vyvolá rýchlo eskalujúci konflikt na celom Blízkom východe, a všetci, každý muž, žena a dieťa, sa musia rozhodnúť, kde je ich miesto.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2018 , Slovart (SK)Originální název:
Here I Am, 2016
více info...
Přidat komentář
Táto kniha bola štyri pätiny obsahu pre mňa výbuch emócii a viet, ktoré boli presne to, čo som očakávala niekedy v knihe čítať a čo som si niekedy myslela o veciach, situáciach, živote. Niekedy ma autorov štýl tak uchvátil, že som mala pocit, že toto som ja a zároveň toto je pre mňa a o mne. Veľmi subjektívne hodnotenie, áno. No o tom je literatúra, nie? O človeku, o imaginácii, o živote a emóciach.
Nedokážeš povedať: ‘Toto som ja.’ Nedokážeš povedať: ’Som ženatý, mám tri krásne deti, pekný dom, dobrú prácu, nemám všetko, čo chcem, nevážia si ma tak, ako by som chcel, nie som taký bohatý alebo milovaný, ako by som chcel, ale toto som ja, rozhodol som sa tak a priznávam to.’ To nevieš povedať. No nedokážeš ani priznať, že potrebuješ viac, že chceš viac. Nedívaj sa na druhých, ty nevieš priznať ani sám sebe, že si nešťastný.
Láska nie je pozitívna emócia. Nie je požehnaním a nie je prekliatím. Je požehnaním, ktoré je prekliatím, no nie je to ani to. Láska k vlastným deťom nie je láska k deťom ani láska k partnerovi, ani láska k rodičom, ani láska k príbuzným, ani láska k myšlienke rodiny.
Americký spisovateľ Jonathan Safran Foer prišiel po jedenástich rokoch s objemným románom Tu som, ktorého dej sa odohráva počas štyroch týždňov vo Washingtone, kde sa Jacob a Julia Blochovci po šestnástich rokoch manželstva a troch synoch prepadnú do rodinnej krízy.
Jacob je scenárista televíznych seriálov a Julia architektka, ktorá nikdy budovu podľa svojho návrhu nepostavila. Jacob všetko ironizuje a otáča na slovné hry, Julia skúma, koľko odcudzenia je schopný zvládnuť jeden príbytok. Vzťahy v rodine sa menia a z detí sa stávajú dospelí, kým sa ich rodičia utápajú v malichernostiach a zášti.
A potom prichádza vojna. Obrovské zemetrasenie v Izraeli spôsobí eskaláciu konfliktu na Blízkom východe a Foer spája osobné s politickým a snaží sa prísť na odpovede na otázky súvisiace s identitou jednotlivca a skupiny ľudí. Myslím si, že je to román pre všetkých, ktorí majú radi štýl a témy amerických spisovateľov ako Philip Roth či Jonathan Franzen, ale zážitku z čítania Foerových predchádzajúcich románov sa to nevyrovná :)
Smutné, vtipné, smutné a dojemné. Jacob je slaboch, citlivý, patetický a otravný ve svých chabých pokusech žít svůj život tak, aby s ním byl spokojený, nějak ho ovlivnit. Jeho žena je z těch dvou silnější, ale o nic míň otravná, zejména tím, jak se cítí být nad Jacobem nadřazená. Upřímně chce být fakt dobrý rodič, ale dělá věci správně spíš než aby dělala správné věci, a tak chybuje, jako všichni rodiče. Jejich manželství Foer zkoumá pod drobnohledem, je tak obyčejné, tak podobné spoustě jiných manželství, ve skutečnosti lepší než mnoho jiných manželství, ale stejně se rozpadá kvůli nedostatku otevřenosti a odvahy. Autor nutí člověka přemýšlet, co možná sám skrývá před svými blízkými, před svým partnerem. Kniha se silně dotýká témat smysl života, láska, smrt, dospívání (a děti jsou nejsympatičtějšími členy rodiny Blochů, ty popisuje Foer skvěle), a to celé rámované otázkou, co to znamená být Žid v dnešní Americe, nebo Israeli. Mnohokrát jsem se při čtení smála, mnohokrát jsem se hluboce zamýšlela, i dojímala. Na druhou stranu je ta kniha bohužel poněkud beztvará. Líbí se mi, jak Foer píše, jeho jazyk, ale tady se zdá, jako by šlo o hromádku krátkých příběhu spíš než o román, po dočtení zůstal dojem jakési rozplizlosti a čtení mě stálo dost sil, občas se po pauze přinutit knihu zas otevřít.
Štítky knihy
Autorovy další knížky
2006 | Příšerně nahlas a k nevíře blízko |
2015 | Jíst zvířata |
2005 | Naprosto osvětleno |
2018 | Tu som |
Foera úplne nedávam, jeho Příšerně nahlas a k nevíře blízko dráždilo moje čítacie bunky. Kniha Tu som bola tiež riadna tehla (našťastie som si knihu kúpila v elektronickej podobe). Oproti jeho prvotine, kde sa tiež preberá rodina a vzťahy v nej, tak auto trošku štylisticky viac dozrel a kniha mala väčšiu hĺbku. Dokonca nejakým zvláštnym spôsobom ma bavili osobnosti každého člena rodiny, boli svojské a predsa tak ľahko aplikovateľné na akúkoľvek rodinu. Trošku mi vadili dialógy postáv, ktoré boli príliš zhutnené, akoby som pozerala na film Woodyho Allena, ale možno to bude tendencia židovských konverzácií alebo tendencia newyorkských konverzácií. Kniha hľadaní o mieste v živote, v rodine, vo vzťahoch a o hľadaní seba samého, nielen v podobe otca Jacoba, ale aj ostatných členov Julie, Sama, Maxa, Benjyho, dokonca deda Irva, alebo izraelského bratranca Tamira.