adorjas
komentáře u knih
Smrt Zajdy Munroa
Nick Cave
"WT*?"- pardon za tento výraz, ale to je prvá vec, ktorá mi napadla počas čítania knihy. Nie som útlocitná, nemala som problém s Caveovými "škáričkami", ani s jeho Avril a Kylie. Ale to, čo mi neskutočne vadilo, a doteraz ma hnevá, že ku mne sa jeho metafory nedostali. Nepochopila som jeho nadhľad, ani čierny humor, ktorý tu všetci o knižke opisujú. Táto kniha bola napísaná pre niekoho iného ako mňa...
Ps. Som rada, že som ju takmer po roku dočítala, a asi ju darujem niekomu, pretože sa na ňu vo svojej poličke nevládzem ani pozerať :)
1Q84: Kniha 1 a 2
Haruki Murakami
Prvý a druhý diel 1Q84 je niečo, čo odporúčam najviac každému. Hlboký rozbor duševného diania postáv, ich myslenie a spomienky do minulosti sú vykreslené hlboko, hodnoverne a neuveriteľne detailne. Kniha sa vám dostane pod kožu a vy si uvedomíte, že keď po večeroch idete domov, dívate sa na oblohu hľadajúci dva mesiace...Odporúčam najviac ako sa len dá!
Inferno
Dan Brown
Knihu som prečítala, a celú by som ju zhodnotila tak, že tí, ktorí boli fanúšikovia Browna, budú túto knihu milovať, a tí, ktorí tento žáner až tak neobľubujú, alebo už z toho žánru čítali mnoho kníh- tak táto kniha ich nezaujme...Mimochodom, veľmi zaujímavé podanie konca a autor nás vmanévroval do možného vyriešenia explozívneho populačného rastu...Hodné za zamyslenie....
Zlodějka knih
Markus Zusak
Knihu som dočítala alebo skôr by som povedala, že som prečítala toľko ospevovanú knihu- žiaľ, mňa nechytila. Niekedy si myslím, že stačí napísať knihu s takouto tematikou a okamžite to bude bestseller. Avšak nemôžem jej ubrať zvláštny štýl rozprávania deja, ktorý ale niekedy bol v podobe spoilera na škodu...Ale nenechajte sa odradiť mojím komentárom, možno vás kniha zaujme viac :)
Anna Karenina
Lev Nikolajevič Tolstoj
Ďalší ruský klasik. Niekedy premýšľa nakoľko by prospelo literárnym postavám kurz nejakej terapie s nejakým dobrým psychoterapeutom, alebo aspoň pokec so psychológom- pretože nešťastnú Annu by som ako adeptku na sedenie nominovala. Opisy skvelé, opis doby, spoločnosti, myslenia sú na brilantnej úrovni. Tie postavy sa s mojou osbnosťou až tak nezžili...
Americká tragédie
Theodore Dreiser
Americkú tragédiu som prečítala po Dostojevskom Zločine a treste. Osobne si myslím, že vina/zločin sa tu odrážajú trošku v inej koncepcii, ale žiaľ čítanie ma nepohltilo natoľko ako u Dostojevského. Preto ma aj mrzí, že tu budem jediná s komentárom, kde sa na knihu sťažujem- ale kniha ma nezaujala, postavy boli pre mňa chladné. A možno práve preto je to taká dobrá kniha, lebo som neznášala z duše tú hlavnú postavu?
Otcové a děti
Ivan Sergejevič Turgeněv
Ruský klasik, ktorého radím prečitať- dobre sa to čítalo, dej je dodnes aktuálny, a proste 100%!
Otec Goriot
Honoré de Balzac
Otca Goriota radím k ťažšiemu čítaniu, ktoré pravdepodobne mnohí nepochopia. Mne robili problémy siahodlhé opisy, až koniec sa deja sa ako tak rozhýbal.
Ps. Proste nie každý klasik vás chytí za srdce.
Pentagram
Jo Nesbø
Jo Nesbø nie je pre mňa až také haló, ale túto knihu beriem ako pohodové čítanie na zimný večer, ktoré človek zhltne za pár hodín. Ps. Mala som pocit, že je tam zopár nezrovnalostí až prekombinovania...
Večerný nepokoj
Marieke Lucas Rijneveld
Jas sa na rodinnom statku niekde na vidieku v Holandsku snaží vyrovnať so stratou v blízkej rodine. Avšak tvrdé kalvínske vierovyznanie spolu s bohatým prežívaním hlavnej hrdinky vyúsťujú v zvláštne zvrátenosti, ktoré mi pripomínali Betónovú záhradu od McEwana.
O knihe sa popísalo mnoho. Veľakrát sa aj preložila a vyhrala rôzne ocenenia. Jazyk a hlavne metafory veľmi originálne a nevšedné, verím, že preklad bola riadna fuška. A veľmi nevšedným je aj popis a vnútorné premýšľanie Jas- na jednu stranu vycibrený opis ľudí, sveta, atmosféry. Na druhú stranu neuveriteľná naivita, čomu sa ani nečudujem, keďže má Jas len 12 rokov.
Kniha o strate, o extrémnej viere, o neschopnosti otvoriť sa v najbližšej rodine, o zverstvách a krutostiach detí, o (ne)láske v rodinách. A len sa pýtam, čo to z tých detí vyrastie?!
Babylon
R. F. Kuang (p)
Ďalšia pultovka, ktorú knižní fajnšmekri rozobrali a vychválili do nebies. Budem k nim patriť aj ja? Dlho som sa na to pýtala, a keďže som hypeu neverila, počkala som si na e-výpožičku z knižnice. Pretože síce obal pekný, ale tá hrúbka vážení, tá hrúbka...
V prvom rade poviem - nie som čitateľ fantasy. V tomto som ako také malé hlúpe vajíčko uvarené natvrdo, ktoré za všetkým hľadá logiku nášho sveta, a má neustále tisíce otázok, ktoré mi zostávajú nezodpovedané, pretože by na to v knihe nebol priestor.
Kniha je o paralelnom svete odohrávajúcom sa v Oxforde, cca v roku 1837. Všetko je viacmenej ako v našich časoch, ale jedna fakulta sa venuje prekladaniu, a medzi inými aj špeciálnej aktivite, kde na základe dvoch párových prekladových slov dokážu daní prekladatelia trošku "čarovať". Hlavná postava Robin Swift pochádza z Číny a skrze jeho oči spoznávame ostatných prekladateľov, ktorí študujú v "Babylone", ale i názory autorky o vykorisťovaní, utláčaní a nadvláde jednej krajiny, ktorá ťaží z chudoby a utrpenia napríklad spomínanej Číny. Uff! Poďme najprv na plusy:
+ svet a fungovanie prekladateľských zvitkov - veľmi zaujímavé a nevšedné podanie
+ láska ku knihám, prekladom, jazyku
+ a to je za mňa všetko #sorrynotsorry
Všetko ostatné bolo chabé, chabé, pochabé. Plytké, čiernobiele postavy. Postava Robina na začiatku vykreslená s takými podrobnosťami, že ani JKR do takých podrobností nešla u Harryho. Celá tá mágia bola príliš málo, na to, aby ma držala vyše na 500 stranách - áno, síce prekladateľské zvitky poháňali parný stroj, a lode a delá, ale setsakra, mohli mať za mňa väčší podiel. Celá kritika nadradenej bielej rasy, kde sa na cudzincov hľadí cez prsty mi vadila, lebo ste tam boli zaradení aj vy, lebo ste biely, a hotovo, a basta. Yellowface ma u autorky bavila viac a milovníci fantasy žánru, ktorých kniha odrovnala, tak vám poviem, nie každému to proste sadlo. Keď už fantasy, tak Svet rieky od Farmera či Erikson a jeho Malazská ríša. A keď dark academia, tak Tartt a jej Tajná história. A keď láska k prekladom, tak zo zahraničných Mercier a jeho Váha slov či naša Farkašová a jej Scenár. Tak!
Lapvona
Ottessa Moshfegh
Lapvona - malá stredoveká dedinka naplnená malými obmedzenými figúrkami- od agresívneho veriaceho pastiera, bylinkárku vyciciavačku, či mrzáka Mareka, ktorého ľutovať tiež netreba (po prečítaní zistíte, prečo).
Otessa Moshfegh touto knihou vzbudila rozporuplné reakcie, pretože buď sa čitateľom páčila, alebo v nich výslovne vzbudila hnus a túto knihu označili za postmoderný odpad.
Pre mňa bola kniha alegóriou na súčasnú spoločnosť, ako je kontrolovaná bohatými, ako poslušne všetci niečomu veríme, ako si o sebe myslíme, že my sme tí dobrí, a možno to tak vôbec nie je, o obmedzenosti, predsudkoch, ale i o totálnom nihilizme, kde život človeka nemá cenu...
Och, a ak vám autorka nesadla už pri svojich prvých dvoch preložených knihách (Môj rok pokoja a odpočinku a Smrť v jej rukách), tak Lapvonu asi radšej nečítajte. Ak ju však chcete začať čítať, možno zase radšej nezačínajte Lapvonou.
Dom
Paco Roca
Milý grafický román, ktorý zhltnete počas pitia kávičky. Krásna je na ňom atmosféra a jej teplé, nostalgické farby. Príbeh Domu sa odohráva v Španielsku a je o spomienkach, rodinných väzbách medzi otcom a jeho deťmi, ale i o putách medzi tromi súrodencami. Pretože, ako hovorí Máté, môžete sa narodiť do tej istej rodiny, ale vaši rodičia sú vždy iní. A každému zo súrodencov sa vtlačila iná spomienka na malú, svojpomocne postavenú rodinnú chatku...
Na kolenách
Alica Cárska
Alica Cárska a jej debut o Alici Na kolenách. Ktovie, koľko z toho je autobiografia...
S Alicou sa spoznávame v okamihu jej detstva, kde je svojimi rodičmi viacmenej emocionálne odmietaná. To ju vedie do náručia náboženstva, neustálych spovedí kvôli hanbe, ktorú pociťuje voči svojim pocitom, nielen k opačnému pohlaviu, ale i ohľadom svojho sebaukájania. Všetky tieto príhody ju formujú do osobnosti, ktorá má problém so svojou sebahodnotou. Postupne s ňou čitateľ dospieva a dozvedá sa, čo to s hrdinkou spravilo v dospelosti... (viac už nebudem prezrádzať, nech neskazím prípadný budúci čitateľský zážitok)
Svieži jazyk, so stokrát omieľanými témami v literatúre, ale opäť trošku z iného uhla. Originálne naturálne popisy, ktoré v súčasnej slovenskej literatúre tak chýbajú. Odporúčam!
Vévoda a já
Julia Quinn
V rámci žánru OK- zabavila som, vypla som pri tom, ale autorka mohla viac dramatizovať chémiu medzi dvomi hlavnými protagonistami.
More
Nataša Tanská
Starší titul (vydaný v 1970) odohrávajúci sa približne 13 rokov po 2.sv.vojne. Hlavná hrdinka Jana, dvadsaťdvaročné "dievča na všetko" v literárnom inštitúte sa chystá prvýkrát k moru. Nahliadneme do jej myšlienok, čo sa stalo predtým, ale i priamo počas cesty vlakom, ale dozvieme sa aj, ako jej pobyt na jej vysnívanom mieste prebiehal. Pre Janu to bude nezabudnuteľný, a zároveň oči otvárajúci pobyt, keď sa z dievčaťa zmení na dospelého človeka...
Môj popis znie suchopárne, ale verte mi, ak chcete slovenskú Francoise Saganovú, tak Nataša Tanská a jej More bude pre vás to pravé orechové. Originálny jazyk, nadčasové aj po 54 rokoch. Bravó! A čítať túto knihu v tých najväčších horúčavách je už len čerešňa na torte!
Scénár a Uvidieť hudbu a iné eseje
Etela Farkašová
Do Scenára som sa zamilovala a zvyšné 2 eseje sú takisto vydarené. Postavy v Scenári, ich popis, starnutie, veci, ktoré sa im dejú v myslení, vau!
Zkoušeli jsme všechno! Respektující a klidné výchovné postupy
Isabelle Filliozat
Čítala som už vyše pred mesiacom, a pamätám si z neho len to, že si nič nepamätám. A teda pamätám, že ma kniha neiritovala, boli tam funny hlášky, aj k celkom veci. Nesiahnete vedľa, len to zabúdanie, no.
Connemara
Nicolas Mathieu
Vzťahovka, kde sa zdanlivo dejú veľké veci, akými sú midlife crisis, vyhorenie, monotónnosť manželského a rodičovského života, nevery, intrigy v práci, ale aj prešpikovanie minulosti, kde sa dozvedáme, kto a čo vyformoval dve hlavné postavy do ich dnešnej podoby. A ku koncu sa človek dozvie, či sa po 40tke ľudia menia, alebo či v konečnom dôsledku zostávajú takí, ako ich búrlivé roky mladosti a puberty vyformovali.
Asi by ma Connemara zasiahla silnejšie, ak by som ju nečítala po ďalších podobných dvoch ladených francúzskych románoch, a to po Dosť bolo o láske (H. Le Tellier) a Oheň (M. Pourchet). Takto, sa mi tie námety vo všetkých troch knihách splietali a prelínali. Napriek tomu, vždy obdivujem súčasných francúzskych autorov, ako dokážu okrem vzťahov postáv vykresliť aj celkovú spoločenskú kritiku.
Konečný verdikt? Ak máte chuť na knihu o vzťahoch, ktorá nie je len o nich, ale máte chuť nahliadnuť aj na rôzne spoločenské aspekty, napríklad HR vo francúzskych firmách a rôzne konzultácie, tak si ju dajte. A pre tých, ktorí ste knihu čítali- neprišlo vám, že Helene extrémne pila? Alebo prečo už nikto nespomenul, čo sa stalo s tou jej kamoškou z detstva?
Dny v knihkupectví Morisaki
Satoši Jagisawa (p)
Taká krásna obálka a tak nudný príbeh. Nehnevajte sa, ale keď sa zbližujete s japonskou literatúrou, tak vo vás snáď kniha vyvolá feel-good pocity. Avšak, ak už máte za sebou Kocúra, ktorý zachraňoval knihy, alebo Kdyby ze sveta zmizeli kočky, alebo hoci aj Podivnú knihovnu, a iné, tak cez vás kniha preletí lusknutím prsta.
Téma lásky ku knihám, rodina, vzťahy, japonské reálie, tokijská ulička kníhkupectiev, ale i japonský vidiek... Len mačka tu chýbala.