Algren komentáře u knih
Vyše 500 strán obšírnych a podrobných informácií z vnútropolitického diania predvojnovej Európy.
Počiatočné nadšenie z čítania vystriedala po niekoľkých kapitolách nechuť a knihu som dočítal takmer po roku. Autor ako keby nevedel čo má do knihy dať, tak tam dal zrejme všetko. Veľa opakujúcich sa pasáží, množstvo korešpondencie medzi veľvyslancami a zbytočné niektoré kapitoly. Určite neodporúčam pre niekoho kto sa chce oboznámiť s tematikou prvej svetovej vojny.
Japonská válka je podrobný opis "země vycházejícího slunce" o získanie pozície najsilnejšej veľmoci v Ázií, až po jej pád.
Kniha sa nečítala obzvlášt ľahko, nakoľko z vojenských a politických činiteľov na japonskej strane som poznal jedine Jamamota a Hirohita (nadnesené) a
počas celého obdobia sa ich vo vedúcich funkciách vystriedalo nespočet.
To isté sa dá povedať aj o samotných konfliktoch, na rôznych malých, či väčších ostrovoch, ktoré sú pre nás európanoch neznáme. Tým by som prišiel k výčitke, že kniha obsahuje veľmi málo mapových podkladov a bolo by ich treba skoro v každej kapitole, nakoľko dané konflikty sú veľmi podrobne opísané a čítanie potom akosi človeka nebaví.
Celkovo knihu hodnotím ako nadpriemernú, s množstvom nových a zaujímavých informácií, ale pokojne by mohli byť niektoré pasáže viac zovšeobecnené.
K tejto téme doporučujem knihu od Laurenca Reesa - "Peklo na východe".
Kniha ako literatúra faktu - fajn. Zo začiatku veľmi ľahko čitateľná aj som mal dosť prehľad. Postupne sa však začali všetky informácie zlievať do jedného klbka. Začali sa pliesť miesta, jednotky, mená udalosti.. Bolo by treba ku každej strane (ak to nadnesiem) dať mapu o akom mieste zrovna autor píše. V predposlednej kapitole sa venuje najmä Arnhemu, takže tam nebol problém.
Ak to zhodnotím, tak hrubý odhad o operácii Market Garden mám, ale obávam sa, že keby som nemal pred tým informácie z rôznych dokumentov tak mi táto kniha ku prospechu moc nie je.
Ako plus môžem dodať, že z 30% sa autor venuje aj nemeckej strane.
Knihu Krvavé územie môžem určite odporučiť všetkým, ktorí si chcú rozšíriť obzor ohľadom zaobchádzania s obyvateľmi počas druhej svetovej vojny medzi dvoma mocnosťami (v predvojnových rokoch hlavne Sovietskym zväzom), Treťou ríšou a Sovietskym zväzom.
Najzaujímavejšie sú úvodné kapitoly, kde je podrobne rozobraný hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 - 1933, na ktorý sa popri holokauste zabúda či prehliada.
Zo začiatku je pohľad na tie enormné čísla mŕtvych fascinujúci - samozrejme v negatívnom zmysle slova ale pri ďalších a ďalších stranách som ich len sucho, bez pocitu čítal...
NEJDĚSIVĚJŠÍ KINGOVA KNIHA, JAKÁ KDY BYLA NAPSÁNA! - To je uvedené na zadnej strany obalu knihy. Áno, možno tak posledných 15 strán. Aj to už čítate z donútenia, kedže väčšinu deja sa nič nedeje a máte pocit, že čítate istý druh jemnej drámy. Sklamanie.
Bohužiaľ. Kniha sa síce číta ľahko ale nemám z nej skoro žiadny dojem. Zdá sa, že autor píše o všetkých udalostiach v ponorkovej flotily počas vojny a žiadna nie je opísaná podrobnejšie. Čiže píše o všetkom a pri tom o ničom.
Navyše kniha nie je písaná chronologicky (okrem úvodných kapitol), skáče sa od jedného roku k druhému, od jednej udalosti k ďalšej.
K obsahu:
"Dozviete sa ako bojovali námorníci" - väčšina pasáží je písaná asi takou formou, že kam ponorka išla, akú tonáž potopila, kto bol kapitán a či sa vrátila.
"... ako žili na mori počas bojových výprav" - to je opísané v jednej kapitole skladajúcej sa asi z troch strán, kde sa dozviete, že bolo málo miesta, potraviny sa skladovali, kde sa dali a bol tam smrad.
"... aj ako ich vítali na súši" - vítanie bolo spomenuté asi iba u jedného kapitána na jednej strane.
Nedozvedel som sa nič o tom ako prebiehala príprava pred útokom, počas útoku, čo sa odohrávalo v ponorke a ako fungovali vlčie svorky (v knihe napísané, že sa zvolali k útoku). O živote na ponorke je písané horšie ako povrchne.
Kniha Dračie cesty sa snaží vnuknúť čitateľovi myšlienku, že nie všetko je také ako sa na prvý pohľad zdá. Najviac ma zaujali kapitoly ku koncu knihy, kde opisuje stretnutia tretieho druhu, UFO. Text je obohatený aj o výpovede očitých svedkov (či už ide o obyčajných ľudí ale aj o ľudí z vládnych kruhov). Vadili mi tam úvodné kapitoly, kde opisuje stretnutia s mimozemskými telesami z čias Alexandra Veľkého a Rímskej ríše, ktoré sa ÚDAJNE stali. Ďalej opisoval postavy z dejín rôznych grófov či šľachticov, ktorý ÚDAJNE žili niekoľko stoviek rokov a objavovali sa na rôznych častiach zeme. Nasledovali kapitoly a mimozmyslovom vnímaní a o tom ako funguje mozog, to mi prišlo trochu mimo témy ale autor mal zrejme iný názor...
Knihu som začal čítať avšak som ju nedočítal. Priznám sa bez okolkov, že som jej veľmi málo rozumel. Nie preto, že by som mal nejaký vyhradený názor na autora alebo na náboženstvo. Nerozumel som samotnému textu. Nečakal som, že polka knihy je text a druhá polka knihy sú vysvetlivky k tomu textu. A rozhodne sa nechystám čítať bibliu aby som mal predstavu o čo tam ide.
Po tejto knihe sa mi akosi Dan Brown zhnusil. Jeho "ľahká" forma písania, ktorá mi v jeho predošlých dielach, ktoré som čítal (Šifra mistra Leonarda, Anděllé a démoni) vyhovovala, tak teraz mi bola skôr na obtiaž. Jednotlivé pasáže a v podstate celá kniha bola príliš naťahovaná. Samotná zápletka a podstata tej knihy mi prišla fádna a nezaujímavá. Taktiež ma rozčuľovali zakončenia skoro v každej kapitole, kde sa autor snažil udržať čitateľa v napätí aby knižku len tak neodkladal z ruky. Mne to prišlo na smiech.
Je to istý druh náučnej knihy, učebnice o mimozmyslovom vnímaní. Strieda sa tu odborný text s rôznymi príkladmi o ľuďoch z celého sveta, ktorí majú schopnosť mimozmyslového vnímania ale aj často o ľuďoch, ktorí sa o tom len domnievajú. Každopádne kniha sa vždy pridŕža vedeckého pohľadu na vec. Je to ťažké čítanie pričom tieto príklady robia knihu zaujímavejšou.
Úvodné kapitoly sú najzaujímavejšie. Dejiny, kde sa snažia vysvetliť všetky "zázraky", ktoré sa udiali od čias Ježiša Krista po súčasnosť. Ďalej sú tú kapitoly zamerané na samotné mimozmyslové vnímanie(ESP) a psychokinezu a osobné skúsenosti autora jeho výskum a zážitky. Tieto kapitoly som čítal v podstate jedným dychom. Tu sa aj vyskytovali hore spomínané skutočné prípady.
Druhá polovica knihy bola zameraná na využitie ESP, ako ho cvičiť, rôzne úvahy do budúcna a štatistika. Toto som čítal už len z donútenia.
Ku knihe som sa dostal náhodou a ako nezaujatému čitateľovi sa mi čítala celkom dobre.
Kto si myslí, že v tejto knihe bude pátranie po klenotoch tretej ríše napínavé ako v knihách Dana Browna, rozhodne by ju nemal čítať. Rovnako by ju nemal čítať ten, ktorý od nej očakáva náučnú historickú literatúru. Je to niečo medzi týmito dvoma formami ale ani jednej sa nedá poriadne prikloniť.
Úvodné kapitoly ma nebavili a knihu som odložil na dva mesiace. Po tejto dobe som sa k nej vrátil. Samotné vyšetrovanie a pátranie po klenotoch sa odohrávalo zhruba v piatich kapitolách. Ostatné 24 kapitoly boli opisy a konšpirácie medzi Hitlerovou ríšou a z čias Ježiša Krista, ktoré ma nezaujímali.
Prečítané ako povinné čítanie v škole. Zaujímavé na tomto diele je, ako dokázala vyústiť strašná nenávisť prostých ľudí. Pred rokom 1914 by si nevedeli predstaviť, priam by odsudzovali tých, ktorý by kradli a zabíjali. A teraz boli toho sami príkladom. Kedysi tak nábožensky postavený ľudia sa zmenili na niečo, kým by sami opovrhovali.
Autor tu presvedčivo ukázal život počas prvej svetovej vojny. Ukázal, že aj prostá dedina, ďaleko od frontu môže rovnako trpieť ako samí účastníci vojny.
Kniha mi pripadala určená trochu pre ženy. To ale neznamená, že sa čítala zle. Príbeh zasadený počas druhej svetovej vojny opisujúci mladou Nemkou bol zaujímavý ale pre mňa neprinášal nič nové. Hlavná hrdinka sa nám snaží opísať život v Hamburku počas vojny, nálety, prenasledovanie židov a pod. Na druhú stranu ona sama si žije pomerne dobre a nezažije nejakú väčšiu stratu (okrem svojej židovskej priateľky Lýdie, ku ktorej sa vracia s úvahami čo sa jej asi stalo). Takéto úvahy po čase začnú liezť na nervy. Treba túto knihu brať tak, že je to príbeh jednej ženy, ktorá zaujala inú ženu.
Kniha ako celok je slušná a som rád, že som pri nej strávil určitý čas. Ale niektoré pasáže boli zdĺhavé a nezaujímavé (čítanie Goldsteinovej knihy) a dodatok som ani nezačal čítať. Chýbalo mi tam viacej deja a "akcie", opisy totalitného režimu zaberali asi 50% knihy.
Súhlasím s Faitherom.
Pre priaznivcov a fanúšikov tematiky druhej svetovej vojny je to určite príjemné čítanie. I keď, v porovnaní s ostatnými titulmi od Laurenca Reesa nie je tento titul tak pestrý. Dôležitým faktorom tejto knihy sú spovede priamych účastníkov vojny. Kniha nie je zameraná na nejaké konkrétne udalosti vo vojne (väčšinou sa nachádzame na východnej fronte), skôr sa zameriava na podstatu nacizmu.
Výborná spoveď vojny na východe a zverstiev páchaných Japoncami ale aj príslušníkmi Americkej armády. Škoda, že nie sú podrobnejšie rozpísané boje o Guadalcanal a Iwo Jimu. Ale táto kniha je skôr o chovaní Japoncov a ich slepej viere v propadandu a cisára.
Niekedy som mal pocit, že čítam a čítam a neviem ani vlastne čo čítam. Ku koncu to začalo byť veľmi zaujímavé a bol som rád, že som to nevzdal. Nuž, ale koniec skončil doslova "nijak". Vedel som, že to bude mať nejakú hlbšiu myšlienku ale "toto", normálne som sa naštval!
Moja srdcová záležitosť. Seriál som videl 6 krát a knihu som si nemohol odpustiť neprečítať. A neľutoval som...
Najzaujímavejšie to začalo byť od jeho vstupu do SS až po samý koniec. Keby, celá knižka bola zameraná na obdobie počas druhej svetovej vojny, dal by som plný počet. Obdobie jeho detstva a hlavne obdobia na farme ma nebavili. "Zabil jste tři a pul milionu osob!" Požádal jsem o slovo a řekl jsem: "Promiňte, zabil jsme jen dva a pul milionu".
Veľmi dobré čítanie. Dalo sa to čítať jedným dychom. Škoda len, že som videl najprv film.