Alseri komentáře u knih

Skvelý príbeh a zápletka. Navyše sa mi páčili obe hlavné hrdinky, s ktorými som sa ako malá okamžite stotožnila. Bola som odvážna a hravá Lujza, ale aj poriadna Lotka. Napokon, myslím si, že tento rozmer je prirodzený mnohým malým dievčatám. Knihu som čítala mnohokrát ešte ako dieťa. Rovnako ma očaril aj film z 50. rokov. A keďže vkus sa mi počas života veľmi nemení, určite hodnotím najvyšším počtom bodov.

4 12.02.2020

Po tejto knihe by som nikdy nesiahla, ak by som nezostala zaseknutá na dovolenke v prázdnom, nezariadenom, rodinnom apartmáne. Prosila som sesternicu, nech mi prinesie nejaký časopis. Vytasila sa s týmto. Nakoniec som musela uznať, že som trpela veľkými predsudkami. Celkom ma to bavilo.

V tejto zbierke buráca ženská duša. Jej slová sa valia cez útes ako morské vlny, stekajú po tvári sveta ako dážď. A keď sa pred jej vnútorným zrakom otvára zasľúbená zem z medu a mlieka, hrá všetkým farbami svetla. Tak, ako letné lúče na hladine vody. Naturalistické a úprimné.

8 03.02.2020

,,Keďže každá biografia je do istej miery fikciou, napokon sme sa rozhodli, že reálne okamihy Bowieho života zmiešame s fantazijnými prvkami...", priznali v úvode autori knihy a ja vo svojej hlave počujem už len jedno hlasné "no zbohom".
V závere knihy som však musela uznať, že tento riskantný nápad - priblížiť Bowieho život a dielo cez jeho fiktívne rozprávanie v prvej osobe, vypálil dobre, a aj mňa si táto netradičná biografia podmanila. Zjednodušený text vystihuje to najpodstatnejšie, ale v konečnom dôsledku len nabáda k ďalšiemu skúmaniu fenoménu zvaného Bowie. Krásne ilustrácie zase podtrhujú fakt, že kniha je vkusným dizajnovým dielkom. Plné hodnotenie dávam originálu, keďže kostrbatá slovenčina s chybami v preklade aj gramatike sa fakt nenosí.

5 20.10.2019

Štyristo nahusto popísaných strán a na ich konci čaká prázdno... Prázdno z toho, že odišla Janis Joplin. Živá, nepokojná duša, poburujúca, ale aj ohurujúca, priateľská, tá ktorá sa dotýkala ľudí nielen prostredníctvom speváckeho talentu, ale aj pomocou intenzívne prežívaných emócií, preciťovaných až do morku kostí. Na konci dňa však zostávala autentickým človekom z mäsa a kostí, ktorý len hľadal kľúč ku svojmu šťastiu.
S jej excentrickou povahou sa vždy spájalo množstvo legiend a je mi jasné, že niektoré z nich sama veľmi rada živila. O to viac zaujme úprimný, a verím tomu že aj objektívny náhľad do duše tejto ubolenej blues-rockovej hviezdy. Jeho autorom je John Byrne Cook, bluegrassový hudobník, ktorý sa počas Leta lásky (1967) stane súčasťou filmárskeho tímu dokumentujúceho dnes už legendárny Monterey Pop Festival. Tu sa po prvýkrát stretáva aj s Janis Joplin, mladou Texasankou, ktorá búra všetky spoločenské konvencie, ale aj predsudky o bielych speváčkach. Po obrovskom úspechu a prvom kariérnom míľniku v Monterey podpisuje Joplin zmluvu s Columbia Records, pričom získava aj svojho prvého tour managera, Johna Cooka. Tu niekde sa začína odvíjať príbeh v ktorom je Cook bystrým a empatickým pozorovateľom, vnášajúci do svojho rozprávania silne ľudský rozmer. Drogy, sexualitu a hipisácke žúrky, ktoré zapadli do života Janis ako tetris, však nezneužíva na to, aby živil jej škandalóznu stránku. Naopak, ide o silne faktografický, ale láskyplný memoár.

Bonusom pre čitateľa je aj nespočetné množstvo faktov a informácií, ktoré sa týkajú umeleckej scény a kontrakultúry z konca 60. rokov. Autor v nich približuje viac či menej známe postavičky americkej hudobnej scény, pozadie ikonických festivalov (Monterey, či Woodstock...), ale aj zrod a fungovanie amerického hudobného biznisu.

6 17.10.2019

Knihu som si kúpila hneď za čerstva, keď mali na pulte iba tri kusy v angličtine. Spracovanie je nádherné, oslovil ma aj nápad predstaviť svetu ženy rôznych povolaní, národností, rás a vierovyznaní, ktoré mali vytrvalosť a gule niečo dokázať. Titul je detsky nenáročný, inšpiruje a v prípade osudov žien z Afriky, Ázie, či tých zo 17. storočia si poviete, že máte vlastne úplne jednoduchú štartovaciu čiaru. Dávam dole jednu hviezdu, kvôli pár historickým nepresnostiam. Keďže je to však typ knihy, ktorý prebúdza záujem a chuť hlbšie skúmať tieto zaujímavé osobnosti, zostávam pri vysokom hodnotení.

1 11.08.2018

Tento diel bol jeden z mojich najobľúbenejších. Katie Campbell bola vzorná, systematická a cieľavedomá, čiže presný opak mňa a túto vlastnosť som na nej aj obdivovala :) Pridajte k tomu boj s predsudkami, prekonanie samej seba a triumf v závere a vyjde vám z toho super motivačný príbeh pre mladé puberťáčky. Ach, tie spomienky na základnú školu.

08.08.2018

Vynikajúca kniha popisujúca psychické a energetické príčiny chorôb, pričom dáva návod, ktoré vzorce správania je nutné zmeniť. Sedí až strašidelne presne.

Spomienky zašifrované v poézii. Pekná kniha, aj napriek tomu si však myslím, že literárny talent Patti Smith naplno dozrel až memoárom Just Kids. Odporúčam prečítať v poradí: Just Kids, potom Koralové more. Ľahšie pochopíte niektoré podobenstvá.

4 02.08.2018

Rozprávkový skvost. Vždy som si priala, aby vyšla v anglickom preklade a mohla som ju odporúčať aj v zahraničí.

"Táto kniha začína ako ľúbostný príbeh, končí ako elégia."
Je to tiež príbeh jedného veľkého priateľstva, ktoré prežije aj smrť. Patti Smith je vynikajúca rozprávačka s obrovským talentom vystihnúť atmosféru i podstatu vecí. Popritom vás sprevádza rockovo-umeleckým panoptikom z ikonickej éry konca 60. rokov. Je to tiež svet (ne)obyčajných mladých ľudí s dušou umelca, ktorí na pozadí drsnej romantiky života, hľadajú svoj spôsob umeleckého sebavyjadrenia.

Robert rád počúval príbehy zložené zo spomienok, ktoré mu Patti kedysi rozprávala. "Napíšeš raz príbeh aj o nás dvoch?" Patti mu to sľúbila, trvalo však 20 rokov, kým svoj sľub splnila. A je to tak dobre. Jej spisovateľské schopnosti dozreli ako dobré víno a tento silný príbeh sa navždy zapíše do dejín literatúry, ako jeden z najkrajších a najsugestívnejších memoárov.

Mala som štyri/päť rokov, keď som túto knihu náhodou objavila v škôlke. Tie minimalistické ilustrácie v prázdnom priestore ma neuveriteľne hypnotizovali a upokojovali: hrnček položený na stole, lopta na poličke. Každý deň som si knihu vyberala z knižničky a ponárala sa do meditácie. Zvyšných 28 rokov som strávila pátraním po knihe, ktorej názov som si ako malá nevedela prečítať. Ako dospelá som blúdila po knižniciach a antikvariátoch, neskôr som prezerala každú jednu stranu internetových kníhkupectiev v kategórii detská kniha. Pýtala som sa v diskusných fórach, známych, veď to predsa nie je možné, že ju nikto nepozná. Za sociku predsa všetci vlastnili rovnaké knihy. Až dnes v kníhkupectve, zašitá v kúte, niekde pri beletrii. MOJA ANIČKA!

Zatiaľ sa nenašla kniha, ktorá by ma presvedčila o tom, že to nebol chuj :) Aj keď rozhodne talentovaný, s výnimočnou schopnosťou prekonávať svoje vlastné hranice a možnosti. Už len kvôli týmto vlastnostiam je kniha veľmi inšpiratívna a zhltla som ju na jedno posedenie. Výborne napísaná biografia, ktorá vás baví od prvej stránky po poslednú. Idem si pustiť Doors.

13 23.07.2017

Oba diely som zhltla takmer bez prestávky na jedlo a toaletu :) Málokedy sa človek stretne s takou silno-autentickou, miestami surovou i vtipnou výpoveďou priamo od zdroja. Marjane Satrapi odhaľuje, že odhliadnuc od náboženstva a kultúry ako takej sa človečenstvo v Iráne ani tuzemsku od seba veľmi neodlišuje. Snáď len v tom, že Iráncov trápi väčšia dogmatickosť a s ňou spojené problémy obludnejších rozmerov.

3 22.07.2017

Knihu som prvýkrát čítala ako 11-ročná a keďže aj ja som vždy žila s hlavou v oblakoch, okamžite som sa s postavou Anny stotožnila. Navyše, jej húževnatosť bola pre mňa vždycky veľmi inšpiratívna.
Zaujímavé je, ako nenásilne sa pôsobením Anny vyvíjali postavy v konzervatívnom svete, v ktorom sa (ne)šťastnou náhodou ocitla. Život vždy nefunguje tak ako chceme, po rokoch však prichádza uvedomenie, že práve ťažké životné skúšky mali zmysel a boli pre nás požehnaním.

Groch má jednoducho dušu básnika. Len málokto vie tak brilantne vyjadriť poetiku všedných vecí, navyše s takou neuveriteľnou nehou a láskou, aká je aj v tejto knižke. Mnoho krásnych myšlienok, pričom ďalšie sa vynárajú pri opakovanom čítaní. Ako bonus knihy sú aj nádherné ilustrácie Ľuboslava Paľa.

17.07.2017

Nenápadná kniha, no s o to väčším pokladom vo vnútri. Autentická a nadčasová poézia zabalená v krásnom poetickom jazyku. Každá báseň je klenotom bez klišé.

1 17.07.2017

Hrabě vedel tak krásne písať o "obyčajných" veciach. Keď človek číta jeho verše, cíti vôňu trávy, dym v zafajčenej Redute, ale aj melanchóliu prebdenej noci. Určite sa k jeho veršom ešte vrátim.

Táto kniha bola, ako keď ti niekto dá kopačku s výpadom do žalúdka, odhodí ťa to do výťahu, ten sa rozbehne a dvere sa otvoria až v najspodnejšom suteréne budovy.
Pišťanek dokázal skvele spojiť vysoký literárny štýl s vulgarizmami, a to takým spôsobom, že je kniha autentická, ale zároveň nevyznieva ani lacno. Skvelo zachytená psychológia postáv aj kompozícia deja, postavy vo výbornom načasovaní prichádzajú aj odchádzajú, každá so svojim osobitým príbehom. Občas vami otriasa výborný humor, inokedy vami zatrasie hnus.
A hoci to bolo zaujímavé nahliadnutie do podsvetia, nateraz si od Pišťanka dávam pauzu. Predsa len, som romantická duša, a v závere knihy som už z tej temnoty mala "oči potiahnuté priesvitnou blankou".

9 09.07.2017

"Vidím, ako sa svet pomaly, no čoraz väčšmi mení na púšť, počujem čoraz silnejšie biť blížiace sa hromy, ktoré zabijú aj nás, cítim v sebe utrpenie miliónov ľudí, no jednako, keď sa pozriem na oblohu, pomyslím si, že všetko sa znovu obráti na dobré, že aj táto hrôza sa raz skončí, že na svete opäť zavládne mier a poriadok..."...zapísala si do svojho denníka zlú predtuchu Anna, len pätnásť dní pred tým, ako ju po 2 rokoch skrývania sa v úkryte zatklo gestapo.
Denník Anny Frankovej je (ako už prezrádza názov) v prvom rade denník, čiže osobná spoveď človeka, ktorý sa jednoducho potrebuje subjektívne vyrozprávať. Nie román, ktorého cieľom je rozvinúť charaktery postáv a pobaviť. Na rozdiel od svedectiev z koncentračného tábora prináša pohľad na to, čo sa v životoch niektorých židov dialo pred samotným transportom - v strachu i nude "medzi štyroma stenami". Silne autentickým je pre mňa popis, ako bežne sa ľudia v tejto situácii správali. Ako sa na základe ponorkovej choroby dokázali hádať na malichernostiach (keby len tušili, že sú to ich posledné hodiny), ako sa dokázali vadiť kvôli tomu, kto si zoberie lepší kus jedla (keď vieme, že v táboroch smrti mali rovnakú misku na jedenie, aj na kadenie...). Mierne strašidelným bol pre mňa aj spád denníka. Zhoršená situácia v poslednom roku skrývania sa (nízka kvalita jedla, pravidelné vlámania sa do skladu, ...) spolu s Anninou intuíciou, vnášali do podvedomia nepríjemnú odpoveď na Anninu otázku "či budeme víťazmi, alebo porazenými".
Ak má tento denník negatívne hodnotenia, tak ich autori podľa mňa zabudli na to: a) aké je to byť mladým, b) za akým účelom bol tento text písaný, c) hľadali nejakú dramatickú šokujúcu informáciu, ktorá by im potvrdila ohavnosť 2. svetovej vojny. Pre mňa je tou ohavnosťou hlavne fakt, že kvôli pár zvrhlo pomäteným jedincom potupne zomreli milióny ľudí s veľkými ideálmi a láskou k životu.

8 02.07.2017