bamba komentáře u knih
neznášam poľovníkov a to aj vtedy ak k tomu aj mizerne píšu.
Asi najmenej ma zaujala z Brysonových kníh - možno preto, že človek má pocit, že o tom svojom ľudskom tele už toho pomerne dosť vie aj z iných zdrojov.
Krásna kniha, chytila za srdce, stojí za prečítanie a posunutie ďalej..
Mne tie zábavné historky po 50 stranách prídu, že sa dosť opakujú. Dosť veľmi. Je možné, že to niekoho pobaví, ale ja to nie som.
Na môj vkus príliš veľa citácií z iných obdivných mailov. Chvíľami dosť sacharínové, ale oceňujem, že je tam menej futbalu než by som očakávala. Určite by som sa ku knihe nevracala a ani ju neodporučila ďalej.
Patrím k tým, čo žehlia pri Tour, ale kniha je úžasná od cyklistických a dopingových začiatkov. A to mám maximálne doma zaparkovaný jeden zaprášený rotoped.
Ja som to prečítala a mne sa to páčilo. Hrdina si prvých dvesto strán neokusuje nechty a od 50 strany už nerieši veľmi ani zvyšok osobnej hygieny. Pre mňa to bolo napínavé dostatočne, na rozdiel od iných thrillerov.
Potešil ma pohľad - jeho vlastný pohľad na svoj život. Oceňujem záber a bohatosť - ako niekto, kto nemohol roky nič iné okrem pár socialistických krajín navštíviť. Má to formu, spád a v neposlednom rade aj humor. A oceňujem, že na základe jeho filmu "chytili" vojnového zločinca.
Bavila som sa. teda až do momentu, keď som sa pokúšala dovolať na pohotovosť kvôli covidu. Otvoriť okno a zakričať 112 má ten istý efekt, ako dovolať sa - to skúsil hrdina z tejto knihy.
Pes sa naučí hovoriť a jedno z tých troch slov je komunizmus.
Z môjho pohľadu oveľa lepšie než prvý diel. A to princov v bielych pančucháčoch až tak nevyhľadávam.
El perro está bajo la mesa - stojí za to prečítať si to! Dočítané - 10,30 teda o pol jedenástej.
Už mi šlo niekoľko krát o krk aj vo výsostne civilizovanej Európe. Je to pre deti, ale oceniť knihu môžu aj dospeláci.
myslím, že táto kniha stojí za viac ako je sľubovaných 5 bodov za komentár. Hrdina nezaloží oheň, nie je ani nejako extra dobrý športovec, ale má do seba jeho putovanie s vlčicou a jej mláďatami a malý vzdelávací krúžok u pantera.
páči sa mi z autorových najviac. Možno preto, že som stopovala a stopujem vždy, keď to okolnosti vyžadujú, alebo mi trochu ide o život. Oceňujem najmä drobné historické zastavenia.
jediné plus by som dala za dĺžku. Aspoň to bolo krátke. Nemám rada, keď sa autor snaží čitateľov vychovávať, poučovať a zvolí si na to veľmi hrubú techniku. Ak by toto bola autorova prvá kniha, po ďalšej by som už nesiahla.
Myslím, že som najviac ocenila pravdivosť a pocit, že Everest nie je o dobytí. Nie som horolezec, ale naozaj sa to veľmi dobre číta niekde v kresle a bez hrubých rukavíc. Ocenila som vysvetľovanie pohybu medzi jednotlivými výškovými tábormi a popisom ich vybavenia.
Potešilo ma to nesmierne. A to som vychovávala deti medzi gottwaldovými bagandžatami. Myslím, že podobný model topánok má Štefánik. Neviem aké mal poltopánky stalin, ale Baťa do toho asi veľmi hovoriť nesmel.
Už som na túto tému čítala dosť kníh a táto robí z vyhladzovacieho tábora miesto, kde sa dá celkom v pohode prežiť. Myslím, že tí čo zomreli, ako aj tí čo prežili, majú na to celkom iné spomienky a iný názor.
Ja to hodnotím z pohľadu na svoju rodinu. Tiež tam mám dosť nie vždy až tak veľmi dobrovoľných hrdinov. Oceňujem výber - nie všetkých hrdinov som poznala a následnú poviedkovú stručnosť. V mojej rodine dosť pomohlo k prežitiu - bás!, že stará mama vedela dobre šiť. Ale toto sa v tabuľke hrdinstiev asi ťažko umiestni a zaradí.