bondula komentáře u knih

Zobrazenie každodenných problémov a nepríjemností s ktorými sa stretával bežný občan socialistického Československa. Na môj vkus príliš populárne spracované, hoci autori vyslovene zdôrazňujú, že nejde o odbornú publikáciu. Smerované zrejme na mladšiu generáciu, ktorej by takýto štýl textu mohol vyhovovať. Myslím si však, že témy, v tejto knižke spracované by sa patrilo pripomenúť, aj starším, ktorí už stihli zabudnúť...
Zaujímavá a v každom prípade užitočná publikácia.

2 27.03.2014

"Ten, kdo v této zemi nikoho neoddelal, nebo nedal oddelat, v živote ničeho nedosáhne. Tady to má na povel smrt a ten, kto nezabíjí, nebo nenechává zabíjet je nula."

Životný príbeh hlavného hrdinu sa odohráva na pozadí udalostí, ktoré hýbali životom v Kolumbií v poslednej štvrtine dvadsiateho storočia. Socialistickí revolucionári, pouličný kriminálnici, paramilitantné bojovky, narkomafia. Autor však predkladá akýsi ideálne zlý svet, kde sfetovaní mladíci strieľajú, šoférujú a rozmýšlajú ako za triezva, sex je vždy úžasný a všetci parádne tancujú salsu. Kolumbia vystupuje ako tá najlepšia a najkrajšia krajina na svete, snáď keby nebolo tých zlých, čo všetko ničia. A zlí sú vlastne všetci...
Kapitoly zo životného príbehu hlavného hrdinu, ktorého rozprávanie tvorí kostru deja sa na preskáčku striedajú s čriepkami života bezmenných Kolumbijcov, na ktorých autor ukazuje ďalšie aspekty krutého života v krajine. Tieto sú písané v ich-forme, často nie je jasné, kto je rozprávačom a s hlavnou dejovou líniou nijako nesúvisia. Prečo tieto ilustračné príhody autor nezakomponoval do príbehu?

V každom prípade, ide o nevšedný pohľad na ťažko skúšanú latinskoamerickú krajinu. Ukazuje inú mentalitu, iný prístup k životu, iné hodnoty. Z tohto hľadiska román má potenciál čitateľa obohatiť.

27.03.2014

Ako ohodnotiť knihu, kde si hneď druhú kapitolu podčiarknem ja, ktorý po knihách vážne nezvyknem čarbať? Kniha obrazov, fotografií miest, ktoré však nie sú zobrazené graficky, ale textovo a ich podoba sa odkrýva v čitateľovej fantázií. Vo forme Miliónu Marca Pola dýchajú z Calvinovej predstavivosti narodené mestá starodávne, orientálne, hypermoderné či apokalyptické.
Dá sa čítať rôznym spôsobom, tuho o texte premýšľať a nachádzať rôzne významy. "Jaké bude vyprávění, neurčuje hlas, ale ucho." Ja som si tu, v hŕbe úžasných myšlienok a motívov, našiel napríklad hutnú urbánnu geografiu, ekológiu či filozofiu cestovania. I tak mám pocit, že som objavil iba odrobinky z veľkého krajca, ktorý autor ukrojil. Napriek skvelému literárnemu zážitku, spolu s Marcom Polom konštatujem: "A tak vyjde poutník z města a nedoví se, jaké město skutečne je, co pod tím hustým obalem znakú obsahuje, nebo skrýva."
Sú mestá, do ktorých sa oplatí vracať, užívať si ich neopakovateľný genius loci, postupne sa pokúšať ich pochopiť. Sú knihy, ktoré sa oplatí čítať zas a znova, užívať si umeleckú hodnotu textu a snažiť sa pochopiť autorove myšlienky. Neviditelná města sú jednou z nich.

9 25.03.2014

Prostredie maďarskej dediny a obdobie druhej polovice 20.teho storočia sa v autorovom podaní stáva univerzálne vidiecke a pridaním magických prvkov i nadčasové. Grecsó roztáča ruletu života mladého muža z dediny, ktorý je z miest svojho detstva vytlačený, aby sa napriek tomu raz vrátili a nasmeroval sa k vyriešeniu hlavnej záhady, tajomstva o vlastnom živote.
V anotácií uvádzaná veta "Autor do děje rafinovaně vtahuje čtenáře, nechává mu ale i velmi široký prostor ke spekulacím a domýšlení." román veľmi dobre vystihuje, žiaľ práve jeho najhoršie stránky. Rafinované vťahovanie je asi to neustále opakovanie niekoľkých (inak dobrých) motívov, hlboké odbočky do životov s hlavnou líniou príbehu pramálo súvisiacich postáv a vyvrcholenie, ku ktorému dej smeruje možno posledných päťdesiat strán. A široký priestor k špekuláciám a domýšľaniu je tak široký, že vlastne len ťažko hádať, aké posolstvo autor do knižky ukryl.
Večný smäd, ktorý núti chodiť dedinčanov všade s bandaskou, tajomné slová, ktoré sa derú každé ráno ľuďom samé z úst, osoby bez tieňa a tiene, ktoré nik nevrhá. Dospievanie na vidieku s pohnutou históriu, otázka zakorenenia, pôvodu, viny a trestu. Kopec skvelých námetov, ohromný potenciál. Táto knižka vôbec nie je zlá. No je ťažká, až priťažká na rozsah a k nemu prislúchajúci obsah.
Na škole sme mali prednášajúceho, učil zaujímavý predmet, no pre jeho prednes ho volali uspávač hadov. Tento istý uspávací efekt na dobrej téme bude zrejme žiaľ prvou myšlienkou, ktorá sa mi pri spomienke na román Buď vítán vybaví.

1 24.03.2014

Vyčerpávajúci príspevok k debatám u táborovných ohňov. Kronika o tom, ako šermiarske hnutie vzniklo, jeho vrcholy a pády, významné osobnosti, kto kedy založil ktorú skupinu či ku komu prešiel. Krásne zhrnutie, spomienky pamätníkov, dobové fotografie, a pár typických anekdot.
Autor sa snaží zachovať rovnováhu a v komplikovaných a sporných momentoch dať priestor na vyjadrenie obom konfliktným stranám. No nakoľko poznám vzťahy v šermiarskej komunite, obávam sa, že knižka sa nestretne so všeobecne nadšeným prijatím..
Historický šerm dnes tvorí svojbytnú subkultúru. Tak ako trebárs knižka o histórií punku v Čechách ťažko zaujme v problematike neznalých, aj Český historický šerm je publikáciou, ktorá bežnému čitateľovi nebude celkom zrozumiteľná. Napriek tomu, že sa autor veľmi snažil tému sprístupniť, človek zvonka komunity môže mať problém sa v tom množstve mien, skupín či šermiarskych škôl orientovať.

2 19.03.2014

V týchto pätnástich poviedkach je naakumulované tak strašné množstvo negatívnej energie... Evans ukazuje vôbec najhoršie ľudské vlastnosti. Hlúposť, lakomosť, vierolomnosť, dôverčivosť, chamtivosť, škodoradosť, využívanie slabších, pretvárku, zneužívanie viery a poverčivosť, vidiecku malosť, klamstvo, ohováranie, nezodpovedné sexuálne správanie, alkoholizmus, násilie. Toľko hnusu, že ťažko prečítať viac, ako dve poviedky denne. Ešte aj tie vedia skaziť náladu.
V úvode kniha obsahuje predhovor, v ktorom sú osvetlené okolnosti vzniku tohto diela a dejinné súvislosti. Táto časť je pre pochopenie poviedok nesmierne dôležitá. Kniha Naši sa dostala svojho času (vydaná v r. 1915) na pranier a kritizovali ju takmer všetci po celom Walese. Niet sa čo čudovať, autor svoje príbehy umiestnil do konkrétnej dedinky pri hraniciach s Anglickom. Na to, čo všetko zbierka obsahuje, nemusia byť Walesania ani príliš vzťahovační, aby ich to urazilo. Zvlášť, keď autor vydal dielo v Anglicku a po anglicky...
Pôvodne bola kniha písaná v akejsi welšskej skomolenine angličtiny, zachovať túto zvláštnosť sa pokúšal aj prekladateľ. Jeho archaický jazyk dodáva dielu trochu viac autenticity, hoci značne sťažuje čítanie.
Všetky tieto ingrediencie tvoria originálny text, pohľad na vidiecky Wales z prelomu 19.teho a 20.teho storočia, kde chamtiví prostredníci Boha na zemi manipulujú chudobným ľudom, ten je natoľko hlúpy, že im zožerie čokoľvek, násilní muži ničia svoje zúbožené ženy a na tom všetkom sa škodoradostne rehocú podnapití chlapi z krčmy. V malých dávkach je však to dielo celkom fajn.

4 10.03.2014

Na Amatéra som sa tešil. Žiaľ knižka ma neuspokojila ani ako čitateľa klasických detektívok, ani ako milovníka textov v texte, príbehov v príbehu. Prirovnal by som to k pocitu, ako keď sedíte pri pive s cudzou partiou. Majú svoj vlastný svet, slang, spoločnú históriu a interné vtipy a Vy im nerozumiete.
Netvrdím, že knižka za nič nestojí, to určite nie. Napísaná je dobre. Pohľad na Európu 70.tych rokov 20.teho storočia z perspektívy malého luxemburského národa bol svojim spôsobom zaujímavý. Spoločenstvo pre uhlie a oceľ, študentské demonštrácie, belgické pivo a holandská tráva v zafajčených prihraničných lokáloch. A poviedka, ktorá sa rodí pred očami. No nenašiel som to, čo som hľadal. Popravde nenašiel som tu vôbec nič. Nevylučujem však, že chyba môže byť na mojej strane...

2 10.03.2014

Táto knižka ležala v našej knižnici 27 rokov a za celý ten čas ju zjavne nik neotvoril. Začítal som sa bez akýchkoľvek očakávaní a skončil som celkom príjemne prekvapený.
Rozpráva príbeh zaťatého starého mládenca Juzu, ktorý si robí najradšej všetko sám a po svojom, na pozadí dramatických udalostí, ktoré zmietajú Litvou okolo polovice 20.teho storočia. Sága o tom, čo dokáže za svoj život jediný človek a o tom, ako sa môže meniť krajina v priebehu života jednej generácie.
Trochu som sa obával typického socialistického pátosu, ktorý je v dielach z tohto obdobia častý, no v Rozprávaní o Juzovi nič také nie je. Ako Juza koná vždy tak, ako uzná za vhodné, robí to, čo považuje za správne, nedelí ani autor postavy na komunistov, fašistov, či znárodňovacích komisárov, ale na ľudí dobrých a zlých.

1 10.03.2014

Temný starý príbeh. Ani neviem povedať, čo na mňa zapôsobilo silnejšie. Či dej samotný, alebo atmosféra a duch doby, kedy táto novela vznikla a ktorý sa veľmi silno v diele odráža. Hoci je strašidelné rozprávanie písané ťažkým, archaickým jazykom, je napínavé a číta sa dobre. Treba sa však vyrovnať s takmer dvesto rokov starým pohľadom na zobrazenie dobra a zla, s postojmi autora - kňaza a konaním postáv, ktoré je determinované najmä vierou v Boha a presonifikovaného diabla.

1 07.03.2014

Originálna zápletka, pekne zamotaný príbeh, pátrači majú čo rozuzľovať, čitateľ čo hltať. Napísané je naozaj zručne. Ale tu je to ale. Príliš z toho cítiť, ako je to celé písané na efekt, tak, ako to Koka vystihla vo svojom komentári. Občas príliš cukrové, občas trochu moc naivné. Navyše autor ako by sa bál napísať dlhú knihu. Pekne pomaličky varí príbeh ako večeru doma na sporáku a pred koncom akoby mu došla trpezlivosť a ide sa najesť do reštaurácie. Podanie vysvetlenia celej záhady v tej forme, akou to autor urobil, bolo pre mňa najväčším mínusom celej knižky.
Nedá mi nepristaviť sa pri slovenskom vydaní od Ikaru, taký hrozný preklad a korektúru, ako majú v tomto vydavateľstve, to sa len tak nevidí. Držať cigaretu medzi ukazovákom a prstenníkom, to ako? Podobných faux pas je tam žiaľ viac.

7 05.03.2014

Zbierka krátkych príbehov z imaginárneho sveta na pomedzí reality a nadprirodzena. Na konaní a životoch kurióznych postáv autor vykresľuje špecifické črty (často zvráteného) ľudského charakteru. Maľované úle sú len akýmsi pojítkom, ktoré tieto navzájom nesúvisiace príbehy dáva dohromady. Úplne dokonale evokuje atmosféru poviedok obálka knižky.
Príbehy neboli vôbec zlé, no ničím špecifickým ma nezaujali. Až na posledný, postapokaliptickú poviedku o Jusu Malukovi, ktorá kvalitu celej zbierky v mojich očiach hodne dvihla.

1 28.02.2014

"Pekné dievčatá, to je jedna z mála vecí, na ktoré môžu byť Slováci hrdí. I keď, kde je tu dôvod na hrdosť. Je to predsa niečo, čo Slováci nemôžu ovplyvniť. Abstraktná hrdosť na to, že Slovenky sú zväčša pekné, nemá opodstatnenie. Je to akoby Arabi stavali svoju národnú hrdosť na tom, že majú najviac piesku na svete. Fíni zasa majú najviac jazier, no nepoznám Fína, ktorému by tento fakt zvýšil sebavedomie. Nebolo by to smiešne?"

Fiktívny príbeh z ranných deväťdesiatych rokov, o vzostupe hrubokrkého magora so širokými lakťami z kotolne do vyššej spoločnosti. Stretneme sa tu s vekslákmi, prostitútkami, penziónovanými ŠTBákmi, či uhladenými právnikmi. Groteskný popis novo sa tvoriacej ponovembrovej slovenskej spoločnosti.
Príbeh je trochu plytký, postavy odhadnuteľné a šablónovité, dej predvídateľný. Myslím, že schválne. Toto v skutočnosti nie je vulgárne rozprávanie o živote na hranici zákona, toto je hlboko pravdivá, až prorocká diagnóza stavu našej spoločnosti a smeru, ktorým sa bude uberať. Kiež by to bola naozaj len fikcia...

"Tento malý národ s umelo hypertrofovanou národnou hrdosťou je národom nepochopených a svetom neuznaných géniov. Mohol svetu priniesť najgeniálnejších umelcov, baletky, vedcov - aspoň sa tak tvári. Prečo nikdy nepriniesol, to je otázka."

9 24.02.2014

Čítať Cit slečny Smilly je ako kráčať hlbokým snehom. Je to nevšedný zážitok, no nie je to jednoduché. Padajúce vločky zaujímavých autorových myšlienok sa krásne hodia do temného thrilleru zimnej noci. To je pekne hlúpa metafora... Nezaraditeľné dielo, plné podnetov na rozmýšľanie, plné napätia a akcie, kde z chutnej žánrovej zmesi nijak nevybočuje ani ten zvláštny koniec. Takéto pokusy často dopadajú, ako kaša od psíčka a mačičky, no Hoeg uvaril chutný grónsky guľáš. Mňam.

7 17.02.2014

Tento diel trochu zapáchal Danom Brownom... Tiež mi trochu prekážali dve navzájom nesúvisiace príbehové línie, pôsobilo to trochu zbytočne. Inak príjemné čítanie, ale Vondruška má aj vydarenejšie knižky.

12.02.2014

Pohodový výlet do nepohodového stredoveku, presne taký, aký od pána Vondrušku očakávam. V tejto knižke mi ale prišlo šťastia (či riadenia vyššej moci), ktoré Oldřich mal až trochu príliš. Život a dvorské intrigy boli pre mňa u Vondrušku niečím novým, zatiaľ som mal tú česť len s príbehmi z vidieka. Možno preto mi tu silnejšie vystupovala akási historická, dejinná zložka, teda knižka ťahá viac k historickým románom, ako k detektívke (oproti iným dielam z tejto série, ktoré som dosiaľ čítal).

2 10.02.2014

V jednotlivých kapitolách, pripomínajúcich akési židovské anekdoty autor opisuje čriepky s histórie svojej rodiny. Rusko - fínske vzťahy, dve svetové vojny a špecifiká života v neortodoxnej židovskej komunite. Príjemné čítanie, príjemný humor, no ničím výmimočné. Možno som len mal náladu na niečo iné, ale knižka mi nejako nesadla. To však vôbec neznamená, že by bola zlá.

1 10.02.2014

Do kulís upadajúceho feudálneho Bieloruska zasadený "viktoriánsky anglický" román. Je tu všetko čo má byť: hmla, močiare, sychravé počasie, rozpadajúci sa zámok s krásnou šľachtičnou, staré legendy, duchovia, prízraky. Príbeh tak správne zamotaný, vraždy, pátranie, veľká láska.
Socialistickej propagande je učinené zadosť pri popisoch boja utláčaných mužikov proti degenerovanej privilegovanej šľachte a v kontexte diela to ani tak nevadí. Napínavá knižka, skutočne oveľa zaujímavejšia, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

2 03.02.2014

Sonda do života malých ľudí v malej Andorre. V spomienkach babičky, ktoré prenáša na svojho vnuka vystupuje stará Andorra, jej tradičné zvyky, zvláštny postoj k autoritám, odkazy na drsnú horskú krajinu a špecifické vnímanie dejín z pohľadu malého národa, v celej svojej histórií "hrajúceho šachy" s mocnejšími susedmi. Vystupuje tu aj otázka výmeny generácií, akási snaha o prenos skúseností starých na mladých.
Po formálnej stránke ide o dosť náročné dielo, napr. striedajúce sa časy dosť sťažujú pochopenie kontinuality deja. Pri takejto útlej knižke sa s tým ale dá vcelku dobre popasovať.

03.02.2014

Vskutku nevšedné čítanie. Možno ho poňať ako fantasy príbeh, ale aj ako kontrakultúrny román. V Leemetovom fantastickom lesnom svete vôbec nie je čudné viesť debatu s vretenicami na tému „ježek, hloupý jak pařez“ a naopak, úplne absurdne pôsobí každodenná drina na poli a tvrdý boj o krajec chleba. Román plný zvratov, kde aj to, čo vyzerá byť biele, môže byť v skutočnosti čierne, radosť sa v nasledujúcej vete môže zmeniť sa smútok, živý bez varovania umiera. Neobyčajný príbeh plný napätia, tajomna, prekvapení a humoru.
Mňa však viac zaujala tá hlbšia vrstva, akási alegória na globalizáciu, na moderné, trendové správanie a život. Z toho, že autor postavil príbeh z racionálneho hľadiska na hlavu, je jasné, že nejde o žiaden hold tradíciám, či konzervativizmu. Je to len varovný prst, dvíhajúci sa k pocte zdravého rozumu. Skvelé podanie, skvelé myšlienky, skvelá kniha.

3 27.01.2014

Generácia strieda generáciu, starí nerozumejú mladým a mladí nepočúvajú starých. Menia sa vládcovia, menia sa hranice, mení sa mesto, iba most ostáva. Hlavným hrdinom tohto Andrićovho románu, kroniky či fiktívnej monografie východobosanského mesta Višegrad je práve most Mehmetpašu Sokolovića. Trvácnosť tohto stavebného diela v dobe od jeho vzniku v druhej polovici 16.teho storočia až po prvú svetovú vojnu stojí v protiklade s meniacimi sa kulisami mesta a ľuďmi, postavami, ktoré prichádzajú a odchádzajú.
Je to kus balkánskej histórie. Osmanská ríša a kruté pomery, ktoré tu vládli, odvody chlapcov za janičiarov, islamizácia miestneho obyvateľstva, neskôr srbské vzbury, Karadjordjeho povstanie, Rakúšania, balkánske vojny a nakoniec prvá svetová, ktorá priniesla tragické následky ako pre miestnu komunitu, tak i pre most. Z dnešného pohľadu aj akési štyristoročné preview k bosnianskej vojne v 90.tych rokoch minulého storočia.
Andrić píše úchvatne. Krásny jazyk, evokatívne opisy krajiny, živé dialógy postáv, ktoré majú dušu. Nobelovka za tento román bola rozhodne zaslúžená.

6 24.01.2014