bondula komentáře u knih

Romantické a naivné. No a čo? Všetky ženy sú krásne a prítulné, bojovníci udatní a nezraniteľní, pivo silné a dobré. No a? Jednoduchý jazyk, nadbytočné slová vo vetách, opakujúce sa frázy. A? Postavy konajú a myslia ako ľudia 21. storočia. Veď to vôbec nevadí!
Napínavý thriller s konšpiračnými prvkami z prostredia českého stredoveku, napísaný tak, že od prvej stránky nepustí. Netreba v tom hľadať nijaký hodnotnú literatúru, nijaké poučenie, ani reálny pohľad na český stredovek. Ide v prvom rade o zábavu a v rámci tejto kategórie prekonáva knižka všetky očakávania. Pre mňa dosiaľ najvydarenejšie Vondruškovo dielo.

Nedá mi nepozastaviť sa nad panošom Otom a jeho dirty talking replikami, nakoľko v tejto knižke do svojho umenia zaúča aj pána Oldřicha a o senzačné hlody tu nie je núdza. Pán Vondruška, to je „mazec“ ako sa u Vás v Čechách hovorí! Takáto verbálna výbava zaručí úspech u ktorejkoľvek ženy. Načo byť alfasamcom, takto možno získať titul najvtipnejšieho baliča, ktorý o ňu kedy prejavil záujem!

6 16.05.2014

Akuninove Dobrodružstvá Erasta Fandorina by som nazval sériou romantických detektívok. Turecký gambit do tejto línie pekne zapadá. Postavy, vrátane záporáka sú naozaj sympatické, autor nerozoberá žiadne krvavé detaily, vsádza na atmosféru a ducha druhej polovice 19.teho storočia a nesprofanované miesta, kde sa Fandorinove prípady odohrávajú. Veľmi zaujímavým spôsobom popisuje spôsob vedenia vojen v tej dobe, kde už novinári a korešpondenti majú svoje pevné miesto, rovnako, ako vycifrovaní dôstojníci, celá cárska vojenská a policajná mašinéria a prefíkaní špióni.
Nedá mi nepozastaviť sa nad záverečnou rečou chyteného páchateľa. Takto, ako autor trefne a kriticky hodnotí ruské dejiny a neskorší vývoj si to trúfne v podmienkach Ruska urobiť len málokto. Akuninovi sa to podarilo bez toho, aby stratil priazeň svojich ruských čitateľov. Myslím, že takáto nekompromisná, ale opodstatnená kritika je v pomeroch, ktoré tam v dnes vládnu veľmi žiaduca, nič na tom nemení ani fakt, že kritický názor autor vkladá do úst tureckého špióna v ľahkej detektívke.

3 14.05.2014

Podľa slov autorky z doslovu, musela byť pre ňu práca na tomto dielku radosťou. A je to cítiť. Atmosféra, historizujúci nádych vo vetnej stavbe a častom opakovaní, kulisy fantastického mesta v bezčasí. Radosť čítať. Obtiaž však spočíva v samotnom príbehu. Tento mýtus, či skôr metamýtus, je chronicky známy, máme ho akoby už zažratý v génoch a historickej pamäti. Nedokáže prekvapiť. Jeho časový a regionálny odstup od môjho dneška je tak obrovský, myslenie ľudí, ktorý ho vytvorili je od môjho tak vzdialené, že tento príbeh asi nedokážem naplno pochopiť a oceniť. Štyri hviezdičky. Jedna dole však nie je chybou autorky, je nedostatkom a zadubenosťou mňa, ako čitateľa.

2 13.05.2014

Vzal knihu, začal čítať a jeho život sa zmenil. Vzal som knihu, začal som čítať a zistil som, že to nebude iba tak. Nepreberné množstvo motívov, myšlienok, silný príbeh. Kontrast tradičného, konzervatívneho Turecka a moderných západných vplyvov. A strhujúca atmosféra. Postavy sú úplne normálni, moderní ľudia, no ich vnímanie sveta je úplne odlišné od nášho, západného. Je to to staré, pomaly miznúce Turecko. Tabakový dym cítiť z každej stránky.

Hlboký čitateľský zážitok, vykúpený ťažkou drinou. Treba čítať pomaly, pozorne, aby si čitateľ stihol uvedomiť všetky myšlienky, ktoré mu Pamuk predkladá. I tak, ako sa dozvie pri jednom z mnohých priamych oslovení čitateľa, ktoré autor komponuje to textu, stále nečíta dosť dôkladne.

Z príbehu som mal pocit, že autor sám sebe hádže polená pod nohy. Zvraty v deji, konanie postáv, okrem toho, že nie je logické a už vôbec nie predvídateľné, stavia celú konštrukciu príbehu úplne na hlavu. Z hľadiska čitateľa to nie je žiaden problém, komplikáciou je to pre pisateľa. Pamuk sám si kladie prekážky, aby ich následne majstrovsky preskakoval a nakoniec do posledného detailu osvetlil.

Osman, hlavný hrdina príbehu, rád pozerá futbalové prenosy. A ako futbalový zápas je aj Nový život. Môžem fandiť futbalovému mužstvu svojej dedinky, môžem mať rád literátov druhej horskej ligy. No Liga majstrov sa hrá inde. Liga majstrov sa hrá tu . Hrá ju Orhan Pamuk.

5 12.05.2014

Do formy detektívky Llosa zabalil kritiku životných pomerov v Peru. Dej je zasadený do 50tych rokov 20teho storočia do prímorského mesta Talara. Celým príbehom čitateľa sprevádza dvojica sympatických vyšetrovateľov Silva a Lituma. Trochu truhlíci, trochu cynici. Keby však šlo iba o detektívku, bola by to detektívka mizerná. Vyšetrovatelia sú úplne zaseknutí v mocenskom systéme, prípad vlastne riešia deus ex machina. Samotný tento fakt však vyznieva ako autorov zámer. Snaží sa najmä poukázať na korupciu, rodinkárstvo a obrovské sociálne nerovnosti v peruánskej spoločnosti. Prístup "veľkých rýb" k vyšetrovaniu ukazuje možnosti vyšších tried, ako si udržať odstup od nižších a vzťah poručíka Silvu k done Adriane zas možnosti tých nižších brániť sa. Veľmi pekná sonda pod pokrievku mne málo známej juhoamerickej spoločnosti.

4 07.05.2014

Táto knižka je úžasnou metaforou. Metaforou s tak širokým významom, že každý čitateľ si tu nájde svoj vlastný. Autor personifikuje ľudské vlastnosti do zvierat a ukazuje tak pohľad na ľudské konanie z iného uhla pohľadu.
Hlavným motívom diela je cesta a hľadanie, fyzické aj duchovné. Útek, putovanie, hľadanie cieľa a vlastného ja. Vyskytujú sa tu tri principiálne typy postáv: tie, ktoré sedia na mieste, ďalšie ktoré putujú za svojim cieľom a nakoniec tie, pre ktorých je cieľom cesta samotná. Autor zvýrazňuje, akoby stavia na vyšší stupienok práve tých, ktorí idú pevne za svojim cieľom. Tu som narazil na opozíciu voči vlastnému pohľadu na pohyb vo fyzickom i duchovnom zmysle. Voči môjmu názorom na vnímanie samotnej cesty ako cieľa si autor ten svoj nedokázal pre mňa uspokojivo obhájiť, preto iba štyri hviezdy. Inak je táto knižka veľmi zaujímavým príspevkom do diskusie o cestovaní a všetkých hľadačov určite poteší.

2 07.05.2014

Príbeh diela je veľmi jednoduchý, dal by sa zrejme roztiahnuť aj na väčšiu plochu a zápletku trochu zamotať, tu vidím asi najväčšiu slabinu Legendy o Sibinovi. Na deji ale kniha nestojí a nepadá. Autor príbeh zasadil do zložitej doby, v ktorej sa z kočovných starých Bulharov a novej slovanskej náplavy formuje nový bulharský národ. Do toho vstupuje boj o moc a vieru. Autor skvele popisuje stredoveké ponímanie kresťanskej viery, zamotáva pár teologických otázok a najmä veľmi dobre popisuje ranostredovekú sektu Bogomilov. Získať o nich akékoľvek informácie je dosť náročné a hoci fakty neviem overiť, táto knižka obsahuje najdetailnejšie a zároveň najširšie poznatky, k akým som sa kedy dostal. Knieža Sibin tu vystupuje ako akýsi katalizátor informácií, ako vzdelaný človek, bojujúci svoj vnútorný boj v duši. A ako hýbateľ deja, bojujúci o svoj život s vonkajšími nepriateľmi.
Možno je to trochu archaickým jazykom prekladu, ale čítala sa mi trochu ťažkopádne.

1 06.05.2014

Veľmi zaujímavo poňatá kniha na atraktívnu tému. Autor rozoberá rôzne aspekty života (systémy rodinných vzťahov, obživa, vojna, atď.) prírodných národov, o ktorých sa zachovali antropologické a etnografické údaje z minulých storočí. Tieto informácie aplikuje na známe archeologické údaje z praveku v Českej kotline a snaží sa ich dať do súvislosti. V poslednej kapitole popisuje ďalší vývoj v Čechách a stanovuje hranicu konca pôvodného spôsobu života a začiatku novoveku.
Za modelové príklady v jednotlivých kapitolách autor uvádza prírodné národy z Austrálie, Afriky a oboch Amerík, takže záber je naozaj široký. V tejto časti ma prekvapil slabý dôraz na religiózny život týchto komunít, domnievam sa, že ich správanie determinovala viera v miere väčšej, ako pripúšťa autor, ale môžem sa samozrejme mýliť. Kapitola zo stredoeurópskeho praveku, akási syntéza informácií z prvých analytických častí, bola pre mňa vrcholom celej knihy. Nasledovalo (podľa mňa minimálne sporné) určenie konca pôvodných spoločenstiev. Celé to nakoniec zabil apokalyptický záver.

Nechcem spoilerovať, no podľa finálnej teórie sa obrovské percento dnešných obyvateľov zeme stále nenachádza v novoveku. A čo ešte len s tými jedincami, čo prechádzajú na homeoffice? Napriek nie celkom jednoznačnému záveru sa jedná o vydarenú publikáciu, čo do originality, tak aj rozsahu a kvality spracovania faktov. Výborné čítanie pre tých, ktorí hľadajú argumenty, prečo nesedieť osem a pol hodiny, päť dní v týždni v robote.

3 02.05.2014

„...byla ješte mnohem horší, než sem si ji představoval. Znal sem ji ze snímku jednoho slavného fotografa... jenže fotky uzavírají zorné pole do obdélníku. Když není zorné pole zarámováno, je to neco úplně jiného.“

India je obrovská, chaotická, páchnuca a nepochopiteľná. Hoci to Tabucchi naznačuje, v rozsahu niekoľkých desiatok strán nedokáže, podobne, ako fotografia, toto všetko ukázať. Ide na to inak. Ukazuje čriepky z tejto pre nás exotickej kultúry a podáva rozumné a kvalifikované vysvetlenia. Nový, originálny pohľad na Indiu z pohľadu cestovateľa a nový originálny pohľad na cestovateľa po Indií. Cestovateľa blúdiaceho a cestovateľa hľadajúceho. Tým sa úloha knihy, ako netradičného cestopisu končí.

Zvyšok sú znova čriepky. Viac je naznačeného, ako povedaného, treba hľadať, domýšľať si, podobne, ako cestujúci hlavný hrdina. Kniha nie je o cestovaní, jej podstatu však nedokážem vystihnúť. O Indickom nokturne sa veľmi ťažko píše, číta sa však veľmi dobre.

2 29.04.2014

V osobe pána Gwyna vytvoril Baricco postavu čudáka, ktorý je však zvláštny v pozitívnom zmysle, akýmsi sentimentálno-romantickým spôsobom. Je to hrdina, ktorý okamžite upútava čitateľovu pozornosť a získava si všetky jeho sympatie.
„Nie sme postavy, sme príbeh“ píše Jesper Gwyn. Nie len skvelou hlavnou postavou je toto dielo úžasné, samotný príbeh je z tých, na ktoré sa nezabúda. Príbeh hľadania, príbeh cesty domov. A tiež príbeh o literatúre, o motívoch a myslení píšuceho literáta, o samotnom procese tvorby.
Jediná vec, ktorej mi je po prečítaní ľúto je, že svoj vlastný písaný portrét z pera pána Gwyna nikdy neuvidím.

8 25.04.2014

Keď je toto východoeurópsky magický realizmus, tak východoeurópsky magický realizmus žeriem!
Chaos, ktorý vznikol v Rumunsku po páde causeskovho režimu autor zobrazuje ako melu nacionalistov, falošných spasiteľov, vzmáhajúceho sa pravoslávia, šialených kariéristov a upadajúcej tajnej služby. Každá zo strán má vlastné zámery, vlastné metódy, ako ich dostiahnuť. Do toho vstupujú komické nadprirodzené prvky a všetko vtipne vysiela v priamom prenose rumunská televízia.
Text sa spočiatku tvári vážne, autor nastoľuje závažné otázky z oblasti viery a zmeny spoločenskej klímy. Ku koncu už inak ako s humorom brať nedá, mení sa na akýsi veselý thriller.
Radím len s hlavnými postavami príliš nesympatizovať, na záver to môže priniesť sklamanie.

2 23.04.2014

Seriózne pojednanie o Foglarových zdrojoch a inšpiráciách. To, čo Jaroslav Foglar celý život tajil, aby udržal okolo svojich knižiek závoj tajomstva, Miloš Dvorský postupne odkrýva. Každému, kto odrástol na stínadelskej triológií a Rýchlych šípoch knižka má čo dať. Ku koncu, rozoberaním prílišných detailov (napr. mená hrdinov) a hľadaním miesta pre Foglarovo dielo v dnešných dňoch knižka trochu stráca na pútavosti a jednoznačnosti, osobne však autorovi za prácu, ktorú si s touto knihou dal vrelo ďakujem.

3 22.04.2014

Prvá verneovka, ktorá vlastne predznamenáva všetky nasledujúce. Kombinácia cestopisu a použitia fantastických technických vynálezov. Tu však hranica fantázie nekončí na balóne, s ohľadom na vtedajšie zemepisné znalosti musel Verne fabulovať aj v oblasti geografie územia, ponad ktoré balón prelieta. Netrafil sa až tak strašne mimo... Hoci sledovať cestu troch letiacich hrdinov s podrobnou mapou Afriky pri ruke, pridáva čítaniu ďalší (skôr veselý) rozmer.

7 22.04.2014

Cesta okolo sveta za osemdesiat dní bola už spracovaná v toľkých rôznych podobách, že pri prečítaní originálu ťažko veriť, že to je to, z ktorého všetky ostatné cesty čerpajú. Je to cestopis, no cestopis to vôbec nie je. Hlavný hrdina je naskrze nesympatický anglický suchár. Kostra deja, podobne ako celé Foggovo cestovanie je vlastne nuda. Skvelou knihu robí najmä samotná myšlienka cesty okolo sveta za určený (krátky) čas. A samozrejme Verneho invencia a rozprávačský talent.

3 22.04.2014

Moja prvá vec od Baricca, takže neviem, či bude moje hodnotenie hodnotením knižky, alebo autora, ako takého.
Útla párstranová knižočka, ktorá skrýva hrubočizný román. Úsporné písanie mám rád, no musím povedať, že s ničím písaným tak úsporne, ako Hodváb som sa ešte nestretol. V každej vete sa ukrývajú celé odstavce. Keby sa každá strana rozvila na celú kapitolu, stále by knižka nebola rozvláčna. Dej, pocity a myšlienky, ktoré autor chce podať sú, čo do rozsahu, dokonale skomprimované.
Neobyčajná knižka. Stačilo prečítať pár viet a mohol som ísť robiť niečo iné, s pocitom, že som si už celkom fajn počítal.

7 22.04.2014

Milá knižka. Pohľad dieťaťa na starosti rodičov v období normalizácie a jeho vlastné starosti. Pár skvelých hlášok. V knižke nebolo všetko ružové, nemôžem povedať, že by to bol taký ten socializmus romantizujúci príbeh, s akým sa často stretávam. Hrdinovia zažili veci naozaj zlé, no mali viac ráz mali z pekla šťastie. Nešlo však o bežnú, robotnícku rodinu, na môj vkus tam bolo príliš málo tej šedi a ubíjajúcej jednotvárnosti, ktorá toto obdobie pre mňa zosobňuje. Písať o živote v minulom režime s humorom a bez zbytočnej rojčivosti je náročné. Musím však povedať, že tento Douskovej pokus nebol úplne márny.

1 22.04.2014

Belgické nočné mory. Koloniálne krutosti a druhá svetová vojna. Do toho náčrt flámskej dediny, s jej postavičkami a mentalitou. Knižka je písaná z pohľadu viacerých zúčastnených osôb, na jeden problém ukazuje rôznou optikou, no čitateľ sa takto dozvie aj veci, ktoré sú pred ostatnými postavami príbehu skryté. Okorenené trochou temna a fantastična. Príjemné čítanie.

1 10.04.2014

Ako deti sme hrávali hru "Mafia". Ťahali sa lístočky, jeden bol mafián, iný vyšetrovateľ, nik nevedel, kto sú ostatní. Čistá paranoja. Desať malých černoškov mi túto hru pripomenulo. Hoci nie klasická detektívka, jednoznačne ide o klasiku v žánri detektívok a myslím že oprávnene.

3 08.04.2014

Aby Peter May vytvoril dobrú detektívku, nepotrebuje hektolitre krvi, úchylných psychopatických maniakov, ani perfektne vybavené analytické laboratória. Miesto divokých naháňačiek, dramatických prestreliek a kopy mŕtvol sa v jeho príbehu preháňa studený atlantický vietor po hebridských plážach, dážď bubnuje na okenné tabule a celé vyšetrovanie je vlastne odkrývaním minulosti niekoho blízkeho.
Práve akási nadstavba, doplňujúca hlavnú dejovú líniu robí pre mňa jeho diela zaujímavými. Muž z ostrova Lewis má však tohto obalu akosi menej. V porovnaní so Skálou je viac priamočiarou detektívkou. Pre niekoho možno plus, no mne by tam viac dažďa, vetra, minulosti a súčasnosti Vonkajších Hebríd vôbec neprekážalo.
Tretí diel lewiskej triológie si napriek tomu v žiadnom prípade ujsť nenechám.

10 07.04.2014

Toto bola rýchla jazda! Krátka novela z exotického prostredia Turkménska a jeho neexotickej diktatúry. Autorov úsporný a svižný štýl sa mi veľmi páčil a náramne sa k tejto téme hodil. Hally nejde do zbytočnej hĺbky, neskúma špecifiká diktatúry, nerozoberá pozadie protestov, nebabre sa moc ani v myšienkach hrdinov. Načrtáva hrubé rysy bežného života v totalitnom postsovietskom Turkménsku, možnosti a limity boja proti diktarúre v týchto podmienkach a spôsoby, ako režim zaobchádza so svojimi oponentami. Na pozadí ukazuje vnútorné pocity človeka, ktorý sa zlu pokúša postaviť a ktorého zlo láme.

28.03.2014