Domca1 komentáře u knih

Ideálny darček pre každého slovenčinára a praktický sprievodca pre každého používateľa slovenčiny. Kolektív autoriek z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV na čele s ikonickou popularizátorkou slovenčiny Sibylou Mislovičovou vytvoril jasnú, prehľadnú a zrozumiteľnú príručku, v ktorej sa dámy zamerali nielen na bežné jazykové pochybenia a lapsusy, ale aj na lingvistické lahôdky pre fajnšmekrov. Aký je rozdiel medzi disfunkciou a dysfunkciou? Expirácia či exspirácia? Čomu sa nadáva partitívny genitív? Žijeme na Liptove alebo v Liptove? Odpovede nielen na tieto úskočné otázky sa dozviete po prečítaní Slovenčiny na každý deň.

2 26.09.2021

Pomalý, filozoficko-reflexívny, hĺbavý román, ktorý veľmi málo pracuje s dejom a do epicentra pozornosti kladie dialógy, úvahy, hľadanie pravdy, rozporuplnosť prežívania a konania postáv, mystiku a filozofovanie. Primárnym inšpiračným východiskom je biblický prototext, z ktorého Waltari hojne čerpá citáty, parafrázuje ho, preberá biblické myšlienky, pracuje s biblickými postavami a popritom sa usiluje o vlastný autorský štýl, o unikátne poňatie Evanjeliového príbehu. Atmosféra starobylej Svätej Zeme so všetkými jej nuansami, vrstvami, osobnosťami a celkový kolorit židovsko-rímskeho prostredia začiatku letopočtu sú vystihnuté bravúrne. Autorský rukopis a štýl textu je z formálnej a estetickej stránky na vysokej úrovni. Ale som presvedčená, že na túto knihu jednoducho musíte mať buď náladu alebo povahu. Keďže obsahovo prináša viacmenej "len" spracovanie Evanjeliových udalostí vo forme dlhých reflexií bez podstatnej dejovej línie, číta sa pomaly a zdĺhavo. Osobne oveľa radšej siahnem po samotnej Biblii, ktorá je autentickým a životodarným Božím Slovom a nie len umelecky spracovaným výťažkom z neho. Pritom klasické "dejové" romány z tohto obdobia (Ben Hur, trilógia od Riversovej) sa mi veľmi páčili. Takže áno, za prečítanie to stálo, atmosféra bola vystihnutá výborne, ale Bibliu to nepredstihne, ani sa jej nevyrovná. Preto uprednostňujem viac beletristické a menej filozofujúce románové spracovania Biblie.

Vizuálne perfektne zvládnutá brožovaná knižôčka, ktorá ponúka stručný, no pritom výstižný a podnetný prehľad o živote Majstra Pavla, o dobe, v ktorej tvoril a predovšetkým o jeho vrcholnom diele: hlavnom oltári v levočskej Bazilike sv. Jakuba, ktorý je najvyšším dreveným gotickým oltárom sveta. Oltár je opísaný pomerne podrobne (v rámci možností vzhľadom na menší rozsah knihy a na žáner populárno-náučnej literatúry) a jednotlivé jeho časti sú pekne detailne fotograficky zdokumentované. Autorka dlhoročne pôsobí ako riaditeľka Spišského múzea v Levoči, je vyštudovanou historičkou umenia a osobnosť Majstra Pavla je jej hlavným predmetom výskumu, čím je garantovaná odbornosť publikácie a historická relevantnosť v nej uvedených faktov. Kniha určite ozdobí domácu knižnicu a poteší azda aj ako milý darček na narodeniny či na Vianoce. Oplatí sa minimálne si ju prelistovať a pokochať sa pohľadom na skvost stredovekého slovenského rezbárskeho umenia.

2 17.09.2021

Na jednej strane kniha ponúka silný príbeh matky, ktorá prišla o svojho syna, a predsa našla silu odpustiť a "zvoliť si lásku". Jej svedectvo je veľmi pôsobivé a neviem si ani zďaleka predstaviť, čo musela Scarlett a ďalšie matky, ktoré postihol podobný osud, prežívať. Smútok je zo stránok textu cítiť, ale je prebitý nádejou, odpustením a láskou - presne tak, ako si to autorka priala. Hlavnou ideou jej iniciatívy je čo zmeniť čo najviac našich hnevlivých myšlienok na myšlienky naplnené láskou a dobrotivosťou. Velmi sa mi tiež páčil spôsob, akým sa s tragédiou vyrovnal Scarlettin starší syn J.T.: začal v škole pracovať na zbierke pre chudobné deti v Rwande, aby im pomohol zabezpečiť kvalitné vzdelanie.

Na druhej strane ma vyrušuje viacero nezrovnalostí, ktoré sa mi videli už trochu mimo realitu. Autorka v duchovnej rovine mieša všetko so všetkým. Od modlitby posvätného ruženca cez reiki, médiá, hypnózu a dalajlámu až po videnia "bytostí z číreho svetla". Naozaj sa nechcem nikoho dotknúť, ale nie som, napríklad, úplne schopná uveriť tomu, že autorkin zavraždený syn s ňou po smrti komunikoval cez nápisy z dymu na oblohe.

Morské hlbočiny a hviezdne výšiny vynárajúce sa z vábivého oparu zabudnutých starobylých príbehov. Presne takúto čarovnú atmosféru navodzuje nielen krásne nostalgická obálka, ale od prvých stránok aj samotný text knihy. Vďaka originálnym motívom (morská archeológia? forenzná astronómia?) a príjemnému štýlu písania som román Kto rozsvecuje hviezdy hltala jedna radosť. Treba ale priznať, že niekde za polovicou sa dej trochu zasekol a všetko začalo byť akési predvídateľné a prisladké. V závere sa síce pritrafí ešte jedna dramatická situácia, ale myslím, že sujet mohol byť trochu zamotanejší. Pri čítaní posledných stránok som nemala pocit úžasu "ako to všetko to seba zaklaplo", ale skôr pocit, že kulminácia dejovej linky prišla o čosi skôr a záver bol už len pomalou dohrou. Tiež mi prekážalo, že Frederick pôsobil ako nasilu dokonalá postava bez jedinej chybičky, citlivý, sladký, obetavý, až neprirodzene emotívny. Neviem, možno je to len môj dojem.
V každom prípade, po knihe určite odporúčam siahnuť všetkým knihomoľkám a knihomoľom, ktorí si potrpia na dobré príbehy, na čarovnú a hravú atmosféru a na triumf nádeje, úžasu, lásky, pravdy a krásy. O tom totižto tento román je. O hviezdach, v ktorých sa zrkadlí svetlo Toho, ktorý ich rozsvietil...

4 09.08.2021

Za mňa veľké sklamanie. Mám osobitú záľubu v cestopisoch podobného charakteru (cestovanie stopom, na vlastnej nohe, nepopulárne a nebezpečné destinácie), ale spracovanie tejto knihy je slabé. Presne ako píše nemharap, text je stručný a chaotický, temer "priesvitný" a zážitky z ciest sú miestami nemastné-neslané. Slabý obsah "korunoval" vulgárny slovník, pre ktorý som knihu zaklapla a povedala si, že mám dosť. Oceňujem však pekné farebné fotografie, na ktoré sa počas čítania dobre díva.

Inak nič moc.

Vrcholom v tomto žánri (obsahom i formou) pre mňa ostáva Tomáš Vilček a jeho Bláznivá cesta okolo sveta.

1 05.08.2021

Veľmi sugestívne svedectvo o hĺbke a sile skutočného odpustenia. V knihe sa nachádzajú príbehy ľudí, ktorí dokázali odpustiť neodpustiteľné. Vyvraždenie celých rodín, hrozné mučenia a prenasledovania. Autor, katolícky kňaz, po prežití rwandskej genocídy organizoval náročnú duchovnú službu zmierenia, počas ktorej sa obete zabíjania konfrontovali s vrahmi svojich rodín. Je až neuveriteľné, ako sa niekdajší nepriatelia dokázali v niektorých prípadoch uzmieriť, ba dokonca vstúpiť do rodinného zväzku (napr. dievča, ktorého otec zabil istého muža, si vzalo za muža syna zabitého). Otec Ubald píše, že náš hnev a neodpustenie si máme predstaviť ako ťažký balvan, ktorý so sebou nosíme na reťazi. V momente, keď odpustíme, reťaz sa pretrhne. Odpustenie pritom neznamená mať "pocit" , že sa na niekoho už nehnevám. Nie je to ani ignorácia skutočnosti, ani popretie spáchaného zločinu. Je to vedomé rozhodnutie zrieknuť sa pomsty, modliť sa za vinníka, otvoriť dvere k zmiereniu, podať či prijať pomocnú ruku. Odporúčam prečítať každému, najlepšie s reflexiou vo vlastnom živote.

1 05.08.2021

Priznám sa, že voči tejto knihe som mala určité predsudky a bála som sa, že zablúdim do vôd brakovej červenej knižnice. O to väčšie a príjemnejšie prekvapenie ma však čakalo. Keď srdce zavolá je mimoriadne príjemný a ľahko čitateľný román s pohodovou komornou atmosférou amerického vidieka 19. (resp. začiatku 20.) storočia. Predstavte si mix Doktorky Quinnovej a Anny zo Zeleného domu a máte to tu. V rámci žánru oddychoviek pre mňa absolútny ideál, takto si predstavujem knihu na chladné jesenné a zimné večery, ku ktorej si pripravím šálku horúceho čaju a môžem vychutnávať. Veľmi sa teším na druhý diel.

P. S.: Jediné, čo môžem vytknúť je gýčový a presladený záver. Aj keď ten sa dal očakávať a dojem z knihy ako takej mi nepokazil.

4 05.08.2021

Túto útlu učebnicu som si náhodne vypožičala z knižnice a tešila som sa, že mi osvetlí problematiku zo svojho názvu - základy estetiky a etikety. Musím ale konštatovať, že kniha ma dosť sklamala. Text pozostáva zo samých "omáčok"a nemastných-neslaných formulácií. Hlavná myšlienka jednou vetou: krásno, estetika a umelecký vkus sú relatívne a každému konvenuje čosi iné. Okolo tohto sa krúti celá učebnica. Možno je to tým, že nie som cieľová skupina (stredoškolák), ale kniha mi v podstate takmer nič nedala a informácie, ktoré sa v nej nachádzajú, sú, dovolím si tvrdiť, všeobecne známe. Etikete je venovaných zopár stránok na konci, ktoré sa rozsahom (a obsahom) už úplne strácajú. Nemožno však poprieť, že učebný text dopĺňa slušné množstvo praktických cvičení a úloh, takže učiteľ by si na hodine mal z čoho vyberať.

26.07.2021

Milá knižôčka plná rozkošných veľkoformátových ilustrácií, ktorou sa pokochajú nielen ratolesti, ale aj ich rodičia a - napokon - všetci dospelí knižní labužníci. O včielkach sa hravou a zábavnou formou dozviete všetko možné i nemožné: ich históriu a úlohu v spoločnostiach starého Egypta a Grécka, organizáciu úľa a práce včiel, zistíte, kto prežil najväčší počet včelích bodnutí, čo je to biomimetika, kto je patrónom včelárov, čo je to svadobný let a ako sa prejavuje včelí tanec. To všetko okorenené množstvom kuriozít a krásnych pestrofarebných obrázkov.

2 15.07.2021

Úplne súhlasím s komentármi podo mnou: krátke, svieže, zábavné, exotické a pútavé "taiwanky" (resp. "spišianky a číňanky"), ktoré prečítate, ani neviete ako. Kultúrna konfrontácia je podaná s vtipom a nadhľadom a nad niektorými situáciami môžu Slováci ako repa len pokrútiť hlavami. Obdivujem aj Dominikinu odvahu (na výlety takéhoto typu ozaj musíte mať dobrodružnú náturu) a jej nezlomného ducha pri pasovaní sa s trampotami cudzinca ďaleko od domoviny.

Kniha ponúka presne to, čo ohlasuje svojím názvom - fascinujúcu prehliadku čarovných miest sveta. Obsahuje krásne celostránkové fotografie, tipy pre turistov, drobné prehľadné mapky a rámčeky so základnými faktami o každej lokalite. Texty sú pútavé a primerane dlhé, prekážala mi len občasná horšia viditeľnosť písmen na farebnom pozadí (nebolo to nejako príliš rušivé, ale predsa). S výberom destinácii som bola spokojná, zablúdili sme jednak do všeobecne známych pamiatok a miest (Taj Mahal, Rím, Paríž, Rapa Nui,...) , Jednak do menej prebádaných končín (Hammerfest, Meteora, Churhill, Ľadovec Perito Moreno,...). Príjemné čítanie, dovolím si povedať pre každého.

1 08.07.2021

Ján Milčák je ozajstný majster slova, ktorý má veľmi svojskú a špecifickú poetiku, spôsob písania. Spočíva v krátkych a strohých vetách, občas trochu zvláštnych a nie úplne nadväzujúcich dialógoch a v silnom nádychu nekonvenčnosti. Musím sa však priznať, že v prípade detskej literatúry mi toto autorské novátorstvo prišlo trošku rušivé. Osobne mi omnoho viac konvenujú klasické povesti, v ktorých sa kladie dôraz na napínavý dej a jazyk je krásne archaický, no pritom ľahko dešifrovateľný, príjemne a rýchlo plynúci pre detského čitateľa. A toto mi v knihe Levočské povesti chýbalo. Milčákova poetika sa podľa môjho skromného názoru oveľa viac hodí ku náročnej umeleckej próze pre dospelých percipientov, ktorí tiež budú mať čo robiť s interpretáciou textu. Ak by som bola dieťa, túto knihu by som jednoducho nepochopila a obávam sa, že by ma veľmi nenadchla. Vety sú príliš krátke a príliš odmerané, až to pôsobí neprirodzene. Aj keď, sto ľudí, sto chutí, takže určite nechcem nikoho odradiť.
Čo zase musím vyzdvihnúť sú naozaj prekrásne ilustrácie Stanislava Lajdu a celková prepojenosť všetkých povestí (postavy a ich príbehy sa prelínajú, spomínajú sa okrajovo vo viacerých povestiach). Možno tento komentár vyznie trochu negatívne, ale kniha určite nie je zlá. Práve naopak, literárne je na veľmi vysokej úrovni, len sa mi vidí, že cieľová skupina na takýto druh textov jednoducho ešte nie je dostatočne vyzretá.

Milá, jemná a nápaditá knižôčka, z ktorej sa čo-to dozvedia hádam i dospelí čitatelia. Akurát neviem, či by som do publikácie o umení pre deti vybrala práve Avignonské slečny... Teda viem: nevybrala. Inak úplne súhlasím s komentárom milamarus, chýba len viac kapitol, takže ak by sa niekedy chystal diel dva, určite po ňom siahnem:-)

Súhlasím s tým, že kniha fakty relativizuje a značne zjednodušuje. Osobne ma obzvlášť hneval klasický podtón "cirkev rovná sa spiatočníctvo, tmárstvo, povery, brzda rozvoja atď." Na druhej strane si myslím, že pre laika, ktorý chce získať základný historický prehľad, je toto veľmi dobrá voľba. Zhrnúť všetky najpodstatnejšie udalosti svetových dejín do 270 strán formátu A5, zvládnuť to pútavo, konzistentne a okoreniť to bohatou kartografickou prílohou je kumšt, ktorý autorovi nemožno uprieť. Mám tiež za to, že (najmä v starších dejinách) autor ponúka aj informácie, ktoré sú miernou nadstavbou pre základný vedomostný korpus, mená a fakty, s ktorými sa v školských ucebniciach nestretnete. Ak by ste boli v histórii úplný neznalec, po prečítaní tejto knihy, Vám v hlave aspoň niečo iste ostane, pospájajú sa súvislosti, resp. všetko je to ľahko vyhľadateľné. Preto konštatujem, že napriek chybičkám krásy je to pre laika ideálna syntéza. Stručná, krátka, ale hutná a prehľadná.

1 13.04.2021

Takto by sa mali písať (ilustrovať) školské učebnice geografie, aj keď uznávam, že je to zrejme veľké sústo. Prehľadné, názorné, celistvé zhrnutie základov geopolitiky, ktoré pochopí aj ten, kto má vedomosti zo zemepisu na bode mrazu. Niečo málo z histórie, krásne ilustrácie a mapy, vynikajúce vizuálne prevedenie. Čítala som aj pôvodnú verziu Tima Marshalla "pre dospelých" a musím povedať, že nesklamala ani jedna.

4 23.03.2021

Generačná trilógia Večne spievajú lesy je ako život sám - trpká, miestami ťažká na prelúskanie, opakujúca sa, slávnostná i monotónna, svieža a žeravá, pokojná i vzdorujúca. Rieši množstvo komplexných životných otázok týkajúcich sa hľadania svojho miesta na svete a naplnenia zmyslu svojej existencie. Mne osobne v knihe najväčšmi rezonovala téma samoty, osamotenosti a vzájomného odcudzenia jednotlivých postáv. Na prvý pohľad to možno vyznieva ako živelný naturistický opis života drsných severanov, ktorí neohrozene vzdorujú nespútanej prírode a sú hrdými pánmi sami sebe, no v skutočnosti je to príbeh, z ktorého tak hlboko dýcha smútok a samota, až to bolí. Priznám sa, že som na sebe postupne pozorovala určitú čitateľskú transformáciu a zmenu pohľadu na charakter diela. Prvé kapitoly som vnímala rovnako ako zrejme väčšina čitateľov - ohúrila ma dravosť, bezprostrednosť, živelnosť rodu medveďobijcov, túžila som preniesť sa na tie miesta panenskej prírody, zažiť jej nespútanosť. Adelheidu som v tomto kontexte spočiatku veľmi nemusela, keďže mi, prirodzene, pripadala ako rušivý mestský a velkopanský element. Ako dej plynul, môj nadhľad sa pomaly ale radikálne menil. Skúsila som si predstaviť, aké by to bolo, ak by som bola v koži Adelheidy a mala za manžela muža, ktorý celé týždne trávi v horách, záujem o manželku nedáva vôbec najavo, takmer sa s ňou nerozpráva a jeden druhému vôbec nerozumejú. Keď som sa zamyslela hlbšie, pochopila som, že vôbec nejde len o postavy Adelhaidy a mladého Daga, ale že každá a jedna postava v tejto ságe je tak neskutočne osamelá, zlyháva v komunikácii, cíti sa nepotrebná, je odsúdená na svojich sto rokov samoty... Výstižné to zhŕňa konštatovanie v jednej zo záverečných kapitol, že Dag a Adelheida boli svoji 12 rokov, ale vôbec si nerozumeli. Z knihy, ktorá ma spočiatku očarila svojou životaplnosťou, som si tak odniesla riadnu dávku melanchólie a divného smútku. Samozrejme, dôležité sú aj ďalšie témy, problematika túžby po peniazoch, pýchy, pochopenia a prijatia osudov iných ľudí, a v neposlednom rade kresťanské posolstvo, ktoré by malo byť hlavným ideovým nositeľom a zároveň zavŕšením celej trilógie. Ale puc trudnomyseľnosti je taký silný, že vo mne po prečítaní ostal ako najsilnejšia emócia.

Veľká česť pani doktorke Jasenkovej a klobúk dole pred tým, čo dokázala vo svojom celoživotnom (stále pokračujúcom) úsilí. Z rozhovoru je cítiť obrovskú dávku múdrosti, skúsenosti, ale najmä pokory a vyrovnanosti, čo je vzhľadom na jej pole pôsobenia vzácne sa vyskytujúca kombinácia. Nádherná duša, odporúčam dodatočne si vyhľadať aj ďalšie jej verejné výstupy, rozhovory a prednášky, v ktorých odhaľuje hĺbku toho, čo ju život a smrť naučili.

"Život sa naplní, keď doprajeme iným, čo sami máme alebo čo nám samým nikdy nebolo dopriate."

2 22.03.2021

Prevažnú väčšinu čítania Tajnej záhrady som strávila v nemom úžase a kochaní sa nežným, pomaly plynúcim príbehom a dychberúcimi ilustráciami Ingy Moore. Zatiaľ čo v Malej princeznej čistá duša a nekonečná fantázia malej Sáry premenila nehostinné prostredie a chudobu na bohaté rozprávkové komnaty, v Tajnej záhrade sa deje presný opak a atmosféra jarnej záhrady premieňa skazené povahové vlastnosti rozmaznanej Mary a jej bratranca Colinsa na životaplnosť samú. Naozaj som si myslela, že tomuto azda ani nemožno nič vytknúť. Žiaľ, celkový dojem mi pokazila záverečná motivická línia (bielej) mágie, tzv. Veľkého dobra, zvláštnych všadeprítomných magických síl, stotožňovania kresťanského Boha s akousi podivnou mágiou a pod. Neviem, z akých myšlienkových hnutí autorka vychádzala, ale doslova ezoterické vyznenie celého duševného prerodu hrdinov hraničiace s panteizmom si podľa môjho názoru rozhodne mohla odpustiť.

Záverečný diel tejto milej trilógie svojím spracovaním ostáva na štandarde, ktorý vytýčili jeho knižní predchodcovia. Či už ide o dobrodružný príbeh, krásne ilustrácie alebo rôzne interaktívne detaily, oproti prvým dvom dielom sa nič nemení. Zároveň to ale znamená istú stagnáciu - ohúrenie z originality, ktoré sprevádzalo čítanie prvej časti, už dávno opadlo, prostredie, postavy aj celkový štýl textu je čitateľovi veľmi dobre známy a wow-efekt už veľmi netreba očakávať. Skôr je to príjemný návrat do známych dobrodružných vôd, ktorý zhltnete za jeden večer, necháte sa očariť pútavým vizuálom a je Vám tak pekne a dobroprajne na srdiečku. A nedá mi nepochváliť nádhernú sýtu modrú farbu obálky, och, kochám sa:-) A to už nehovorím o tej farebnej kanonáde, keď si všetky tri krásky postavíte pekne vedľa seba.