Domca1 komentáře u knih
Odhliadnuc od propagácie komunizmu je príbeh ako taký veľmi vydarený. Schopnosť majetku zabíjať ľudské srdcia a rodinné vzťahy ostane nadčasovou témou a Jilemnický ju v tejto novele spracoval výborne. Oceňujem aj verné vykreslenie typického dedinského života na Slovensku začiatkom 20. storočia. Takí druhí Ťapákovci.
Melancholická a zámerne detsky naivná, pochmúrna, ale s nádejou.
Kniha o neveselom osude navrátilcov z frontov prvej svetovej písaná pohľadom prostého dieťaťa túžiaceho po jedinom - po návrate svojho otca. Nemožno ju hodnotiť z hľadiska klasickej vojnovej literatúry - mohla by nám totiž prekážať naivná kompozícia deja, príliš veľa náhod či rozprávkovo vyznievajúce zakončenie. Keď sa ale podvolíme zámeru autora a dovolíme mu, aby prostredníctvom malého Alfieho prerozprával príbehy tisícok detí, ktorým vojna vzala ich otcov, emocionalita jeho rozprávačského štýlu nadobúda nový rozmer.
Odporúčam prečítať deťom, ktoré už čo-to o prvej svetovej vedia, vek osem rokov (uvedený vydavateľom) sa mi nezdá ako dostatočne vyspelý pre pochopenie knihy. A potom samozrejme ako dospelý čitateľ sa na dielo pozriete znova úplne inak.
Ak by som mala spomedzi všetkých diel slovenských klasikov vybrať jedno, ktoré na mňa zapôsobilo najviac, boli by to práve Tri gaštanové kone.
Peter a Magdaléna sú pre mňa osobne najkrajšie postavy, s akými som sa v dielach povinnej literatúry stretla. Sála z nich morálna sila, nevinnosť a čistota, prostredníctvom ktorých sa aj v najťažších situáciach rozhodujú podľa svojho svedomia a Božích prikázaní. Výrazná kresťanská symbolika a biblický akcent povyšujú túto útlu knihu na novú úroveň a prinášajú silné posolstvo. Posolstvo manželskej vernosti, obety a úplného odovzdania sa do vôle Najvyššieho. Pretože ak všetky svoje starosti zveríme Jemu, naše utrpenie nebude márne.
Som vďačná Margite Figuli za klenot, ktorý priniesla do pokladnice našej národnej literatúry a ktorý sprostredkúva aj nám - ľuďom informačného veku - hodnotu tradície, kresťanskej kultúry, pôdy otcov a rodnej hrudy, ktorá nás všetkých živí!
Skvostné dielko, ktoré presvedčivo ukazuje katarziu niekdajšieho hýrivca sprostredkovanú čistou láskou a Božou pokorou. Navyše v stredovekej Levoči s ústredným motívom tvorby gotického klenotu - presláveného oltára od Majstra Pavla v Bazilike sv. Jakuba.
Sofiin svet je unikátny román napísaný podmanivým štýlom a originálnym spôsobom. Je zároveň veselý aj vážny, podnetný, hĺbavý a kritický. Ako to už z jeho podtitulu vyplýva, núti filozofovať, a to nie suchopárnou akademickou metódou, ale zanieteným sprístupnením dejín ľudského myslenia a uvažovania. Kiežby sa podobne komponovali aj školské učebnice!
Gaarden preukázal svoje rozsiahle vedomosti skĺbené s citom pre jazyk a rozprávačským umením. Vytvoril nádhernú fresku filozofie, poznania a vývinu (nielen) európskej civilizácie od jej prvopočiatku.
Súhlasím, že Sofiin príbeh mimo samostatného filozofického kurzu bol miestami až príliš absurdný a, ... hm... prekombinovaný, no ako celok knihu hodnotím rozhodne pozitívne.
Poučné, smutné, absurdné i tragické fakty histórie, niektoré všeobecne známe, iné menej. Plusom je vydarené grafické spracovanie.
Akurát mi v texte prekážalo, že miestami sa autor opakoval.
"Život nemáš ani pred sebou,
ani za sebou - máš ho v sebe."
Inšpirujúca zbierka nevidiaceho autora Jána Lička, ktorý v nej vyjadril svoje životné postoje, pevne ukotvené v silnej viere v Boha a v hodnotách lásky, rodiny a nádeje. Pohladilo na duši.
Unikátne spracovanie búrlivej kapitoly iránskych dejín s trefnými Kapuścińského reflexiami. Je to moja prvá kniha od autora a môžem len odporúčať. Má zvláštne svojský štýl písania, ktorý ma neskutočne vzal. Či už to bolo kratšími kapitolkami, iránskym temperamentom alebo rozprávačským umením vycibreným na maximum. Vzorový príklad, ako sa majú písať reportáže.
Rozhodne siahnem aj po jeho ďalšich dielach.
Útla knižka (vzhľadom na anotáciu by som očakávala niečo hrubšieho formátu :)), ktorá príjemne prekvapila. Komplexný a vyrovnaný obsah, v ktorom sa čitateľ neznalý histórie dozvie základne fakty o moderných dejinách Česka (resp. Československa) a skúsenejší čitateľ narazí na bohatú obrazovú prílohu v podobe dobovej tlače, plagátov, karikatúr a fotografií. Nechýbajú zaujímavosti, úryvky z dokumentov a to všetko v jednoduchej a nenáročnej podobe.
Ako píše Honey0105, plusom je skvelá grafika (podľa môjho názoru v kontraste s menej vydarenou obálkou).
Odporúčam najmä tým, čo majú väčšie medzery v týchto dejinách a chcú si ich ľahko vyplniť, keďže "historici" sa zrejme až tak veľa nedozvedia.
Hneď na úvod upozorňujem, že motivačnú literatúru nečítam. Knihám s obálkami typu "Vesmír čaká na vaše želania" sa vyhýbam na sto honov. Slepačia polievka pre dušu sa mi ale zdala dobrou alternatívou do čitateľskej výzvy (kniha žánru, ktorý bežne nečítam). Príbehy zo života a krátke inšpiratívne príhody, ktoré sľubovala anotácia ma celkom navnadili (už skôr som čítala napr. knihy od Bruna Ferrera, ktorého mimochodom odporúčam, majster v tejto tematike).
V knihe sa, žiaľ, našlo aj veľa otrepaných, presladených, nereálne patetických, nezáživných a obsahu postrádajúcich príbehov. Klasickým frázam o našej dokonalosti, vnútornom Ja a sile vesmíru sme sa tiež nevyhli... V polovici knihy som mala pocit, že každý tretí príbeh je založený na tom, ako rodič povie dieťaťu, že ho má rád.
Pre milovníkov žánru zrejme výborný zážitok, pre mňa aspoň potešenie zo zvyšných milých príbehov o šteniatkach, chlapčekoch, Lincolnovi a prekonávaní samého seba, ktoré splnili svoju úlohu slepačej polievky vcelku podarene.
Ako čítam svoj komentár, nevyznieva veľmi pozitívne, ale pravda je, že každému vyhovuje niečo iné, takže sa nenechajte odradiť a skúste, možno sa do knihy zamilujete:)
"Svet nás naučil myslieť si, že naše šťastie je závislé od toho, či nás milujú iní ľudia ... Pravda je, že je závislé od toho, či my sami dávame lásku."
Klobúk dole pred Khaledom Hosseinim!
Hneď vo svojom debute dokázal, že je ozajstným majstrom rozprávačského umenia. Nemilosrdne nastavuje zrkadlo ľudskému svedomiu, skúma jeho pohnútky, nebojí sa ukázať slabosť, strach a zbabelosť.
Spája tradičnú živú afgánsku kultúru, to čo z nej ostalo po brutálnej vojne a píše príbeh plný ľudskosti, citu, sugescie a priateľstva.
Ako sa kniha blížila k záveru, prichádzal postupne jeden emočný nával za druhým, priam ohňostroj smútku, humanizmu, slzavých úsmevov a horkosladkej nádeje.
Neskutočne strhujúci román, svietiaci žiarivo na mojej čitateľskej oblohe.
" Existuje spôsob, ako sa stať zasa dobrým."
Michelle Paverová je autorkou jednej z najobľúbenejších knižných sérií môjho detstva, Kroniky temného dávnoveku. Na tento "dospelácky" príbeh som sa preto veľmi tešila.
Úvod knihy je mierne zdĺhavý, kým sa zoznámime s prostredím a postavami. Opisy severskej prírody boli miestami pôsobivé, miestami sa vliekli. Začiatkom samotnej expedície však všetko naberá svižný spád, postupne graduje pravá mrazivá atmosféra, neľútostná tma, zima a neblahý prízrak z temnoty. Táto časť románu je výborná, napínavá a núti vás otáčať stránky ďalej a ďalej, vidiac, že sa blížite k drastickému záveru ... Aj preto som bola sklamaná, keď sa onen záver zmestil do šesťstránkovej kapitoly aj s nadpisom. Škoda, čakala som nervydrásajúce vyvrcholenie skvelo rozbehnutej drámy a dočkala som sa rýchleho, pomerne nevýrazného dobehnutia do cieľa...
Ako jednohubka na (chladné) večery však rozhodne vyhovuje !
Niet pochýb, že autorka si vybrala na spracovanie závažnú tému (lepra), o ktorej je potrebné šíriť povedomie a informovanosť. To oceňujem.
Začiatok románu vyzeral veľmi sľubne. Mladá archeologička pátra po koreňoch svojej vlastnej rodiny a nečakane objavuje záhadný opustený ostrov, kedysi kolóniu malomocných Grékov... Horúca grécka atmosféra v konzervatívnej zabudnutej dedine, nestarnúca temperamentná pani rozprávačka s vyčerpávajúcimi spomienkami, to všetko podčiarknuté výdatnými exoticky znejúcimi jedlami z miestnej taverny a môžeme ísť na to!
Škoda že sa príbeh neudržal v počiatočnom tempe a pomaly ale isto skĺzol do nebezpečných vôd love story, klasických ľúbostných zápletiek a predvídateľnosti. Keď už spomínam predvídateľnosť, možno by pomohlo, keby autorka mnohé dôležité detaily celkom zbytočne neprezradila na prvých stránkach - v podstate už v prvej kapitole viete, že táto sa nakoniec vydá za tohoto a pod.
Kniha ako celok však, pravdaže, má aj svoje svetlé stránky, pekné posolstvo, pritrafí sa aj neočakávaný obrat. Síce som očakávala viac, ale prečítanie knihy neľutujem, minimálne rozšírila môj obzor o nové vedomosti o Spinalonge.
Jednoduchá milá, predvídateľná a naivná oddychovka, ktorú prečítate za dva dlhé večery. Poteší, neurazí, poskytne relax.
Hoci musím priznať, že o americkom futbale nechcem v najbližšej dobe ani počuť...:)
K prečítaniu novely ma motivoval rovnomenný brilantný československý film z roku 1959 (I. Mistrík, D. Smutná). Musím však konštatovať, že v tomto prípade sa (podľa môjho názoru) uplatňuje výnimka, kedy kinematografia prevyšuje literatúru.
V knihe oproti filmu absentuje zopár výrazných postáv a niekoľko menších (ale nemenej podstatných) scén. Nemôžem ani povedať, že by ma obzvlášť uchvátil štýl autora, pohyboval sa niekde medzi opismi a reflexiami, ktoré ma ale v tomto prípade nijako mimoriadne nezaujali. Keďže ide o novelu, dej je pochopiteľne slabý, čím kniha stráca aj v tomto ohľade.
Nepochybne sa ale zaoberá dôležitou témou, ktorú je potrebné si neustále pripomínať. Kniha mala aj silnejšie pasáže, úseky vedúce k zamysleniu a plne rozumiem, prečo patrí ku českej klasike.
Čisto z osobného hľadiska sa však vrátim zrejme už len k sfilmovanej podobe.
Muža, ktorý sa smeje som čítala takmer dva mesiace, pričom som mala obdobia, kedy som na túto knihu jednoducho nemala energiu a chuť. Je to náročná literatúra, vyžaduje si plnú sústredenosť pri čítaní, ale rozhodne stojí za to.
Ten kto si dá tú námahu a prelúska všetky úvahy, zamyslenia, komplikované vetné skladby, často odborné termíny a dokumentárnosť vnesenú do nádherného jazykového štýlu, nesklame sa.
Muž, ktorý sa smeje je literárna delikatesa, krásna a tragická, patetická a drsná, výkvet romantizmu v podaní jedinečného Hugovho rozprávačského umenia.
Citlivá práca s jazykom, vycibrený štýl, pôsobivé myšlienky hodné zamyslenia, brilantne napísané charaktery a premyslená psychológia, uveriteľná a realistická atmosféra, tiaživý pocit pri opise zla...dalo by sa pokračovať.
Jašíkov najznámejší román svojou kvalitou dosahuje štandardy svetovej literatúry velikánov svojej doby.
Svätá Terezka z Lisieux bola veľká osobnosť, ktrorej skutky a spôsob života by mal byť vzorom pre každého (ne)kresťana. Dve slová, ktoré ho charakterizujú sú láska a skromnosť. Žiadne neuskutočniteľné zázraky, ale s láskou prežívaná každodennosť.
Kniha rozpráva o konkrétnych udalostiach z jej života, bežných situáciach, aké prežívame i my a nebolo by na škodu vziať si z tejto nevšednej hrdinky príklad. Stačí naozaj málo, aby sme sa stali aspoň o niečo lepšími.
V mnohom sa stotožňujem s kometármi nižšie. Štylisticky a slohovo je kniha podpriemerná, obsahuje neskutočné kvantum zbytočných opisov, plno metaforických klišé a neoriginálnych vetných omáčok na úrovni priemerného stredoškoláka. Aj tých sotva dvesto strán, ktoré kniha ponúka by som s pokojom v srdci skresala na polovicu. Dej je v prvých cca troch štvrtinách v podstate o ničom, vskutku len opis na opis. Koniec je už o niečo lepší, hoci literárne tiež žiadna sláva.
Ak by som ale mala hodnotiť námet a pozadie skutočných udalostí, na ktorých je dielo založené, znela by moja recenzia už pozitívnejšie. Isteže je zamysleniahodný spôsob, akým si autor pravdepodobne pozmenil fakty, ale pravda je, že nikto z nás nepozná tú skutočnú pravdu a zrejme sa ju ani nikdy nedozvieme. Oceňujem však poukázanie na problematiku Nemcov v ranej staronovej republike, ako aj predstavenie Habermana a jeho života, nech za jeho vraždou stojí ktokoľvek.
Ako sa vyjadril samotný Urban: zločiny nepáchajú Česi ani Nemci, ale konkrétni zločinci.
Výnimočná kniha zo sekcie skutočných príbehov. Popravde, trochu ma mrzí, že nie je medzi čitateľskou verejnosťou veľmi známa, určite by si zaslúžila viac našej pozornosti. Štýl, akým je napísaná je svieži a miestami podčiarknutý autorovým svojským humorom. Ide v podstate o zbierku príhod a skúseností (či už veselších alebo pochmúrnejších) obyčajnej americkej rodiny, ktorá po prežití tragickej udalosti vycestovala do Kene, kde zmenila život tisíckam detí, ktorým dala šancu na lepšiu budúcnosť. Kniha je dynamická, mimoriadne inšpiratívna a autorove postrehy zachytávajú exotickú africkú atmosféru veľmi pútavo.
Jedinečnosť knihe dodáva aj fakt, že súčasťou príbehu sa teoreticky môžeme stať aj my, či už finančnou podporou, alebo modlitbou za projekty zamerané na pomoc najchudobnejším, ktoré prebiehajú v rôznych oblastiach Afriky /sveta/.
"Nepotrebujete zvláštny talent, špeciálny výcvik, nemusíte ani počuť volanie zhora, aby ste začali svoj príbeh...Pozrite sa na ľudí v núdzi okolo vás. Začujete plač. Prijmite dar sĺz. A urobte akúkoľvek maličkosť..."
viac info (v angličtine):
https://www.youtube.com/watch?v=9pLQnizF5g4
http://kenyakidscan.org/