dzejnyka komentáře u knih
Fullove ilustrácie milujem, a preto aj vo svojom veku často siaham po takýchto kultových záležitostiach, hoci ich obsah som už intelektuálne prerástla (alebo sa v to aspoň odvažujem dúfať).
Dvojka bola super ... o trojke to už povedať nemôžem.
Úžasná kniha, zábavná a svojím spôsobom revolučná. Nik pred Pišťankom nebol tak priamočiary v štýle a vyjadrovaní. Mnohí mu vyčítali priveľa takzvaných vulgarizmov, ale len s nimi to bolo autentické a šťavnaté. (A vôbec, kto si osobuje právo určiť, ktoré slovo je vulgárne a ktoré nie?)
Neználek, to je krásne :-)) V mojich spomienkach sa volá Nevedko :-)
Nemôžem povedať, že by sa mi nepáčila vôbec, pravdou však je, že z celej sedmičky sa mi páčila najmenej. Chcelo by to ubrať rozsah a pár zbytočných pasáží.
Myslím, že Halina má aj lepšie knihy, miestami som pri čítaní tejto mala pocit, že vykráda sama seba.
Jeden z najjagavejších a najcennejších klenotov slovenskej detskej literatúry. Dobšinského texty sú doplnené nezabudnuteľnými ilustráciami Ľudovíta Fullu.
Táto kniha asi mala ambíciu byť vtipnejšou, než v skutočnosti bola.
Kniha bola napísaná už v roku 1940 a pôvodne mala vyjsť až po smrti Agathy Christie, no autorka zmenila názor a tak bola (s veľkým úspechom) publikovaná "už" v r. 1975.
Odsun uverejnenia posledného prípadu umožnil vznik ďalším skvelým "herculovkám", čomu sa osobne veľmi teším.
Neodolám žiadnej knihe s tematikou mojej milovanej Štiavnice. Táto vyšla už dávno - asi 30 rokov dozadu - a je zaujímavé porovnávať, koľko sa toho odvtedy v tomto prekrásnom banskom mestečku zmenilo. Našťastie.
Trochu ma prekvapuje vysoký počet negatívnych hodnotení - aj keď samozrejme každý má právo na svoj názor, to je bez debaty. Ja som Babičku čítala asi 2x (ešte na škole), ale nemôžem povedať, že by som nejako trpela. Už som mala v rukách aj horšie knihy, táto sa mi videla vcelku OK.
Pri spomienke na túto knihu sa musím smiať. Kapitola o Modrofúzovi by mohla ašpirovať na "Thrillery pani husi" alebo niečo podobné. Keby ma v detstve strašili touto "rozprávkovou" postavou, asi by som bola bez odvrávania jedla aj cviklu (alebo dokonca dukátové buchtičky). Našťastie rodičia to asi nečítali.
V slovenčine vyšli ešte pred rokmi dve knihy v jednej (Vražda v kostole, Naposledy mala oblečené). Autorov štýl a humor si ma okamžite získali. Dúfam, že ostatné jeho knihy sú rovnako dobré, lebo si plánujem na dlhé zimné večery nejaké zohnať :-)
Presne si pamätám, v ktorom meste a obchode som si ju kúpila ako decko pred neuveriteľnými 22 rokmi. Vraciam sa k nej dodnes. Aspoň 2x každý rok :-)
Hana Zelinová dokáže narábať s psychologickou sondou do vnútra svojich postáv bravúrne. Analyzuje, ale nenudí; rozcitlivie, ale neubližuje. Pohnuté osudy ženských hrdiniek týchto noviel sú trochu smutným, ale príjemným čítaním ... teda aspoň pokiaľ máte Hanku radi.
Firma, v ktorej pracujem, finančne podporila vydanie tejto knihy, tak ma šéf vyslal na krst, kam sme boli pozvaní. Bola to jedna z mojich najmilších pracovných povinností. Pán Urban je neskutočne charizmatický človek, ktorý dokáže hovoriť o svojej práci, tvorbe a živote zanietene a zaujímavo. Obe jeho knižky sú veľmi pútavé a určené skutočne pre každý vek. Kamenná žena obsahuje povesti z oblasti Hontu a musím povedať, že aj ja som sa dozvedela veľa nového - napriek tomu, že tu už niekoľko rokov žijem. Verím, že bude nasledovať ďalšia knižka, už teraz sa na ňu teším :-)
Zaujímavé recepty, možno niekedy po nejakom siahnem. Avšak, pán Pišťanek, tá story so Sacherovou tortou sa mi nezdá - až príliš mi to pripomína mladého Thurzu na skusoch v Benátkach. Ale nebojte, to ostane medzi nami :-)
V súčasnosti je to pre mňa len taká čitateľská jednohubka na rozšírenie obzoru, ale v čase mečiarizmu (o ktorom nik presne nevedel, kedy skončí) to bola určite hustá kniha.
Nik iný nedokáže vo svojich dielach tak úžasne vykresliť spoločenský suterén. Mladý Dônč a Muzika sú v mojich očiach kultové diela. (Na rovnomenný film sa pokúsim čím najrýchlejšie zabudnúť).