E.T.007 komentáře u knih

Po knihe Traja kamaráti, ktorá ma uchvátila, som sa rozhodla siahnuť po ďalšom diele od Remarguea a... NEĽUTUJEM.

Opäť nádherný príbeh plný krásnych myšlienok, ktorý aj po šesťdesiatich rokoch od svojho vydania dokáže zaujať čitateľov, ktorí v čase jeho vydania ešte ani neboli na svete - mňa teda určite. A to by som si ešte pred nejakým časom povedala: Určite nebudem čítať takú starú vykopávku.

Teraz môžem s čistým svedomím povedať: Som rada, že som po nej siahla. Našla som totiž nádherný klenot. Odporúčam!

Brutálne silný a neskutočne krásny príbeh, ktorý vo mne rezonoval ešte pár dní po prečítaní. A ten koniec ma úplne zložil - do poslednej chvíle som dúfala, že si to Will rozmyslí. Nerozmyslel si to a mne slzy tiekli potokom.

Wow! Tak toto bola teda poriadna jazda. Príbeh ma úplne pohltil. Bolo to napínavé, častokrát mrazivé a neraz desivé. A ten koniec... No doriti, to som fakt nečakala. Ešte raz wow! Odporúčam.

Opäť jedna z kníh povinnej literatúry, ktorá stojí za prečítanie. Nie som z nej úplne namäkko, ale páčila sa mi. Je to taký trošku zvláštny príbeh, ktorý je popretkávaný viacerými peknými myšlienkami. Tak sa nenechajte odradiť tým odpudzujúcim slovom POVINNÁ literatúra. :)

Kto by to bol povedal, že nejaká kniha z povinnej literatúry, ktorá bola navyše napísaná už tak dávno, môže byť taká... SKVELÁ.

Akože fakt, bavilo ma to čítať. Je to nádherný, neskutočne silný príbeh s množstvom krásnych myšlienok, ktorý vo mne silno zarezonoval. Rozhodne odporúčam!

V zahraničnej literatúre sa tento príbeh pomerne často spomína - hrdinovia ho väčšinou čítajú už po xy-krát a vzdychajú nad vzťahom Heathcliffa a Kataríny, nuž som si povedala, že si ho prečítam aj ja.
A... nebolo to zlé, ale ani ma to ktovieako nechytilo za srdce. Vôbec som nepochopila to nadšenie. Neprišlo mi to ničím výnimočné. Proste taký obyčajný priemer.

Dojímavý príbeh s nejednou peknou myšlienkou. Ale nerozomlelo ma to tak, ako som vzhľadom na ťaživú tému čakala. Plus pár zdĺhavejších pasáží. Preto len štyri hviezdičky.

Brutálne dobrý príbeh! Silný, nádherný, surový. Autorka ho spracovala vskutku bravúrne. Veľmi reálne vykreslila rodinné vzťahy, ktoré väčšinou nie sú dokonalé - či už ide o manželov, ktorí riešia každodenné starosti, rozdielne názory a manželskú krízu, alebo o vzťahy rodič-dieťa, kde jedno dieťa je milované a druhé ignorované.

Okrem toho veľmi presne zachytila ľudskú povahu i podstatu našej ľudskosti. Akí vieme byť empatickí, ako dokážeme pomáhať a súcitiť, no len do chvíle, kým si nemusíme vybrať - ja či ten druhý?
Vtedy sa naša ľudskosť i láska k blížnemu kamsi vytratí a prebudí sa v nás prirodzený pud sebazáchovy. Lebo keď nejde o život, nejde o nič, že? Keď nám však na krk začne dýchať smrť, až vtedy sa ukáže, akí v skutočnosti sme.
V takých chvíľach len málokto dokáže uprednostniť cudzie dobro pred vlastným, cudzí život pred svojím. Takže klobúk dolu pred všetkými záchranármi a statočnými ľuďmi, ktorí nezištne riskujú svoj život, aby napríklad z horiaceho domu či zo sutín po zemetrasení vyslobodili ľudí, ktorí tam uviazli. To si vyžaduje riadnu odvahu a predovšetkým megadávku ľudskosti, ktorou ani v kritických chvíľach či v stave vlastného ohrozenia nič neotrasie.

Ak by to bolo možné, dala by som tejto knihe aj desať hviezdičiek. Jednoznačne odporúčam prečítať.

A dobrá rada na záver - pri čítaní majte poruke hygienické vreckovky. Verte mi, zídu sa vám.

Fajn príbeh. Síce je istým spôsobom dosť smutný, keďže obaja hlavní hrdinovia boli vlastne decká s doráňanou dušou, ale zároveň je o nádeji, že aj keď život človeka zlomí, nemusí to byť definitívny stav.

Nuda, nuda, nuda. Napriek tomu, že je kniha pomerne útla, zdala sa mi nekonečná.

Pekné, emotívne, dojímavé, smutné. Autorkin štýl písania je skvelý, číta sa to takpovediac samo.

Nádherný príbeh! Aj som sa zasmiala, aj som si poplakala... Čítať ho bol pre mňa príjemný zážitok - verím, že to takto v tej psej hlavičke funguje. Lebo pri svojej štvornohej priateľke mám neraz pocit, že jej v hlavičke kadečo víri a že keby vedela rozprávať, tak by sme si parádne pokecali.
Niekedy z jej neverbálnych prejavov usudzujem, čo sa v jej mysli odohráva, a tak s ňou slovne veselo komunikujem a ona mi odpovedá svojím vlastným spôsobom - vrtením chvosta, brechaním, nedočkavým kňučaním, keď sa teší na výlet a zdá sa jej, že sa príliš dlho balím, lebo veď ona má bačkorky obuté, kabát si tiež nikdy nevyzlieka, tak je vychystaná za sekundu, no nie? Alebo keď jej dohováram, že niečo robiť nesmie, tak odvracia pohľad a neraz i celú hlavu, lebo sa jej najskôr nechce počúvať výčitky...
Sú to proste úžasné stvorenia, ktoré dokážu milovať absolútne nezištne.

Napriek do očí bijúcej podobnosti s Hypotézou lásky ma to bavilo čítať. Vlastne sa mi to zdalo o trošku lepšie než Hypotéza. Bolo to také pružnejšie, iskrivejšie. Za mňa teda plný počet hviezd.

Kniha sa napriek ťaživej téme, ktorú autorka do príbehu zakomponovala, čítala veľmi dobre. Lilina minulosť, ktorú zachytávali jej denníky, ma bavila o čosi viac než súčasnosť – aspoň, kým sa na scéne nezjavil Atlas. Rylovi som akosi nedokázala prísť na chuť – nebol mi ktovieako sympatický už od ich prvého stretnutia na streche, a keď Lily povedal svoju holú pravdu: „Chcem ťa pretiahnuť.“, ešte viac v mojich očiach klesol. A chcela by som navyše vidieť takého špičkového doktora, ako žobre o sex. Cha-cha.

A práve za Ryla strhávam jednu hviezdu.
Lebo nielenže mi nebol sympatický, ale vôbec nič som jeho postave neverila. Muž, ktorý preferuje jednorazovky, nechce vzťah, nikdy sa nechce oženiť a nikdy nechce mať deti, sa zrazu zmení o stoosemdesiat stupňoch a nielenže chce vzťah, ale onedlho vhupne do manželstva a je celý hotový z dieťaťa? Tomu skrátka neverím.

Samozrejme, to je už chyba na strane autorky – mohla Ryla vykresliť ako normálneho chlapa, ktorý v sebe nosí temnotu. Príbeh by nestratil na svojej hodnote len preto, lebo by to, ako strašne sa do Lily akože zamiloval, nebolo až také presladené. Podľa mňa by mu to skôr na hodnote pridalo.

Táto kniha sa mi páčila o trošku viac než Začať znova, no nenadchla ma a vôbec by som nemala problém vrátiť ju do knižnice nedočítanú. Každý predsa vie, ako sa to skončí, takže nie je problém seknúť s tým napríklad v polovici.

Dawn a Spencer - hlavne Spencer - mi boli sympatickejší než Allie a Kaden, hoci Dawn mi niekedy poriadne liezla na nervy, keď sa neustále nechávala ovplyvňovať minulosťou a všetko okolo jej bývalého ju vyvádzalo z rovnováhy. Síce sa také pocity dali pochopiť, no podľa mňa jej reakcie boli dosť prehnané - a to bolo otravné. Áno, aj tu sa našli pasáže, pri ktorých som gúľala očami a nešťastne vzdychala.

Dej bol miestami zbytočne naťahovaný a autorka si opäť neodpustila akože zamotávať príbeh umelo vytvorenými nezmyselnými nedorozumeniami a tajnostkárstvom okolo minulosti oboch hlavných hrdinov. Akoby sme aj tak nevedeli, kam to celé povedie - k šialenej romantike.
Ale keď vidím to vysoké hodnotenie, tak na väčšinu čitateliek to asi zaberá...

Úžasná knižočka!
K jej prečítaniu ma inšpirovala kniha Nedokonalá dokonalosť, v ktorej je spomenutá a autorka ju prostredníctvom hlavnej hrdinky označila za vynikajúcu - inak by som sa k nej zrejme nikdy nedostala, lebo asi by ma nelákalo čítať o nejakej čajke.
No som rada, že som po nej siahla. Príbeh je síce krátky, no nabitý množstvom krásnych myšlienok, ktoré stoja minimálne za zamyslenie.

" Jediný pravý zákon vedie k slobode. Všetky ostatné zákony sú falošné."

"Sme slobodní a môžeme ísť všade, kam nás ťahá naše srdce, a môžeme byť samými sebou."

ODPORÚČAM!

Námet zaujímavý, rozuzlenie suprové. Miestami sa mi to však zdalo príliš zdĺhavé, nudné - neskôr to našťastie nabralo spád. Dosť ma otravovali tie vzdychačkové scény, ktorých tam bolo požehnane (bohužiaľ, na úkor kvality samotného príbehu). Nemám nič proti šteklivým pasážam, ale ak sa skoro všetko vždy končí nimi a opisujú sa na každej tretej strane ďalšie dve-tri strany, tak to mi už lezie na nervy a stráca to pre mňa tú potrebnú iskrivosť.

Margo bola fakt bláznivá, miestami to až hraničilo s nereálnosťou - len veľmi ťažko si viem predstaviť, že by sa niekto naozaj takto správal -, ale čítalo sa to dobre. Pobavilo ma to. A záver... taký som veru nečakala.

Veľmi dojímavý príbeh... Niekedy ma pri jeho čítaní až bolelo pri srdci. Alice bola bojovníčka a bolo obdivuhodné, ako odhodlane si napriek svojej chorobe šla za svojím snom a pokúšala sa splniť si ho. A hoci sa nedožila vysokého veku, svoj život prežila naplno a každý jeden deň využila na maximum.

"Ale dnešok je dôležitejší ako zajtrajšok."

Možno práve táto veta je kľúčom k zmysluplne prežitému životu. Užiť si každý jeden deň, ako keby bol náš posledný. Lebo dnes sme tu, ale zajtra...

Končím a vraciam do knižnice nedočítanú. Zápletka je doslova o ničom a na tú kopu sexuálnych scén zvedavá fakt nie som. To si radšej osobne zasexujem.