eenka komentáře u knih

Agátku máme radi všetci v rodine. Čítali sme od nej veľmi veľa detektívok. Ani si už nepamätám čo všetko. Táto knižka má však pre mňa jedno veľké čaro - sentimentálne na ňu spomínam, pretože je to kniha, ktorú sme si čítali na striedačku so sestrou nahlas a skúšali sme, ktorá z nás príde prvá na to kto je vrah - iba raz sa mi to podarilo! Uplynulo už veľa rokov, no Agátke sme ostali verné obe. Dobré čítanie - super oddychovka.

Kniha mimoriadne obľúbená mojou dcérou - čítavala som jej pred spaním a po treťom raze som už mala chuť knihu stratiť. Ale pre jej detskú dušu bola pokladom - výborná detská kniha

Krásna knižôčka, lepšia ako film - mala som to šťastie, že som najskôr čítala knihu.

Nuž začínala som to čítať snáď 10-krát, ale nepodarilo sa mi to. Po rokoch moja dcéra (najsčítanejší človek akého poznám) ma vytiahla na to do divadla a zážitok neuveriteľný. Niečo tak dobré som nevidela. Iste to bolo aj skvelým hereckým obsadením, ale vďaka tomu, že som videla postavy neplietli sa mi ako v knihe - celé to tým pádom dávalo veľký zmysel. A teda si myslím, že kniha je určite geniálna, ale nie každý to pochopí

Proste klasika. Čítala som to ako dieťa a dodnes mám pred očami hororový sen, ktorý som ,,absolvovala" práve v čase čítania tejto knihy. Teda určite je to horor - no len dnes už asi pre ľudí nie je pitie krvi tak hrôzostrašné ...

Keďže som potrebovala trochu odľahčenia (po knihách z koncentrákov) siahla som po tejto. Ako vždy ma autorka nesklamala - príbeh zo života (dokonca toho môjho) úžasne včlenené vnútorné myšlienky postáv - keďže som si tým prešla viem, že práve niečo také sa v hlave dotknutých odohráva. A keďže človek vie, že ide o oddychovku tak aj nepravdepodobný mega šťastný koniec očakáva. Posolstvom, ale ostáva, že aj keď v živote to naozaj nejde tak rýchlo, tak aj tak sa nakoniec karta otočí a všetko zlé je vždy nakoniec na niečo dobré.

Dobrá kniha. Mne trochu vadilo preskakovanie v dobe pred koncentrákom a v koncentráku. A aj záver bol taký trochu divný - teda pre mňa.... Ale prečítala som ju jedným dychom v priebehu jedného dňa

Neviem prečo, ale raz za čas mám chuť prečítať si niečo práve z obdobia holokaustu. Túto knihu som zvládla za dva dni. Je to silný príbeh. Tak ako píšu ostatní, začiatok mi pripadal rozťahaný možno zbytočne detailný, no po prečítaní som pochopila, že to malo svoj význam. Ak sa dá o knihe s touto tematikou povedať že je dobrá, tak o tejto to určite platí.

No toto je pre mňa výnimočná kniha. A aj keď sa možno budete smiať, práve táto kniha ma naučila čítať. Keď som mala asi 12 rokov (a čítanie ma teda nebavilo) pri dávaní tohto filmu v TV moja mama - mega čitateľka vyhlásila, že teda túto knihu nedokázala dočítať. A ja jej na to, že čo mi dá, keď to prečítam - sľúbila mi 50 Kčs. No a ja som sa pustila do čítania - za dva dni som knihu zhltla a potom ešte asi dvakrát - neuveriteľne sa mi páčila. Dostala som tých 50 Kčs, ale hlavne som od vtedy začala čítať všetko čo mi vošlo pod ruky.
Príbeh Pavku bol silný a aj keď iste išlo aj o propagandu, myslím že boli a aj sú ľudia, ktorí sú pre svoje presvedčenie položiť aj život. Či je to presvedčenie správne alebo nesprávne je vždy diskutabilné... Podstata socializmu resp. komunizmu je v podstate totožná s náboženstvom. Pretavenie do reality však vždy a za každých okolností stroskotá na ľudskej prirodzenosti - chamtivosti, lakomosti, boji o moc atď. Nuž ale to už je o filozofovaní. Z knihy však pre mňa pochádza citát môjho života a často ho teraz aj maturanti používajú na oznámeniach bez toho aby vedeli odkiaľ je: ,, Najdrahšie čo človek má je život. Dostane ho iba raz a mal by ho prežiť tak, aby ho nepálila hanba za ničotnú a malichernú minulosť ... "

Nuž knihu som čítala pred mnohými rokmi, dodnes z nej mám hrozný pocit - ale to preto o čom tá kniha vlastne je. vtedy ešte ako mladá žaba som o koncentrákoch veľa nevedela ani sa o ne nezaujímala. Po prečítaní knihy som zostala ako obarená a prestala som čítať knihy, ktoré napísal Remarque ( nemám rada smutné konce). To však nič nemení na tom, že kniha je tou, čo zanechala vo mne stopu do dnes a to je hádam viac aj 30 rokov čo som ju čítala. A možno práve vďaka tejto knihe som sa o tému holokaustu a koncentračných táborov začala zaujímať viac. A keď som navštívila poľský Oswiencim, príbeh sa mi vrátil. A napriek snahe nedokážem pochopiť ako bolo možné dopustiť takéto hrôzy. Fiktívny príbeh s reálnym základom - čítate s hrôzou a predsa neviete prestať. Ja by som túto knihu zaradila tiež medzi povinné čítanie stredoškolákov - ide tému a o niečo čo sa nesmie zopakovať a mladá generácia by sa o tom mala dozvedieť, aby história bola varovaním do budúcnosti.

knihu som čítala 2 x, raz ako dieťa a minulý rok v rámci dovolenkového čítania deťom - mimochodom vytvorili sme si rituál, že na dovolenke namiesto TV deťom čítam - teraz sa toho automaticky domáhajú a to aj 20 -ročná dcéra ☺. Ale späť ku knihe ako dieťa som sa vžívala do pocitov Ivka, dnes zas do jeho matky. Príbeh smutný, ale reálny má čo povedať... bojím sa, aby to znovu nezačala byť realita života obyčajných ľudí, ktorí drú na iných len za cenu prežitia