Evaho73 komentáře u knih
Moja prvá kingovka a pocity ?
Zmiešané...
Zhruba dve tretiny knihy boli fascinujúce, vychutnávala som si sympatického hlavného hrdinu i ostatné slušne vyprofilované postavy. Výborné opisy prostredia spolu s opismi aktuálneho politického alebo kultúrného diania v USA ma postupne vtiahli do deja a zo začiatku tvorili i slušnú kulisu pozvoľne rozvíjajúcim sa udalostiam okolo hlavného hrdinu. Páčil sa mi nápad zakomponovať do jednotlivých dejových línií jeho psychotronické schopností, vďaka ktorým som sa často ocitla i v jeho "mŕtvej zóne".
Potom nastal zlom. Rozsiahle opisy a rozvíjajúce sa udalosti ohľadom politického diania ma začali nudiť a k dočítaniu knihy som sa musela nutiť.
Ospravedlňujem sa všetkým "king" pozitívnym čitateľom, ale tejto knihe mi svedomie nedovolí dať plný počet bodov a u mňa je to iba za slušnú 3.
Príbeh na motívy života biblického proroka Ozeáša, ktorý si vzal za manželku cudzoložnicu Gomer.
Veľmi oceňujem toto literárne stvárnenie, i keď v skutočnom živote je takáto veľká láska, trpezlivosť a obeta skôr vzácnosť ako realita.
Zaujalo ma aj westernové pozadie príbehu z čias osídlovania Ameriky, kde som v konaní niektorých postáv nachádzala ďalšie nemenej ušlachtilé ľudské vlastností - ochotu vzájomne si pomáhať, podeliť sa o svoj majetok, nikoho neodsudzovať alebo schopnosť odpúšťať.
Prvoplánovo príbeh vyznieva ako veľké klišé, ale kto chce nájde v ňom veľa životne dôležitých posolstiev.
(SPOILER) Nie som odborníčka na thrillery, ale po ich prečítaní sa riadim svojimi bezprostrednými pocitmi, a pri tomto príbehu mi to všetko prišlo až prilíš "pritiahnuté za vlasy".
Som zástancom skôr reálnejších príbehov, aj keď možno nie sú tak prehnane vyšpičkované do extrémov, ale pripadajú mi uveriteľnejšie.
Tu som si pri čítaní stále kládla otázky typu: "Akú prácu asi vykonávala, aby dokázala uživiť rodinu a financovať tie roky na úteku, zmeny identít, čo si reálne neviem dosť dobré predstaviť aj keď tam bolo akože to dedičstvo... Kde brala čas popri tom všetkom na strelnicu, beh, nočné nácviky.... Ona snáď nebola ani človek !?
Za mňa úplne nereálna síce napínavá, ale uznávam celkom čitateľský atraktívna rozprávka pre dospelákov.
Nezlomný.
Veľmi výstižný názov útlej knižôčky obsahujúcej veľmi kruté a znepokojujúce svedectvo.
Silná výpoveď človeka, ktorý sa dostal zo dna, odkiaľ zvyčajne niet návratu, aby mohol pomáhať podobným osudom stíhaným deťom.
Deti z Kene vyrastajúce na ulici, ktorá je ich spálňou aj záchodom zároveň...
Útek od hladu, zimy, samoty, poníženia, akéjkoľvek beznádeje im poskytuje fľaštička lepidla...
Kruté pravidlá, na základe ktorých zažívajú šikanu od polície, úradov, ale hlavne od svojich vrstovníkov z ulice...
Vzdávam hold všetkým, ktorí pomáhajú týmto deťom !!!
Čo má na tejto sérii fascinuje?
Amiši a ich životný štýl, útržky ktorého nám autorka postupne v jednotlivých dieloch servíruje.
Začínam si však myslieť, že sa jej to pomaly začína zvrhávať, lebo Amiši v jej podaní sú sami násilnici, uchyláci, vraždiace monštrá a incest, podvody, zapieranie aj klamstvá sú pre nich bežným javom....
Začínam byť trochu otrávená !!!
Teraz som asi urobila chybu, že som si tento diel prečítala veľmi skoro po prečítaní toho predošlého.
Opäť kvalitné spracovanie detektívnej zápletky a historického príbehu s originálnou témou škótskych vysťahovalcov do Kanady s nádychom tajomnosti a mystiky.
Veľmi sa mi páčilo vykreslenie psychologického charakteru hlavného hrdinu a myšlienka prepojenia historickej linky prostredníctvom snov a denníkov.
Fascinujúce opisy prostredia a celkovej atmosféry ma úplne pohltili a tak som si opäť vychutnávala jeden skvelý čitateľský zážitok.
Úžasné, síce detský naivne, ale pritom veľmi úderné dielo, ktoré poskytuje zaujímavý pohľad na holokaust očami dvoch deväťročných chlapcov.
Páčilo sa mi, ako autor zachytil úprimnú detskú nevedomosť, ktorá v kontraste s mojimi poznatkami vo mne vyvolávala nové pocity a emócie. V knihe nemajú priestor zložité popisy histórickych udalostí, ale z každej kapitoly cítiť napätie, zlo a neprávosť.
Okrajovo boli zachytené aj názory a postoje nacistických vojakov a ich rodinných príslušníkov na vtedajšiu situáciu, ktoré sa často nezhodovali s ich konaním.
Nakoniec iba dodávam, kde sa na túto knihu hrabe napríklad také tematický podobné Pomaľované vtáča so všetkými svojimi perverznosťami.
Pozoruhodná kniha, ktorá ma uchvátila nielen svojim obsahom, ale aj spracovaním.
Kniha Dieťa číslo 44 je viacrozmerné literárne dielo, ktoré je možno vnímať ako spoločenský román, psychologickú drámu alebo aj detektívku.
Rusko v 50. rokoch bolo živnou pôdou na rôznorodé udalostí - bolo to obdobie prenasledovania, strachu, krutostí, nedôvery, zvratov, ale i nádejí a sklamaní, prekvapení alebo intríg, ale predovšetkým krutých a podlých zrád…
Autor toto všetko dômyselne využil a napísal kvalitný román na pozadí reálnych skutočností. Hlavne tento prvok dodal knihe ten najväčší punc kvality.
Román nie je iba dokumentárnym záberom zo života v období stalinizmu a po ňom, ale predovšetkým obsahuje hlavnú detektívnu líniu, pre ktorej spracovanie sa autor motivoval skutočným sériovym vrahom.
Príbeh mal napätie, nejednoznačnosť, pochybnosti, ale hlavne dokonale vyprofilovaného hlavného hrdinu, ktorý sa neustále konfrontoval či už sám so sebou, režimom alebo celým okolím.
Všetky tieto kladné stránky knihy ma nútili ponocovať a čítať.
Nakoniec musím túto knihu iba odporúčiť ako kvalitné "čítaníčko" a už sa teším, že si pozriem aj jej filmovú verziu.
Nie je to román iba o rasizme, diskriminácii, zlobe, nenávisti, pomstychtivosti, ľudskej hlúposti.........ale hlavne o ODVAHE, PRIATEĽSTVE, LÁSKE, MÚDROSTI, OBETAVOSTI, SÚDRŽNOSTI.......
Jednoznačne odporúčam prečítať !!! ⭐⭐⭐⭐⭐
Šťastně až navěky je dojemný a zábavný román, ktorý v sebe spája romantiku, humor a hlboké emocionálne témy. Autorka tu s citom vykresľuje príbeh dvoch ľudí, ktorí sa stretávajú v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste. Ich cesty sú plné prekážok, ktoré musia prekonať, aby mohli byť spolu. Zaujal ma spôsob, ako je tu humor prepojený s vážnymi témami, ako je strata, smútok alebo hľadanie vlastnej identity. Práve tento aspekt dokázal u mňa povýšiť túto knihu na trochu vyššiu úroveň oproti žánrovo podobným.
Predchádzajúca kniha "Kosti v srdci", ktorú som od Colleen Hoover čítala sa mi páčila. V knihe "Příliš pozdě" sa autorka pokúša priniesť napätie a emocionálnu hĺbku, no mne tu chýbala originálnosť a konzistencia príbehu. Dej pôsobí miestami preplnene a chaoticky, ako keby sa autorka snažila naraz pokryť príliš veľa dramatických zvratov, čo znižuje ich účinok a vytvára skôr pocit umelého napätia než prirodzeného vývoja. Postavy sú ploché a chýba im hĺbka, čo spôsobuje, že ich konanie sa niekedy zdá nelogické alebo nútené a ja som sa k nim nevedela citovo priblížiť. Dialógy sú veľakrát nepresvedčivé, miestami až klišé, čo narúša autentickosť atmosféry. Celkovo ma kniha "Příliš pozdě" sklamala, pretože aj napriek zaujímavému námetu mi nedokázala priniesť pútavé a súdržné čítanie.
Svedomie mi v tomto prípade nedovolí dať viac ako 2*.
Kniha „Nedotýkej se mě“ od Laury Kneidl je new adult román, ktorý sa zameriava na hlavnú postavu Sage a jej boj s psychickou traumou. Príbeh sa realisticky a citlivo venuje témam ako sebaprijatie, emocionálne uzdravenie a vzťahy. Autorka zobrazuje hlbokú psychologickú cestu hlavnej hrdinky, pričom jej trauma je spracovaná empaticky a s rešpektom. Hoci sa dej miestami vyvíja pomalšie a romantická línia je predvídateľná, celkové emocionálne prepojenie s čitateľom a silné postavy robia z knihy uspokojivý príspevok do toihto žánru.
(SPOILER) Ďalši historický román z obdobia druhej svetovej vojny zaoberajúci sa osudom jedenásťročnej Beatrix Thompson, ktorá je počas vojny poslaná z Londýna do Ameriky, aby unikla nebezpečenstvu nacistických náletov. Uprostred chaosu nájde nový domov u bohatšej americkej rodiny, kde vyrastá počas vojny. Beatrix sa tak ocitá rozpoltená medzi dvoma svetmi – tým, ktorý musela opustiť, a novým životom, ktorý si začína budovať v Amerike.
Autorke sa podarilo zachytiť emocionálnu cestu mladej dievčiny, ktorá sa snaží nájsť svoje miesto vo svete zmietaného konfliktmi. Ponúka nám hlboký pohľad do života postáv, ktoré sa musia vyrovnať nielen s vojnou, ale aj s vlastnými vnútornými bojmi a zmenami, ktoré prichádzajú s dospievaním a odlúčením od rodiny. Kniha je celkom prepracovaná nielen emocionálne, ale aj historicky, čím vytvára autentický obraz doby. Román "Dva brehy oceánu" nie je len príbehom o vojne, ale aj o sile rodiny, priateľstva a o tom, ako sa človek prispôsobuje novým okolnostiam. Čitatelia, ktorí majú radi historické romány plné emócií a silných postáv, si túto knihu určite zamilujú.
Pútavý román prerozpráva príbeh dvoch ľudí, ktorých životy sa prelínajú počas troch desaťročí. Všetko sa začína na lavičke, kde sa stretnú Cat a Sam. Okamžite medzi nimi preskočí iskra, no ich cesty sa čoskoro rozdelia. Osud ich však aj naďalej spája a stretávajú sa v rôznych fázach svojho života. Príbeh je rozprávaný z pohľadu oboch protagonistov, pričom sa striedajú kapitoly z Catinho a Samovho uhla pohľadu. To umožňuje čitateľovi hlbšie spoznať myšlienky a pocity oboch postáv a pochopiť ich motiváciu. Dej románu je plný nečakaných zvratov a prekvapení, ktoré udržiavajú čitateľa v napätí až do konca. Zároveň je to príbeh plný emócií – lásky, straty, nádeje a smútku.
Osobne som sa trochu nudila. Bol tam pokus o humor, ale mňa tieto scény príliš nerozosmiali. Zápletka tiež nebola originálna, čo mi nevadí v prípade, keď ma spracovanie záujme. V prípade tejto knihy povestná chémia medzi mnou a príbehom nezafungovala a moje konečne hodnotenie je obligatne neurazí, nenadchne...
Odkladám do police s názvom raz stačilo.
Veľmi jednoduchý príbeh o živote v malom meste a rodinnej súdržnosti.
Trochu mi to pripomenulo mladosť, lebo práve obdobné romantické príbehy som obľubovala.
Kniha Dejiny lásky je svojou osobitou formou spracovania určená skôr pre náročnejších čitateľov.
Obyčajne si podobné knihy vychutnávam, ale v tomto prípade prelínanie rôznych prvkov, postáv, štýlov rozprávania alebo časových línii zapôsobilo na mňa prekombinovane a často som strácala orientáciu hlavne vo vzťahoch medzi postavami.
Inak je to román o nezabudnuteľnej láske, o rodine, priateľstve, o hľadaní, ale i o utrpení, či dokonca holokauste....
Pre autorov je už veľmi ťažké nájsť neotrelú tému, prípadne ju spracovať jedinečným spôsobom tak, aby zaujala čitateľov.
Autorke Oyinkan Braithwaite sa príbeh dvoch sestier celkom podaril, ale k čitateľskej dokonalosti mne osobne chýbali ešte minimálne dva stupne.
Absentovali mi tu opisy atraktívneho Lagosu najväčšieho mesta v Nigérii a jedného z najväčších miest Afriky. Pokiaľ by sa autorka viac pohrála s opisom atmosféry prostredia, prípadne mentality tamojších obyvateľov, príbeh by na mňa zapôsobil oveľa efektívnejšie.
Takisto opisy konania a pohnútok oboch sestier by si zaslúžili trochu viac priestoru.
Napriek tomu, ma kniha zaujala svojskou originalitou.
Fúha!!! Veľmi zvláštna kniha, ktorú ešte trochu predýchavam...
SPOILER
Rozprávanie o osudoch troch hlavných hrdinov - klonov predurčených k dárcovstvu orgánov, bolo podávané monotónne a bez emócii.
Zo začiatku som mala pocit, akoby rozprávanie bolo iba o bezstarostnom živote študentov v škole, ktorá má svoje zvláštne pravidlá. Postupne sa však síce náznakovo odhaľujú skutočnosti, ktoré predúrčujú ich osudy vedúce k jedinej istote ľudského bytia, a to k smrti. Najdesivejšie na tomto príbehu je tá skutočnosť, že klony boli vychovávané iba k tomu, aby zomierali pre záchranu iných. Mali to byť bytosti predurčené svojmu poslaniu - bez emócií, neschopné lásky.
Niekde však nastala chyba a...
Neopúšťa ma je príbeh o láske – priateľskej, mileneckej, ale v prvom rade o láske obetavej.
Donútil ma premýšlať o podstate ľudskej bytosti, o jej existenčných otázkach v čase a podmienkach, keď si viac ako ostatní uvedomuje, čo ju na konci života čaká.
Pri čítaní Hordubala som si spomenula na moju starú mamu, ktorá mi rozprávala o veľmi podobnom skutočnom príbehu približne z doby, kedy bola napísaná aj táto novela. Jediný rozdiel bol, že príbeh starej mamy neskončil vraždou, ale prirodzenou smrťou navrátileho Amerikána, ktorej predchádzalo podlomené zdravie v dôsledku ťažkej lopoty a určite mu neprospela ani nevera, či odcudzenia vlastnej ženy.
Karel Čapek rovnako napísal túto psychologickú drámu na základe skutočnej udalosti, kde hlavný hrdina v jeho podaní vyznieva, ako slaboch s dobrým srdcom, ktorý navzdory skutočnosti v sebe potláča krutú pravdu o nevere svojej ženy.
Diléma o morálke a manželskej (ne)vernosti s vystížnou charakteristikou obyvateľov malej dediny, napísaná hlavne zo začiatku baladickým spôsobom, mi pripomenula starú dobrú a hlavne kvalitnú klasiku.