Flipper komentáře u knih

Sila knihy prevažuje nadvrchol úvahám a zamysleniam "čo by mohlo byť" prípadne "ako sa zachovať" keby sa stala apokalypsa,ktoré sú však rovnocenne príťažlivé. Ja však tú silu vnímam pri opise nesmrteľnosti ľudského zmýšľania (a často nesprávneho), ktorým (bohužiaľ) neotrasie žiadna katastrofa. Stretneme sa s načrtnutím feudálno-militantného rozčlenenia krajiny, alebo kolónie, ktorá zotrváva pri Bohu a jeho dogmách. Voľba vedeckého pokroku je doplnená autorovým pozitívnym dúfaním, že práve toto je jediná cesta ktorou sa človek môže vybrať. Nepriamo by sa dalo povedať, že ostatné formy zmýšľania preto budú (v knihe), alebo by mali byť (v reále) vykynožené. Ukážka (aj keď trochu nadnesená) kde príroda je našim živiteľom, ale aj ničiteľom (trifidi) ak má byť vyžmýkaná a zneužitá (genetické manipulácia rastlinách) je aplikovateľná aj pre naše storočie času hnojív, "ečiek" v potravinách atď.

3 29.07.2013

Svieži vietor do práchnivých názorov na zániky rôznych zložitých spoločností ako - Západorímska ríša, Mayská ríša a podobne. Tainer má preštudované snaď asi všetko čo vyšlo v oblasti archeológie (len použitá literatúra tvorí 1/4 knihy :P ) a dedukciou odhaľuje kolapsy až do tej miery, že na konci vyvodí celkom novú definíciu kolapsu. Osobne ma nadchýnala miera takejto logickej dedukcie, vedeckého prístupu a syntézy. Model vysvetlený v tejto knihe možno potom ľahko použiť na dnešnú spoločnosť. A verte že história sa bude opakovať.

3 18.07.2013

Len Sci-fi román? Kdežééé! Poopravil by som to na Existencialistický sci-fi román, s detektívnou zápletkou z prostredia podobného aristokracie za šľachtických čias Márie Antoinetty (a aj to isto nie je úplné). Hlavne ma "príjemne potešilo" že ide o o 7 (!) knihu série a ja som ju čítal bez znalosti predošlých - a hádajte čo, vôbec som na to neprišiel. Bujold dopodrobna vysvetľuje zložité vzťahy, medzi národmi a postavy opisuje, akoby ich formulovala pre nového čitateľa. Takže nebudete o nič ukrátení, aj keď na začiatku sa prelúskať menej záživnými pasážami vyžaduje odhodlanie, akonáhle sa (asi v polovici knihy) dostanete k detektívnej zápletke, na všetko zlé sa v momente zabudne. Bujold si nelibuje v závratných sci-fi opisoch technológií a podobne, ale skvele analyzuje ľudskú dušu, hlavne priamy opis a rozmýšľanie hl. postavy je ukážkové a skvelo sa číta.

3 08.03.2013

Podať zaujímavý príbeh na základe strohého opisu faktov, bez styčného hlavného hrdinu by dokázal asi málokto. Tu však stačila samotná esencia sci-fi. Clarke jednoducho rozmýšľa v nadpozemských dimenziách. Čakám (a veľmi si prajem) na tie klonované šimpanzy, ktoré budu za človeka robiť všetky tie nudné a monotónne práce v domácnosti. :)

3 23.02.2013

Prvá vtipná poviedka "Láska a smrť na Vianoce" je skvelá - satiricky opisuje napr študentský slovensky život s pohľadu Francúza a pripravuje mu čím ďalej absurdnejšie trampóty, so spoznávania slovenských zvyklostí. Ostatok však spadá k priemernosti. Systém poviedok je vcelku podobný (až na 2, ktoré sú úplne klišé (bábika, nočný vlak)) - hlavná postava obkolesená svojim svetom, (v ktorom sa väčšinou skvele vyzná) ho predkladá čitateľovi a vykrikuje plno mien a názvov. Ostane to prakticky len pri tom, výrazné zmeny deja sa nekonajú. Spolu to vyznieva ako zmeska rozhovorov tristorakých umelcov so sveta v ktorom sa Hvorecký pohybuje. Hlbšie vyznenie z toho všetkého je podobné, akoby sme na tom večierku boli, ale vypili príliš veľa a na druhý deň sa na tieto rozhovory rozpamätávali. alebo ak chcete ďalšie prirovnanie je to ako s tým silákom čo má plno reči ako nás zbije, ale samotná bitka sa nekoná. Hvoreckého nehorázny príklon ku konzumenstvu striedavo berie lepším rozpracovaným príbehom vietor z plachiet, inokedy z čítania robí eazy nezáväznu pohodu. Psanie o sexe v jednej poviedke zásluhou tohto konzumenstva jednoducho neuspokojuje - chýba tu určité hnanie do krajnosti. To by však spoločnosť rozdelilo na dva tábory a to spisovateľ nechce. Ak by Hvorecký vystavoval svojich hrdinov do vtipných situácií (ako v prvej poviedke) zrejme by vydal aj veľmi dobrú a vtipnú knižku.

3 27.12.2012

Úžasné - veľkofotogafiové - rozumne napísané. Podobne vesmírne dobre som sa citil pri Muskovej biografii no toto nie sci-fi ale real

2 11.01.2021

Kniha ktorá sa číta akoby ste prehĺtali žiletky. Neustále spôsobuje explózie hnusu, nalieha na pridelenie pocitu či názoru, ktorý svojou formou automatického písania uvádza do zmäteného tanca brainstormingu. Pritom svojou podstatou a koncom ide o hlboko humanistický román, ktorého veľkosť len pozlatil skvelý preklad.

2 13.12.2017

I keď prednáškova forma rozvitých viet a viac než 80 rokov štrukturovanejších výskumov v sémiotike, lingvistike či neurológie dávajú Meadovým (centrální nervová sústava je prozkoumaná jen částečne s.23) úvahám punc intuitívnosti, je ukážkou poctivej logickej analýzy. Svedčí o tom i fakt, že svoje teórie nikdy knižne nevydal (zozbierané vyšli až po jeho smrti) a neustále svoje teórie spresňoval.

2 23.11.2017

Prečo v dnešnej dobe čítať 800 strán 200 rokov starého filozofa, kde sa pre celkový zážitok predpokladá znalosť Mozartových opier, divadla, gréckej kultúry a biblie? Hlavným dôvodom môže byť, že Kierkegaard svoje alter egá necháva psychologicky mikroskopicky rozoberať a rozpitvať až všetky referencie robia len kulisu človeka. Človeka estetického
(kde najviac excelujú uvodné krátke výroky) završeného Zvodcovým denníkom a človeka etického v druhej časti. Práve druhá časť začína nastoľovať filozofické otázky a smerovania neskoršieho "vybúreného" života a upúšťa od rýchlej románovej prvej časti. Ku koncu sa dotkne trefne emancipácie žien či priateľstva.
Kierkegaard si uvedomoval zbytočnosť organizovanosti náboženstva a cirkvi a aj jeho etické alter ego ho svojsky vníma, avšak nedokáže upustiť od "pravdy" v svätom písme, v ktorom je konečná neoddiskutovateľná pravda. Ak by dokázal preklenúť tento "knižný múr" (viď Nietzsche) a porozhliadať za za ním, etická časť spisu by bola určite najlepším či najcitovanejším čo napísal (takto to je Zvodcov denník).
Čitateľ v °Buď - Alebo° stráca a nachádza samého seba, konfrontuje a stotožňuje svoje postoje, ale hlavne vžíva sa do postáv.

2 11.02.2017

Inteligentné eseje. Niekedy až mudrlantské, či snobské no po rokoch nestrácajú na šarme aj keď väčšina sa odvoláva na knihy dávno minulé. Rôznorodosť je však veľká a kým pri niektorých som dostal záchvat smiechu pri iných len krútil hlavou koľko toho neviem, alebo naopak koľko toho ten Eco vie ( a že to vie aj podať).

2 11.10.2016

Abdel-Samadovo účtovanie s Mohamedom, mi štýlovo i obsahovo pripomínalo Boží blud Richarda Dawkinsa. Autor má však možno ešte celú problematiku lepšie ucelenú (keďže korán študoval), no nevyhne sa ani sarkazmu či iróni a pritom iba komentuje nekritickým pohľadom:

"Áiša obvinila Máriu, že se vyspala s jedním egyptským otrokem. Že otcem jejího dítěte není Mohamed, nýbrž onen Egypťan. Řekla o tom Mohamedovi, a ten nařídil otroka zabít. Jenže těsně před vykonáním popravy prý kat zjistil, že otrok je vykastrovaný."

Smutné však je, že toto a veľa podobného berie jedna miliarda moslimov ako svätú pravdu a odmieta Mohameda ako človeka. Tiež odmieta akúkoľvek diskusiu či kreativitu pri výklade. Koncepcia prerozprávania života Mohameda je ucelenejšia a výstižnejšia než Müllerov Islam a Islamismus a pritom sa dotýka aj dopadu na Islám ako ho chápeme dnes.

2 12.06.2016

Skvelý nápad, ktorý ale závisí od viacerých premenných:
1. Zaujímavosť otázky,
2. slalom, či brázdenie medzi vednými odvetiami, či vtipnosť karikatúr
3. relevancia odkazov či pochopenie kultúrneho "backround"-u (kto nepozná LOTR či 300 vínde naprázdno)
Naplno si užijete s celej knihy potom len pár otázok (tie však budú fakt stať zato) no neublížia ani ostatné. Dávkovať postupne :)

2 02.02.2016

Motívy všetkým častí mangy sa opakujú podľa stáleho vzorca špirála - jej oživená hororová metafora - a jej mátanie: ťažko niečo vyčítať. Autor a jeho brainstorming na variácie špirály prebehol bezchybne (v lost chapter už paroduje samého seba špirálovým lízatkom) a takisto odpudzujúca kresba, ktorá má v sebe prvky hnusu a odporu až ste zvedavý na ďalšie znetvorenie. Problémom je konzistencia deja, či jeho aplikácia do reálneho sveta. Veľmi veľa sa toho točí okolo hlavnej hrdinky, okrajovo sa spomína celá spoločnosť a reflexia špirál v nej (a ak náhodou, iná postava bude buď šialeno-posadnutá, alebo neveriaca ničomu). Celý príbeh sú vlastne útržkovité epizódy, ktoré by fungovali rovnako dobre aj samostatne, no ich syntéza je niekedy krkolomná a nestála (jeden deň prežijem najhoršiu nočnú moru môjho života - druhý deň fungujem akoby sa nič nestalo). Ucelenejšie je to poňaté v 3. časti, kde sa pracuje na objasnení záhady - vysvetlenie neurazí no ani nepoteší.

2 12.01.2016

McEwan sa v tejto knihe chytá do vlastnej pasce a utopil vo vlastnom opisnom slohu. Kým Serena vyčíta svojmu spisovateľovi, že nie je potrebné aby opisoval zbytočné detaily, paradoxne sa sami dozvedáme, čo mali na obed, nehovoriac o niekedy zbytočných opisoch okolitého sveta. Celú knihu koncipoval k rozuzleniu v poslednej kapitole, (ku ktorej sa polovica nedostane). Kto sa dostane povie fajn, myšlienka a prínos knihy sa zlepšil, no prehrýzť sa cez tie strany bolo niekedy naozaj utrpením.
Aj keď autor píše o znudenej dievke výborne a jej opis až čitateľa nudí, zlá je téma a spisovateľ výborný - utrpí však čitateľ. Pri fyzikovi v Solari to bolo o stupeň lepšie.

2 23.07.2015

Vzdať sa svojich majetkov, neustále zdvíhať mandle aristokracií a prepísať si Bibliu po svojom - prenasledujúce otázky mladíckej nerozvážnosti videli Tolstoja ak humanizácií až do špiku kosti. Literárnemu umeniu to však neubralo.
V dnešnom rýchlom svete sa už nenosí opisovať určitý jav takýmto podrobným opisom. Moderný spisovateľ chce odbaviť čitateľa najlepšie jednou vetou. Tolstoj si zdĺhavosťou opisu spoločenského prostredia, (ktoré potom kritizuje) nahráva na smeč trefnej kritike, až vďaka prednesenej obrazotvornosti akoby celý problém vystihol a vyriešil. Inokedy akoby tápal, vychytáva muchy - chytá sa do problému urážky dôstojnosti ktorý si sám nastražil (rozhovor s Nechľudovej sestry - manželom, právnikom). Posledná tretia časť už viac nadchýna monológmi Nechľudova a jeho prerodu, ako ďalšími opismi. Ostáva spomenúť skvelá práca s gradáciou, (Maslová na súde) či skvelú psychológiu postáv.
Časť, ktorú si asi každí bude pamätať je opis väzenskej bohoslužby, ktorú potom "znesie" pod čiernu zem. V tomto mu nemožno nič vytknúť. Či hlboká ľudskosť obstojí aj v ostatných predložených otázkach spoločnosti a jej zákonov a hlavne(!) dnešného sveta - by bol skvelý námet na úvahu, ktorú táto kniha len podporí.

2 22.05.2015

This is hardcore boring. Znudené postavy v znudenom príbehu, kde nikto nevie čo povedať, kde sa dialóg nenosí a ak predsa je v podaní oznamovacích viet, ktoré režú oči. A keď sa už vôbec nevie čo napísať vypomôžeme si kvázi trefným anglickým výrokom. Ako výpoveď mladej generácie možno - no zbytočne pesimisticky, bezvýchodiskovo a nudne. Niečo čo môže pohnúť najviac tak pubertiakom, ktorý práve zistil, že neznáša rodičov a školu.

2 07.10.2014

Ťažko jednoducho a výstižne popísať komplexnosť Evolových názorov a už tobôž ťažko nájsť a popísať sex a jeho vymedzenie ako ho chápe autor. Evola odmieta všetko, čím sa vyznačuje vtedajšia generácia a vracia sa späť až po antiku a starodávne učenia tantry, taoismu, kundalíny jógy a všetkého možného. Putovanie k zmyslu nepoškvrneného a "neznásilneného éróta je symbolické, inšpiratívne, kognitívne novátorské a niekedy aj trochu prehnane určujúce. Evola by sa mal študovať a znova interpretovať, lebo svojimi názormi a priamosťou je viac než nadčasový.

2 01.09.2014

Aj keď vydanie Spánku možno chápať ako predkrm k pripravovanej zbierka Elephant Vanishes tiež sa mu nedá uprieť ekonomický záber, ktorý zapĺňa prázdno po vydaní tretej časti 1Q84. Každopádne sa štýlovo vyrovnáva poviedkam zo zbierky Po otřesech. Obsahuje tradičné Murakamiho "trademarky" (nepracujúci človek, brandy, Mozart, velikáni ruskej literatúry), ktoré používa vo svojich väčších románoch, v zase odlišnom rozpoložení a v rozličných súvislostiach. Atakujúc stereotypnosť typického života, pokladajúc existenciálne otázky, hl. hrdinka sa zamotáva do niečoho nevysvetliteľného (a tak ako v iných dielach jej to nepríde zvláštne). Niekedy sa takéto "zahrávanie" skončí dobre a inokedy zle.

2 16.07.2014

I keď obal môže pôsobiť ako návod pre stereotypnú domácnosť a kniha môže evokovať plač nad krutosťou kapitalizmu, realita je iná. Gerhardtová bez zbytočného pátosu s obdivuhodnými poznatkami neurobiologie ukazuje silu naučeného v prvých rokoch života. Hlavne v druhej častí "vplyv rodičovství" podáva cenné informácie (nielen pre budúcich rodičov) pri progrese sociálneho vnímania dieťaťa. Rozvinutím týchto poznatkov do širších sfér vysvetľuje utváranie terajšej spoločnosti a zakomponuje ich do všetkého možného - od ranného detstva Geore W. Busha až po feministky. Je chvályhodné, že autorka neodsudzuje, alebo nezosmiešňuje iné výchovy a názory, ale rozumnou formou napomáha, aby si čitateľ uvedomil silu emocionálneho pôsobenia či už na dieťa, alebo ľudstvo.

2 10.03.2014

Víťaz anasoft litera možno zarazí svojim lajtmotívom a hovorovým štýlom. Postupne sa však otvára retrospektívny svet plný smútku a cestu plnú beznádeje a strachu. Tá preteká cez romale humor, mýty a báje, ktoré výrazne prospievajú inak jednoduchému deju. Ako nezáväzná, oddychová literatúra otvárajúca "srdce-nadlani" rómsku náturu bezchybné.

2 02.11.2013