Flipper komentáře u knih

Toto "poetizujúce" fantasy chce v úplne krátkej poviedke nemožné. Predložiť príbeh s veľkým počtom postáv, ktorý treba lúštiť až do konca. Problémy pri zaradzovaní času a priestoru (lebo autorka rada píše o všetkom) vysávajú s čítania všetku šťavu až do špiku kosti. Ruky preč...

2 19.08.2013

Krehké čaro absurdity tu bolo zmasakrované samoúčelnosťou a zbytočne provokujúco. Cucui sa ani neobťažuje opisnosťou, len od buka strieľa a masakruje dôchodcov. Pritom sú niektoré kapitolky zbytočné, iné (ak odhodíme všetko to mučení, krv a dýky) sem tam nechávajú čitateľa zablúdiť do rozmanitých úvah (smrť ako vyslobodenie, strach zo smrti, pocit bolesti pri zomieraní a podobne.) Absurdita tu tiež zbytočne umiera - nenaťahuje sa do bizarných a neznámych podôb, ale iba vykrváca... Taktiež, ak čitateľ naplno nevenuje japonskej kultúre, narážky na japonské piesne, skupiny a filmy, bude spoznávať až ku koncu knihy - čím príde o srandu.

2 12.05.2013

"Muž ráno vstáva s vlastnej vôle" a berie si s prírody len to čo nevyhnutne potrebuje. Jean Jacques Rousseau by knižku bral ako svoju alfa a omegu. Pre mňa prirodzená jednoduchá ukážka dôležitosti súžitia s prírodou, vyrovnania sa so smrťou a hlavne o veľkej pokore.

2 16.03.2013

Tak keď má niekto život na kahánku zrazu je aj s veľkého ateistu agnostik? Pochopiteľne... Barnesové názory na smrť prevažne prebrané s citácií autorov fran. literatúry, ktorých čítal by možno aj v kontexte filozofična boli zaujímavé, len keby do nich nepchal nudné rodinné príhody. Trochu osobných poznámok:
- k str. 61 - k úvahe prečo by nám malo chýbať náboženstvo "Protože (bilia) to byl jeden z najlépe vymyšlených příběhu, a když dočtete velký román, taky přece máte pocit, jakoby ste byli najednou o něco ochuzeni." - no po 1. čítal som už isto lepšie romány než biblia a po 2. ten pocit "ochuzení" je len dočasný, lebo onedlho zoberiem ďalší rovnako zaujímavý román.
-podobe by podľa autora bolo k popukáni, keby atista bol vskriesený - rovnako však možno argumentovať, že pre mnohých by bolo k popukáni, keby katolík po smrti zistil, že nič neexistuje a žil v ničote nekonečno dlho- a tak podobne - v knihe je podobných diskutovateľných argumentov mnoho. Práve preto mi v knihe bol sympatickejší Barnesov brat - číri ateista, ktorého názory (na názory Juliana) mali viac hlavu a pätu. (podobne aj autorovi rodičia potvrdili, že rozumnejší bol jeho brat :P ).
Mnohokrát sa tu skloňuje Richard Dawknis, ktorému ako protiklad faktov predkladá akési smiešne agnostické filozofovanie. Práve čítam od Dawkinsa "Boží Blud" a preto jeho uvažovanie spadá pod kategóriu - "neverím v Boha, ale... " - ktorú Richard kompletne a vyčerpávajúco popisuje na začiatku knihy. Ak Vás však agnostické filozofovanie baví, kniha Vás osloví...

2 11.03.2013

Tie isté pocity ako v detstve, tie isté adrianové pedantské trable a hlavne nehynúce poštové dopisy snaď každému. Najlepší bonus a ťahač príbehu absurdnosti je Marigold Flowersová (podobný pošuk ako Adrian) a jej "podarená" rodinka. Prepojiť dôveryhodnosť nájdenia zbraní hromadného ničenia u Saddáma s ľúbostnými problémami človeka stredného veku snaď nemožná, no ku konci akosi všetko dáva zmysel. + o dôvod viac aby som nebral hypotéky a pôžičky.

2 01.03.2013

Znovupoznánie krásy kultúry od predvojnových rokov. Hlavná punkcia na literatúru, s úprimnou láskou na talianský spôsob -nežne a hravo s obrazovou dokumentáciou. Vytknúť možno len snové blúznenia ku koncu knihy, čo si mohol Umberto odpustiť, ale ten uchvacujúci výklad vtedajšej literatúry, hudby ba i známok - priceless. PS: psychologický aspekt v dedukcií o sekretárke (milenky?) a ich zabudnutej minulosti by bol námet, ktorý by si zaslúžil aj viac stránok.

2 23.02.2013

Na veľmi útlu knižku, majstrovsky rozpracovaný fantasy futuristický svet, putovanie do podzemia je preto jedna veľká lahôdka.

2 15.01.2013

26 miliónov Japoncov sa nemôže mýliť. Asi taký počet si zakúpil túto mangu a vo svete to tiež nebude málo. Death Note sa v prvom booku zamerala hlavne na priblíženie celého systému "ohýbania" sveta na základe jedného zápisníka, ktorý prináša smrť. A keďže pravidlá nie sú definované do úplne presnej formy, začína sa experimentovanie (spojené so zlikvidovaním neprajníkov).
Spoznávanie rodinného zázemia a myšlienkových pochodov Lighta je tu málokedy prerušované (iba ak nejaká tá konferencia G8), čo je viac než dobre, nielen tým, že dáva neznámemu L potrebnú mystickosť (ktorá je síce odhalená v druhom zväzku), ale pri jeho rozhovoroch s Rjúkom, sa pevne definujú (viacmenej) pravidlá zápisníka bez rušivých momentov.
Vystavaná koncepcia deja jednoducho lahodí milovníkom zápletky, napätia, ale aj akcie a ako predjedlo k celej série viac než zachutí.

2 04.01.2013

"Moje telo bolo jediné, čo som mala" Emocionálna sonda do maternice puberty v podaní Nothomb tradične psychologicky hnaná až na hranu a deštruktívne idylická. Amélie nemoralizuje, nepoučuje, opisuje len zmeny sociálnych statusov a postojov k spoločnosti pri formovaní a získavaní vyhliadok do budúcnosti - kým Krista vopred podriadzuje celý svoj život politickej kariére a k svojmu okoliu sa správa podobne ako neľútostný politik, formujúca sa Blanka ochutnáva trpké príchute prehry, odvrhnutia a zloby a aj na konci knihy nemá vyhranenú kariéru. Prienik do života Blanky a jej priama úmernosť v Kristinej nenávisti je umocnená čarom opisnosti vnútorného prežívania, nad ktorým pri Amélií neprestávam žasnúť. Jednoducho kto umí, umí.

2 18.12.2012

Existencialistický experiment, erudovane exkrementný, energický. Fajnový na depkové stavy a celkovo ma bavilo prehodnocovať názory na dej. Ak určitá pasáž pôsobí nehorázne klišé, o chvíľu je to klišé zosmiešnené, aby sa s neho stalo ešte väčšie klišé a tak sa strieda jedno klišé za druhým dookola, až to pôsobí normálne a reálne - ani sám život. Táto hranica je veľmi tenká skoro až priesvitná, preto pri neopatrnosti bude pôsobiť násilne, no pri hlbšom zhodnotení sa sila absurdity ukáže v celej svojej kráse. I keď to konečné vyhodnotenie obviňujúce dospelosť za strašiaka, ktorý neľútostne rúca kvázi plodné ideály je až akosi veľmi emocionálne zafarbené, na celkový výsledok nepôsobí (možno preto, že som ešte nevyrástol a drží ma optimizmus pána prasiatka :p ). To množstvo pohľadov (z príbehov rozprávačov deja, z dopisov a úvah) si zaslúži značnú pozornosť. Pozn. Salmelu pozorne sledovať

2 17.12.2012

Pomerne viac bitiek, lomozu, krvi viac zrád, tajnych konšpirácií, ale aj mysticizmu a kúziel. Znásobený prvý diel, ktorému však dlhosiahle opisy uberajú humoru. Samozrejme pár momentov, keď som vyprskol smiechom nemožno nespomenúť. Raynevan musel tiež zrejme koňovi každý deň bozkávať riť, že mal v toľkých situáciách toľko šťastia...

2 19.08.2012

Ak by sa dalo o skvelej Sandersonovej poviedke Císařova duše povedať, že je modelovaná v 3D o Ritmatikovi by sa dalo tvrdiť, že je kreslený v 2D.
Ritmatik pôsobí ako fajn teenage fantasy oddychovka, písaná dospelým štýlom, pre publikum od 16 do 100. Z môjho pohľadu možno vyčítať iba zbytočne násilne zasadenie do steam-punkového sveta. Toto prostredie dej nijako neovplyvňuje a podobne podmanivo by pôsobil aj svet staroveku, či stredoveku (v duchu som si ho tam predstavoval). Ak by Sanderson nebol milovník pokračovaní na plný úväzok, mal by všetky predpoklady minimálne sa vyrovnať Menu vetra od Rothfussa.

1 08.10.2017

Zdravým rozumom podané mýty a pomluvy prisťahovalectva. Mýty a demystifikácie sú však učinnejšie a silnejšie než zdravý rozum a ak budeme apelovať len naňho nič sa nezmení. Eticky a humanisticky preto napísané na jednotku no okrem zdvôrazňovania humanizu žiadne iné riešenia nečakajte. I keď prezentovaná história anglického rasizmu latentne poukazuje na "hype" či politický narcizmus, paradoxne ku koncu sa autor vyhrocuje ako senzácie chtivé médium a len vyratúva rasovo motivované zločiny v štátoch EU bez protipólu či širšej analýzy.

1 25.07.2017

Či sa dá vnútornou emigráciou priblížiť k hláholu zjavenia a prozreteľnosti? Ak ste Islanďan a veľký básnik, žijúci chudobný ani Diogénes možno. Škoda tej obšírnosti, ktorou prelúskať sa je asi tak ľahké ako prežiť zimu na Islande.

1 05.07.2017

O hviezdu lepšie než prokletí. Ale aj 2 sú málo pretože to vyzerá stále ako buranský brainstorming. I keď človek chápe tú dualitu a paródiu stále je to málo, lebo ako satira príliš nadsadené, neuveriteľné či utiopené v štýle 13 ročného dievčaťa. Ako cez kopirák s I. dielu rovnaké "trable" Madison, ktoré postupne nudia a rozpisovanie minulosti takisto. Asi najväčší gól je náboženstvo buranizmu, ktoré však dostáva len jednu dve kapitolu, pričom je zrejme najvtipnejšie v celej knihe. Ak Palahniuk zachová výkonnostnú krivku v 5. diele to bude pecka.

1 28.04.2017

Začiatok je fascinujúci. Metafora a jej prenikanie do úplne základných pojmových entít a jej rozdelenie. Koniec knihy sa však snaží o akúsi tretiu cestu medzi objektivizmom a subjektivizmom v podobe experiencializmu prostredníctvom metafory, čo znie zbytočne hegelovsky všezahrňujúco či prekombinovane.
Ps: dočítal som a išiel som spať a pomyslel som si, že som "fajne unavený" - tým, že som použil metaforu odkazujúcu na jedlo gastronomicky fajne, znamenalo aj "poriadne" aj "akurát" - to asi metaforicky vystihuje aj knihu.

1 28.11.2016

Anotácia "najkreatívnejšie a najkomplexnejšie podanie dejín západného myslenia" nie je len komerčný ťah. Pri kooperácií s čítaním Ubaldových "Obrázkových dejín filosofie" ešte podnetnejšie a viacvysvetľujúcejšie. Tarnas má záľubu v dlhých súvetiach, ktoré vyžadujú sústredenosť no pritom je v celku pochopiteľný a inšpiratívny. Okrem toho zhrnie aj nadchádzajúcu budúcnosť západnej mysle (Stanislav Grof, či ženské archetypy).

1 28.11.2016

Nenútená učebnica aj pre ne-antropológa, písaná svižne a pútavo, ktorej vytknúť máločo. Zhrnie čitateľovi antrop. výskumy, zaujme tiež priloženou bibliografiou. Taktiež ukáže hluché miesta po autoroch, ktorých diela by MALI byť preložené (Harris, Whiting, Maed). K dokonalosti chýbala len lepšia obrazová príloha namiesto mnoho-portrétov antropológov.

1 29.10.2016

Filosoficko-existencialna onania na tisíc a jeden mien a postrehov vnútornej postavy pána profesora, ale aj príbeh o hľadaní, melanchňolií, starých traumách, čo tvorí neidentifikovateľný bes. Paradoxná alegorická očista v New Yorku s jej analyzovanou každodennosťou a citáciou literárnej histórie či povrchnosťou konzumu.

1 17.10.2016

Úmysel autora natiahnuť vznik a históriu zeme do cca 3/4 knihy a len v poslednej a venovať živočíchov, človeku, či budúcnosti Zeme je papierovo príťažlivá a dáva punc uvedomenia si dĺžky trvania procesov jej formovania, na druhej strane niekedy meditácie o horninách sú viac opisno-štatistické a nevyvolávajú myšlienkovú aktivitu väčšieho kalibru. Môže to tiež súvisieť s menším obrazovým materiálom, ktoré ťažšie formuje predstavivosť (v tomto ohľade mi dala viac obrazkovo nabitá "Tajemství Země od Roberta Coenraadsa), koniec knihy sa podobá na knihu "Budúcnosť - 50 myšlienok" takže podnetné len pre striktných geológov.

1 23.06.2016