Hellrampage komentáře u knih

Bradbury je pre mňa majster poviedok. Môže písať horory, sci-fi alebo fantasy, vo všetkom exceluje. U niektorých jeho poviedok som mal pocit, že by si zaslúžili samostatnú knihu, kde by im bol daný väčší priestor.

Dlho sa mi nestalo, aby som mal u poviedky po jej dočítaní spokojný a až blažený pocit. Z textu sála Bradburyho túžba vyletieť do vesmíru, prejsť sa po Marse, ísť sa pozrieť k Jupiteru, tak veľmi by som mu to prial. Škoda, že sa mu jeho sen už nikdy nesplní. Aspoň nám, čitateľom, dal krásny darček v podobe týchto poviedok.

Bradbury dokáže z jednoduchého konceptu (Raketa, Srýček Einar) urobiť krásny čitateľský zážitok. Dnes sa všetci autori ženú za epickosťou, pretechnizovanosťou a o citoch a pocitoch už málokto píše. Bradbury vie ukázať ľudskosť, svoju osobnú stránku tak silno, až mi z toho puká srdce. Preto sú jeho poviedky veľakrát nadčasové, aj keď po technickej stránke sú niekedy nelogické. A my, čitatelia, sme tu od toho, aby sme zapojili fantáziu a na chvíľu odložili zákony tohto sveta.

3 16.01.2017

Táto kniha (a všetky ďalšie) je povinným čítaním všetkých milovníkov fantasy a hernej série Witcher. Je jedno, či ste najskôr hru hrali a až potom čítali poviedky alebo naopak, knihu si užijete rovnako a k tomu si doplníte históriu Geralta, ako začínal, ako sa prvýkrát stretol s Yennefer alebo ako zachránil dcéru kráľa Foltesta. Všetky poviedky majú v sebe akúsi rozprávkovosť, no nie sú pre deti, pretože sa v nich objavujú vulgarizmy. Naozaj, čo poviedka, to skvost.

Osobne som hral najskôr prvé tri hry série Witcher, ktoré by nevznikli, keby nebolo pána Sapkowského, týmto mu ďakujem - za vytvorenie úžasného fantastického sveta. A veľká vďaka aj českému ostravskému vydavateľstvu Leonardo, pretože Slováci by takýto skvost neboli schopní preložiť ani za tisíc rokov (ok no, už ho preložili - 2015)...

6 16.01.2017

Výborný cyberpunk napísaný v roku 1992, kedy ešte neexistovali MMO hry, Windows a autor nemal "z čoho" čerpať. Aj tak vystihol budúcnosť výborne, pretože si ju človek môže porovnať s dnešným virtuálnym svetom. Niektoré pasáže boli úsmevné (technické), no autor tieto veci na konci knihy celkom dobre vysvetlil. Aj tak autor dobre vystihol vývoj počítačov, pretože dnes sa všetko točí okolo virtuálnej reality (Oculus Rift, HTC Vive alebo PS VR) a čoskoro tam ľudstvo či chce, či nechce, skončí.

Tiež som sa nejako nemohol stotožniť s hlavným hrdinom. Japonec krížený s černochom (a pritom jeho otec bol Američan), ktorý je výborný programátor a ešte k tomu zdatný v bojovom umení s katanou. Veľmi ma zaujala časť knihy, kedy Umi hovorí s Knihovníkom a dozvedá sa zaujímavé informácie z minulosti, ktoré by mali byť podľa skutočnosti. A čo keby to tak bolo?

Kniha obsahuje aj nudnejšie pasáže a niekedy som sa v deji strácal. Koniec knihy nepôsobil ako koniec ale ako keby si autor dal prestávku na čaj a o hodinu by sa pustil do pokračovania, kde by celú knihu uzavrel. Umi na konci nevysvetlitelne zmizol, Fido si trápne hodil kamikaze a S.O. robila ako by sa nič nestalo. WTF?! 70%

1 16.01.2017

Áno, majster už pomaly vystrkuje rožky, každá jeho ďalšia poviedka je lepšia, príbeh je ucelenejší a niekam smeruje. Už to nie je len akési snenie v mlhovitej krajine, ktorá aj čitateľa uspáva a po prečítaní sa cíti ako keby prežil sen spolu s autorom, Lovecraft sa venuje jednej téme, ktorá dáva zmysel. Zo začiatku sú poviedky ešte podľa snov, takže tie ma moc nebavili - začalo ma to baviť od poviedky Hudba Ericha Zanna, ďalej Herbert West - reanimátor a už to išlo. Lavína sa začala nabaľovať. Veľmi ma zaujali dve poviedky (Děs redhookské čtvrti a On), ktoré napísal autor v jeho dvojročnom pobyte v New Yorku. Je z nich cítiť novú atmosféru a nechuť z veľkomesta. Ak si túto zbierku dnes prečítate, možno vás už poviedky ničím novým neprekvapia, pretože sú takmer storočné, no je fajn, že aj dnes vychádzajú takéto raritné kúsky, z ktorých cítiť históriu a začiatok jedného významného autora. 70%

1 16.01.2017

Táto kniha ani nepotrebuje komentár. Je to povinné čítanie pre všetkých fantasy nadšencov - rovnako ako napr. Tolkien. Druhá poviedková zbierka je ešte lepšia než prvá, každú poviedku by som hodnotil plným počtom, zaslúžia si to.

4 16.01.2017

K tejto knihe som sa dostal vďaka priaznivým hodnoteniam a musím ďalšie pridať. No nie je to na plný počet. Pán Heteša píše výborne, kniha sa čítala jedným dychom a stránky ubiehali pred očami ako na bežiacom páse. Musím vyzdvihnúť výborné prelínanie postáv, každá jedna bola dobre vykreslená a dopomohli k tomu aj ilustrácie - autor krásne kreslí. Ďalší klad je množstvo dialógov, ktoré nemali chybu a bola radosť ich čítať. Denníkové zápisky Wendy mali tiež svoje čaro, aspoň si človek mohol živo predstaviť, čo tam s tými deťmi tí psychopati stvárali. Sklamal ma jedine záver, ktorý prišiel rýchlo a jednoznačne.

Špoiler otázka: Keď mali záporáci toľko peňazí a kontakty v armáde, prečo sa nemohli na to lepšie vyzbrojiť, keď vedeli, čo ich čaká?!. Prečo nemali väčšiu ochranku? Vedeli, že po nich idú štyria superinteligentní ľudia. Namiesto toho tam čupeli ako kurča na porážku. To mi nesedelo. 90%

3 16.01.2017

Výborný psychologický thriller so zvláštnym koncom. Celú knihu ma zaujímalo, ako tento príbeh skončí a je veľká škoda, že autor trochu nepritvrdil - dal do príbehu viac z takého Barkera alebo Simmonsa. Kniha mala taký veľký potenciál, prvá kapitola čitateľa rovno hodila do vody a dokázala udržať napätie, v druhej ju stratila, pretože vrátila príbeh do minulosti. Rohy sa čítali jedným dychom, o Iggovi a ako bola zavraždená Merrin ste sa jednoducho chceli za každú cenu dozvedieť viac. Autor veľmi dobre dávkoval informácie - v častiach sa prelína prítomnosť s minulosťou, takže sa dozviete o Iggovom detstve (a tu mi to pripomínalo jeho otca a knihu To), ako spoznal svoju lásku a ďalších ľudí a pozrieme sa aj pod pokličku Leeho a odhalíme temné tajomstvá ostatných charakterov. Už od začiatku vieme, kto zabil Merrin, v knihe ide skôr o to, čo sa v ľuďoch skrýva pod falošnými úsmevmi.

Najväčší problém je v tom, že sa mi viac páčil obal slovenského vydania, no chcel som čítať v češtine a český obal sa mi vôbec nepáčil. Okrem toho som v českom vydaní našiel viacej preklepov, dokonca nadpis celej jednej kapitoly bol zlý - namiesto tretej kapitoly sú v knihe dve štvrté kapitoly. Každopádne, kniha nie je na plný počet, na konci mi niečo k spokojnosti chýbalo. Inak sa čítala veľmi dobre a aj menej napínavé pasáže boli zaujímavé. Ku koncu príbeh skĺzaval skôr k fantasy až cestovaniu časom, z čoho som bol zmätený. Lepších 8.

1 16.01.2017

Dlho, veľmi dlho som túto sériu odkladal, pretože bola (a stále je) nedokončená a ja nerád čítam nedokončené série, pretože sa mi nechce čakať veľa rokov na to, kým sa autorovi podarí dôstojne ukončiť sériu. Dlho som sa vyvaroval aj seriálu, ktorý na mňa vyskakoval z každého rohu. No už som si povedal, že je krucinál na čase, aby som takúto epickú ságu začal čítať, keďže sa v mojej knižnici povaľujú všetky časti, ktoré vyšli v českom jednozväzkovom pevnom vydaní (novému slovenskému vydaniu nedôverujem) a vždy, keď som rozmýšľal, akú fantasy knížku si prečítam, pokukovala tam na mňa táto obria sága. Nuž, prvý diel mám za sebou, poďme na pocity.

Prvý diel je takým "tichom pred búrkou". Čítate a čítate, stalo sa toho dosť, no tušíte, že toho príde v ďalších knihách ešte oveľa viac, vo väčšom merítku, že bude zomierať oveľa viac postáv a ľudí a havrany a vrany si budú pochutnávať na množstvách mŕtvol. Martin píše oveľa OVEĽA jednoduchšie než Erikson, no zatiaľ o lóru toho veľa nepovedal (ale to príde) - stavia svoj svet skôr na postavách. Kapitoly sú väčšinou desať strán dlhé, príbeh je dynamický, stále musíte čítať ďalej, pretože sa chcete dozvedieť, ako to s tou a tou postavou bude ďalej vypadať. V tejto sérií naozaj nie je nikdy isté, či postava prežije. Martin zabíja svoje postavy ako na bežiacom páse, neexistuje tu žiadny ultimátny, nesmrteľný hrdina, ktorý všetkých prežije.

Zabudnite na všetky typické klasické stredoveké fantasy typu Feist (Trhlinové války), Flewelling (Tamir Veliká), či Turtledove (a jeho séria Bouřlivé věky). Keď si porovnáte týchto autorov s Martinom, je to ako porovnávať najlacnejšie krabičkové víno z Tesca a zrelé víno priamo zo slnečných francúzskych viníc.

Spoiler: Ťažko povedať, kde sa to všetko posralo. Či u Catelyn v hostinci alebo neskôr u Eddarda v paláci, kde sa to ešte dalo zachrániť. Alebo ešte skôr v Zimohrade? No keď sa tie sračky začali nabaľovať, už sa nedali zastaviť. Nadával som ako pohan, hlavne na Cersei a Jaimieho a bolo mi ľúto všetkých zabitích (Ned...). Obľúbil som si Tyriona, Johna a Aryu, Sansa je zatiaľ tupá a dúfam, že otvorí oči. Z Malíčka a Varysa mám zmiešané pocity, uvidíme, čo prinesie pokračovanie. A Joffrey? Toho by som mučil až do jeho dôchodku, parchanta malého. Koniec spoilera.

Som spokojný. Koniec prvej časti u mňa budí očakávanie a netrpezlivosť, hneď teraz by som naskočil na druhý diel, ktorý je ešte dlhší a určite krvavejší. Knihu som čítal v spojení s pozeraním seriálu, takže som mal veľmi dobrý prehľad, ako postavy vypadajú (aj keď seriál chyboval v detailoch, Robb a ani John mi nepripadali ako -násťročný, ale chápem, prečo ich vek na obrazovke zmenili - ako aj niektoré detaily a scény). No nič, tento komentár som neplánovane pretiahol, teraz si idem pozrieť posledné tri časti z prvej série seriálu a hor sa na druhý diel tejto epickej ságy!

13 16.01.2017

Nezdieľam nadšenie ako niektorí čitatelia, príbeh sa mi nezdal vôbec originálny a hneď ako som začal čítať mi to pripomenulo radu iných kníh. Postupne som vydedukoval ako to skončí, keďže názov knihy tomu dopomáha - jediné šťastie bolo, že to má tak málo strán. Nudil som sa pri čítaní, najhoršie bolo, že v knihe nie sú žiadne dialógy, hlavný hrdina len akoby spomína na minulosť formou zápiskov. Kontinuálna forma písania mi tiež nesedela, človek knihu prakticky nesmie odložiť, pretože pretrhne niť deju, neexistujú tu kapitoly. Nepomohlo ani dumanie hlavného hrdinu nad tým, či je svet plochý, okrúhly alebo guľatý. Kniha ma jednoducho nebavila.

3 16.01.2017

Kvalitne napísaná kniha. Keďže to písal G.R.R.Martin, viete, že sa to bude výborne čítať. Osobne to bol pre mňa horší diel než prvý, tých zvratov tam nie je až tak veľa, no postáv teda veľa pomrelo a som zvedavý, s kým bude Martin ťahať sériu (ale je tam ešte veľa dobrých postáv: Rob, Bran, Tyrion, Catelyn). Teším sa na ďalší diel, no musím si dať od série pauzu, pretože ma nebavila až tak, ako som očakával. Aj tak mám čas, kým Martin dopíše ďalšie knihy, takže sa nemusím ponáhľať... 90%

3 16.01.2017

"S pomoci Boží zapálíme téhodne v Anglii svíci, ktorá bohdá nikdy nebude zhašena".

451° Fahrenheita je fascinujúca útla kniha, ktorú skôr považujem za dlhšiu poviedku, keďže Bradbury je ich majstrom. Čítal som jeho Kaleidoskop a neskutočne sa teším na Marťanskú kroniku a Ilustrovanú ženu, ktoré som ešte nečítal. 451° mi len potvrdilo, že Bradbury nie je len ďalším obyčajným spisovateľom, on je Pánom spisovateľom, ktorý sa snaží knihami ľuďom otvoriť oči (ale aj ich zabaviť). Ja som si vďaka tejto knihe uvedomil mnohé a aj mne sa otvorili oči nielen na náš svet ale aj na náš štát a v akom storočí žijeme.

Počas čítania som si mnohokrát hovoril: "To je geniálne", alebo ma mrazilo, keď som si uvedomil, ako blízko sa k tejto realite nachádzame. Najlepšia časť knihy bol záver - najviac sa mi páčilo Grangerové rozprávanie o jeho dedovi. Tým nám dáva Bradbury jasné posolstvo a nielen tým. Netreba viac písať, budem hlavne citovať z knihy:

"Z hloubi noci, přes celé město, nejslabší, sotva postřehnutelné zašelestění otáčené stránky. "Kniha Jobova.""

"V příštím týdnu, měsíci, roce potkáme spoustu osamělých lidí. A když se nás zeptají, co děláme, múžeme jim říci: Pamatujeme si. Tímhle nakonec zvítězíme. A jednoho dne si toho budeme pamatovat tolik, že zkonstuujeme největší bagr v dějinách, vyhrabeme největší hrob všech časú a hodíme do něho válku."

Ľudia, čítajte viac kníh!

9 16.01.2017

Parádna humorná poviedková zbierka. Najviac som sa smial u poviedky Hotel U loupežníka, ktorá bola dokonalá a aj jej väčší presah jej v tomto prípade pomohol. Vôbec by som nebol proti, keby autor napísal aj samostatnú knihu o tomto hoteli a jeho "majiteľoch". Ostatné poviedky boli nadpriemerné, vadilo mi, že poľský autor z Jakuba Vandrovca robil skoro až boha. Preháňal jeho schopnosti, na druhej strane ide o oddychovku a ja som sa pri nej bavil.

2 16.01.2017

Pre mňa bezkonkurenčne zatiaľ najlepšia Dickova kniha. Čítala sa jedným dychom ale nie je to na plný počet, pretože koncu čosi chýbalo. Všetko to skončilo príliš rýchlo a jednoducho. Jednoduchší bol aj text, pretože u tohto autora som zvyknutý na oveľa väčšie divočiny. Aj tak som bol nadmieru spokojný, pretože pokročilú umelú inteligenciu môžem. A teraz ešte pozrieť film. 90%

6 16.01.2017

Imajika je vrcholné dielo Clive Barkera. A podľa mňa tiež. Vo svojich predstavách a fantáziach sa dosť krotil, aj keď tu nájdeme zopár "zvrhlostí". Rozsah knihy ma prekvapil a keď som videl tie malé písmenká natlačené na stranách, vedel som, že to bude dlhé čítanie.

A zo začiatku to bolo naozaj úmorne dlhé. Prvá kniha ma moc nebavila, autor opisuje vzťahy medzi Fešákom a ostatnými charaktermi a ani tej akcie nie je moc. Čitateľ zo začiatku tápe vo fungovaní ostatných dominii, prechodu medzi nimi a novej terminologii. Ničmenej je veľmi zábavné sledovať vývoj postáv, čo si myslia o sebe a celkovo o svete, ako funguje.

Keď prišla druhá polovica knihy, tú som si už naplno užíval, pretože sa vysvetlili všetky potrebné veci a len sa riešilo Zmierenie. A to nebolo jasné do poslednej chvíle. Kto má pravdu? Čo sa stane? Má to význam? Čitateľ musí pri knihe aktívne rozmýšľať a aj tak zistí, že si nie je v ničom istý, rovnako ako hlavné postavy.

Na túto knižku som sa veľmi tešil aj vďaka kladným recenziám ostatných čitateľov, no prvá polovica ma sklamala, pretože bola dlhá a nudná a skoro som knihu odložil. Druhá kniha príbeh nakopla a započala nezastaviteľnú lavínu až do konca. Úplný záver, kedy autor uzatvára príbeh jednotlivých postáv mi prišiel zdĺhavý. Tlač knihy je niečo otrasné, nechápem, prečo Imajika nemohla dostať pevnú veľkú väzbu s normálnym písmom. Obal knihy by krásne vynikol a čitateľ by nemusel škúliť celý čas na malé písmenká.

Musím ale skonštatovať, že na konci príbeh nabobtnal do fantastických rozmerov až z toho prestáva rozum stáť. Musím autorovi pogratulovať, že to zvládol dopísať, aj keď s tým bojoval (jeho úvodný text je geniálny). Takáto kniha a svet(y) v ňom ukrytý sa len tak nevidí. 70%.

1 15.01.2017