Hellrampage komentáře u knih

Konečne som dočítal túto ťažkú knihu. Už ma z nej boleli ruky :-). "To" je príbehom siedmych postáv, ktoré si žijú svoj vlastný obyčajný život, až do okamihu, kedy ich k sebe začne niečo priťahovať. Keď som si, ešte pred čítaním, prečítal anotáciu diela, neviem prečo som si predstavil partu detí stojacich pred rozpadajúcim sa domom, ktorý v sebe ukrýva hrôzostrašné tajomstvá a vtedy sa mi v mysli ukázalo asi pol tucta filmov-hororov, ktoré s týmto nejako súviseli.

"To" začína rozvláčne (keďže kniha má viac ako tisíc strán), King (je king) čitateľovi podsúva jednotlivé informácie, bravúrne ich rozvádza a ja som len žasol, kde nachádzal toľkú inšpiráciu s vymýšľaním všetkých mien, udalostí, miest, atp. Príbehy tučného Bena, vtipkujucého Richieho (Píp-Píp, Richie), krásnej Beverly, koktavého Billa, astmatického Edieho, židovského, zamlklého Stana alebo Mikea, ktorý to všetko zapisoval(niekedy boli tieto pasáže nudné) boli veľmi pútavé a skvele sa čítali. Pomalé odhaľovanie minulosti, čo sa stalo, jednotlivé stretnutia s ich rivalom Bowersom a jeho partou boli nezabudnuteľné. Koniec bol, až na to utužovanie súdržnosti v kanáloch (Beverly, Beverly...), celkom v poriadku, aj keď do absolútneho hodnotenia tomu niečo chýbalo - možno viac strachu alebo lepší koniec, keďže koniec prišiel nejako rýchlo - čítate 800 strán rozvláčne a naraz na posledných dvesto stranách to ide ako z kopca na Billovom Stříbrňáku (HYJÉ STŘÍBRŇÁKU, DO CVALU!). 90%


"Sem jen osamělej tulák, nemám žádný prachy, nemám kde bejt, ale jedno mám: mám svoji nemoc, co mě žere. Kůže mi praská, zuby mi padají z huby, a hlavně celej hniju jako ňáký jabko, jasně to cítím jak hniju, žere mě to zevnitř, žere, žere, žere mě to."

"Umlaťte je! Umlaťte je, vybombardujte je až do kamennýho věku, vymlaťte jim mozky!" - Henry

4 20.01.2017

Tak, za mnou je moja prvá Dickovka a pocity sú úplne domiešané. Neviem, čo si mám z toho konca myslieť. Túto knihu si asi treba viackrát prečítať, no do druhého čítania sa mi nechce. Príbeh knihy ako keby ani neexistoval, sledujeme pár postáv, ktoré sa od seba odlišujú len postavením a menom, vadili mi viaceré nelogickosti a naozaj som si pripadal ako keby som bol nadrogovaný a občas sa mi pri nudnejších pasážach začali v hlave vytvárať obrazy deja-vu (možno to malo za následok aj to, že som, popri pauze v čítaní, pozeral film Pán Nikto - trochu podoby tam bolo). Možno bol sám Dick nafetovaný a zdrogovaný, keď to tak ukončil, ako to ukončil. Ja som si koniec a celú ilúziu knihy vysvetlil po svojom. A že tých koncov a vysvetlení môže byť táák veľa...

"Muž se před ním zakolébal na útlých nožkách a zároveň se hrabal v kapsách, jako kdyby ho svědil nějaký mikroorganizmus, jehož příživnické vlastnosti přečkaly zkoušku ćasem."

3 20.01.2017

Keď som sa dozvedel, že Vězení svobody je od autora Nekonečného príbehu, čakal som krásne fantasy príbehy. A tie som aj dostal a neboli to príbehy pre deti ale dospelých. Za čo som rád, pretože autor využil priestor aj pre filozofovanie, čo vôbec nebolo na škodu. Najviac sa mi páčila prvá a posledná poviedka (Dlouhé cesty cíl a Legenda o Ukazateli) - obe sú zamerané na život jednej osoby, ktorá počas svojho života prejde viacerými premenami. Mimo nich sa mi páčili poviedky s rôznymi zmenami dimenzií, či už ich charakterizovali dvere, chodba či auto. Pán Ende má výbornú fantáziu a som naozaj rád, že sa kniha dočkala krásnej úpravy s výbornými ilustráciami. 90%

4 19.01.2017

"Vždy opatrně zacházej s informacemi, jež vlastníš. Slova jsou jako mince - vyplatí se je shromažďovati" - Kabrňák

Druhýkrát prečítaný prvý diel obrej desaťdielnej ságy od majstra Eriksona. Započal som u seba tak svoj "osobný maratón" (keďže chcem za rok stihnúť prečítať všetkých desať kníh, čo sa mi určite nepodarí), no neskutočne sa teším na ďalšie knihy. Měsíční zahrady sa mi druhýkrát čítali podstatne lepšie (aj keď som pri prvom raze nemal s postavami nejaký väčší problém ako niektorí tu komentujúci - pomohol zoznam postáv, kto kde patrí a slovníček na konci), keďže som už poznal postavy aj z nasledujúcich troch pokračovaní, pri ktorých som aj skončil (a čakal na posledný desiaty diel, ktorý vyšiel na Vianoce 2012). Každá postava je tak špecifická, že by sa o nej mohol natočiť vlastný dokumentárny film a napísať niekoľko kníh - Whiskeyjack, Rýchly Ben, Kalam, Dujek (ktorý mi pripomína môjho deda), Kvítko, Líto, Besana, Šumař, Paran, Líto, Lorn, Toc, Kruppe (tak toto je asi najtajuplnejšia a najzaujímavejšia postava), Anomander, Caladan Chmur a kvantá ďalších postáv. Každá jedna veta má u Eriksona svoj význam, takže je treba čítať pozorne (a v mojom prípade dvakrát, aby sa všetko vstrebalo), pretože sa nejaký malý bezvýznamný detail môže znovu ukázať napr. v tretej knihe a vám to zrazu všetko dopne. Erikson je pre mňa prvým autorom, pri ktorom som bol čítaním uchvátený - samozrejme, nič nevysvetľuje, no všetko do seba tak krásne zapadá, že máte pocit kričať a skákať nadšením. Bitka o Dřevnov bola neskutočná. Doslova som cítil Anomanderovu silu zo stránok knihy. V knihe je toľko scén, toľko súbojov, postavy chodia sem a tam a následne sa stretnú a poznajú navzájom a to je na tom to najlepšie - ako sa (ne)náhodne stretnú. Rozhovory sú na knihe určite to najlepšie. Erikson má v sebe tú vlastnosť, že nedáva do knihy vatu - ak nejaká postava cestuje, jednoducho nudnú cestu preskočí a skočí k ďalšej postave, u ktorej píše zase nejakú jej zaujímavú udalosť. A o použití mágie ako o chodbách, by sa dala napísať diplomová práca. A to nevravím o rasách, ktoré sa od klasických fantasy líšia vo všetkom, no zatiaľ sa neukázali v plnom svetle. Nemôžem prvému dielu dať plný počet, pretože ďalšie knihy sú ešte o triedu lepšie.

Prvé čítanie môže veľa ľudí odradiť, pretože sa tu nezačína klasickým fantasy klišé: "Kde bolo, tam bolo...", ale autor vrhne čitateľa priam do stredu gigantického oceánu a povie mu: plávaj. Buď sa utopíš a odhodíš knihu do kúta, kde sa na ňu bude prášiť alebo budeš plávať a plávať a plávať a nakoniec nájdeš najlepšie fantasy pod slnkom. Nezostáva mi nič iné, než dodať: Nenechajte sa odradiť množstvom postáv! Plávajte! 90%!

"Pracovat pro pobočnici bylo jako být žížalou na háčku. Pobočnice byla háčkem a na druhém konci šňůry byla císařovna. Ať se chlapec hezky kroutí."

"Otáčej se stříbro. Otáčej!"

8 19.01.2017

Svatyně odpornosti je prekvapivo veľmi kvalitná poviedková zbierka zo sveta barbarov, kde kedysi vládli odvážní a silní piktovia. Každá poviedka má svoje miesto a načrtáva informácie k ďalším poviedkam a tak spolu úzko súvisia, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Autor lieta medzi obdobiami, niekoho to môže vyviesť z rovnováhy, no mne sa tieto krátke návštevy páčili. Do chute mi prišla hlavne čistá brutalita, kde autor nešetrí vnútornosťami alebo mozgami kladných alebo záporných postáv a je veľká, naozaj veľká škoda, že sa dožil len tridsať rokov - mohol toho ešte oveľa viac napísať a nebojím sa ho prirovnať k takému velikánovi, akým je teraz Erikson. V Howardových poviedkach je cítiť nezabudnuteľná atmosféra, ktorú v hororu (Dračí sémě) využil na jednotku s hviezdičkou. Krásne brutálny oddychový pobyt medzi barbarmi. 90%

Krev se lila jako voda mezi rozteklými mozky.

Člověk je hračkou a obětí gigantických bytostí Strachu a Temnot, které nad ním věčně rozprostírají svá obrovská křídla.

2 19.01.2017

Zelená biť trhlí, trocha humorní knyha. Ja moc nesmiať, no ja bavyť! A to hlavní! Trochu divná, ork spojency s elfoun, to ja krutyť hlava, no ja zviknuť, nakonec elfoun ukout pykla, jak zvyk oni, a gob inženír vimislet nová bitevní stroj, to dobrý, zelená tiež dobrý. Kniha čítať dobre, nezaspať ja. No vyriešenie elfoun-ork na konec udobrení použít Antonin ako v Křivé ostří. Podobnosť čystí náhoda. Ja rád Střelka, ona dobrý ako zelená, no trocha psicho. Ďalej Muh! on šialení natérač, Hribnik súperyť s Gutnik, kto lepšý inžinír, on C-ork, pitogob, kreténork a ďalej tak... trochu podoba s Obilivion (to biť hra) a další film znama ako Prsteňof pán... Ja tešiť pokračovanie Antonina...

"Hribnik slíbit nová kyj, já mít pořád stará kyj, pořád nemít nová kyj, pořád blbý dřina rána." - Bangorg

Vzápětí všichni goblini zaječeli, jako by ztratili veškeré příbuzné - aniž by vědeli, kam ukryli své cennosti.

(Cedule urobit Dr. Muh!)

2 19.01.2017

... a žili šťastne až do smrti. Nie, teraz vážne. Křivé ostří nie je len o krivom ostrí, ktoré vyrobil Rhan, je to aj o jednej drogovo závislej princeznej, panošovi s príznačným menom Jeník, o skoro pol tucte sympatických trpaslíkov, ktorým sa nepáči pena na ľudskom pive, o dvoch veľmi tupých trolloch, ktorí tvorili veľmi dobrú odbočku od krvi nasiatej zeme, o krásne zmutovanej Trin a o jej úchylnom kamošovi Dotovi, o zákernom Glatovi a o ďalších zlých a dobrých hrdinoch. Príbeh je veľmi jednoduchý, hľadá sa stratená princezná a čitateľ dumá, kto ju mohol uniesť. V závere sa humor už skoro úplne vytratil a namiesto neho prišla vyvražďovačka (pani Smrť musela mať hostinu a takisto aj krkavci). Kniha sa veľmi dobre a veľmi ľahko číta. V jeden moment som sa "zobudil" vo vlaku a skoro zabudol vystúpiť, až tak ma kniha pohltila. Stredovek mne osobne veľmi vyhovuje a intriky v šľachtických kruhoch som taktiež mohol. Koniec je naozaj taký divný, rýchly a bude mi za hrdinami, ktorí prežili trochu smutno - až pokým nevyjde pokračovanie, btw, obrázky sa mi páčili... Kde bolo, tam bolo, za siedmymi horami,... 90%

"Hele, jestli mi pobliješ boty, tak tě kopnu do ksichtu tak, že ti zuby vyletěj z prdele!" - Hoger

1 19.01.2017

Kniha je napísaná veľmi stručne a autor doslova preskakoval niektoré významné udalosti alebo ich len rýchlo ukončil - mohli byť ďaleko detailnejšie popísané. Súboje sú odfláknuté úplne. Doslova od polovice knihy začne autor písať ako keby novú knihu/príbeh, ale po čase čitateľ zisťuje, že sa vlastne jedná o tú istú osobu, len v úplne inom svete - na druhej strane. Nie je vysvetlené, ako sa tam dostal, nie je vysvetlené nič. Jack zabil niekoho významného a ja som si zmätene hovoril, kto to bol a rýchlo som listoval dozadu, aby som hneď zistil, že nikto taký tam spomenutý nebol. Jack dostal do vienku strašne veľkú magickú silu a ja som bol nas*atý, že autor vôbec nenapísal ako to vôbec prebehlo a prečo. Ako keby v jeho svete žiadne pravidlá neplatili, tak si povedal, tu ho premiestim, tu zničí toto, tu zabije toho. Kniha je strašne krátka, dala by sa vtesnať do väčšej poviedkovej zbierky. Jack si svoj osud, ktorý ho dostihol na konci, hrdo zaslúžil a vôbec mi to nevadilo. Jediné plus vidím v temnej atmosfére a niektorým veľmi dobrým nápadom, ktoré poháňali pútavosť deja o potrebný kus vpred. Každopádne pre mňa je Jack, Pán stínů veľké sklamanie... 50%

3 19.01.2017

Děti ducha sú vyvrcholením Enderovej série, no možno sa ešte niekedy v budúcnosti dočkáme pokračovania (ak to pán Card ešte stihne). Autor zas a znovu, ako u Xenocidy, príliš filozofuje, vracia sa späť k starým myšlienkam a otázkam, vracia príbeh, ktorý už čitateľ prečítal (možno je to dobré pre toho, kto neprečítal celú sériu za sebou), a tak som musel zbytočne niekedy preskakovať nudné odstavce. V knihe sa znovu stretnete so silnými postavami, ktoré majú možno až moc prepracovanú psychiku a riešia stále sami sebe a ku komu čo cítia, dozviete sa, ako sa skončil dlhý život Endera a ostatných, menej podstatných, osôb.

Konečne som sa dočkal! Flotila dorazila a vyriešenie tohto hlavolamu mi prišlo na jednej strane logické, no na druhej trochu až moc sci-fi. Děti ducha obsahujú aj prímes fantasy žánru a je na vás, či ho nájdete a necháte sa ním uniesť. Každopádne je to najslabší diel série. Koniec je príliš očakávateľný a prihováral by som sa za úplne iný.

"Mým pevným úmyslem bylo žít věčně, takže cokoli menšího je zklamáním." - Jane
"Jsem zpocený chlap s kulatýma očima, který smrdí jako zdechlina vyprázdněného skunka, a ty jsi květina, která zvadne, jestli se okamžitě nepújdu osprchovat louhem a čpavkem." - Peter
"Život je sebevražedná mise. Celý život ti dochází palivo a když ti konečně dojde, natáhneš bačkory." - Jane

1 19.01.2017

Ender je využitý vážne len minimálne, pôsobí ako taký starček s demenciou. Kniha je prehnane tučná a prehnane ukecaná a Card sa prehnane upol na filozofovanie, aj keď sa veľmi dobre číta a čitateľ má možnosť dumať spolu s Cardom o odpovednosti človeka a božstvách všeobecne. Pomaličky, veľmi pomaly sa príbeh celou knihou tiahol a problémy pribúdali a pribúdali... a flotila stále v nedohľadne... a nakoniec všetky problémy Card vyriešil v pár kapitolách, aj keď osud Čching-čao (Nádherně jasnej) ma prekvapil. Inak, súhlasim s Cardom o jeho uvažovaní s filotami, no čo Ender vyvolal, bolo na mňa moc. V Xenocide sa vyjasní veľa vecí, no pribudne aj množstvo ďalších otázok. Škoda. Xenocida mohla prekvapiť viac - zatiaľ najslabší diel zo série. Každopádne som zvedavý, čo Card vymyslí v poslednej knihe.

"Budoucnost je sto tisíc nitek, zatímco minulost je tkanina, kterou nelze utkat znovu." - Wang-mu

2 19.01.2017

Po Enderovej hre a Ender ve vyhnanství je to zatiaľ druhá najlepšia kniha v sérii. Prvá kapitola vám možno príde nudná, no ak si ju dobre neprečítate a možno ju preskočíte, stratíte niektoré dôležité detaily, ktoré sa budú na konci rozplietať. Kniha sa znova, ako predchádzajúce diely, tak dobre číta, že ju nebudete chcieť odložiť. Vtiahne vás do deja a vy zapojíte mozog a budete premýšľať spolu s Enderom a Novinhou na otázky, ktoré budú v strede knihy nezodpovedané. Portugalčina mi zo začiatku vadila, no keď som sa dostal do deja, prišla mi skvelá a nemal som pocit, že čítam knihu od američana. Nová rasa prasečíkov je veľmi nápaditá a autor sa nebál vymyslieť celé ich rozmnožovanie, žitie a súžitie s hlavným problémom celej Lusitanie. V dvoch prípadoch ma kniha skoro dojala (reč Mluvčího bola dokonalá). V ostatných (krátky príbeh Pipa a Liba, s ktorého som sa dozvedel všetko podstatné na tak málo stranách) som krútil hlavou nad tým, ako niekto môže napísať takýto masterpiece. Neskutočná kniha.

Řeč, krize, rozcupované lidské životy, budoucnost kolonie v nejistotě. A já tu brečím úlevou, protože jeden nafoukaný počítačový program se se mnou znovu baví. - Ender

2 19.01.2017

Druhý diel Enderovského sveta, ktorý bol napísaný ako posledný, nie je len o Enderovi. Do popredia sa dostanú aj vedľajšie postavy, predovšetkým Valentina, Peter, Hyrum (len okrajovo) Dorabella a jej dcéra Alessandra(ktoré krásne a nenápadne vstúpia do hlavného deja), a ďalšie. Kniha sa veľmi dobre číta aj preto, lebo Card je veľmi skúsený spisovateľ. Nejaké nezrovnalosti ohľadne poslednej kapitoly z Enderovej hry vysvetlil na konci knihy. Nepáčilo sa mi, že autor začal skloňovať meno Valentiny, no v Enderovej hre mala stále meno - Valentine.

V knihe dej odsýpa pomaly, každá kapitola začína dopisom (elektronickým), čo sa mi veľmi páčilo. Mal som tak pocit, že postavy len nehrajú svoj part, ale aj žijú a bavia sa s ostatnými o veciach (filozofických). Ako som už napísal, dej ide vláčnym tempom, čo ale nevadí, pretože Card to napísal s umom a číta sa to fantasticky. Vôbec ma kniha nenudila, aj keď akcie tu moc nenájdete. Dej je skôr zameraný na vývoj postáv, filozofovanie, premýšlanie, či to je zlé, čo si myslí a tak. Ender to zas všetkým natrie a ukáže svoj talent. Klasika... :-)
... o tejto knihe by som mohol písať donekonečna, no nechce sa mi. Bude vám musieť postačiť taký malý výcuc... :-) 90%

"Už ti někdo někdy řekl, že když se usměješ, dokázal bys tím roztavit ocel?"
"To není dobrá vlastnost v kosmické lodi. Budu se usmívat míň." - Ender v rozhovore s Valentinou

1 19.01.2017

Ďakujem, majstre. Za to, že som mohol prežiť detstvo s Enderom a jeho súrodencami Petrom a Valentine. Za to, že ste ma na konci knihy 2x prekvapili tak, že mi skoro spadla kniha z rúk (a to sa nestáva často). Za pútavé a veľmi krásne dielo, ktoré som hltal a vžíval sa do každej udalosti, ktorá Enderom otriasla. A za celého Endera, ktorého ste sám stvoril a vytvoril tak tento skvost, ktorý si právom zaslúžil dve ceny. Ešte raz - ďakujem!

"Ačkoliv po těch letech s létajícími dětmi mi fotbal připadá, jako když se dívam na slimáky, kteří do sebe narážejí."

4 18.01.2017

Knižka od maďarského spisovateľa. Prvá poviedka "Akcia neutrón" úplne podpriemerná, no knihu sa oplatí čítať hlavne pre druhú poviedku "Vesmírny bič", ktorá, aj keď má celkom bežný dej o epidémii, autor zvládol túto tému na slabšiu jednotku. A tým ilustráciam som vôbec nechápal. WTF?

"... neskôr predsa len prišiel nebojácny rytier a porazil čiernu smrť..."

1 18.01.2017

Oveľa lepší diel než dvojka. Konečne sa v parku už aj niečo deje, do konfliktu vstúpi s mikronautmi konečne človek! ktorý tam mal byť už v druhom diele. Škoda, že koncom tejto trilógie by sa mohla kniha len začínať. Alebo mohol autor vydať celú túto trilógiu do jednej knihy a ďalšiu knihu by urobil o boji proti ľuďom. Škoda, škoda...

"Jste mistr psychologie. Víte, jak rozehrát pletichy mnohem více než kdokoliv jiný. Musel bych vám vpálit kulku do hlavy, abychom mohli mluvit na stejné úrovni." - Steane na Chomiča

1 18.01.2017

Pre mňa veľké sklamanie. Čakal som, že sa autor vydá cestou Bruceho a ostatných, ako budú prežívať v novom prostredí. Namiesto toho som dostal politicky nudnú prvú polovicu knihy. V druhom diele je množstvo nových postáv, ktoré sú ale tak nevýrazné a zle opísané, že vám nič nepovedia. Keď sa dej trochu na konci knihy zamotá a zvýši sa tempo, knižka sa hneď lepšie číta. Spoznáte tak lepšie aj hlavných aktérov, ktorý nie sú bohužial Bruce s Chomičom ale úplne nové postavy. Autor veľa akčných alebo napätých situácií riešil okamžite, nevychutnal si ich a preto si ich nevychutnáte ani vy.

Čo urobil autor z Chomiča mu nezabudnem...

2 18.01.2017

Už z obalu knihy je zrejmé o čo sa bude jednať. Zmenšení ľudia v divočine, kde sú muchy veľké ako vtáci a malé kríky veľké ako mrakodrapy. Zo začiatku bola pre mňa kniha nezaujímavá, pretože autor začal dosť zoširoka s neznámymi postavami a čitateľ si o postavách obraz vytvoril až v priebehu, kedy sa dostala do popredia nejaká akcia, ktorá by ukázala ich pravú tvár. Postavy sa mi od polovice knihy, kedy sa dostali do Arkádie veľmi páčili. Najobľúbenejšie boli "Řezník" Chomič, ktorý bol nekompromisný voči ostatným a prof. Bruce, ktorý mi dal veľa informácii o živočíchoch, ktoré by som určite našiel aj vo svojej záhrade. Až keď sa postavy dostanú do záhrady, kniha ožije a objaví všetky svoje pozitíva, autor sa viac rozpíše o krajine, Bruce hádže jednu zaujímavú informáciu za druhou (vďaka ktorým sa kniha aj oplatí čítať), Chomič nekompromisne strieľa jednu muchu za druhou. Záverečné finále mi prišlo výborné a tak som sa s chuťou po prečítaní knihy pustil do pokračovania.

Kniha mi podľa obálky pripadala, že to bude nejaká paródia alebo rozprávka, no autor začal vážnu tému ohľadom hladu vo svete, takže kniha pôsobí mierne postapokalipticky (samozrejme sa v nej nachádza aj veľa humorných hlášok a situácií). Aj vďaka tejto knihe si vážim prírodu viac a viac.

"Chomič žije v neradostném světě. Každá legrace je pro něj vulgárnost, za šťastný smích považuje štěkot kulometu." - prof. Bruce.
"Stanleyi, ty máš kuráž bezzubého slimáka." - Lena.

2 18.01.2017

7 poviedok ucelených do jednej knihy. S týmto autorom som sa stretol prvý krát a môžem povedať, že vydanie knihy si zaslúžil.

Prvá poviedka "Ve znamení kříže a draka" je celkom krátka, no po prečítaní sa možno budete musieť nad ňou zamyslieť. "Krutinky" sa mi páčili najmenej, "Sídlo červa" je atmosférické dielo, v ktorom sa ocitnete tak trochu v inom svete, "Rychlodružka" je o vesmíre a jeho cestovaní, "Kamenné město" ma trochu nudilo, sem tam malo dobré pasáže. "Nebešťanka" je o drsnom svete plnom násilia a sexu a o tom, kto s kým, kedy a kde. Posledná moja najobľúbenejšia (aj preto je v top 10) - "Písečníci". Fascinovane ma pritlačila do kresla/stoličky/pohovky a nedala mi vydýchnuť až do konca. Knihu odporúčam kúpiť hlavne pre poslednú poviedku.

2 18.01.2017

Túto knižku som si zo zvedavosti požičal z knižnice. Filozofická úvaha o tom, čo keby bol matrix v našom svete. Kniha mýtus o naší době rozoberá trochu aj film, rozoberá jednotlivých ľudí a berie ich ako holografické napodobeniny. Niektoré kapitoly boli veľmi zaujímavé, no v ostatnom prípade išlo o to isté omielané stále dookola. Kto je fanatik do matrixu, nech si to prečíta.

1 18.01.2017

Prvý raz sa mi stalo, že už po tridsiatich stranách som chcel s knižkou skončiť. Tak ma nudila, že som ju chcel jednoducho vyhodiť do koša, spáliť, atď.
Celú knížku sprevádzajú stupídne kecy, z ktorých, ak knižku budete poctivo čítať, sa môžete zblázniť. Z toho híha a lásočka OVKESATOZV mi preskakovalo a bude mi asi preskakovať ešte ďalší rok. Keby mala kniha o polovicu strán menej - približne do 250 strán, tak nepoviem, no mne sa tieto zbytočné kecy zdali príliž ukecané.
Aby som neprekecal tento koment, napíšem jediné - túto knihu zachraňuje asi len to, že ju napísal King a... to je asi tak všetko...

- venované Lisey a Mande-Pande:
HÍHA, KONIEC!

3 18.01.2017