Icequeen komentáře u knih
Trvalo mi dosť dlho, kým som túto suchú publikáciu dočítala. Najmanipulatívnejší je názov, pretože obsah je skôr o komunikácií, chybách v komunikácií a reakciách, ktoré stočia komunikáciu v náš prospech. Manipulátorom je tu označovaný človek, ktorý pravdepodobne ani len netuší, že s niekým "manipuluje", ak vôbec. Nájde sa tu aj zopár trikov, ktoré používajú obchodníci a manažéri. Knihu by som nazvala Komunikačné pasce v oblasti pracovných a obchodných vzťahov. Viem, dlhý názov a nezáživný (ako táto príručka), kniha by sa asi príliš nepredávala.
S kostrou príbehu problém nemám, akurát by to chcelo lepšieho remeselníka. Postavy ma ničím nezaujali a mám dojem, že ani autorovi samotnému nijak zvlášť neprirástli k srdcu. Podľa všetkého sú Francúzi buď suchári alebo úchyláci (o čom pochybujem). Chattam, zdá sa, patrí do prvej kategórie, ale podľa zanietených popisov vrážd, by som nevylúčila ani tú druhú. Niektoré vety mi nedávali zmysel a musela som si ich prečítať viackrát, ale to je v poriadku, lebo to bolo v momentoch, kedy sa autor rozbláznil pri vzletných popisoch počasia, alebo filozofických úvahách o beznádejnej temnote všehomíra. Ostatný text bol písaný jednoduchým, popisným štýlom a niektoré zaujímavé pasáže boli odbavené rýchlejšie, ako by si zaslúžili. Myslím, že s Maximom sa už neuvidíme.
Trochu mi prekážalo, že všetky prekérne situácie sa tak nejak vybavili samé od seba a vždy sa z ničoho nič objavilo vhodné riešenie alebo tvor s potrebnými schopnosťami. John Taylor je (z neznámych príčin) mocný a všetkými obávaný mladý muž, no napriek tomu má potrebu sa od strachu ukrývať. Netradičná kombinácia. Som zvedavá, ako sa to celé vyvŕbi, zatiaľ ma Nočná strana baví, uvidíme.
Nemôžem povedať, že by som sa nejako zvlášť zabávala. Práve naopak. Keby sa na scéne nevyskytovalo moje obľúbené Zavazadlo, tak neviem, neviem...
Už som chcela Ďusiho zaradiť medzi obľúbených autorov (nevylučujem do budúcna), ale po fľaši som trošku sklamaná. Mám taký dojem, že tentokrát to prestrelil so snahou o humorné interakcie medzi postavami na oddelení. Niekedy ich skutočne doháňal ad absurdum. Čakala som, že sa do deja zapletie Benny Hill venčiaci hada a všetci sa začnú ohadzovať tortami. Také sú moje výhrady. V konečnom dôsledku som ale spokojná.
Nie a nie mu prísť na chuť. Tak si vravím, že možno jeho ďalšia kniha ma dostane (č. 4). Na môj vkus trošku vleklé.
Takto vyzerá syndróm varenej žaby hnaný do extrému. Prostredie korporátu je mnohým známe a snahy o záchranu a revitalizáciu establišmentu sú neraz kruté a pre mnohých zamestnancov znamenajú záverečnú. Už dávno som nečítala knihu, ktorá vo mne vzbudila taký záujem otáčať stranu za stranou. Patoff je geniálna postava a jeho spôsob kontrolovania priestoru a osôb v ňom je extrémne zábavný. Verím, že väčšina si myslí, že by jednala inak (vrátane mňa, aj ja mám hranice a presne viem, po ktorej udalosti by som to zabalila), ale minulosť nám ukazuje, že ľudia sú schopní zniesť mnoho, hlavne keď od toho závisí ich živobytie a existuje perspektíva, že tá šialenosť čoskoro skončí. Je to horor, aj satira a do určitej miery aj realita. Ku knihe ma dostal seriál, ktorý si z nej berie iba zopár mien, prostredie a základnú premisu. V knihe úplne inak vyzerajúci Patoff bol, v mojej hlave už zabývaný, bohovský Christoph Waltz, nič sa nedá robiť. Mňa tento kancelársky horor veľmi potešil, ale podľa hodnotení sa zdá, že nie každému Little vyhovuje.
V prvom rade je na mieste varovanie, že foto, ktoré nájdete na obale knihy a informácie v anotácií (len pre zaujímavosť, Beth bola jeho prvá manželka a linka s ňou výborná) presne nekorešpondujú s obsahom samotným. Kniha je skôr životopisom hlavnej postavy kombinovaným s akciou a film si z nej berie najmä hlavnú myšlienku a podstatné dejové zvraty. Až na zbesilé časové skoky, ktoré spôsobili, že som mala trochu zmätok v manželkách, sa mi čítalo bezproblémovo a autorov štýl a humor mi sadli.
Životné múdro na záver :
Když stisknete tlačítko pro katapultování sedadla, aniž jste předtím nad sebou otevřeli poklop, už se to nedá vrátit.
Vyjadrím sa čiste len k ilustráciám. Pre dobro vašich detí, neukazujte im tie znepokojujúce výjavy z knižky. Vďaka nočným morám nebudú môcť spať a vy s nimi. Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale viacerí v mojom okolí sme skonštatovali, že nás v detských letách tie hororové kreslenky od Albína úspešne strašili. A vlastne to ešte stále zvládajú.
Občas som mala dojem, že písanie obstarali nejakí pologramotní stredoškoláci. Videá sú rušivé a väčšinou na smiech. Casting žalostný.
Viackrát som sa pristihla, že mi je naozaj trápne. Skvelé pasáže sa striedajú s......nie tak skvelými a autorka sa prehnane venuje lacnej, nevierohodnej romantike. Ako tak hľadím na hodnotenia, dúfam, že za svoj názor nedostanem po krížoch.
Tá žena sa nehanbí písať ako plnohodnotný zvrhlík a neotravuje s nasilu našróbovanou romantikou (nešvár prevažne ženských spisovateliek). Hurá!
Príliš často som pri čítaní prežívala pocit trápnosti na to, aby som dala lepšie hodnotenie. A tie popisy... Na troch stranách som si prečítala anamnézu postavy a jej rodiny len preto, aby následne dej posunula na ploche troch riadkov. Keby som sa sériu Parkera nesnažila čítať celú a postupne, tak knihu šmarím do vzdialeného kúta knižnice.
Mo tentokrát trošku naháňa strany, vďaka čomu niektoré pasáže strácajú svižnosť. Ako som pri Ptáčnikovi ocenila striedmosť v nezmyselnej romantike, tak tentokrát mi naopak prekážalo, že ju sem umelo natlačila a to prostredníctvom absolútne zbytočnej a otravnej postavy. Detektív má občas podivné móresy, hlavný úchyláčik je fajn, frekvencia všetkých možných telesných výlučkov jemne cez čiaru. V zásade som ale spokojná, Mo je šikulka.