Ivan F komentáře u knih

Príbehy komorníka alebo sluhu (raz ho označujú v prekladoch tak, druhý raz onak) Jeevesa nesklamali ani tentoraz. Robí si so svojím zamestnávateľom čo chce a čitateľ mu v tomto konaní fandí, mňa nevynímajúc. Neviem či to je tým, že pomaly a nenápadne starnem :-), ale čím ďalej tým viac mám rád takúto dušu pohládzajúcu literatúru a čím ďalej tým menej literatúru, v ktorej je opisované zlo ako také. Jediné čo mi tak trochu vadí je použitie poviedok z iných dielov série príbehov o Jeevesovi, ale na druhú stranu som zistil, že ma ani ich opakované čítanie nenudilo.

34 22.04.2021

McBainovky sú vystavané na skvelých opisoch prostredia a práce detektívov, ako aj (ne)uveriteľných dialógoch. Výsledkom je skvelá krimi kniha o primeranom počte strán (cca 220), bez prehnaného opisu brutalít, detailov porozhadzovaných odrezaných častí ľudských tiel (stačia konštatovania, že sa našla jedna ruka a po nejakej dobe aj druhá, len telo a hlava stále chýba) a k tomu britký humor. Suma sumárum, ako napísali iní predo mnou, Salvatore je stávka na istotu. Nesklamal, potvrdil kvalitu. Teším sa na ďalšie stretnutie.

Zbierka poviedok s ich typickou slabinou - kvalitatívnou nevyváženosťou. Tri nadpriemerné poviedky, štyri priemerné, päť podpriemerných, žiadna excelentná ani žiaden odpad. Nerozumiem a neviem, čo je na tejto knihe také wau, že má pre niektorých ľudí takú vysokú cenu (žeby nízky náklad?) a tak som ju s kľudným svedomím predal. Raz prečítať stačilo. Ani slovné zvrat(k)y a narážky autorov poviedok neboli ničím výnimočným, hoc im nemožno uprieť zmysel pre iróniu a pre parafrázovanie zažitých a notoricky známych hlášok, ako aj postáv. Možno ak by som mal od pätnásť rokov do dvadsať, tak by ma kniha oslovila viac, ale v tom veku som čítal Kulhánka a ten písal určite lepšie a zábavnejšie knihy a napríklad Vládci strachu ma stáli 89 kačiek a boli to dobre investované peniaze. Za túto knihu by som ich však nedal.

25 16.04.2021

Kniha, ktorá v podstate nemá dej a napriek tomu zaujme viac, než iná kniha s premršteným dejom. Pišťanekove rozprávanie o peripetiách detstva v prihraničnej dedine so všetkými svojimi typickými figúrkami (krčmár, udavač, lampasák, telocvikár, alkoholik, radodajka a pod.), je akoby mi hladkal tú časť duše, ktorá potrebuje práve tento druh poláskania. Možnože existujú lepšie príbehy z toho obdobia, možnože sú aj drsnejšie, zábavnejšie, krutejšie a láskavejšie, no tie nikto nedal na papier, aby nám tú našu slovenskú (nie nemeckú, írsku atď.) nedávnu históriu pripomenul. Pišťanek to však na papier dal a moja vďaka mu za to patrí plným právom.

29 14.04.2021

Čitateľské blaho a neotrelý zážitok. Nemám rád knihy o vojne a utrpení, avšak niekedy sa mi dostane do rúk aj kniha s touto tématikou. Podľa názvu som čakal niečo iné, ale to čo som dostal prevýšilo moje očakávania. Pútavo a bez prikrášľovania vyrozprávané osudy mnohých letcov a mechanikov, opis situácie v rodiacom sa protektoráte, správanie sa spojencov, ich vzťah/y k nám, jednanie prominentov/pohlavárov, skrátka a dobre, mnoho informácii pohľadom "obyčajného" človeka, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu o dobe nie tak dávno minulej. Kniha rozširuje obzory a povedomia, ako to vtedy bolo z pohľadu človeka z ľudu a nie verejne známej osoby. Autor oplýva citom pre pozvoľne plynúce rozprávanie a prelínanie rozhovoru s jeho otcom so spomienkami na prežité udalosti sú popretkávané skutočne vydarenými opismi detailov toho, čo vnímal a prežíval. Za mňa zatiaľ najlepšia kniha o čs letcoch, akú som čítal. Autorovi ďakujem.

34 10.04.2021

To, čo bolo v storočnom starčekovi "kúl", už rozhodne v stojedenročnom starčekovi "kúl" nie je. Prečo? Pretože udalosti v storočnom starčekovi boli rozdelené do desiatich dekád a aj keď boli ad absurdum, tak boli zábavné. Udalosti nahustené do jedného roka už tak zábavné nie sú. Okrem toho mi prišlo, akoby Allan hral druhé husle a stačilo mu k šťastiu surfovanie (nie po vode, ale virtuálne) a doslova bol ako Pavlovov pes, len čo sa niekde spomenul alkohol, tak už slintal - to zábavné nie je ani trochu. No a potom je kniha silne politicky ovplyvnená svetonázorom spisovateľa - podľa neho je Angela super "kúl" mädchen a to podľa mňa rozhodne nie je. Že je Donald samoľúby vidlák, s tým súhlasím, lenže na rozdiel od svojich prezidentských predchodcov s nikým nebojoval, tým sa vyznamenal najmä George Junior, čo bol tiež vidlák avšak s napoleonským komplexom. Podtrhnuté a spočítané: v stojedenročnom starčekovi je viac politiky než humoru. Škoda.

33 08.04.2021

Marťan je kniha z kategórie "čítanie ma bavilo, ale raz stačí". Je to pútavé, realisticky znejúce čítanie, ktoré má blízko k plánovanému letu na Mars a všeličo, čo je v knihe spomínané, sa počas marsovskej misie pravdepodobne môže stať. Napriek tomu sa nemôžem zbaviť dojmu, že rozprávanie z denníkových záznamov (hoci to nemôže byť napísané inak) v prvej osobe knihe nesedí. Takisto netuším, či ľudia Markovho typu naozaj existujú, ale vynašiel sa v "neriešiteľných" situáciách skutočne obdivuhodne, vlastne autorova príprava na napísanie tejto knihy je obdivuhodná. Takže stvoril kríženca typu McGyver (ten rozobral vreckovým nožíkom všetko, čo mu prišlo pod ruku) a Robinsona (ten mal tiež dosť prostriedkov na prežitie) a celé to odel do hávu a pátosu filmového nepodarku menom Armageddon. Autorova kniha Artemis ma však bavila viac a rád si ju prečítam znova, Marťana nie.

40 03.04.2021

Typický "béčkový" román o jednej katastrofe. Krátke kapitoly, rýchle plynutie deja, preskakovanie z jednej dejovej linky do druhej, škrobené a jednoduché dialógy, jeden akčný hrdina (s rozvodom na krku, ako inak) s návodom na riešenie problému - všetko toto sú typické črty príbehov tohto typu. K tomu trochu sexu (žiadne milovanie), ekoterorizmus, ohrozená atómová elektráreň, toxický odpad, tisíce mŕtvych, miliardové škody, malá vodíková bomba, dobrá čitateľnosť a úspech knihy je zaručený. Lenže aj na "béčko" treba mať nejaký meter a v porovnaní s podobnými knihami iných autorov je táto čistý priemer. Ako oddychovka dobré, o rok si pravdepodobne nespomeniem o čom to bolo. Že som toto apokalyptické "béčko" čítal si však zapamätám, predsa len katastrofických románov som prečítal minimum - je to žáner, ktorý ma neoslovuje.

27 31.03.2021

Veľakrát sa Stephenovi Kingovi vyčítalo, že nemá dobré závery svojich kníh. Avšak tak zbabraný záver, ako má táto kniha, tak to nemá ani jedna Stephenova kniha a asi ani žiadna iná kniha na svete. Až do záveru ma kniha bavila viac než prvý diel, ale potom to autor zrazil na kolená - jedným slovom fraška. Takisto neuveriteľná postava blondína necítiaceho bolesť mi prišla akoby si ju autor požičal z niektorých nepodarených filmov o Jamesovi Bondovi (tam behal obor s kovovými zubami alebo silák čo ohýbal hlavne zbraní) a zaradenie knihy medzi krimi dostalo vážnu trhlinu, skôr by som to nazval nepodarená komédia s krimi prvkami. K tomu sa pridáva jeden paradox - autor pranieruje promiskuitné správanie, avšak promiskuitné správanie svojich rádoby hrdinov vyznieva podľa neho ok. Ešte by ma zaujímalo, koľko dostal od reťazca Ikea, nábytkový "product placement" je do očí bijúci. Takisto akoby okrem kávy neexistoval iný nápoj, tmavého moku sa v knihe spotrebuje na litre. Síce zručne napísaná, dobre čitateľná, pomerne pútavo vyrozprávaná, celkovo je však kniha pre mňa sklamaním.

25 28.03.2021

Moje tretie stretnutie s Hrabalom dopadlo výborne. Prvé stretnutie dopadlo príšerne, druhé nad očakávanie dobre a to tretie ma už vyslovene pohladilo - predsa len Hrabalov štýl nesadne každému. Takže do tretice všetko dobré. Príbeh je typicky Hrabalovský, zo začiatku plný sexu a od polovice popisuje, ako to bolo za protektorátu a ako nás bolševici "oslobodili". Jednoducho výborné, ale verím tomu, že tú najlepšiu Hrabalovu knihu som ešte nečítal, že ma niekde čaká. Ktorá to je, netuším, avšak už teraz sa na ňu teším. A ešte niečo: kniha nie je humorná, hoc sa tak môže v niektorých pasážach javiť, naopak, je pomerne drsná a krutá. Jej nosná myšlienka je veľmi výstižná, človeku ku šťastiu nechýbajú milióny, ale stačí mu naozaj málo - tešiť sa z maličkostí a žiť, nie prežívať.

44 21.03.2021

V dobe, kedy sa cítim asi tak slobodný, ako to dovoľoval komunizmus, v dobe prvého výročia "sedenia" doma, mám nejako podozrivo viac času na čítanie. A keďže som presýtený všelijakých vrážd, nešťastí, katastrof, skrátka všetkého negatívneho, tak siahnem po sci-fi. Lenže aj sci-fi môže mať negatívne posolstvo a obsahovať varovanie. Do rúk sa mi dostala kniha, ktorá má skvelú nosnú myšlienku na ktorú je nabalený celý zvyšný príbeh. To, že sa nejaká mimozemská civilizácia rozhodne za použitia ich merítok, že nejaká iná mimozemská civilizácia je na najlepšej ceste k svojej záhube, neznamená, že má pravdu. Každá civilizácia má svoje vlastné merítka. A čo platí tu, neplatí o svetelné roky ďaleko, alebo akou mierou to iné civilizácie merajú. Možno prekonávajú hranice svetla len taký fukot a stanovili si iný limit. V každom prípade sa ľudstvo správa k Zemi ako horda barbarov k antickým pamiatkam, alebo ISIS k pamiatkam z kolísky ľudstva a k tomu ľudstvo premenilo krásnu zemeguľu na krásku plnú odpadu. Nezaslúžime si ju a z môjho pohľadu, merajúc to našimi merítkami, sme jednoznačne kandidátskou planétou na deguolizáciu. Literárnu stránku knihy nehodnotím, len myšlienkovú, ak by som to sčítal a vydelil, tak dostanem tri nekomunistické červené hviezdičky.

29 16.03.2021

Táto kniha je Sheldonov nepodarok. V podstate od začiatku som sa v duchu pýtal, bol Sidney už senilný, keď to písal? Kratučké odseky, žiadna psychológia postáv, všetci sú buď kladní (napr. hlavná hrdinka je krásna, úspešná, súcitná, najlepšia, vychováva sirotu atď.), alebo záporní (zákerní, škaredí a vyskytuje sa aj jazva) a kto prečítal pár "thrillerov" (v prípade tejto knihy sa zimomriavky nekonali) šmrncnutých (v tomto prípade zlým) krimi príbehom, tak bezpečne po štvrtine knihe zistí, že kto sa v knihe chová chápavo a súcitne (klišé na zvracanie) je tá najväčšia sviňa - a tak to bolo aj tu, len svine boli dve plus ich poskokovia. K tomu úsmevný záver, bez vysvetlenia, ako sa tam "pomstiteľ" dostal. K tomu stereotyp dobrého západu a zlého východu, našťastie je táto šablóna už prekonaná. Skrátka a dobre, vlastne zle - podpriemerná kniha, ktorú je lepšie nečítať. SS na knihu určite hrdý nebol, ale prachy sú prachy a vydavateľ bol asi tiež spokojný s podielom na zisku.

23 11.03.2021

Od McBaina som už prečítal dosť príbehov, ktoré majú súvis s obvodom 87 v Isole, ale tentoraz hrajú detektívi takrečeno druhé husle, respektíve majú pomerne malý priestor v príbehu. Prím hrajú únoscovia a nejde im to, pár falošných tónov sa nájde. McBain nám predkladá pomerne netradične spracovanú téua únosu dieťaťa, kedy únoscovia požadujú výkupné za cudzie dieťa. No a teraz je tu otázka, zaplatí alebo nezaplatí ten kto má peniaze za dieťa, ktoré nie je jeho? Príbeh nie je zlý, no kvalít najlepších prípadov detektívov z osemdesiatsedmičky nedosahuje. Pozerám, že pridávam sté hodnotenie tejto knihy, a tie štyri hviezdičky sú skutočne zaslúžené.

29 07.03.2021

Keď som pred mnohými rokmi objavil prvú kingovku, tak v jej doslove Stephen napísal, že odporúča prečítať si niekoľko kníh. Americká tragédia je jednou z nich. Priznám sa, že 800 stranová výzva ma pomerne slušne vyľakala, ale neľutujem, je to jedna z tých kníh, ktorých tempo plynutia príbehu a štýl rozprávania mi sedí. K samotnej knihe nie je čo dodať, je pomerne známa, nakrútili podľa nej film a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia aj slovenskú trojdielnu inscenáciu - tú som si pozrel a je to príjemné prekvapenie. Jediné čo dodám je to, že podobných tragédií sa na svete udialo plno a tak by sme na našom malom Slovensku, ako aj v Čechách bez problémov našli našich aktérov bažiacich po moci a spoločenskom postavení. A takisto by to boli v hĺbke duše zbabelci, ako Clyde, ktorý si smrť iného človeka vyložil, ako spravodlivú a primeranú cenu na svojej ceste za uznaním a do konca svojho krátkeho života sa nevedel priznať ani vlastnej matke.

35 05.03.2021

Kniha, ktorá vyslovene pohladila moju čitateľskú dušu a pomohla mi preklenúť čítanie inej knihy, ktorá ma nebavila (to je daň za to, že si prečítam väčšinu kníh v rebríčku Top 100 tu na DK). Zato príbehy komorníka Jeevsa ma vyslovene bavili a tento druh láskavého humoru mi vyložene sedí. Ok, nie všetky poviedky sú top, avšak poviedky Bingo a další drahoušek, Jeeves a umaštěnec alebo Případu se ujímá Jeeves sú, naopak, pomyselnými topkami. K tomu rádoby filozofické úvahy o sebe samom Jeevsovho pána Bertie Woostera podtrhujú vyznenie poviedok, no a samotným komorníkom prenášané "Zaiste, pane", "Ako si želáte, pane" v situáciách, kedy je nad slnko jasnejšie, že o svojom zamestnávateľovi nemá príliš vysokú mienku, sú tým najlepším balzamom na dušu, skúšanú súčasnou situáciou.

35 28.02.2021

Je zaujímavé sledovať, ako niektorí knihu velebia (zaujímal by ma vekový priemer hodnotiacich) a iní zasa zatracujú. Takisto je zaujímavý fakt, že mnoho päťhviezdičkových hodnotení pochádza od ľudí, ktorí ohodnotili len túto knihu, prípadne aj prvý diel a potom šmitec, utrum - to je na zamyslenie. Takisto nerozumiem zaradeniu knihy do žánru fantasy, pretože je to také nedomrlé post-apo, tváriace sa, že je to už aj YA. Knihu som nečítal dlho po prvom diely, z ktorého si v podstate nič nepamätám a obávam sa, že z tejto knihy si akurát zapamätám dve veci a to za prvé - Ilan mi prišla protivná a utáraná, no a za druhé - jej vzťah k "pětadvacítce" je vyložene uletený. Takisto sa nestotožňujem s niektorými komentármi vyvolávajúcimi potutelný úsmev, ktoré pani Stehlíkovú prirovnávajú k najlepším autorom fantasy - nuž raz dospejete a potom vám docvakne, že kvalitné fantasy je napísané úplne inak, než séria Naslouchač. Nemožno však nepochváliť to, že autorka píše pre násťročných vyslovene príťažlivým spôsobom. P.S. Tento štýl sadol aj dospelým, presne ako mne Flanaghanov. A tak to má byť, nie každý spisovateľ sadne každému, proti gustu žiaden dišputát.

36 27.02.2021

Náhodný výber knihy občas prinesie príjemný čitateľský zážitok. Katastroficky ladené príbehy cielene nevyhľadávam, ale táto kniha ma zaujala svojou obálkou. Príbeh pádu mini mestečka Jericho Falls je napísaný svižne, nenudí a má príjemný rozsah strán, tak akurát. Vtipné mi prišli niektoré preložené slová a slovné spojenia, dnes by to preložili úplne inak, ale práve tieto výrazy podtrhli celkové vyznenie knihy, pretože čitateľ vie, že sa príbeh odohráva v osemdesiatych rokoch minulého storočia a takisto jemne žlté a drevnaté listy knihy navodili správnu atmosféru. Jediné, čo som nečakal je to (pozor spoiler), že príbeh jednej náhodnej katastrofy nikto neprežije, prenasledovanie svedkov bolo až do konca. Vo svetle "pandemických" udalostí roku 2020 by hocijaká dedinka sveta mohla poslúžiť ako experiment cieleného vyhladenia určitej vrstvy obyvateľstva - v Jericho Falls by prežili len tehotné ženy, deti a ľudia s cukrovkou - ale nemohli.

34 23.02.2021

Rozhovor s človekom, ktorý patril všetkým a zároveň nikomu, ani sám sebe. Za maskou cynika (John svoj postoj bravúrne hral, ale bola to len maska, tak ako v prípade Bennyho Hilla) sa skrýval pomerne citlivý a rozhľadený človek, skalopevne presvedčený o svojich "pravdách" a ťažko prijímajúci názory iných. Niektoré pasáže rozhovoru, najmä prvá tretina, sú ešte poznačené bariérou medzi ním a autorom knihy, ale postupne, ako si budovali medzi sebou dôveru, sa John otvoril a už to išlo. Pre mňa, ako človeka veľmi dobre sa orientujúceho v skladbách od The Beatles, bola najlepšou časťou tretia tretina, tú som si vyslovene užil a prečítal som si priamo Johnove slová, nie sprostredkovane a častokrát mylne podané inými autormi. Originál je originál. Mohol by som tu zosmoliť ešte pomerne dlhý traktát na tému Johnovho posledného rozhovoru, ale načo. Všetko, čo chce fanúšik, je užiť si rozhovor s Johnom, hoci do toho kecá aj Yoko. Podnes deň mi je záhadou, čím ho očarila a odpoveď sa už nikdy nedozviem. Teda možno hej, ak sa stretnem s Johnom na onom svete a bude mať zhovorčivú náladu. Lenže on si priateľov vyberal po svojom a či bude mať chuť debatovať aj so mnou, nuž uvidím, verím tomu, že áno. Budeme si mať čo povedať a nebude to o The Beatles, hoci tak trochu hej.

25 19.02.2021

Cieľová skupina tejto knihy nie som, z tohto typu príbehov som vyrástol, keď som mal cca dvadsaťpäť a problémy dospievania a hľadania samého seba sú mi v súčastnosti ukradnuté - hoci si plne uvedomujem, že je to dôležitá fáza vývoja človeka. Nie som ani (bez)nádejne zamilovaný, ani zamindrákovaný, ani osamelý, ani nemám okolo dvadsať, ani ... ani. A preto sa na príbeh pozerám inou optikou. Ako citlivý cynik knihu považujem za fajn čítanie pre tých, ktorým v živote ublížil buď sám život alebo niekto. Okej, tiež som si prešiel obdobím bolestného rozchodu a zžieravej lásky, ale aby som kvôli tomu vyšiloval, tak to nie. Midori nie je ničím iným, len bezcitnou manipulátorkou, ktorú zaujímajú iba vlastné problémy a hromozvod (sorry elektrikári, bleskozvod sa nekoná, tu ide o prázdne kecy, tedy zvuk a tým pádom hrom), teda prenesenie svojich problémov nachádza v promiskuitnom slabochovi menom Tóru, neschopnom nadviazať normálny vzťah. Okrem toho ma autor tak trochu urazil názvom knihy a ústredným motívom, ktorý si nehanebne požičal od Lennona - John vedel o čom v piesni spieva, je to jeho text. A tie mizerné paralely medzi menami Yoko a Naoko, čudujem sa, že Tóru sa volá Tóru a nie Joh-ru. Žiadna veľká literatúra to nie je - obsahovo, štýlom, ani bohatstvom použitej slovnej zásoby, pána Murakamiho, prihliadnuc ku kvalite tohto diela, považujem za priemerného spisovateľa. Nič to, idem si spraviť chuť knihou Posledné Interview: John Lennon and Yoko Ono, to je originál, nie Murakamiho plagiát.

35 15.02.2021

Prečítaním Dejín písaných Rímom som si odškrtol v pomyselnom zozname jeden z mojich dávnych čitateľských restov a dobre som urobil. Ak by boli učebnice dejepisu, dejín, dejepravy a akokoľvek inak nazvané prehľady histórie písané takouto formou, bolo by učenie určite zábavnejšie. Zamarovský s nadhľadom a neraz aj s nadsádzkou veľmi pútavým, v niektorých častiach až románovým štýlom približuje dejiny jednej dávnej ríše, ktorej slávu neodvial čas. Všetko dôležité, čo sa v spojitosti s Rímom stalo je v knihe majstra pera a kto má chuť si bez problémov po zadaní príslušného hesla/názvu/mena/roku atď. do vyhľadávača nájde ďalšie informácie a mnoho obrázkov, fotografií a máp. To, že sa vo vydaniach tejto knihy spomína marxizmus (ten spomína aj Murakami, dokonca John Lennon sa vyjadril pochvalne o marxistických myšlienkach) vyplýva z kontextu doby, v ktorej bola napísaná. Ale ani trochu to nedevalvuje výpovednú a literárnu hodnotu knihy. Za mňa jednoznačne plný počet hviezdičiek (aj keď sú červené a päťcípe, čo vy na to, kritici?).

32 12.02.2021