Ivan Kučera komentáře u knih

Pôvodne som uvažoval, že dám „až“ 60%, ale potom som sa spýtal a prečo? Veď ťa to nebavilo. Kresba fajn („detská“, ale nie každý komiks musí vyzerať ako Thorgal) a občas mrazivé a výstižné. Najmä s odstupom rokov, keď už viem, čo boli Mečiar a Klaus zač. Ale inak som sa nudil a prečítal som si to vcelku bez záujmu.

1 25.11.2015

Tvorbu Honzu Vojtíška pomerne pozorne a detailne sledujem. V roku 2013 debutoval zbierkou hororových poviedok Z druhej strany a o rok neskôr pridal druhú – Útočisko. Poviedky v ňom sú (česť výnimkám) novšie a je to na nich poznať. Tentokrát zbierka obsahuje už aj autorove doslovy k jednotlivým poviedkam, čo hodnotím pozitívne. Ako to už so zbierkami chodí, je to „mišmaš“: niektoré sú krátke (Už to dlhšie nevydržím), niektoré dlhé, niektoré zlé (Jeho sestra), niektoré dobré, niektoré krvavé (Rýchlik č. 666, Nesprávny odraz), niektoré atmosférické, niektoré zdĺhavé (Súboj), niektoré krátke a úderné, jedna vôbec nie je hororová (Prišiel. Odišiel. Zostali mŕtvi.), viaceré sa spoliehajú na záverečnú pointu obsiahnutú v úplne poslednej vete (Expresná zásielka, Ja som to počul) a mnohé sú do veľkej miery erotické, miestami až pornografické (Ťavia noha). Na zbierke je občas poznať, že jej chýbala profesionálna editorská ruka vydavateľstva. Za ďalšie mínusy by som označil nesympatické postavy (väčšina z nich je v lepšom prípade „neviditeľná“), naivný pohľad na policajnú prácu a myslím si že nechcené odtŕhanie čitateľovej pozornosti neželaným smerom (príliš komplikované dôvody, pre ktoré sa hrdina ocitne na istom mieste – prenasledovanie mafiánskymi zabijakmi, ktorí ale následne z deja bez stopy miznú; odchod do divočiny kvôli nevernému manželovi, ktorý však v deji predtým ani potom vôbec nevystupuje). Ale „obecne“ dávam palec skôr hore, než dole. Napriek tomu si myslím, že sa oplatí držať Honzovi prsty a uvidíme, čo z toho/neho raz bude. Mne sa najviac páčilo ústredné Útočisko a Záhrada, ktorá mala sympatické postavy.

1 27.12.2014

Komiksový strach vyšiel koncom roka 2014 pod záštitou českého hororového e-časopisu Howard resp. ako jeho samostatná elektronická príloha, ktorú si môžete zadarmo stiahnuť z netu. Okrem záverečných medailónikov autorov/kresličov a úvodného slova Josefa Blažeka (na tému „horor v českom komikse“) obsahuje samozrejme množstvo hororových komiksov, ktoré kreslili okrem iných Dávid Marcin a Filip Bandurčin, ktorých kresba sa mne osobne veľmi páči. Časopis obsahuje aj spracovanie mojej mikro-poviedky Podzemie, ktorej sa ujal Filip (v minulosti robil už hlavičku k môjmu e-booku Lesy). Časopis ale obsahuje viacero adaptácií mikro-poviedok z antológie 66 + 6 horor v sto slovách (Liborek, Rodinné foto). V časopise si každý nájde to svoje, vrátane fanúšikov klasika Edgara Allana Poea. Štýl každého kresliča je pochopiteľne iný (pozoruhodne „statické“ Živé mŕtvoly). Niektoré príbehy sú odľahčené (Čas kŕmenia), iné smrteľne vážne. Mne sa páčila napríklad Tanečnica a Vôňa strachu.

1 27.12.2014

„Nič nenasvedčovalo tomu, že by na tých miestach niekto stál. A predsa tam bol. Cítil som jeho výzvu. Jeho zlobu namierenú proti mne. Mýlil som sa. Toto nie je ozvena.“ Vydarený horor, bohužiaľ nakoniec nie až taký dobrý, ako vyzeral zo začiatku. Zdalo sa mi, že ak by mal aspoň o 50 strán navyše, bolo by to lepšie. Takto mi to pripadalo príliš skratkovité a „narýchlo“. Detto množstvo náhod a nehôd (ktoré autorka používa k tomu, aby hrdinu dostala tam, kde ho potrebuje mať) je miestami až neúnosné (postupné odpadávanie jednotlivých členov expedície, zničenie vysielačky atď.). Ale atmosféra je pôsobivá, Špicberky sú neuveriteľná zem a povedal by som, že sa ju Paverovej podarilo dosť obstojne „predať“. Prvých asi 80% knihy je po stránke napätia a strachu ozaj dosť nepríjemných, ja som napr. knižku odmietol čítať pred spánkom, večer alebo keď som bol sám doma. Ku koncu to ale začína jemne stagnovať. Oceňujem však (najmä po skúsenostiam so Strachom Jozefa Kariku, ktorý sa Krokmi v temnote inšpiroval), že pôvod zla u Paverovej nie je „všeobecný a prastarý“, ale ide o „obyčajné“, ale o to účinnejšie vysvetlenie. Z ďalších vydarených snežných hororov spomeňme Terror, Ledové peklo, V horách šialenstva alebo Posledná na cestu (poviedka od S. Kinga).

1 16.12.2014

Nie je to prípad knihy, podľa ktorej vznikol film, ale prípad, kedy bol film taký úspešný, že sa na ňom niektorí ľudia pokúsili zarobiť ako sa dalo a tak vznikla kniha. Čiže v tomto prípade zadaptovali Scottov kultový film. Alan Dean Foster následne to isté urobil s dvojkou, s ďalšou legendou menom Votrelci. Ako oni, aj "jednotka" vznikla nielen podľa filmu, ale zároveň podľa pôvodného scenára. To znamená, že kniha obsahuje scény, ktoré sa do filmu buď nedostali alebo síce boli natočené, ale vystrihnuté. Napr. vo Votrelcoch-knihe ste mohli naraziť na moment, v ktorom mariňáci proti alienom postavili automatické guľomety reagujúce na pohyb, avšak vo filme to nebolo (až v rozšírenej režisérskej verzii, ale to je iný príbeh). No a to isté platí o Votrelcovi. Pre mňa je to len pokus o ďalšie podojenie úspešnej komerčnej kravy. Ale na jedno prečítanie fajn.

1 01.12.2014

Nie som rozčarovaný, ale mierne sklamaný áno. Nie je to nič hrozné, ale po onom „šokujúcom románe zo zákulisia tvorby slovenských seriálov“ nebolo v paperbacku pribalenom k časopisu Madam Eva veľa stôp. Čakal som viac šokujúcich zvratov, viac kontroverzií, viac hnusu, viac morálnej brečky. Nakoniec som sa dočkal niečoho, za čo jeho autorku pravdupovediac nemôžem obdivovať ani uznávať, nakoľko sa prezentuje ako osoba, ktorá si to príliš nezaslúži. Samotné „zákulisie“ je podané dosť priemerne, triviálne, banálne a nudne. Mohlo/malo to byť konkrétnejšie, takto som len občas „vypátral“, o kom je práve reč (a na „Zitu na krku“ sa mi to celkom hodí). Občas som si povedal „no teda, to je fakt sila“ alebo „fúha, svine odporné“, ale ako celok to so mnou nič výnimočné neurobilo. Iné evitovky ma bavili sto krát viac (Bez dcéry neodídem, Sama mama, Príliš osobná známosť).

1 14.09.2014

Nejaký zázrak to nie je, ale fanúšika by mohol pozitívne zaujať výskyt Bladea a Morbiusa.

03.06.2020

Komiksová adaptácia slávneho Singerovho filmu sa radí medzi vtedajšiu deväťdesiatkového vlnu podobne ladených zošitov, ktoré vznikli na základe úspešnej filmovej predlohy (napr. Jurský park, T2 atď.). Čo ma príjemne prekvapilo, je podľa mňa dosť kvalitná a atraktívna kresba Anthonyho Williamsa a Andyho Lanninga; čakal som niečo béčkarské a odfláknuté a ono je to nakoniec veľmi fajn. Po stránke scenára to nie je žiadny zázrak pre každého, kto videl film, ale najmä zo začiatku to nie je úplne doslovná, otrocky identická kópia filmu, ale veľmi jemne si to ide po svojej cestičke. Kladne hodnotím aj dlhé a detailné záverečné dodatky. Naopak, bizarne vnímam fakt, že tento zošit nevyšiel „samostatne“, ale v rámci série Spider-Man ako tzv. „špeciál“.

03.06.2020

Ďalšie "definitívne" (haha) ukončenie súboja Spider-Man/Hobgoblin. K tomu mafián Ruža a únos MJ a tehotnej ženy Harryho Osbornea, syna pôvodného Green Goblina. Pričom posledné slovo nepovedal ani Venom. K tomu na pokračovanie Cloak a Dagger. Vydarený zošit.

17.10.2018

Veľmi zvláštna obálka; ani po niekoľkých desaťročiach som nepochopil, odkiaľ je, čo to malo znamenať. Vyzerá to ako záber z celovečerného hraného filmu, ale zjavne zo žiadneho existujúceho. Čiže fakt neviem. Proste záhada. Hoci Spajdymu v tomto zošite hrozí nebezpečenstvo odhalenia identity kvôli absurdnej náhode (čo je dosť reálne, v živote vás veľakrát odrovná úplná hovadina, ktorá vám nečakane vpáli do života), je to až príliš obyčajné a tuctové. Situáciu zachraňuje príbeh Cloaka a Dagger. Bizarnosť tohto čísla podtrhuje fakt, že sa nepokračuje v minulom súboji s Hobgoblinom, ale riešime niečo absolútne iné a k "Zlému duchovi" sa vrátime až v č. 29. Nuž, čo dodať. Azda len: Semic-Slovart.

16.10.2018

Príjemne smutné a civilné (úvod s Petrom a MJ). Trocha akcie a vzrušenia následne obstará kvalitný a legendárny Hobgoblin, ktorému jeho "smrť" teda fakt dlho nevydržala (naposledy sme ho videli "utopeného" v Z8hadnom Spider-Manovi 19). A čo je najdôležitejšie - práve tu začal na konci čísla Semic-Slovart vydávať geniálne temný komiks Cloak a Dagger (ktorý v roku 2018 vyšiel v trochu pozmenenom poradí v samostatnej knižke v rámci série Nejmocnější hrdinové Marvelu).

16.10.2018

JJJ konečne dostáva poriadne veľký priestor a k tomu mimoriadne výrazný zlosyn - Škorpión. Nabúchaná akcia. A na konci svadba.

16.10.2018

Skvelá vec s mojimi obľúbenými postavami - s Hobgoblinom (mne sa každopádne páčil aj slovenský preklad Mátoha) a legendárnym mafiánom Kingpinom. Veľmi sa mi páči, že mafián tu nevystupuje ako záporák, ale ako antagonista, ktorý so Spajdym spolupracuje (dokonca mu zachráni život) s heslom "nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ". Obálka pripomína obálku z čísla 12, akurát sa tentokrát nad Spajdym netýči Juggernaut, ale Kingpin. Záhadný Spider-Man 18 ukazuje Hobgoblina nie ani tak v akcii (tej je tu dokonca strašne málo, čo ale vôbec nevadí, len trilerovo-detektívny tón tomu perfektne pristane), ale v pozícii, v ktorej svinsky ťahá za nitky z úzadia, keďže zjavne na dôležitých a mocných ľudí vie ich špinavé tajomstvá a je schopný ich vďaka nim vydierať a držať v moci. Pobavilo ma, ako sa všetci čudujú, čo MJ vidí na Petrovi a pritom je polonahý a vyzerá ako Adonis. Vyšlo aj v KVS: Hobgoblin v roku 2021.

16.10.2018

V predchádzajúcom Záhadnom Spider-Manovi (t.j. v čísle 12) sme v prvej polovici ukončili pecku s nezastaviteľným Juggernautom a v druhej polovici dvanásteho zošita bol načatý príbeh o tom, ako Spajdy naháňa zlodeja Kobru a tesne potom, ako ho konečne chytí, sa na scéne objaví Kobrov bývalý kolega, majestátny a desivý zločinec Mr. Hyde. V čísle 13 je príbeh dokončený. Jedná sa v podstate o jednu veľkú akčnú scénu, v ktorej Spajdy striedavo uteká pred Hydeom a striedavo s ním bojuje (resp. sa ho snaží zastaviť) a striedavo paradoxne pred ním ako pred zločincom chráni iného zločinca - bezbranného Kobru, ktorý je možno šikovný a pohybovo nadaný, ale proti fyzicky zdatným súperom nemá najmenšiu šancu. Príbeh vyšiel v KVS 34 pod názvom Tarantulovo znamení v roku 2020. Mimochodom, je absurdné, že na obálke nasledujúceho čísla 14 sa úplne nepochopiteľne vyníma práve Mr. Hyde, pričom jeho príbeh bol ale dokončený v čísle 13 a v čísle 14 sa neobjaví ani na sekundu.

16.10.2018

O Spajdyho sa bijú dve duše - Venomova a tá Petra Parkera. K tomu Mátoha, Ruža, Škorpión, Fantastická štvorka, proste nuda určite nehrozí.

15.10.2018

Na scénu nastupuje Puma. Super protivník, atraktívny, zaujímavý a v neposlednom rade exotický.

15.10.2018

Parádny diel, v ktorom Spajdy stojí proti absurdnému nepriateľovi. Tlupe primátov. Znie to strašne, ale výsledkom je úžasný komiks.

15.10.2018

V čísle 21 sa jednak uzatvára predchádzajúci príbeh s korupciou vo futbale (konečne sa do hry zapojí vynikajúca záporná postava mafiána Ružu, ktorá je taká dobrá, že ju nedokáže strápniť ani pančucha na hlave a na nej okuliare) a jednak (asi ak by niekoho dostatočne neuspokojil realistický krimipríbeh) akčná nálož. Tá šokujúco nadväzuje na Záhadného Spider-Mana 19, v ktorom sa utopil Hobgoblin. Ukazuje sa, že o obrnenú dodávku, v ktorej k tomu vtedy došlo, má eminentný záujem ďalšia tajuplná postava, ktorá v úzadí ťahá za nitky a pre ktorú pravdepodobne pracuje Lampiónový Jack, v češtine preložený ako Svítící tykve (!!!). Kto je jeho zamestnávateľ? Nový silný hráč na šachovnici, alebo nebodaj Hobgoblin vracajúci sa po krátkej prestávke späť do sveta živých? Proste, ďalšie silné číslo, ktorému k štvrtej hviezde v neposlednom rade pomáha morálna trhlina medzi tetou May a jej milovaným synovcom. Čo je vzhľadom na ich doteraz bezproblémový vzťah silné samo osebe.

15.10.2018

V predchádzajúcom čísle bol ukončený Spajdyho nesmierne vyčerpávajúci súboj s tajomným Hobgoblinom, ktorý zomrel (?) a číslo sa končilo tým, že Spider-Man v parku objavil mimozemský objekt, ktorý ho uniesol do Tajných vojen. Z tých si Sieťomil na Zem doniesol legendárny nový čierny kostým, z ktorého sa následne vyvinul Venom. Vďaka neopísateľne divokému semic-slovarťáckemu prístupu k vydávaniu jednotlivých zošitov sme však v rámci Záhadného Spider-Mana Tajné vojny nikdy nevideli (!). Videli sme už len ich dôsledky, t.j, návrat superhrdinov (v čele so Spider-Manom a jeho novým kostýmom) späť na Modrú planétu. Prvý príbeh sa nesie v znamení zoznamovania sa s kostýmom a to nielen zo strany čitateľov, ale i zo strany Spider-Mana, ktorého schopnosti kostýmu samého riadne prekvapujú. Veľmi dobrý je i druhý príbeh. V ňom Spajdy rieši realistickú, ale možno o to napínavejšiu korupciu v športovom prostredí. Dokončenia príbehu sme sa dočkali až v Záhadnom Spider-Manovi 21, kde sa (konečne) do deja zapojil Ruža - po Kingpinovi môj druhý najobľúbenejší komiksový newyorský mafián. Pikoškou je neveľmi dobre informovaná redakcia, ktorá v úvodnej listárne odpovedá na list čitateľa v tom zmysle, že aktuálne James Cameron za 60 miliónov dolárov pre Carolco Pictures natáča filmovú verziu Spider-Mana. Túto obálku použil aj KVS 16: V kůži vetřelce.

14.10.2018

Asi jeden z mojich najobľúbenejších zošitov zo série Semic-Slovart. Green Goblina (v slovenskej verzii brutálne preloženého ako Zelený škriatok!!!) strieda jeho tajomný a ešte drsnejší nasledovník. V slovenskej verzii preložený ako Mátoha (čo je super), v českej ako Zlý duch (wtf?). Kto sa ukrýva pod maskou a kam až je schopný zájsť? K tomu milý bonus v podobe camea Madame Web. Hobgoblin bol mimoriadne silný Spajdyho protivník, ktorý sa ničoho nebál, každého nechutne rafinovane zneužíval a manipuloval ním a len čo mu prestal dobre slúžiť, kruto sa ho zbavil. Tu už Pánovi Pavúkovi zjavne riadne horelo pod zadkom, čo je v ostrom kontraste s niektorými jeho predsa len aj naivnejšími a detskejšími nepriateľmi. Hobgoblin bol fakt mimoriadne silný sok. Run s Hobgoblinom vyšiel ucelene v rámci KVS: Hobgoblin v roku 2021.

13.10.2018