IvyLouve komentáře u knih

,,Neříká, co si myslí. Myslí si, že o nikoho se nedá opřít. Nic nevydrží. Žádná parta. Že to je to nejtěžší, co člověk musí pochopit. Že to, co se děje, si jen pronajímáme, nikdy to nevlastníme.

Keby som mala trilógiu Život Vernona Subutexa hodnotiť ako celok, jednoznačne by som ju odporúčala ako jedinečnú sondu do súčasnej francúzskej spoločnosti. Virginie Despentes prostredníctvom plejády postáv majstrovsky odhaľuje najrozmanitejšie vnútorné pochody rôznych typov osobností a ich reakcie či už na vlastné životné trampoty alebo na aktuálne politické dianie. A tiež vzdáva hold nesmrteľným hudobným legendám.

Avšak zatiaľ čo prvý diel ma strhol tiež výdatným dejom a drsným humorom, a ten druhý, dejovo už balanasujúci na hranici absurdna, mal stále tú skvelú undergroundovú atmosféru, tretí diel sa mi zdal o niečo slabší, chvíľami takmer nudný a akosi aj zbavený emócií. A to je veľmi zvláštne, pretože záverečný diel sa odohráva vo veľmi pohnutej dobe - po teroristických útokoch v Paríži v roku 2015.

Nemyslím si, že by mi prekážalo výrazne depresívne ladenie románu autorky, ktorá ma predtým vedela rozosmiať. Skôr som mala pocit, že všetko, čo chcela o svojich postavách povedať, už povedala v predchádzajúcich dieloch a že tento posledný pôsobí skoro nadbytočne. Navyše Vernon sa mi len potvrdil ako najmenej zaujímavá postava zo všetkých. Možno by som rada nahliadla do knihy, ktorú písala Lydia Bazooka o slávnom zosnulom spevákovi Alexovi Bleachovi, a o jeho bývalej, tiež už zosnulej láske Vodke Satane, s ktorými sme nikdy nemali tú česť a vedeli sme o nich len od ostatných, hoci práve ich príbeh by stál za pozornosť.
Ale chápem, že všetky tieto vedľajšie zápletky mali zostať vedľajšími, aby nadovšetko vynikol Paríž. Metropola, o ktorej si niektorí ľudia spriadajú nereálne, romantické sny a iní ju vidia ako smradľavé mesto plné hnusných ľudí. A možno sa všetci mýlia. Tú rôznorodosť ťažko i v románe obsiahnuť, ale Despentes sa to z veľkej časti darí. Zažijeme Paríž nebezpečný, doráňaný, beznádejný, a predsa poskytujúci nádej, že sa tam nájdu ľudia, tak odlišní, že to viac ani nejde, ktorým na sebe bude záležať.

21.07.2024

Prvá časť je plná očarenia z novej priateľky, huslistky Sarah, ktorá rozprávačke, mladej slobodnej matke, vstúpila do života nečakane, búrlivo a osudovo; prvá časť je ódou na zamilovanosť, na vášeň, na spriaznenosť, ale aj na Paríž, hudbu, staré francúzske filmy; prvá časť je plná zmyselnosti, vôní a chutí, do ktorých sa postupne primiešava čosi nahorklé, cítite sa ako na horskej dráhe striedajúcej radostné vzlety a náhle pády, z ktorých zabolí celé telo.

Ale bol tam ten úvod, takže vy už tušíte, že príde niečo hrozné.

Druhá časť je číre zúfalstvo zapísané do prózy, je ódou na osamelosť, šialenstvo, neschopnosť ďalej žiť; druhá časť je plná Talianska a hudby a utápania sa v žiali, pozor, máme tu nespoľahlivú rozprávačku, rozprávačka nevládze ďalej rozprávať; druhá časť je surrealistická, znepokojivá, zničujúca ako vlak čo sa rúti bez kontroly.

Ale vy to chcete čítať, lebo môže niekto sakra takto geniálne písať? Zahrať slovami allegro, andante, con moto, scherzo a presto, rozozvučať vo vás všetky struny a potom ich prinútiť, nech poslušne zmĺknu.

Veľká poklona úžasnej autorke, vydať ako prvotinu takúto štylistickú lahôdku, to sa nepodarí úplne každému.
Veľká poklona pani prekladateľke, text má neskutočnú “ambiance a pritom znie ľahko a prirodzene.
Veľká poklona pani ilustrátorke, pretože tie kresby, absurdné, hravé i pochmúrne, celú tú atmosféru ešte vyšponovali.

Za mňa to bol nesmierne emotívny zážitok.

Mimochodom, rozprávačkino meno nepoznáme, aby viac vyniklo meno Sarah, ktoré zaznieva ustavične a zdôrazňuje dominanciu jeho nositeľky.

10.04.2024

Celá séria je výstižnou kritikou homofóbnej spoločnosti, farizejstva, rodičov, ktorí nedokážu milovať svoje deti také, aké sú. Napísané je to jednoducho, skôr také oddychové čítanie, nechýba tomu humor, takže si to môže prečítať naozaj každý. A veruže niektorí by to potrebovali, aby pochopili, že láska má mnoho podôb. Tiež je to príbeh silného a výnimočného priateľstva. V tomto dieli, pre mňa najlepšom, sa zaujímavým spôsobom rozvíja aj téma domáceho násilia a týrania detí.

09.03.2021

Viacgeneračný román o prekliatom rode, plný emócií, spleti nešťastných lások a prvkov nadprirodzena, kde nás záhadné sny mladej Lindy a starý zabudnutý denník jej starej mamy Olívie zavedú až do čias druhej svetovej vojny. Príbeh sa odohráva na fiktívnom mieste, popísanom tak staroromanticky: Linda aj jej láska/kamarát Daniel žijú na panských sídlach so služobníctvom, s koňmi, stretávajú sa v sade pri dube, okolie objíma magický les, v ktorom môžete stretnúť priam rozprávkovú bylinkárku... Ale túto vintage atmosféru niečo veľmi narušuje, a to jednak udalosti vracajúce nás do moderného sveta (divoká párty na hudobnom festivale, narážky na skutočné mestá, piesne, filmy), no hlavne jazyk, akým je písaný príbeh Lindy a Daniela. Rozprávačkou je Linda, takže štýl rozprávania sa často nesie v jej mladíckom duchu, veselom, emotívnom, drzom, ironickom, slangovom. Pripúšťam však, že iné čitateľky môžu Lindin humor vítať, takže toto bude skôr otázka vkusu. Ja by som na úkor mnohých peripetií v Lindinom živote viac ocenila prepracovanejšiu historickú líniu, rozprávanú z pohľadu Olívie, ktorej štýl k románu sedel viac. Príbeh Olívie a Nica, hoci smutný a dojímavý, sa mi zdal byť popísaný až príliš zbežne a nakoniec len tak zhrnutý.