IvyLouve komentáře u knih

Nádherná knižka od mojej drahej Amélie, tentokrát o dosť menej šiši ako iné jej romány, zato pre mňa nevídane citlivá, emotívna. Stále je to Amélie, svojsky vtipná (už tie úvodné telefonáty do Japonska mi vylepšili náladu) a filozofujúca (trpí predstavou, že neexistuje, a tak sa musela ísť presvedčiť, že jej život nebol iba fikciou), ale zároveň odhaľujúca celé svoje srdce.
Amélie Nothomb každému milovníkovi dobrých kníh! Viac Amélie v kníhkupectvách a knižniciach, jej knihy sú poklady!

17.08.2024

3,5/5
Na môj vkus bola Kočka a Generál príliš prekombinovaným románom, kde sa príbehy troch hlavných hrdinov, samy o sebe zaujímavé a bohaté na udalosti, navzájom prepletú pre mňa zvláštnym spôsobom. Tak nejak nasilu. Akoby mala autorka hromadu skvelých nápadov a materiálov a musela to všetko zošrobovať dohromady. Miestami som mala pocit, akoby to mal byť thriller - jednotlivé dramatické scény sa prelínajú a preskakujú v čase, dozvieme sa vždy len časť príbehu a na pokračovanie si musíme počkať (občas i niekoľko sto strán), zdá sa, že si si s mladou Nurou skladáme rubikovú kocku, čoby jeden geniálne prepracovaný celok, kde to na konci všetko do seba parádne zapadne. A možno príde aj nejaký ten zvrat… Ale v skutočnosti to pôsobí skôr ako telenovela, s bambiliónom vedľajších postáv a vzťahov, s mierne patetickým výrazivom, no a hlavne bez toho geniálneho prepojenia a rozuzlenia.

Nechcem sa len ponosovať, pretože kniha sa mi až na zopár nudnejších častí čítala dobre a veľmi vítam témy, ktoré tu Nino Haratischwili rozvíja, ako trauma z vojny, čo má ničivé dôsledky aj na nasledujúce pokolenia, pocity viny a potreby kajať sa. Gruzínska autorka, sama žijúca v Nemecku, dôveryhodne a pútavo opísala svet gruzínskych imigrantov, ktorí v novom, lepšom svete nikdy nenašli skutočný domov. A zas a znovu sa snažila preniknúť do ruskej mentality a charakterizovať nespokojnú spoločnosť, pričom tiež vytvára množstvo premyslených charakterov.
Román okrem iného oplýva odkazmi na umelecké diela, výtvarné, literárne i hudobné. Je tu toho naozaj veľa… otázka je, či to všetko bolo v jednej knihe potrebné.

2 14.08.2024

,,Neříká, co si myslí. Myslí si, že o nikoho se nedá opřít. Nic nevydrží. Žádná parta. Že to je to nejtěžší, co člověk musí pochopit. Že to, co se děje, si jen pronajímáme, nikdy to nevlastníme.

Keby som mala trilógiu Život Vernona Subutexa hodnotiť ako celok, jednoznačne by som ju odporúčala ako jedinečnú sondu do súčasnej francúzskej spoločnosti. Virginie Despentes prostredníctvom plejády postáv majstrovsky odhaľuje najrozmanitejšie vnútorné pochody rôznych typov osobností a ich reakcie či už na vlastné životné trampoty alebo na aktuálne politické dianie. A tiež vzdáva hold nesmrteľným hudobným legendám.

Avšak zatiaľ čo prvý diel ma strhol tiež výdatným dejom a drsným humorom, a ten druhý, dejovo už balanasujúci na hranici absurdna, mal stále tú skvelú undergroundovú atmosféru, tretí diel sa mi zdal o niečo slabší, chvíľami takmer nudný a akosi aj zbavený emócií. A to je veľmi zvláštne, pretože záverečný diel sa odohráva vo veľmi pohnutej dobe - po teroristických útokoch v Paríži v roku 2015.

Nemyslím si, že by mi prekážalo výrazne depresívne ladenie románu autorky, ktorá ma predtým vedela rozosmiať. Skôr som mala pocit, že všetko, čo chcela o svojich postavách povedať, už povedala v predchádzajúcich dieloch a že tento posledný pôsobí skoro nadbytočne. Navyše Vernon sa mi len potvrdil ako najmenej zaujímavá postava zo všetkých. Možno by som rada nahliadla do knihy, ktorú písala Lydia Bazooka o slávnom zosnulom spevákovi Alexovi Bleachovi, a o jeho bývalej, tiež už zosnulej láske Vodke Satane, s ktorými sme nikdy nemali tú česť a vedeli sme o nich len od ostatných, hoci práve ich príbeh by stál za pozornosť.
Ale chápem, že všetky tieto vedľajšie zápletky mali zostať vedľajšími, aby nadovšetko vynikol Paríž. Metropola, o ktorej si niektorí ľudia spriadajú nereálne, romantické sny a iní ju vidia ako smradľavé mesto plné hnusných ľudí. A možno sa všetci mýlia. Tú rôznorodosť ťažko i v románe obsiahnuť, ale Despentes sa to z veľkej časti darí. Zažijeme Paríž nebezpečný, doráňaný, beznádejný, a predsa poskytujúci nádej, že sa tam nájdu ľudia, tak odlišní, že to viac ani nejde, ktorým na sebe bude záležať.

21.07.2024

Inšpiratívny rozhovor plný múdrych postrehov a úvah. Spomienky na všetky zásadné udalosti, ktoré otriasli spoločnosťou počas uplynulých piatich rokov, miestami dojímajú a mnohé vysvetľujú. Mali sme nesmierne šťastie, že nás Zuzana Čaputová reprezentovala. Jej zmysel pre spravodlivosť, slušnosť a poctivú prípravu na všetky rozhodnutia, prejavy a jednania, priniesli do slovenskej politiky úžasne pozitívne vlny a mnohým sa stala vzorom. Vďaka tejto knihe ju môžeme spoznať aj z inej stránky, hovorí o svojej záľube vo filozofii a meditácii, zveruje sa so svojimi obavami a ťažkými životnými skúškami, rozpráva o krásnych stretnutiach s ľuďmi, ktorých životné príbehy sa pretli s tým jej. Nechýba jej humor a nadhľad. Je radosť čítať jej slová.

Erik Tabery určuje smer rozhovoru nielen kladením dobrých otázok, ale občas dáva do diskusie kus seba, svoje postrehy a osobné skúsenosti. V rozhovoroch som veľmi vnímala súlad týchto dvoch ľudí. Zhodujú sa v tom, že im je prirodzené a sympatické, keď osobnosti pôsobiace vo verejnom priestore prejavia svoju ľudskosť, a to i svoje slabosti a pochybnosti.

Vynikajúca kniha, vrelo odporúčam.

4 28.06.2024

Prvá časť je plná očarenia z novej priateľky, huslistky Sarah, ktorá rozprávačke, mladej slobodnej matke, vstúpila do života nečakane, búrlivo a osudovo; prvá časť je ódou na zamilovanosť, na vášeň, na spriaznenosť, ale aj na Paríž, hudbu, staré francúzske filmy; prvá časť je plná zmyselnosti, vôní a chutí, do ktorých sa postupne primiešava čosi nahorklé, cítite sa ako na horskej dráhe striedajúcej radostné vzlety a náhle pády, z ktorých zabolí celé telo.

Ale bol tam ten úvod, takže vy už tušíte, že príde niečo hrozné.

Druhá časť je číre zúfalstvo zapísané do prózy, je ódou na osamelosť, šialenstvo, neschopnosť ďalej žiť; druhá časť je plná Talianska a hudby a utápania sa v žiali, pozor, máme tu nespoľahlivú rozprávačku, rozprávačka nevládze ďalej rozprávať; druhá časť je surrealistická, znepokojivá, zničujúca ako vlak čo sa rúti bez kontroly.

Ale vy to chcete čítať, lebo môže niekto sakra takto geniálne písať? Zahrať slovami allegro, andante, con moto, scherzo a presto, rozozvučať vo vás všetky struny a potom ich prinútiť, nech poslušne zmĺknu.

Veľká poklona úžasnej autorke, vydať ako prvotinu takúto štylistickú lahôdku, to sa nepodarí úplne každému.
Veľká poklona pani prekladateľke, text má neskutočnú “ambiance a pritom znie ľahko a prirodzene.
Veľká poklona pani ilustrátorke, pretože tie kresby, absurdné, hravé i pochmúrne, celú tú atmosféru ešte vyšponovali.

Za mňa to bol nesmierne emotívny zážitok.

Mimochodom, rozprávačkino meno nepoznáme, aby viac vyniklo meno Sarah, ktoré zaznieva ustavične a zdôrazňuje dominanciu jeho nositeľky.

10.04.2024

Najprv mi to pripadalo ako oddychové čítanie, vhodné aj pre mládež, kde síce máme hrdinku s ťažkou traumou z minulosti, ale autorka to podávala tak, aby sa čitateľ hlavne necítil zle, naopak, aby sa aj pobavil na tej asociálnej slečne, ktorá svojou prehnanou kultivovanosťou a ignoráciou súčasných módnych a spoločenských trendov pôsobí ako roztomilý mimozemšťan, a jej pravidelným liekom na smútok je vodka. Dokonca aj dej sa mi videl akýsi jednoduchý a banálny: táto čudná baba sa teda zamiluje do speváka, skamoší s ajťákom z práce, s ním zachráni staršieho pána, a začína sa premena na novú Eleanor…

Lenže za tým všetkým odniekiaľ zvnútra prebublávalo niečo znepokojivé, toxické, príšerné. A ja som nakoniec strašne rada, že som túto krásnu knihu prečítala a nenechala sa odradiť podľa mňa dosť odveci citátmi ľudí, ktorý o knihe tvrdia, že je neskutočne zábavná. Možno na povrchu. Príde však deň, kedy sa hra na novú Eleanor škaredo zvrtne a kedy je treba začať liečiť rany, ktoré čas ani vodka nikdy nezahojili. Také skutočné priateľstvo, ľudské i zvieracie, je prvým krokom k zázraku… Eleanor, nezabudnem na teba a tvoj udatný boj s démonmi, nezabudnem na skvelého Raymonda.

,,Dnes je novou rakovinou právě osamělost - je to něco ostudného a trapného a člověk si za to může tak nějak záhadně sám. Je to děsivá, nevyléčitelná nemoc, tak strašná, že se o ní neodvažujeme mluvit. Ostatní to slovo nechtějí ani slyšet, protože se bojí, aby nepostihla i je nebo aby na ně osud neseslal nějakou jinou hrůzu.”

16 21.05.2022

Témy tohto románu sú náročné a bolestné: tápanie mladej ženy, čo vyrástla v adoptívnej rodine a celý život sa cítila vykorenená, nepochopená, túžiac nájsť svoju biologickú matku; útrapy jej rodičov, hlavne mamy, ktorá, hoci sa pre Malku obetovala ako len mohla a nadovšetko ju milovala, stále narážala na jej vzpurnosť a nedostatok citu; poníženie ďalšej ženy, schopnej zniesť všetko, aby si splnila svoj sen a stala sa matkou.

Predovšetkým však spracovanie a štýl autorky robí tento román tak výnimočným. V dialógoch je priama, autentická, nič nepôsobí umelo ani neprirodzene. Keď popisuje, čo sa postavám deje v hlave, vie úžasne zachytiť zmätok, nelogickosť asociácií, čo človeka napadajú vo vypätých situáciách. Myšlienky mamy, ktoré venuje svojej dcére, vháňajú slzy do očí aj keď inak máte srdce z kameňa. Slová právnika, keď informuje klientku o korupcii pri adpociách v Česku, sršia cynizmom, že by sa človek aj zasmial, keby nešlo o skutočnú kritiku systému. Mnohokrát vzťahové prepletence vyústia v grotesku a tiež sa nám dostane dávky nadprirodzena, kedy sa slova ujmú postavy Bůh (v ženskom rode) a Smrt (v mužskom rode) - musim priznať, že na tomto som sa naozaj bavila. V závere to autorka tak vygradovala, že moja hladinka adrenalínu hraničila s infarktom.

Malinka vás rozhodne prinúti premýšľať nad konaním postáv. Tie sú tu vykreslené so všetkými svojimi temnými stránkami i zlyhaniami a zvlášť hlavná postava Malka vie vzbudiť dojem sebeckej a bezohľadnej beštie. Spolu s jej bratmi sa budete pýtať, kde končí jej trauma a kde začína tendencia všetko zhadzovať na fakt, že ju opustila prvá matka. Môže takto ublížený človek nadviazať vzťah, v ktorom nebude ubližovať? Môže ju zmeniť materstvo? Stojí vôbec o to, byť lepšia matka ako tá jej prvá?

Za mňa crème de la crème súčasnej českej prózy :)

1 21.05.2022

Musím priznať, že som trochu sklamaná. Čakala som ponurý príbeh s úzkostnou atmosférou psychiatrickej liečebne, zjemnený štipkou romantiky, ale do rúk sa mi dostal viac-menej zamotaný romantický príbeh, smutný, dojímavý a v závere i prekvapivý, kde však psychiatria predstavovala len kulisu. Iste, autorka sa snažila poukázať na viaceré nehumánne a neúčinné staré praktiky a liečebné procesy či zaobchádzanie s pacientmi, ale bolo to na môj vkus príliš povrchné. Tiež by sa mi viac páčilo, keby na úkor mnohých vedľajších epizód bol radšej dôkladnejšie zanalyzovaný život a psychický stav Amy. Pre mňa to bola jednoduchá oddychová romantika s happyendom.

8 18.10.2021

Výborné, podmanivé dielo, čo dokonale kombinuje súčasný psychotriler s tajuplnou, zlovestnou atmosférou gotického románu. Pomaly, nenápadne vo vás narastá znepokojenie a napätie; zrazu ste zmätení a máte pochybnosti o tom, kto hovorí pravdu; potom už i vážne obavy o jednu z postáv; ku koncu vám z toho ide prasknúť hlava a chcete ten príval zastaviť alebo zvrátiť, ale ono sa to rúti do finále a celých vás to cestou prevalcuje. Ja som bola maximálne spokojná!

1 24.07.2021

Román o tom, ako človeka ovplyvní trauma, o posadnutosti hľadaním odpovedí na zúfalé otázky.

Zaujalo ma niekoľko myšlienok. Najprv paralela rekonštrukcie svojej minulosti s Eliškiným oborom - architektúrou, v ktorej sa venovala práve rekonštruovaniu starých budov. Potom úvahy Eliškinho partnera, ktorý nebol jediný, kto ju presviedčal, aby sa v tom prestala máchať, a mal na to teóriu kauzality. Podľa nej nikto nemôže za to, akého činu sa dopustí, pretože všetko čo robíme, je následkom nejakého impulzu, ten zase následkom iného impulzu a vo finále je všetko dávno predurčené, a tak nemá zmysel sa trápiť tým, že sa niečo stalo. Nakoniec filozofia poznamenaná ekologickým splínom, kde človek prestáva vidieť zmysel v udržiavaní života na Zemi, ktorá nezvratne smeruje do záhuby.

Osobne mám radšej konce, kde sa každá dráma vysvetlí a kde fantázia je čisto autorovou parketou a čitateľovi na ňu nedáva priestor. Priaznivci Viktorie Hanišovej sa však musia zmieriť s tým, že jej príbehy vo vás zostávajú a nútia k premýšľaniu.

2 13.07.2021

(SPOILER) Čakala som ktoviečo, ale nakoniec mám pocit, že práve kvôli takýmto príbehom si z tejto témy ľudia robia srandu. Námet je zaujímavý a má potenciál, no autorka to asi trošku prehnala. Nadprirodzených bytostí a udalostí je tam toľko, že to už stráca efekt. Oveľa viac by sa mi páčilo, keby bolo duchov a poltergejstov menej, ale viac ponurej nálady, pocitov neistoty a strachu. Niečo také, čo sa nedá logicky vyvrátiť, pretože to môže existovať iba vo vašej hlave. A ešte do toho pridala štipku humoru a romantiky, čo v hororoch úplne neznášam, a roztomilý happyend. Čitateľné a občas strašidelné to síce bolo, ale napísané dosť jednoducho, obyčajne. Stále sa tam opakovali tie isté vety, ako: Olízla si rty. Prohrábla si vlasy. Masíroval si kořen nosu. -Nuž, za mňa priemer.

2 09.07.2021

V príbehu nám Smrť predstaví odvážne dievča Liesel, ktoré miluje knihy, a tie jej pomáhajú vyliečiť sa z hroznej traumy. S nimi tiež jej adoptívny táta - láskavý maliar a harmonikár Hans, občas i jeho žena, uhundraná Rosa, no hlavne Lieselin kamarát, drzý, ctižiadostivý Rudy. A tiež je tu Max, citlivý boxer s ťažkým židovským osudom. V priebehu niekoľkých vojnových rokov sledujeme, čo všetko zažívajú obyvatelia jednej chudobnej ulice v malom nemeckom mestečku. Na pozadí neľútostnej spoločenskej situácie si deti Liesel a Rudy kradnú kúsky každodenného smiechu a vylomenín. Keď je treba, poslušne heilhitlerujú, ako káže bonton, ale niekde vo vnútri cítia, že svet je pomýlený. Liesel si uvedomuje, že slová, ktoré tak miluje, pretože jej v knihách prinášajú útechu, sú zároveň nástrojom zla. ,,Proč musí existovat? Bez nich by nic z tohohle nebylo. Beze slov by z Führera nezbylo nic.”

Smrť ako rozprávačka je v Zlodejke kníh originálna z niekoľkých dôvodov. Vidí veci, ktoré sú nám i postavám skryté, napríklad abstraktné farby oblohy (farba raňajok, čokolády, Židov) i predmetov okolo nás (skrinky farby viny). Vidí a počuje mŕtvych, ako sa snažia niečo povedať živým. Zbiera duše a odnáša ich s nekonečnou starostlivosťou. A tak, hoci je tento príbeh až kruto realistický, má občas nádych nadprirodzena. Smrť má tiež svojský zmysel pre humor a rada anticipuje veci, ktoré čitateľa majú prekvapiť o mnoho strán neskôr. Jej rozprávanie je presiate drobnými úsmevnými poznámkami a vysvetlivkami.

Múdra, dojímavá, srdcervúca. Táto i tie dve ilustrované knižky v nej. A absurdne vtipná občas, ak chceme. Kocúr menom Goebbelsek? Príručka hrobára na dobrú noc? Aspoň 500x Saumensch, Saukerl a ďalšie pôvabné vyznania. Neromantická, a predsa plná lásky a nádeje.

14 02.07.2021

Ako to len táto Pani Spisovateľka robí, že dokáže napísať niečo tak úžasne hlboké, poetické, mystické, miestami dramatické, hrôzostrašné a občas i satirické, pričom sa to naoko tvári ako jednoduchý krimiromán z českého malomesta?
Zavedie nás na miesta, kde by sa asi nikto z nás nechcel dvakrát ocitnúť, a postupne nám odhaľuje charaktery a osudy miestnych obyvateľov.
Milujem túto knihu, v ktorej naozaj záleží na každej maličkosti. Aj na tých medzi riadkami. Navyše každá autorkina veta, myšlienka, metafora, použitie slova je zážitok. Vie nahliadnuť do vnútra postáv tak, že máte pocit, že ich dobre poznáte, viete ich pochopiť. Dokonale sa vysmieva z malomeštiactva, a pritom vie s nesmiernym citom písať o ľudských trápeniach. Jej personifikácie všetky tie obávané miesta oživujú.

,,Ledová hladina něco říká, ale ona to nechce slyšet, běžela přece na dvůr, a najednou leží tady, na druhé straně zahrady, jako kdyby ji kdosi roztočil jako slepou bábu, přestože nechtěla hrát.”

7 09.06.2021

No že by toto bol psychologický thriller? Skôr krimi román pre ženy, ktorý by svojimi ,,originálnym” zápletkami schoval do vrecka nejednu taliansko-argentínsku telenovelu. V tomto prípade taliansko-britskú. Keď už prišiel asi dvadsiaty zvrat, už mi bolo skoro jedno, ako to teda vlastne je. Ale stále trochu lepšie ako Pokrevní sestra.

1 15.05.2021

Tá skvelá, mrazivá atmosféra! Z Anny cítiť neskutočnú lásku a nehu, keď hovorí o svojich rastlinách, ale odtiahnutosť a občas výsmech či opovrhnutie, keď je konfrontovaná s ľuďmi. Budete sa o ňu báť, pretože niečo sa jej deje, niečo sa stalo a ona si to nechce pripustiť... Majstrovsky napísané!
Počúvala som to ako audioknihu a prednes Anity Krausovej je mimoriadne vydarený, emotívny, uveriteľný. Proste toto bolo celé úplne úžasné!

12 15.05.2021

Román Anežka vyznieva ako varovanie pred materstvom, pokiaľ túžba po dieťati nevyplýva z lásky k deťom a z odhodlania dať tým svojim všetko, ale z nejakej úlohy splatnej spoločnosti či z predstavy, že si vytvoríme dokonalú osôbku podľa našich najidealistickejších predstáv.
Rodinná dráma, začínajúca na konci, je plná napätia. Chceme vedieť, čo sa vlastne stalo, ako a prečo. Z rozprávania behá mráz po chrbte. Príbeh je utkaný z malých každodenných detailov, zo situácií, s akými sa viac či menej všetci stretávame, a tak je až desivo uveriteľný. Trefná kritika skrytého rasizmu, predsudkov, rodičovských chýb.
Ak sa mi niečo nepáčilo, boli to úvahy, kde mi nebolo jasné, či autorka hovorí hlasom Julie alebo svojim vlastným a či stereotypy ešte kritizuje alebo ich už sama podporuje. Bola to pasáž o frustrovaných ženách, ktoré prišli o svoje postavenie a ustrnuli na materskej, pričom trávia čas zlostným komandovaním svojich detí na ihrisku a zápasením s ostatnými ženami o pozíciu najdokonalejšej matky. Práve proti takýmto zovšeobecneniam by bolo treba aj v literatúre zabojovať.

10 10.05.2021

Veľmi slabé. Autorov naivný štýl písania by sa hodil do literatúry pre deti, nie do trileru. Boli tam určité dobré nápady, ale spracované povrchne. Len čo sa začal rozvíjať nejaký motív, dej poskočil dopredu. Postavy jednali hlúpo, to, čo malo byť napínavé či desivé, bolo skoro smiešne. A keď sa v tomto smutnom príbehu s mysterióznymi a akčnými prvkami vyskytla nejaká romantika, prišla veta: ,,Žena také roztáhla čelist do maximálních rozměrů a doplnila ji zvukovým doprovodem.” Načo napísať jednoducho: ,,Zasmiala sa” keď si to môže sám sparodovať.

3 09.04.2021

Detektívka vymakaná do detailov, strhujúca i šokujúca, otvárajúca veľmi ťažkú a bolestnú tematiku zneužívania v rodine a jeho následky. Strastiplný životný príbeh Hany, ktorý skončil tragédiou, vyvoláva zdesenie, hnev i žiaľ. Jej osud rozplieta dvojica detektívov Dávid a Ema, ktorí zároveň žijú svoj vlastný príbeh, úplne iný, ale oproti tomu prvému príjemne osviežujúci. Dávid ako policajt v sebe skrýva skutočného Sherlocka i charakter, je to však realisticky zobrazená postava so svojimi chybami, nízkym morálnym kreditom, čo sa nespráva vždy podľa predpisov, ale často neuvážene a zbrklo.
Každú jednu stranu som si užila, zamotala som sa asi v každej slepej uličke, čo sa vyskytla, zaujala ma celá plejáda postáv z Haninej minulosti a ich vzťahy k nej. Milovníkom detektívok veľmi odporúčam!

4 06.04.2021

Síce sa príbeh odohráva vo Francúzsku, nie je to (žiaľ) príliš poznať. To, čo sa stalo manželom Ave a Xavierovi, by sa pokojne mohlo stať aj u nás. Je to nesmierne hlboká a dojímavá výpoveď o smutnej epizóde vzťahu, ktorým otriasla vážna nehoda. Avino rozprávanie vám neúprosne vyloží, aké to je báť sa o životného partnera a otca vašich detí, ako to bolí, keď ho strácate a keď bojujete s pocitmi viny, samoty, odvrhnutia. Hoci sú Avine úvahy neveselé, vzbudzujú veľkú empatiu a je to krásne napísané. Ani jedno slovo, veta, scéna navyše či nevhodne použité. Všetko dokonale dokreslilo atmosféru a pointu príbehu, hoci zo začiatku som sa do toho dostávala dosť pomaly. Ale tá počiatočná idylka medzi obetavým veterinárom a milovníčkou výtvarného umenia tam jednoducho musela byť, asi už tušíte prečo.

2 14.03.2021

Celá séria je výstižnou kritikou homofóbnej spoločnosti, farizejstva, rodičov, ktorí nedokážu milovať svoje deti také, aké sú. Napísané je to jednoducho, skôr také oddychové čítanie, nechýba tomu humor, takže si to môže prečítať naozaj každý. A veruže niektorí by to potrebovali, aby pochopili, že láska má mnoho podôb. Tiež je to príbeh silného a výnimočného priateľstva. V tomto dieli, pre mňa najlepšom, sa zaujímavým spôsobom rozvíja aj téma domáceho násilia a týrania detí.

09.03.2021