JankoStirbey komentáře u knih
Chcelo by sa napísať "skvelý príbeh do výkladnej skrine o budovaní ZSSR" a tu to uťať, lenže... Je tu krásne ukázané ako sa žilo "pred", o tom ako sa žilo "po" by sme mohli diskutovať vzhľadom na to, že rajom sa to nazvať nedá. Prvej časti nemám čo vytknúť, t.j. dospievaniu a revolúcii(možno, že červení sú najlepší...). Možno bezvýznamné, no silne na mňa zapôsobila zmena Toni. A druhá časť, to už je taká agitácia, no je na nej ukázané odhodlanie "blázna" ktorý nehľadí na seba. Dnes blázon, vtedy hrdina, on by bol aj dnes hrdinom, nebyť určitej deformácie pohľadu na obetavosť človeka. Dalo by sa napísať množstvo úvah, už len preto kedy bola kniha písaná a o čom sa v nej hovorí, no nemalo by to zmysel, pre bielych budem zarytým boľševikom, pre červených belogvardejcom...
Prečo nemôžeme byť spokojní s tým čo máme? Mám pocit, že nemá zmysel snažiť sa pochopiť alebo rozumieť určitému konaniu. Kniha vo mne nechala veľa pochybností, mám však pocit, a doslov to vlastne potvrdzuje, že autor čerpal zo svojej skúsenosti, a tak dúfam, že toto dielo nie je definíciou žien.
Úprimne, neviem čo napísať. Dielo na mňa zapôsobilo ako studená sprcha, no v podstate ma len doviedlo späť na starú cestu a opätovne mi otvorilo oči do reality. O čo menej deja, o to viac psychológie. Autorovi nemám čo vytknúť.
Fantastické čítanie. Možno práve pod týmto si predstavovala učiteľka slovenčiny nadčasové dielo. Zdalo by sa, že ide len o akési rozprávanie o dospievaní, a keď si knihu spätne premietam tak to bolo o dospievaní, no hlavne o určitom zmätku a prázdnote?
Vďaka tejto knihe som pochopil, prečo letci zbožňujú lietanie, až v oblakoch začína sloboda...
Prečítané... nedá sa povedať, že by ma kniha obzvlášť nadchla. Názor nikomu neberiem, no ja som v nej nič nové/prevratné nenašiel.
Pri tejto čisto vojenskej knihe mi v pamäti viac utkveli nebojové scény, z tých bojových je to hlavne "zbytočná" smrť jedného vojaka pri obrane voči tankom. Nájsť knihu, ktorá by opisom boja nejak vyčnievala, hlavne keď podobných kníh prečítate viacero je ťažké. Pri týchto knihách ide skôr o príbeh, ktorý rozprávajú a o to, či autor dokáže hrdinov vykresliť dostatočne ľudsky. Pozeraním filmovej adaptácie by som v tomto prípade asi čas nestrácal(ja som ho stratil).
Od knihy s názvom Zbohom zbraniam je asi hlúpe očakávať guľometnú paľbu. Našťastie som ju ani veľmi nečakal, no nečakal som ani príbeh, ktorý sa rozvinul. Spočiatku mi pripadal trochu hlúpy a naivný, no s pribúdajúcimi stranami bol krajší a uveriteľnejší. Až som dospel k zdrvujúcemu záveru, ktorý už nepísala vojna, ale život.
Mladá garda. K tejto knihe nie je čo povedať, je nutné si ju prečítať, len vtedy pochopíme odhodlanie, v tomto prípade mladých ľudí, ktorí boli rovnakí ako my, no v mnohom nás predčili. Dospievali, milovali, no zároveň bojovali a žili s tým, že ak sa neobetujú oni, tak nikto a hoci vedeli, že v prípade odhalenia ich nečaká nič dobré, aj napriek tomu do toho išli. Napísať, že ich koniec bol brutálny nestačí. Aj keby jedinému z nich strelili "iba" guľku do čela, išlo by vzhľadom na ich vek o tragédiu. Neplačem, len sa snažím poukázať na fakt, že aj keby bola celá táto kniha fikciou, nie je možné sa na ňu pozerať ako na propagandu a agitáciu. Je to poklona obetavosti a odhodlaniu mládeže, ktorá sa obetovala za zajtrajšok, teda nás. Možno neexistovala žiadna Mladá garda a aj keby neexistoval Krasnodon, nič to nemení na fakte, že existovali tisíce iných miest a odbojových skupín, v ktorých pôsobila aj mládež, ktorá umierala. Preto by prípadné pojmy "vymývanie mozgov" či "propaganda" boli maximálne nemiestne. V nás už nič podobné budované nie je, my kopeme každý sám za seba... (týmto narážam na uvedomelosť, nie na budovanie ideológie)
Päť hviezdičiek, možno nie za celú knihu, ale určite za fenomenálnu kapitolu, ktorá popisuje útok na nemecké zákopy. Kniha sa čítala pomaly, aj preto, že sme často len niekde trpeli alebo trčali a prežívali bežný vojenský život, no veľkolepé finále vo mne zanechalo dojem.
Knihe je vytýkané, že sa na udalosti pozerá hlavne z našej strany, a chýba jej dnešná odbornosť. V podstate áno, a ak ju chceme označiť len za chronologický prehľad tak môžeme. No ja som vďačný aj za takýto pohľad, neviem o tom, že by existovalo množstvo kníh, ktoré by sa venovali práve tejto problematike. O to smutnejšie je, že aj legionári, ktorým je venovaná oveľa väčšia pozornosť, postupne upadajú do prepadliska dejín. Možno práve takýto populárno-náučný prístup by prospel aj naším učebniciam dejepisu, ktoré som nikdy neobľuboval. Túto knihu som však čítal s nadšením, asi práve vďaka jej vlasteneckému náboju a štýlu, ktorý vytváral určité napätie, hoci som od začiatku vedel, že my budeme víťazmi. Pre odborníkov asi nič svetoborné, no určite odporúčam laickej verejnosti na vyplnenie medzier v národných dejinách, hlavne slovenskej strane.
Mimoriadne depresívne dielo. Čo z toho je propaganda a čo je pravda tu posudzovať nebudem. Kniha však zanecháva vo mne silný dojem, hlavne prvé dve tretiny. Posledná, v podobe nájdenia svetla v živote, je však už dosť nudná a rozpačitá. Knihu však určite odporúčam, či už ste robotník alebo majiteľ.
Fantastická "komédia". Zvrat vo vývine situácie v klube ma odrovnal. Môžem len odporúčať.
Úprimne som v našej (ČS) tvorbe nečakal takýto zjav. Na každé pokračovanie v čítaní knihy som sa neskutočne tešil, pretože autor ju napísal tak bravúrne, že vždy sa dalo čakať nejaké skvelé zábavné dobrodružstvo. Zároveň musím podotknúť, že nad knihou som sa takto už dávno nepobavil. Kniha mi trochu pripomenula Miláčika, no tu som necítil odpor voči hrdinovi, asi vďaka jeho triezvemu, a vlastne spravodlivému, pohľadu na svet. Excelentné dielo, odporúčam.
Mňa na knihe nadchol práve ten "chaos". Ide o akúsi spleť asociácií. Aj nám sa bežne vynárajú spomienky pri pohľade na nejakú vec, započutí nejakého slova, návšteve nejakého miesta, prichádzajú náhle a vlastne neusporiadane, tak ako je to tu. Tým je táto kniha výnimočná, aj ja som sa v nej spočiatku strácal, no po začítaní sa som našiel jednotlivé dejové línie a vedel som kde sa s autorkou na jej ceste nachádzam, vlastne v jej spomienkach. A postrehy jej syna? Dávajú tomu akúsi dynamiku. Keby bol ten príbeh napísaný lineárne, bol by to len jeden z mnohých príbehov, takto toto dielo vyčnieva.
Rád by som si vypočul názor evolucionistov na argumenty uvedené v tejto knihe. Pre Bibliu však tejto knihe nemôžem dôverovať, pretože nie je tým za čo je v tejto knihe považovaná.
Nebudem tu uvádzať žiadnu citáciu z tohto diela, pretože môj komentár by bol pridlhý. Poviem len, že Sládkovič dokonale vystihol lásku. Možno je jej občas priveľa, možno je občas príliš fyzická, možno je občas pridlhá, možno je občas dokonca nudná, no vystihol jej podstatu a tým si ma získal.
Asi najrozporuplnejšia osoba moderných dejín Slovenska. Kniha je písaná z tej opačnej strany, strany, ktorá nehlási oficiálnu históriu. Preto ide o iný a zaujímavý pohľad. Z mojej pozície mi neprináleží hodnotiť objektivitu tohto diela, hoci je cítiť silnú zaujatosť pre očistenie osoby Jozefa Tisa, no zároveň kniha dáva podnet k zamysleniu sa nad našou históriou a jej hodnotením. Pre mňa bola táto kniha pútavá už len vďaka svojej téme. Záverom? V skutočnosti neexistuje nič ako pravda alebo objektivita, o tom čo je pravda a o jej objektivite bude vždy rozhodovať ten koho je najviac počuť - tá pravda bude objektívnou pravdou a ostatné tvrdenia budú vždy len klamstvom kým nepríde zas niekto hlasnejší.
Úchvatná kniha, nádherné vykreslenie ľudských charakterov a teda človeka ako takého, neobyčajné prostredie, ktoré je fantastickým javiskom pre tento príbeh a samotné postavy, neviem čo vlastne podtrhnúť...