Jodgo komentáře u knih
Druhy diel zacina zhruba tam, kde predosly konci a zahrna teda podstatne kratsie casove obdobie. Aj tak vsak autor stihol opat zazit nemalo nielen veselych prihod. Oproti prvemu dielu kde autor zhrnul svoju karieru od uplneho zaciatku v Bratislavskej MHD az po zazitky skuseneho gastarbeitera na dalekom severe, nema dej az taky spad co je pochopitelne. Grotesknych postavicikek tipu "sociopat" ci "Ivan Viďjstedebilové" je tiez pomenej ale tych si clovek hold nevymysli. Dostojnou konkurenciou im tak ostava aspon "Kapitán Adidas". Kazdopadne to opat bolo skvele citanie.
Cakal som nieco viac politickeho, asi na sposob: "Ernesto spoznal realie Juznej Ameriky a rozhodol sa zmenit svet". Ale ide v podstate o vcelku bezny cestopis. Vlastne mi to pripominalo knihu od bandy chalanov ktori cestuju po svete na Lade sposobom "na zebraka". Tento Ernesto by k nim do partie urcite zapadol. Štylistika tohoto diela vsak pokrivkava, v prvom rade nazov nieje prave presny, kedze motorka cestovatelom vydrzala z 9mesacnej cesty sotva nieco cez dva. Cesta samotna je pomerne detailne opisana jen asi z prvej tretiny(Argentina, Chile), nasledne strany v kalendari ubiehaju coraz rychlejsie a o USA sam Ernesto nepise vobec nic, miesto toho je uverejneny komentar jeho otca.
---DODATOK---
Tak ako vydavatelia Labyrint a Triton pridali k povodnemu textu dodatok v podobe komentara Stanislava Š. si aj ja dovolim este maly dodatok.
Zivotny pribeh rsp.osobnost Ernesta Che Guevaru je znacne kontroverzna, vykonal mnoho obdivuhodnych cinov nehladiac na osobny prospech. Bojoval a nakoniec zahynul za idealy socialnej rovnosti a za lepsiu buducnost Latinskej Ameriky. Taktiez vsak presadzoval trest smrti, riadil a neraz osobne vykonaval popravy. To co jeho obdivovatelia nazyvaju spravodlivymi procesmi, jeho odporcovia naopak oznacuju za justicne vrazdy. Za kluc k tomu ako si o nom vytvorit objektivny názor povazujem prave jeho vlastne knihy. Myslienky a pocity v nich obsiahnute najlepsie poodhalia ci bol Che chrabry bojovnik za slobodu, alebo krvylacny zabijak. Tento nazor vsak evidentne vydavatelia knihy nezdielaju a aby sa poistili v tom, ze citatel si o Guevarovi utvori ten "spravny"nazor, pridali na zaver knihy komentar pana Stanislava. Napriek tomu, ze na Guevarovich cinoch sa najde dost veci, ktore je mozno objektivne kritizovat, nenechava pan Stanislav nic na nahodu, nevaha prekrucat fakty, tu ktoru skutocnost ucelovo zamlcat ako aj nejake to cire klamstvo prihodit tak, aby vysledne hodnotenie zodpovedalo poziadavke vydavatela.
Pozitivom tejto knihy je, ze aj po tom co si asi v prvej stvrtine uvedomite stupidnost pribehu a asi v 3/4 uz presne viete ako ten nezmysel skonci, stale sa to dobre cita az do konca. Faktom vsak ostava, ze asi kazda trochu dolezita postava sa sprava nelogicky az idiotsky a ma nejake svoje "velke tajomstvo". Dalsia vec co mi (hlavne)vadila bol opis sovietskych realii, zivot vo velkom sajuze nebol jednoduchy, obzvlast nie v obdobi v ktorom sa odohrava dej, avsak kniha v tomto smere prehana az tak, ze je to skor komicke. Nejde samozrejme o literaturu faktu, romanu by sa pre ucel deja dala takato vec odpustit, ale to by autor nesmel nazvat tie myty, bludy a vymysly ako "odchylky od pravdy a historicke nepresnosti". Tazko povedat, ci slo o umysel, alebo je to len dosledok toho, ze autor bol od povojnoveho sovietskeho ruska vzdialeny 3000km a 60rokov, kazdopadne sa vsak vzdialil od reality natolko, ze v tom prekonal aj (mojho doterajsieho favoriata) T.Clancyho v knihe Hon na ponorku a ten veru zdvihol latku poriadne vysoko. Keby boli v MGB skutocne taky idioti, neudrzali by ten komunizmus ani tyzden.
Kniha cislo 2 je 2x lepsia nez predosla, pretoze je 2x hrubsia, opisuje vypravu ktora trvala 2x dlhsie, mala 2x viac clenov a 2x viac žigúl. Logicky by si preto zasluzila 2x viac hviezd no kedze 10 sa udelit neda, davam len tych 5 napriek tomu, ze toto bolo to najlepsie co som za posledne roky cital.
Putave a vtipne clanky z blogu autor trochu skultivoval a nasledne pridanim mnozstva noveho obsahu spojil do uceleneho pribehu. Je tazke sa od knihy odtrhnut.
Netvora Rudolfa L. podla predslovu vraj stvorilo "militaristicke prostredie hitlerovskeho Nemecka", no moj doejm bol skor taky, ze Rudolf bol pošuk uz od detstva a jeho pošahany otec na tom mal urcite vacsiu zasluhu, nez nacisticka ideologia. Paradoxne sa mi zdalo jeho spravanie, v dobe ked bol dostojnikom SS ovela rozvaznejsie (rsp. menej psychopaticke) nez po cely zvysok deja.
Co sa knihy ako takej tyka, uvodne kapitoly/roky ma prilis nezaujali, cim bol vsak hlavny "hrdina" starsi, stavala sa kniha zaujimavejsou a od doby kedy sa stal dostojnikom SS som stranky hltal. Psledna cast knihy sa mi vsak zdala odflaknuta, kym v (pre mna) menej zaujimavych etapach Langovho zivota sa autor rozpisoval, tak od doby ked bola "Zvlastna Operacia" vlastne len zahajena preskakuje hned k poslednym mesiacom existencie nacistickeho Nemecka. Obrat vo vojne, rozvrat Tretej Rise, s nim spojeny zanik taborov, nasledne zajatie a sudny proces zhrnul na par stranach. Skoda, no aj napriek tomu to bolo dost dobre citanie.
Vyborna kniha ktora sa z vacsej casti tvari ako dobrodruzno-odpocinkova "verneovka" avsak niekde za polovicou zacne pribeh naberat grady a uz vas nepusti. Vyborne su opisane myslienkove pochody Kapitana Hornblowera, pre ktoreho ako pre dostojnika je strata cti 100x horsia tragedia ako strata zivota.
Mimochodom silne nedoporucujem citat slovensky preklad, je az neuveritelne horsi ako cesky.
Kniha je zaujimava ako faktami tak pribehom, obcas som skoro zabudal, ze nejde o dobrodruzny roman ale opis skutocnych udalosti.
Tak neviem ci bol ten Vasiľ fakt taky oddany(tupy) komunista alebo bol naopak anti-komunista a cela kniha je parodiou na Sovietske Gerojstvo, kazdopadne vo vysledku to dopadlo tak, ze jeho pamate niesu len tak nejaka obycajna propagandisticka zlatanina. Ono je to az tak do oci bijuca nerealna kravina, ze by tomu neuveril ani ten najuvedomelejsi apartcik po piatich stachanoch vodky. Keby sa jeho pamate skutocne zakladali na pravde, museli by mat Nemci v Stalingrde aspon 100-milionove straty. Zato oddanost rudoarmejcov ma skutocne dojala:
"Trhavá strela nepriateľa ho trafila do pravej strany hrude. Dobehol som k nemu. Ani nezastonal. Pokojne vytiahol komsomolský preukaz a povedal mi:
-Vasia, zober si to... mal si pravdu, ostreľovač nastražil pascu... kamarátom povedz, že som zomrel ako komunista..."
Na povodny "Bertov supertajny dennik" sa to nechyta. Je az prilis poznat, ze povodny original je len jednym z mnohych dielov. Kniha konci akosi nijako a pokracovania v zrozumitelnom jazyku sa asi nedockam.
Hodnota knihy je v sile pribehov ktore opisuje, avsak autorov styl pisania mi nevyhovuje vobec. Nakoniec nezivi sa ako spisovatel ale ako reporter. Mam pocit, ze realitu v jednotlivych pribehoch prifarbuje co je najokatejsie vidno na pripade Samiri.
Dej knihy trva kratsie, nez doba za ktoru som ju precital (a to som ju dal na jeden zatah). Relativne kratky namorny stret je opisany do najmensich podrobnosti, co je na jednej strane zaujimave citanie, avsak kniha tak nema priamu dejovu liniu ani hlavneho hrdinu. To sa potom jeden zacne v tom mnozstve muzov, hodnosti a palub stracat.
Asi do prvej tretiny to bolo velmi putave citanie, postupne som sa vsak v mnozstve "bossov" a ich vzajomnych vztahoch zacal stracat. Ale ked som si sadol ku googlu a zacal jednotlive mena a pribehy vyhladavat stala sa kniha az neprijemne zivou.
Protikomunisticka satira, obsah slabsi, zato ilustracie perfektne. Vhodne aj pre najmensich ako omalovanka.
Utla knizka s naopak obsiahlym ozdrojovanim, z ktoreho keby hoc len zlomok bol pravdou nuti citatela zamysliet sa.
Tu by sa hodilo okridlene "Kniha, ktoru napisal sam zivot". Clovek nemusi byt spisovatel, "staci" obist svet a pravdivo popisat ake to bolo a Tomas sa dostal aj do miest a situacii, ktore by som nevedel ani vymysliet. Najzaujimavejsie mi prisli "nebezpecne" krajiny ako npr. Iran alebo couchsurfing v slume. Len mi trochu vadil jeho az prilis mentorsky styl pisania. Tuto knihu budu citat hlavne podobne nastaveny ludia ako je on sam a takym netreba vysvetlovat, ze aj na vychod od Balkanu je svet bezpecny a zaujimavy.
Knihu som si obstaral tesne predtym, nez som sam vyrazil na moto presne do tych istych krajin. A hoci sa mi pacila, musim konstatovat, ze informacna hodnota je slaba.
Niesom Putinov fanusik a nerobim si o nom ziadne iluzie ale tato kniha je brak. Informacie v nej popisane su mozno aj pravdive (snad aspon cast z nich) to by som si vsak musel overit inde, pretoze kniha je cisty bulvar kde autor vzdy nejaku vseobecne znamu skutocnost popisuje svojim evidentne zaujatym pohladom, opierajuc sa o radu nepodlozenych tvrdeni. Precital som asi prvu stvrtinu knihy, nasledne niektore vybrane state, ktore sa zdali zaujimave a knihu znechutene zahodil.
Velmi putava je prva tretina knihy, kde su podrobne opisane (nielen)Cernakove vyciny od uplneho zaciatku az po prve uvaznenie. Od tej chvile je zvysok knihy uz len prepis sudnych pojdenavani, ktore sa tahaju do dnes a to uz zdaleka tak putave nieje, naopak to pre mna bolo dost ubijajuce a neprehladne. Kniha sa miestami opakuje, ked najskor opise tu ktoru vrazdu, neskor je popisovana pocas sudneho pojdenavania a nasledne znova pri odvolavacom procese. Mimochodom zaujimalo by ma, kde autor prisiel k tomu, ze skutocnosti ohladom Cernakovho vycinania sa stali prave tak ako ich opisuje, ked ani vysetrovatelia a sudy dodnes s urcitostou nevedia co vlastne spachal a nespachal.
V niektorych castiach som mal pocit, ze si autor tie ktore skutocnosti vyklada "po svojom" a osobne si myslim, ze niektorym historickym okolnostiam priklada zbytocne velku vahu a ine naopak bagatelizuje alebo prehliada. Vcelku vsak ide o kvalitnu publikaciu a dozvedel som sa z nej aj nejake nove-malo zname veci.