JohnMiller
komentáře u knih
![Malý princ Malý princ](https://www.databazeknih.cz/img/books/60_/606/maly-princ-1a9-606.jpg?v=1566229658)
Malého princa som v detstve prečítal niekoľkokrát mohol som mať 8,9 možno 10 rokov. Keď som bol trocha starší a v škole nám vysvetlili ako to vlastne skutočne s tou knižkou je že jej skrytá hĺbka a myšlienka sa nachádza "medzi riadkami" nedalo mi to a prečítal som si ho znova. Táto publikácia je krátka takže mi to nerobilo problém. Po prečítaní to vo mne nevyvolalo nejaké zásadnejšie pocity alebo pochopenie. Uvedomil som si že mňa táto knižka bavila naozaj a iba vďaka nádherným, úžasným, fantastickým obrázkom plných silného citu a snového kúzla. Knihy z obrázkami moc nemusím ale bez nich by Malí princ nebol tak plný nostalgických pocitov. Navždy sa mi do pamäti vryl dialóg princa a opilca
„A prečo piješ?“
. „Aby som zabudol,“
„Aby si zabudol na čo?“
„Aby som zabudol, že sa hanbím,“
. „A prečo sa hanbíš?“
„Hanbím sa, že pijem!“
![3 z 5 3 z 5](img/content/ratings/3.png)
![Misery Misery](https://www.databazeknih.cz/img/books/11_/1150/misery-xgk-1150.jpg?v=1515949997)
Forma víťazí monumentálne nad obsahom. O čom to je ? Spisovateľ po autonehode leží v posteli...nič moc čo ? Ale tá lyrika, tie psychologické pochody, To čítanie vás doslova uchváti. King tu majstrovsky predviedol svoj spisovateľský um. Od začiatku do konca to má proste grády... medzi dvomi hlavnými postavami sa neustále stupňuje napätie. Skvele je zobrazená beznádejnosť hlavnej postavy ktorá po niektorých chybách stráca svoje prsty a vie že keď spraví ďalšiu chybu stratí ďalšie.. Kingov MASTERPIECE
![5 z 5 5 z 5](img/content/ratings/5.png)
![Hrad lorda Valentina Hrad lorda Valentina](https://www.databazeknih.cz/img/books/27_/27261/hrad-lorda-valentina-fC6-27261.jpg?v=1632295013)
Ako tínedžer som doslova zhltol celú Majipoorsku trilógiu ktorá vyšla u našich českých susedov (Knihy síce Silverberg napísal o tomto pozoruhodnom svete viac ale čo viem tak v českom preklade nevyšli) Začítať sa do dobrodružstiev Lorda Valentina nie j absolútne žiadny problém . Prvá časť sa mi páčila najviac. Nádherne opísané prostredie obrovskej planéty plnej rozmanitých inteligentných živých tvorov. Interakcie medzi nimi, Boj o moc, neuveriteľné dobrodružstvá, putovanie ako v odyssey. Jeden zo svetov ktorý ma k sebe pritiahol. Toto sa u mňa podarilo iba Tolkienovi a jeho trilógií Pán Prsteňov. Je tu naozaj netradičná sociálna stratifikácia a rozdelená vláda medzi takým pozoruhodne obrovským svetom. Proste originalita..
![5 z 5 5 z 5](img/content/ratings/5.png)
![Politika I. Politika I.](https://www.databazeknih.cz/img/books/98_/9841/politika-i-9841.jpg?v=1247566626)
Aristotelés bol génius... Ako je možné že dielo staré 2300 rokov ktoré sa zaoberá politikou a jej mechanizmami má ešte aj dnes čo povedať. Mnohým politikom by neuškodilo si ju načítať a podľa nej sa chovať. Ako hovorí Aristoteles: "Najlepší štát je ten v ktorom sa občania cítia byť blažený" a to sa my veru dnes, obkolesený populistami, necítime .
![5 z 5 5 z 5](img/content/ratings/5.png)
![Základy metafyziky mravů Základy metafyziky mravů](https://www.databazeknih.cz/img/books/29_/298695/zaklady-metafyziky-mravu-TXN-298695.jpg?v=1464453721)
Základy metafyziky mravov bolo moje prvé seriózne stretnutie s Immanuelom Kantom (tým Immanuelom Kantom, ktorého rusi obyvinili zo šírenia liberalizmu, aj vďaka ktorému je teraz Rusko v konflikte s Ukrajinou. To nevymyslíš, to iba ruská propaganda môže obviniť nemeckého filozofa 18. storočia bez kontextu).
Po prečítaní tejto krátkej brožúry môžem potvrdiť, že nemecký idealizmus, ani jeho predchodcovia, nie sú mojou šálkou kávy. Hoci pointa diela je pre mňa celkom zásadná, a môžem povedať, že látke čiastočne rozumiem, nie som nadšený spracovaním. Hoci dielo zachytáva javy každodenného/bežného života, pri ktorých uvádza nejeden empirický príklad, jazyk, ktorý autor využíva je natoľko - pre mňa mnohokrát až - zbytočne náročný, že mi to často prekážalo, a to náročnosť textu vnímam skôr ako výzvu. Obsiahle kvetnaté opisy, ktoré vylučujú vylúčené, na mňa neúčinkujú. Aby som však nebol iba zásadne kritický, ide o prístupnejšieho autora ako je napríklad Hegel.
Základy metafyziky mravov zachytávajú zásadný koncept etiky. Zachytávajú to, ako sa chováme v istých konkrétnych situáciách, prečo sa tak správame, aké pohnútky, motivácie a dôvody nás vedú konať morálne správne aj keď nám to neprináša žiadne benefity.
Podľa Kanta je dobrá vôľa jediná vec, ktorá je dobrá sama od seba. Dobrá vôľa nemá žiadnu motiváciu ani účinok, ktorý by ovplyvňoval nejaké správanie pre daný cieľ. Dobrá vôľa môže byť aj vykonávaná alebo iba zamýšľaná, teda, že nevykonala v skutočnosti nič.Tak či onak jej podstata bola dobrá.
Dobrú vôľu ako účel nazýva Kant kategorický imperatív. Ten určuje ako by sme sa správne mali zachovať pri konkrétnych situáciách aj za cenu, že nám to môže akurát nevyhovovať, ale imperatív nám hovorí, že to je správne. Jeden z dôvodov prečo to tak je, je aj reciprocita pretože očakávame rovnaké mravné zásady aj od ostatných členov spoločnosti v ktorej žijeme. Ide o účel nie prostriedok k dosahovaniu cieľov. Napríklad: Zákazník v obchode sa pomýli a zaplatí za daný tovar viac a nevšimne si to. Obchodník môže upozorniť kupujúceho, že zaplatil viac ako mal, nie preto, že ak by sa na to prišlo, tak by mohol prísť o renomé, ale s dobrej vôle, lebo je to morálne správne a očakáva podobné konanie od ostatných lebo je to pre všetkých prospešné. Pokiaľ by peniaze vrátil pre určitý cieľ - spomínané dobré meno, či získanie si zákazníka pre možné budúce spolupráce - tak by nešlo o kategorický ale o hypotetický imperatív. V ňom sa už zhmotňujú prostriedky na dosiahnutie cieľa.
Kategorický imperatív je jav, ktorý opisuje správanie ľudí a nezdá sa mi, že by dnes neplatil - alebo by sme ho prekonali. Aj keď sa môže zdať, že vyvolané správanie o ktorom rozhoduje plne môj vnútorný nezávislý mravný kódex, môže pôsobiť ako opresia alebo nedajbože viera v nadprirodzeno (nejaký súhrn pravidiel, ktorý ma presahuje), v skutočnosti to nie je žiadna katastrofa. U mňa je to práve naopak - nedodržiavanie vyvoláva výčitky svedomia.
Znie to všetko zrozumiteľne, prakticky no prekúsať sa textom nie je veru také jednoduché ako o kategorickom imperatíve neformálne diskutovať. Preto napríklad hodnotím vyššie etiku Adama Smitha (ktorý žil v tom istom období) s názvom Teória mravných citov (1759), ktorá mi poskytla viac vedomostí. No na druhej strane je irelevantné porovnávať plnohodnotnú knihu Smitha a s Kantovou objemnejšiou esejou.
![3 z 5 3 z 5](img/content/ratings/3.png)
![Vojna a mier II. Vojna a mier II.](https://www.databazeknih.cz/img/books/38_/383812/vojna-a-mier-ii-uNv-383812.jpg?v=1530222181)
Druhá časť pokračovala v nastavenom tempe, no tá exotika miest, postáv a deja sa začala nielenže vytrácať a prechádzať do rutiny ale nedokázal som si vytvoriť ani len žiaden vzťah k postavám. Tie miesta, ktoré sa venovali prevažne skutočným udalostiam mi prišli odmerané - ani poriadna odborná literatúra ani román - a autorove komentáre stratégie a reakcionárske filozofovanie to ešte viac zhoršovalo. No tu ich nebolo našťastie toľko aby ma to vyslovene odrádzalo od čítania. Čo od nasledujúcich zväzkoch povedať nemôžem.
![3 z 5 3 z 5](img/content/ratings/3.png)
![Logika ako veda I. Logika ako veda I.](https://www.databazeknih.cz/img/books/55_/55128/logika-ako-veda-i-predmarxisticka-f-2wI-55128.jpg?v=1472161176)
(SPOILER) Uf, ale som si naložil. Priznám sa, toto dielo bolo nad moje schopnosti. Ledva, že som ho dočítal - a to iba jeho prvú časť - avšak drvivej väčšine textu som nerozumel. Bolo to ako preskočiť materskú, základnú a strednú školu, a negramotný sa pustiť do štúdia na vysokej škole. Teda, že v prenesenom slova zmysle - hoci viem rozprávať - to znamená rozumiem slovám, no som negramotný a mnohé súvislosti si neviem pospájať, pretože mám obrovské medzery vo vedomostiach.
Hoci som už prečítal hŕstku skutočne náročných diel - sú to pre mňa výzvy, ktoré ma bavia - pri Logike ako vede som narazil tvrdo na svoj limit. A to som sa snažil pochopiť myšlienky aj prostredníctvom rôznych videí na YouTube - myslím, že išlo aj o vysokoškolské prednášky, nie som si istý, keďže išlo zväčša o audiozáznamy - no nepomohli mi ani tie.
Hegel sa snažil v tejto knihe vytvoriť aparát, s ktorým bude môcť vysvetliť realitu. Základom logiky - ak som to teda pochopil správne - opakujem je to šialenosť - je bytie a nič. Medzi bytím a ničím je stávanie sa. Z ničoho sa stáva niečo, z niečoho sa stáva nič.
Bytie takto rozdeluje na tri časti: Kvalita, kvantita a miera. A tu sa to začína vymykať zdravému rozumu. Hegel tu navrhuje tézu, po nej ju vyvráti antitézou, potom z nej vytvorí syntézu a aj z nej vychádza zväčša aj pozitívny aj negatívny výsledok.
Je jedno či čitateľ trpí syndrómom ADHD alebo nie, stráca sa v šialene dlhých a abstraktných súvetiach. V časti kvantita, kde Hegel začne operovať a vysvetľovať úvahy matematickými vzorcami a chemickými zlúčeninami, som to takmer vzdal. Matematika je mojou Achilovou pätou, takže som bol od tohto momentu stratený až do konca.
Úprimne, ľutujem prekladateľa, toto muselo byť peklo. Nie som pripravený na druhý zväzok, takže ho odsúvam na neurčito.
Ťažko sa mi opisuje dielo, ktorému nechápem, hoci tu bola hŕstka zaujímavých myšlienok, ktorým som porozumel - ako napríklad: Pravda je zhoda myslenia s predmetom či pri hodine zrodu je istá aj hodina smrti - takže v konečnom dôsledku je toto mimo moju ligu a akceptujem filozofickú porážku.
![2 z 5 2 z 5](img/content/ratings/2.png)
![Retrotópia Retrotópia](https://www.databazeknih.cz/img/books/35_/354995/retrotopia-YfS-354995.jpg?v=1509746544)
Táto rozsahom útla knižka zachytáva pomerne širokú škálu dnešných - postmoderných - spoločenských fenoménov, z ktorých niektoré vnímam už dlhšie a tu som našiel niekoľko zaujímavých interpretácií. Text sa venuje hlavne pojmu RETROTÓPIA - o ktorom autor píše, že ide o novodobý jav, ktorý vytvára dojem toho, že minulosť bola lepšia ako prítomnosť, pri čom sa konštruuje a idealizuje tak, že vytvára úplne nový obraz. To znamená, že spomíname na svet, ktorý síce nikdy nebol ale formou úniku sa doňho radi vraciame a spomíname ako bolo vtedy objektívne lepšie.
Nebezpečné je na tom to, že retrotópia automaticky odpisuje budúcnosť ako určite horšiu alternatívu bez perspektívy - ktorej zmeny akoby by sme nemali vo vlastných rukách. Tento nastavený mindset som si všimol u viacerých a to nielen pri starších, ktorí majú úplné právo pociťovať nostalgiu (no nie takto deštruktívnu), ale začína to byť fenomén aj mladšej generácie - minimálne čo sa týka enviro tém, antinatalismu atď.
Už vo svojom detstve som zažil zo strany starších členov rodiny neskutočné - až miestami čarovné - spomienky na svetlú, lepšiu minulosť, ktorá sa už nikdy nevráti a na mňa ako na dieťa prenášali úzkostlivý pocit. že život, ktorý žijem je horší ako v ich minulosti. Čo bola totálna sprostosť.
Nostalgia je podľa môjho názoru do istej miery prospešná pre psychické zdravie, no nie v tejto autodeštruktívnej forme. Rovnako ako autor aj ja som toho názoru, že tieto spomienky na minulosť, ktorá nikdy nebola a ktorá odpisuje budúcnosť, má taký negatívny vplyv ako epidémia. Je to choroba, ktorá škodí no liek na ňu ešte nevymysleli.
Prekvapilo ma, že táto kniha rieši viac spoločensky negatívnych vplyvov než len retrotopický obraz sveta. Hoci ich autor radí do tejto teórie, podľa mňa presahujú tento pojem.
Spoločnosť dnes nie je menej agresívna ako v minulosti, hoci sa nám to môže zdať. Jedinci sa v ničom nezmenili-neprevychovali sa. Iba sa akurát násilné prejavy presunuli. Presunuli sa napríklad na štadióny.
Pluralita v spoločnosti ľudí dezorientovala, lebo z mnohých možností ktoré dnes spoločnosť ponúka - a nediktuje čo je správne a čo je jediná pravda - si jedinec nemusí vedieť vybrať to, čo je správne a čo nie.
Globalizácia, zrušila hranice a ľudia sa cítia viac ohrozený z vonka. Majú väčší strach z migrácie, z iných kultúry atď.
Násilie v postmodernej spoločnosti je vybitie si zlosti na objekte. Nie je za tým žiadny motív ani násilie nie je vykonávané za účelom subjektu - teda iba preto, že môže a ukazuje svoju moc tým, že pravidlá porušuje. To môžeme vnímať pri rôznych násilných činoch, ktoré často končia vraždami bez motívu a následnou samovraždou. Človek neschopný sa presadiť takouto formou ukazuje, že má na viac už len tým, že porušuje dané pravidlá ani nie samotným činnom.
Nenávisť ventilovaná na internete je forma ktorá má za cieľ jedinca nadradiť nad ostatných. Online priestor ponúka anonymitu, takže vo väčšine prípadov nie je toto konanie stíhateľné. Takéto útoky sa prezentujú tým, že sa nepočúva druhá strana, a ani sa nepoužije ich jazyk, takže pri takýchto dialógoch vôbec nezáleží na faktoch. Kognitívne zaujatý človek musí obstáť v tom, že nemôže svojho súpera vidieť ani počuť a už vôbec nie rozmýšľať nad obsahom. Empatia musí byť nevyhnutne vylúčená z arzenálu diskutujúceho.
Zygmunt Bauman trefne kritizuje dnešnú spoločnosť a poukazuje na patologické prvky s príkladmi. V podstate s ním vo všetkom súhlasím, no druhým dychom dodávam, že aj tak si myslím - a Bauman v tejto knihe netvrdil opak - že stále žijeme v najlepšom období v histórií, hoci to nie je dokonalé.
![5 z 5 5 z 5](img/content/ratings/5.png)
![Ich veličenstvá pyramídy Ich veličenstvá pyramídy](https://www.databazeknih.cz/img/books/14_/143012/ich-velicenstva-pyramidy-ahX-143012.jpg?v=1657995225)
Literatúra faktu je v podaní Zamarovského prístupná takmer každému čitateľovi. Odľahčený - jednoduchý štýl, ktorý v rámci nenáročných súvetí informuje čitateľa vyčerpávajúco, je presne to, čo dokázalo zaujať mňa natoľko, že som si neskôr zohnal väčšinu jeho diel. Informácie sú ponúkané takou formou, ktorá ma motivuje bádať a vyhľadávať viacej informácií o konkrétnej téme. V tejto knihe sa autor zameral na Pyramídy. Zameral sa na tieto tisícky rokov staré stavby opradené záhadami, legendami a konšpiračnými teóriami.
Ako to už u Zamarovského býva, Históriu podáva veľmi pútavo, využíva mnohé literárne zdroje, ale nezaťažuje tým čitateľa v texte a aj preto je táto kniha prístupná takmer každému. Mnohé kapitoly fungujú ako príbehy, ktoré svojim obsahom zaujmu. Niekedy síce autor dokáže zamotať hlavu (ako tuto s menami archeológov a egyptológov) že sa jeden z toho nevie vysomáriť. Avšak v konečnom dôsledku, tým, že sú určité časti zoradené podľa časového horizontu, je čitateľovi umožnené minimálne vždy sa aspoň chronologicky zorientovať.
Kniha nám prezrádza: kto si dal pyramídy postaviť, a aký to malo pre nich účel. Aj to, prečo sa časom prestali stavať. Zistíme aj kto ich objavil - keďže na nich aj samotní potomkovia obyvateľov starovekého Egypta zabudli - a komu vďačíme za vedomosti o nich.
Ide o príjemnú literatúru faktu, ktorá ničím nevyruší a striktne sa drží vedy - až na záverečnú časť, ktorá ma nesmierne prekvapila. A to v dodatku, kedy sa autor púšťa do boja s dezinformáciami a hoaxmi. Veľmi trefne, s trošičkou cynizmu, poráža hlúposti hlúpych s ich vlastnými zbraňami. Vymenováva chronologicky kde tieto výmysli prešľachtené na “fakty" približne začali a tie najväčšie hviezdy zráža na kolená tak, že komentuje ich texty a jasne ukazuje fakt, že Páni nielenže sú odborne neznalí ale často si vymýšľajú alebo svoju intuíciu pasujú, za niečo, čo sa má tváriť ako výskum. Favorit najkreatívnejších hlúposti je tu zaručene Erich von Däniken.
Pyramidiotizmus týchto diletantov a amatérov prekvapuje aj samotného autora a smutne konštatuje, že o tento typ “literatúry" je väčší záujem ako o nudné vedecké a odborné texty.
![4 z 5 4 z 5](img/content/ratings/4.png)
![Sbohem, a díky za ryby Sbohem, a díky za ryby](https://www.databazeknih.cz/img/books/39_/3999/stoparuv-pruvodce-galaxii-sbohem-a-dik-za-ryby-3999.jpg?v=1235939691)
V tejto časti mi už tie absurdnosti nesedeli. Unavili ma predošlé diely a originálnych nápadov - ktoré by udržali moju pozornosť - je tu pomenej. Stala sa z toho taká absurdná existenciálna nuda, ktorá ma síce tou nelineárnosťou bavila v predošlích dieloch, avšak tuto sa to už sa opakovalo po štvrtý krát a to je na mňa priveľa.
![2 z 5 2 z 5](img/content/ratings/2.png)
![Kontrapunkt Kontrapunkt](https://www.databazeknih.cz/img/books/23_/232280/kontrapunkt-rzS-232280.jpg?v=1542747864)
Aldous Huxley, autor a vizionár, ktorého poznám vďaka dielam ako sú The Doors of Perception či Brave New World, ma týmto dielom až tak neočaril. Hneď vysvetlím prečo. Ku knihe Kontrapunkt som sa dostal úplnou náhodou. Prehrabával som sa v antikvariáte. A kedže mi meno Huxley bolo dobre známe, zobral som si ju naslepo.
Do diela som sa pustil naslepo a musím sa priznať, že mi v tomto prípade dlhokánske opisi vôbec nesadli. Život rôznych, skôr, lepších sociálnych vrstiev zanikajúceho "starého" sveta Veľkej Británie ma vôbec nezaujal, a hoci sú postavy zobrazené famózne a ich dialógy obsahujú peknú hŕstku zaujímavých myšlienok, mňa si tento román nedokázal získať.
![Historie šílenství v době klasicismu Historie šílenství v době klasicismu](https://www.databazeknih.cz/img/books/42_/422125/historie-silenstvi-v-dobe-klasicismu.jpg?v=1737105488)
Toto bolo moje prvé stretnutie s Michelom Foucaultom. Francúzkym filozofom, ktorý je známy svojimi divokými teóriami. Rozhodol som sa, že sa do jeho tvorby pustím pekne od začiatku - v rámci toho, čo mi slovenské, české a maďarské preklady dovolia.
Ak by sa ma niekto spýtal, či je správne začať práve touto jeho dizertačnou prácou - odpoveď je: NIE. Pri čítaní som pociťoval psychickú nevolnosť, keďže náročnosť tohto odborného textu je nepopierateľne mimo mojich aktuálnych kognitívnych schopností. Bolo to pre mňa extrémne ťažké sústo, v ktorom som musel opätovne znova čítať každý druhý odsek alebo šialene dlhé súvetia - niekedy aj viac - aby som aspoň čiastočne pochopil autorove interpretácie.
Téma internácie, zo všetkými javmi od neskorého stredoveku až po 18. storočie, je sama o sebe tak bizarná, ba až obskúrna, že už len to, že sa niekto púšťa do takéhoto bádania je samo o sebe šialené.
Text tohto diela je vyčerpávajúci - ako obsahom tak aj formou. Je to jeden obrovský fenomenologický gigant, ktorý rieši spoločenské javy zo zreteľom na sociálne a vedecké špecifikácie daného historického kontextu (ako príklad uvediem divoké nosológie šarlatánskej medicíny) a toto všetko ešte prehlbuje svojimi sociologickými teóriami, argumentmi a citom pre pozorovanie.
Z niektorých fenoménov, ako prerod leprosárií na internáciu bláznov, som bol nadšený. S niektorými som sa zase úplne nevedel stotožniť, ale vo svojej podstate ma kniha náramne bavila. Máme tu množstvo použitej dobovej literatúry a historické postavy - šialene rôznorodé. Od Vincenta De Paul až po Markýza De Sada tu máme každého, kto mal čo dočinenia s nerozumom.
V poznávaní myšlienok Michela Foucaulta budem určite pokračovať ale teraz si musím dať od neho prestávku. Nie je to žiadna sranda.
![4 z 5 4 z 5](img/content/ratings/4.png)
![Utrpenie mladého Werthera Utrpenie mladého Werthera](https://www.databazeknih.cz/img/books/95_/95621/utrpenie-mladeho-werthera-u9D-95621.jpg?v=1478857855)
Asi pôjdem proti prúdu no táto svetová klasika mi nesadla. Stotožňujem sa s tým, že svojho času išlo o spoločensky významné dielo, ktoré malo očividný dopad pre svoju generáciu a keby sme sa na to pozreli z toho sociologického hľadiska, našli by sme tam viacero fenoménov ktoré ovplivnili mnohých ľudí do dnes. No ak vynechám okolnosti diela a zamyslím sa iba nad obsahom, mal som pocit akoby som čítal príbeh naivného záláskovaného muža ktorý napísal mladý naivný nešťastne zamilovaný mládenec a celé to neústi nikam. Sme svetkami ventilácie autora, ktorý ešte nebol konfrontovaný s tým, že si mnohé veci idealizuje a nie je všetko úplne tak, ako si on predstavuje. Nechcem sa hrať na superhrdinu ktorý mal celý život svoje emócie pod kontrolou, takéto situácie sa bežne v našich životoch dejú, no od klasiky takéhoto formátu by som očakával možno aj_______ ponaučenie? Ktoré tu veru nebolo.
![2 z 5 2 z 5](img/content/ratings/2.png)
![Důmyslný rytíř Don Quijote de la Mancha Důmyslný rytíř Don Quijote de la Mancha](https://www.databazeknih.cz/img/books/78_/78123/dumyslny-rytir-don-quijote-de-la-ma-Pvz-78123.jpg?v=1551472629)
Ak by sa tento kultový román poskladaný z kratučkých epizód premotivovaného blázna Dona Quijota skladal z nejakých piatich až šiestich príbehov, a tým pádom by sa pretransformoval na formát novely, bol by som úplne spokojný. No príbehov je na nešťastie oveľa viac a v konečnom dôsledku som mal z toho pocit akoby išlo o stredoveký "sitcom". Stále o tom istom, zábavne, ale rýchlo ma to omrzelo. Chápem prečo to bolo, a stále je také úspešné. Svoju pozornosť si zaslúži aj dnes, no nie je to úplne pre mňa. 2* s čisto subjektívneho hľadiska
![2 z 5 2 z 5](img/content/ratings/2.png)
![Lesk a bieda kurtizán Lesk a bieda kurtizán](https://www.databazeknih.cz/img/books/29_/29152/lesk-a-bieda-kurtizan-zEQ-29152.png?v=1456754259)
Toto bolo moje prvé stretnutie s Balzacom. Je na mieste priznať si, že som si k nemu hľadal dlhšie cestu. Samotný obsah Kurtizán bol celkom fajn. Akoby som otvoril časovú kapsulu porevolučného Francúzka a prežil na vlastné očí dobovú gangsterku. S čím som však nebol vysporiadaný, to bol Balzacov rukopis na ktorý som si zvykal ešte po prečítaní tohoto diela. Dnes som s tým už vyrovnaný. Aj preto mením moje predošlé hodnotenie s 2* na 3*. Balzac vie perfektne zachytiť rôzne sociálne triedy, ich pozitíva a negatíva. Ich úlohy, motivácie a dosah. Vo výsledku som mal pocit akoby hlavnou úlohu v tomto diele, ale nie len v tomto, bolo samotné mesto a my len sledujeme ako sa v tomto meste isté frakcie prelínajú. No vďaka obrovskému množstvu postáv, nie vždy najrozumnejšiemu rozloženiu kapitol, v tom môže mať čitateľ často jeden veľký nezrozumiteľný guláš. A potom, ako to bolo aj v mojom prípade, čitateľ musí niektoré časti prečítať znova a znova, alebo sa na to vykašľe a nejakú dobu nebude tušiť čo sa momentálne v príbehu odohráva.
![3 z 5 3 z 5](img/content/ratings/3.png)
![Základy tibetské mystiky Základy tibetské mystiky](https://www.databazeknih.cz/img/books/84_/84415/zaklady-tibetske-mystiky-nOv-84415.jpg?v=1575994741)
Keďže ma do istej miery zaujíma história, a náboženstvo je jej neoddeliteľonu súčasťou, postupne sa snažím dostať cez všetky spoločensky najvýznamnejšie, tradičné, hlavne tie ktoré vydržali v istej forme až dodnes. Budhizmus, aj keď nemá úplne tie všetky prvky monteistického náboženstva, patrí medzi ne. Má v sebe istú dávku mystična a ezoteriky (autor sa síce na takéto slovné spojenia hnevá a na viacerých miestach, s istou dávkou cynizmu nám to aj predkladá, no nemôžem si pomôcť, ja to tam tak cítim). Na tejto knihe ma príjemne prekvapilo to, ako si predstavitelia tohto smeru tak nesmierne vážia slovo, respektíve jazyk a filozofickým, fenomenologickým postupom nám to jasne vysvetlia. Takisto ma zaujalo to, ako si na niektoré dôležité javy (vznik sveta, život v čase a priestore, komunikácia, biodiverzita a mnohé iné) dokážu na svojich podobenstvách a prirorvnaniach celkom šikovne, skoro, až vedecky odvôvodniť. Nechcem teraz tvrdiť, že ich vysvetlenie je lepšie ako vedecké a empirické bádanie, ale Páni mnísi na to idú celkom logicky. Tam kde nás napríklad kresťanstvo odpáli jednou vetou, aj tá myšlienka nie je úplne od nich a tisícky rokov sa po tom mení ich význam podľa toho kto to interpretuje a tak hľadá vedomosti tam, kde tak úplne nemusia byť, tak budhizmus ide na veci systematickejšie a opatrnejšie. Nechcem teraz samoúčelne kritizovať kresťanstvo ale to "vedeckejšie" na budhizme ma viac priťahuje. Čo sa však tejto publikácie a autora týka, veľmi nám to neuľahčil. Keďže to nazval, ako "ZÁKLADY" Tibetskej mystiky, čakal som od toho naozaj základné údaje, možno podrobnejšie vysvetlené pohnútky ktoré za celým týmto smerom stoja. Trocha histórie, možno cestu, možno cieľ. Miesto toho sme dostali takmer vyčerpávajúce údaje o rôznych čakrách, úkazoch na ktoré počas meditácie treba myslieť (lotos s tisícimi lupienkami v oblasti čriev a podobne) a bolo to tak učebnicovo písané, že naozaj som mal problémy s čítaním a porozumením textu. Viem, že som západný a východné texty sú pre mňa cudzie ale toto bolo naozaj strašné. Preto 2ˇ5*.
![2 z 5 2 z 5](img/content/ratings/2.png)
![Příběhy obyčejného šílenství Příběhy obyčejného šílenství](https://www.databazeknih.cz/img/books/40_/405/pribehy-obycejneho-silenstvi.jpg?v=1736158754)
Prvé stretnutie s Bukowskim som absolvoval filmovo. Snímka Barfly s Mickey Rourkom dopadla nad moje očakávania a netrvalo dlho a z kníhkupectva som odchádzal práve z touto knihou. Príbehy obyčajného šialenstva ma fascinovali svojou úprimnosťou citeľným realizmom a v podstate nenásilným cynizmom ktorý mi neskutočne sadol a keďže som mal vo svojom živote tiež obdobia číreho bohémstva, dokázal som sa s príbehmi stotožniť a úprimne sa pousmiať nad paradoxmi života. Nie je to pre každého, s tým úplne súhlasím ale čo sa týka tohto prapodivného autobiografického štýlu, nie je to ani samoúčelný underground takže dokážem si predstaviť, že sa na jednom či dvoch miestach dokáže čitateľ nájsť, a povedať si, "toto sa už aj mne stalo". A keď nie, tak asi bude moralizovať :)
![4 z 5 4 z 5](img/content/ratings/4.png)
![Zločin lorda Artura Savila / Lord Arthur Savile's Crime (dvojjazyčná kniha) Zločin lorda Artura Savila / Lord Arthur Savile's Crime (dvojjazyčná kniha)](https://www.databazeknih.cz/img/books/34_/3405/zlocin-lorda-artura-savila-lord-art-bSL-3405.jpeg?v=1645009586)
Nie som veľkým fanúšikom toho, keď sa poviedka vydá samostatne knižne. Ani v tomto prípade som nebol veru nadšený. Samotná poviedka je celkom slušná analýza toho, čo môže vyvolať a v krajných situáciách spôsobiť Forerov efekt na ľuďoch ktorí sú dôverčivý.
![3 z 5 3 z 5](img/content/ratings/3.png)
![49 poviedok 49 poviedok](https://www.databazeknih.cz/img/books/17_/173581/49-poviedok-OSo-173581.jpg?v=1568738223)
Mám rád Hemingwayov rukopis. Nemal by som problém vytušiť, že ide práve o neho aj keby na titulke chýbalo meno :) myšlienky a životné skúsenosti ktoré nám tu autor predstavuje, ma nesmierne bavili. Čo sa týka však poviedok samotných, nebudem hrať formu a poviem, že mi pri ňom viac sedí novela a román, keďže tieto poviedky sú v podstate fragmenty príbehov ktoré nemajú nejak jasne definovaný cieľ respektíve nemá ten model poučenia ktorý u krátkych diel býva, a k tomu som sa od poviedok čitateľsky v podstate odlúčil. A preto chápem čitateľov ktorí tvrdia, že sú to poviedky o ničom, nič sa tam nedeje a končia nedostatočne. Keď sa však čitateľ sústredí na úvahy a celkom realisticky opísané fragmenty z bežného života, nemal by byť sklamaný na toľko aby Hemingwaya odpísal.
![4 z 5 4 z 5](img/content/ratings/4.png)
![Pomsta trpaslíků Pomsta trpaslíků](https://www.databazeknih.cz/img/books/38_/386/pomsta-trpasliku-Vfx-386.jpg?v=1611766968)
Tretí trpaslíci varia z vody. Je to môj názor a božechráň aby som to niekomu chcel nanútiť, no príde mi, že v prvých dvoch častiach autor vystrieľal tak trocha nerozvážne všetky nápady a tým v podstate umŕtvil potenciál ktorý tento svet mal. Moje hodnotenie sú 3* takže nie je to taká katastrofa ako vyznie môj skeptický názor, no chýba mi tu nejaký extra prídavok, niečoho originálneho, niečo extra. Pre žrútov fantasy ok (Podľa hodnotenia a komentárov je vidieť, že pravoverných fanúšikov táto séria má) pre mňa, ktorý si pre menej času už literatúru vyberá, je to síce fajn ale pokračovanie ma vôbec neláka.
![3 z 5 3 z 5](img/content/ratings/3.png)