JohnMiller | Komentáře u knih | Databáze knih

JohnMiller JohnMiller komentáře u knih

Scholastika Scholastika Josef Pieper

Nie veľmi nadšená recenzia TU. https://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/scholastika-osobnosti-a-namety-a-stredovekej-filozofie-recenzia-2674

24.04.2023 2 z 5


Nahí a mŕtvi 1 Nahí a mŕtvi 1 Norman Mailer

Ku knihe som sa dostal úplnou náhodou a musím uznať, že som rád. Príbeh zachytáva osudy niekoľkých vojakov, od nováčikov až po generála, ktorí bojujú na fronte v tichomorí. Atmosféra je tu skľučujúca, je očividné, že autor bol na fronte lebo to zverstvo ale hlavne vnútorný boj človeka ktorý čelí smrti bol zachytený až nepríjemne realisticky. Bojov a konfliktov bolo pomenej, čo niektorý na internetoch považujú za mínus ale podľa mňa sila tohto diela nestojí na pilieroch akčných pasáží aj keď sú tiež napísane fakt dobre. Plné hodnotenie nedám iba preto, že pasáže ktoré zachytávali minulosť vojakov, tzv kapitoly "Stroj času", mi nie vždy sadli a niektoré informácie v nich obsiahnuté boli niekedy až trošku zbytočné keďže veľa z toho nevysvetľovalo prečo sa ten konkrétny vojak správa tak alebo onak.

08.12.2021 4 z 5


Slamáci Slamáci Michael Marshall (p)

Po Náhradníkoch a Jeden z nás sú Slamáci slabý odvar. Netvrdím, že to nie je dobré (3* sú dosť) ale už to nesrší takou neskutočnou originalitou ako jeho predošlé veci. A k tomu ide o dosť ťažké čítanie. Mal som čo robiť aby som ukorigoval miesto a charaktery ktorých zase nie je tak veľa ale akoby v tom mal spisovateľ chaos. A ten nedokončený koniec ma tiež nepotešil, no svojim spôsobom je to pútavé a originálnym rukopisom len ťažko zameniteľné s niečim iným.

09.10.2016 3 z 5


Zlatý skarabeus (11 povídek) Zlatý skarabeus (11 povídek) Edgar Allan Poe

Ide o skvelú zbierku poviedok jedného z mojich najobľúbenejších spisovateľov vôbec. Škoda, že väčšina jeho zbierok ktoré vychádzajú u nás sa príbehmi prekrývajú. Ono sa zmení obal a vymenia dve poviedky a opäť to hodia do predaja.. Škoda, ale nevadilo mi znova si niektoré prečítať.

09.10.2016 4 z 5


Valentin Pontifex Valentin Pontifex Robert Silverberg

Záverečná časť pútavej fantasy trilógie Roberta Silverberga zakončuje púť Lorda Valentina. Kniha je skvelá.. Nestráca čaro originálnej krajiny. Celkom slušne je prepracovaná časť v ktorej sa dávkuje dôvod a spôsob ´pomsty metamorfov. Akurát keď už došlo k deju kde sa malo rozhodnúť o osude sveta a vojna mala byť takou čerešničkou na torte, mi to prišlo akoby rýchlo zbúchané a veľmi na riedko písané. nie zlé ale akoby na rýchlo ukončené.

09.10.2016 4 z 5


Mýty a fakty. Bodka za stredovekom Mýty a fakty. Bodka za stredovekom Régine Pernoud

Hodnotenie platí iba pre siedmu kapitolu...

Siedma kapitola s názvom "Zdvihnutý prst" sa začína, na odbornú literatúru, veľmi netradične a sofistikovane. Že by jeden zo začiatku povedal, že sa v podstate ani nejedná o odbornú literatúru. Ale to celé je iba "na oko" psychologická hra na dialóg ktorá síce nevyniká originálnosťou, Platón sa jej napísal až až, ale zaručene funguje keďže jej čítavosť je v tomto smere veľmi záživná. Takýmto spôsobom nastupuje autorka s prvým problémom ktorý sa tu vymedzuje. A to je skresľovanie a zjednodušovanie histórie. Hneď ako úplne prvý príklad na túto tému uvádza filozofa, matematika a astronóma v jednej osobe Galilea o ktorom je "bežne známe" že, ho upálili zato, pretože hlásal že je zem guľatá... Avšak tento "fakt" nie je tak úplne pravdivý, stačí sa iba začítať do tejto kapitoly. Niektoré historické udalosti sa časom zjednodušujú a krášlia alebo naopak subjektívne a prehnane negatívne nafukujú, a to sa nám autorka, v tejto kapitole, snaží sprostredkovať na všemožných príkladoch s dneška a s minulosti. Cítiť toto opovrhnutie odbornou neznalosťou na každej strane.
O pár riadkov nižšie sa text dostáva k stredoveku, k téme ktorej sa neopustí. Opatrne sa tu načrtá téma inkvizície. Tieto procesy sa takisto časom skreslili a zjednodušili tak isto ako symbolicky spomenutý Galileo. Keďže to nebola vyslovene iba záležitosť cirkvi ale aj feudálnej spoločnosti a iných mnohých prvkov ktoré sa nachádzajú v tejto kapitole. Po opatrnom úvode sa však, nakoniec, kritiky a symbolického zdvihnutého prstu nevyhne žiadna inštitúcia
Názov tejto kapitoly by sa dal jednoducho parafrázovať ako moment kedy sa nikto s kompetentných necíti vinný a tak sa obviňujú navzájom, dalo by sa povedať, že tuto ide o samotné inštitúcie.
Je tu v skratke a chronologicky popísaná história inkvizičných procesov. Od úplného začiatku, iba nenásilným doporučením a dohovorením samotného pápeža, bolo to kvôli tomu, že sa v Taliansku a Francúzku začali priveľmi rozkvitať rôzne sekty. Všetky neboli vyslovene kacírske, boli to napríklad Heretici, ale pre samotnú cirkev predstavovali nebezpečenstvo. Cez najhoršie inkvizičné procesy a aj samotných inkvizítorov povolaných pápežmi ako boli Robert le Bougre Ferrier Guillaume až po ich koniec. Dneska je už takisto bežne "známe" že, inkvizícia iba mučila a následne upalovala či topila alebo nejako inak škodila "kacírom" pri čom ich súdne spory boli dopredu prehraté. Opäť, ako sa dočítame, ide o omyl a to napríklad v tom že, upálená bola v priemere každá deviata osoba. Je to stále veľké číslo ale o deväť krát menej ako sa bežne "traduje". Do konca tejto kapitol je to už iba opätovné poukazovanie na to, že išlo o problém byrokratický a feudálny nie iba cirkevný a k tomu sa nám dostávajú historické podklady ako dôkaz. Úplne na záver sa dostávame opäť k rovnakej štylistike ako v samotnom úvode. Autorka ide opäť rozvinúť, tentoraz ukončiť, načatú tému inkvizície opäť na svojej kamarátke v scénke v písanej podobe.

Referoval som knihu:
PERNOUD .R 2005 MÝTY A FAKTY (BODKA ZA STREDOVEKOM). Bratislava: nakladateľstvo: Lúč 2005 ISBN: 80-7114-467-3

25.11.2014 3 z 5


The Beatles The Beatles Gottfried Schmiedel

Táto kniha u nás vyšla za socializmu, je to pomerne šťastie ale, aspoň s môjho pohľadu, nejde o žiaden zázrak. Ide o nezáživnú biografiu ktorá je "okorenená" extrémne hrôzostrašnou ilustráciou. Akoby som sledoval obrázky nejaký komunistických detektívok. Keď sa človek prelistuje týmto, na konci ho nemilo prekvapí dlhá, a opäť, nezáživná avšak do detailu podrobná diskografia. Nie že by som mal niečo proti detailistom ale keď si už idem čítať biografiu tak si chcem čítať biografiu a nie hľadať ktorá platňa mi chýba v zbierke.

30.08.2014 2 z 5


Tao te-ťing Tao te-ťing Lao-c´

Bez vysvetlenia a riadneho poučenia o myslení Číňanov sa táto publikácia nedá pochopiť. Ono sa v tom dá nájsť hocičo ale pravú podstatu, ktorá v tom mimochodom je, nenájde za žiadnu cenu. Knihu by som neodporúčal nikomu. Jej zmysel spolu s tao-m nech zostane na akademickej pôde. Nie že by som sa arogantne nadraďoval ale je to kniha s iného sveta nášmu európskemu mysleniu nedostupná.

13.07.2014 3 z 5


Velký rozvrat Velký rozvrat Francis Fukuyama

(SPOILER) Je to už desať rokov (cca 2014) kedy som počas štúdií - na prednáškach sociológie - preberal do hĺbky vybrané kapitoly tejto knihy. Po desiatich rokoch som sa rozhodol, že nechám svoju pamäť podrobiť testu. Na prekvapenie som si mnohé pamätal, ale niečo mi už vyfučalo z hlavy - tie informácie boli pre mňa ako nové - a nemyslím si, že len preto, že som svojho času prečítal iba vybrané kapitoly - a niektoré som po tých rokoch dokonca videl v úplne inom svetle.

Veľký rozvrat sa snaží nájsť odpoveď na otázku, prečo za posledných niekoľko desiatok rokov upadajú v spoločnosti isté morálne hodnoty, etické zásady, prečo stúpa nedôvera voči formálnym inštitúciám s ich predstaviteľmi, prečo rodina ako základná jednotka v spoločnosti stráca v diskurze na dôležitosti - respektíve ako je možné vysvetliť prudký rast rozvodov, kriminalitu atď.

Fukuyama svoje tézy predkladá obrovskými množstvami dát, čerpá hlavne z kvantitatívnych prieskumov, ktoré potom interpretuje a reflektuje. Jeho výsledky mi zväčša znejú úplne logicky, niekedy naopak šokujúco, no v konečnom dôsledku sa s nimi stotožňujem, keďže mi koncept takéhoto vedeckého bádania sedí.

S celej knihy mi najviac utkvel v pamäti pojem sociálny kapitál, ktorý je akoby jednotkou súdržnosti v spoločnosti. Sociálny kapitál má mnoho pozitívnych vlastností, ktoré dokážeme vnímať aj v našom okolí, hlavne ak sa nás bezprostredne dotýkajú. Je to v podstate súhrn noriem a neformálnych pravidiel, ktoré uľahčujú spoluprácu medzi ľuďmi, ako jeden z mnohých príkladov Fukuyama uviedol spoluprácu kolegov vo firme, ktorí si pomáhajú nie preto, lebo to vnímajú iba ako prácu a majú to dané príkazom, keďže sú za to platení, ale preto aby boli efektívnejší a urobia aj nadprácu - aby si pomohli, lebo do toho vkladajú viac ako len formálne prvky, Môže byť za tým priateľstvo, ktoré Vám príkazom nerozkáže žiadny manažér vetou “toto nie je “iba firma, my sme tu ako rodina. Mnohí z vás to iste poznajú. Fukuyama to ďalej vysvetľuje na príklade budovania socializmu. Štátna inštitúcia alebo ideologické zriadenie nedokáže prinútiť obyvateľov aby produkovalo sociálny kapitál iba tak, doslova z ničoho nič na povel. Na to musí vytvoriť podmienky. Teda sociálny kapitál je aj podoba altruizmu, ktorý presahuje rodinné väzby.

Sociálnemu kapitálu napríklad škodí extrémny individualizmus - tým nechcem povedať, že individualizmus sám o sebe je niečo zlé, alebo ho považujem za pôvod mnohých patológií, ako by ho určite opísal nejeden tvrdší konzervatívec - no prehnané zameranie na osobné ciele, ktoré zastávajú v konzumnej spoločnosti - ale aj v samotnej popkultúre - dôležité miesto, môže škodiť v bezprostrednej spolupráci, a môže jedinca presvedčiť, že nezáleží na ničom inom iba na jeho cieľoch, na jeho komforte a všetko, čo túto pomyslenú individuálnu harmóniu narušuje je to, čo ho sa musí zbaviť. Svet potom môže pripomínať boj každého proti každému, ktorého cieľom sú rôzne formy prestíže, moci, financií a potom už nemusí zostať čas a energia pre rodinu, deti, rodičov, blízkych alebo hoci len prejavenie úcty k zamestnancom, ktorí pracujú v službách.

Veľký rozvrat bol publikovaný prvýkrát v roku 1999 - preklad, ktorý som čítal je z roku 2006 - a na moje prekvapenie mi jeho predikcie - hlavne v častiach, kde počíta aj s informačnými technológiami - neprídu úplne nereálne. Jeho pozitivistický (nie optimistický) pohľad - v prenesenom slova zmysle, že ľudia si vždy k sebe nájdu cestu a naučia sa spolupracovať, nech sú časy akokoľvek zlé, keďže je to v ich prospech - mi je sympatický. Ako Fukuyama v tomto diele spomína, rozvrat nie je poslednou kapitolou zmien v spoločnosti. Dokonca ani rodina ako ju v tom esenciálnom kontexte poznáme - a ako nám ju rôzny dogmatici, náboženstvá alebo iní milovníci totalitných režimov opisujú, nebola samozrejmosťou a tiež prechádzala zmenami od lovcov a zberačov, cez roľníkov, priemyselnú revolúciu až po dnešnú postmodernú - informačnú spoločnosť. Týmito zmenami dynamicky prechádza celá spoločnosť a ako bolo v knihe spomenuté, Fukuyama nepredpokladal, že v západnom svete bude naďalej stúpať miera rozvodovosti, miera kriminality či úplné vyčerpanie sociálneho kapitálu. A je to tak, inak by sme teraz žili už v čudnej utópií. Na čo však v rámci zmien a sociálneho kapitálu upozorňuje, je fakt, že tento kapitál sa vytvára skôr v homogénnych skupinách. Migrácia alebo - ako vidíme dnešný trend na Slovensku - názorová polarizácia vytváraniu skôr škodí.

Absolútne rozumiem konzervatívnym skeptikom, ktorí kritizujú stav dnešnej spoločnosti v rámci sociálnych väzieb. Ani ja - ako liberál - netvrdím, že žijeme v ideálnom stave súznenia, ale pre tých, ktorí blúznia o konci civilizácie lebo majú pocit, že nejaké sily sa snažia zrútiť všetky múry morálnych hodnôt, by som túto knihu vrelo odporúčal. A možno si uvedomia, že pokrok sa nedá zastaviť tým, že sa skryjeme v zákopoch tradícií.

13.07.2014 4 z 5


Politikos Politikos Platón

Na môj vkus je Politikos takou tou odvážnejšou alebo šialene kreatívnejšou verziou empirickejšieho Aristotela. Ako keby si Tarantino prečítal Politiku od Aristotela a premenil to na dialóg. Porovnávať veľkého Starogréckeho filozofa s bývalým zamestnancom videopožičovne je viac menej prehnané, to beriem ale tak, pokúsim sa to v nasledujúcich riadkoch vysvetliť.
Celé toto prirovnanie stojí na základoch veľmi realistického zachytenia dialógov medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi. Ktoré sa snažia, a ide im to veľmi dobre, navodiť pocit prirodzeného rozhovoru ktorého cieľom je získať nejakú informáciu či oboznámiť prihovárajúcemu sa so svojim názorom alebo niekoho presvedčiť že jeho odôvodnenie a interpretácia je tá správna. Je veľmi dôležité si uvedomiť že prirodzený rozhovor či už ide o skutočný alebo navodení v literatúre nefunguje ako učebnica. Politikos nie je literárne dielo pre čitateľa ktorý sa snaží hltať informácie bezmyšlienkovo. Takýto zanietený knihomol si na konci diela uvedomí že sa nedozvedel prakticky nič čo by v nejaqkej forme nevedel a keď si predtým prečítal starogrécku alebo antickú literatúru, prečítal nebodaj už spomenutú Aristotelovu Politiku zabudol aj to čo vedel. Hypotéza ako vyšitá.
Informácie tu nie sú podložené pred čitateľa ako na tácke. Na otázky ktoré si na začiatku stanovia hlavný protagonisti ako hľadanie najlepšieho kráľa, filozofa či politika treba doslova hľadať. Na prvý pohľad, a to hlavne na začiatku, to vyzerá tak akoby to nekonečné filozofovanie neviedlo nikam. Čím viac sa problém prehlbuje tým je jeho riešenie náročnejšie. No v tom tkvie sila tohto diela.
Zásadné znalosti a poznatky pre relatívne ľahšie pochopenie sa Platón snažil podložiť pre vtedajšiu verejnosť (ale myslím si že aj dneska ešte nie sú cudzími) príkladmi zo života. Aby si čitateľ jednoduchšie pomocou jasnejšie zadefinovaných pojmov dokázal predstaviť viacmennej prirovnania a definície ktoré prezentujú politika, filozofa a kráľa. Pokiaľ čitateľ nie je navyknutý čítať scenáre či dialógy tak mu to zo začiatku môže robiť problémy, nie len na to: čo sa rozpráva ale aj: kto to rozpráva. No po čase si uvedomí že ide vlastne iba o monológ jedného protagonistu ten druhý iba pokyvuje hlavou a buď súhlasí alebo sa pýta. Čo je veľká škoda a pre mňa táto jednotvárnosť vytvorila negatívny dojem s knihy.
V porovnaní s Aristotelovým dielom podobného ranku Politika ide o slabý odvar v ktorom, na šťastie, nepresadzoval svoje utopistické zriadenia štátu. Tejto téme sa v tejto publikácií vôbec nevyjadruje. Politické ideológie ako demokracia, tyrania, aristokracia tu nie sú rozobrané tak detailne ako ich do hĺbky preberal Aristoteles.
Medzi vatou nezaujímavých dialógov sa skrývajú super myšlienky ale zase ich nie je toľko aby som túto knihu ospevoval do nebies. Ide o lepší priemer určený nie pre každého.

15.04.2014 3 z 5


Majipoorské kroniky Majipoorské kroniky Robert Silverberg

Druhý diel Majipoorskej trilógie som prijal trocha skepticky keďže nešlo priamo o pokračovanie ale iba roztrúsené príbehy z dôb minulých s periférie príbehovej línie prvého románu. Nápad že si Majipoorčania dokážu svoje spomienky uchovať v archívu a človek sa do ich životov doslova vžije je úžasný. Je to živá knižnica. Takto malí chlapec ktorý sa do týchto zakázaných archívov tajne dostáva prežíva dobrodružstvá prvých kolonistov, Námorníkov starých bojovníkov. kňazov a tak ďalej. Niektoré poviedky boli fascinujúce iné nudili. Do kopy to nedržalo ale ako samostatné poviedky boli boli niektoré 5 hviezdičkové takto iba 2.5*

18.03.2014 2 z 5


Neuropat Neuropat Richard Scott Bakker

Na tejto knihe je zaujímavé že sa v nej nenachádza žiadny príbeh. Respektíve príbeh ktorý by stál zato, hrá tu iba druhé husle. Avšak myšlienky o ktorých sa tu polemizuje ma tak zaujali že keď prišiel čas na príbeh čakal som kedy sa bude hlavná postava psychológa bude opäť zamýšľať nad tým či je celí život iba sebaklam mozgu ktorý sa cez neuróny dá ovládať a tým nastavovať pocity myšlienky atď. Nikdy som sa nad týmto nezamýšľal, viem že to nie je vedecká práca ale niečo na týchto filozofických úvahách je. Niečo o čom sa nebude asi nikdy rozprávať.

16.03.2014 4 z 5


Dlouhý pochod Dlouhý pochod Richard Bachman (p)

Nápad ako v pohode ale nie je toto King ktorého mám rad. Vyslovene hltám jeho lyriku a nech napíše hocijakú hovadinu číta sa to dobre. Dlouhý pochod má takpovediac už dopredu jasný cieľ dostať s bodu A do bodu B v ktorej však nebudú žiadne prekážky iba únava. Jedna rovná cesta a nič. Ani spätné výjavy do minulosti v čom je King pán ma nebavili. Je to starý známi obsah zabalený do nového kabátu.

16.03.2014 2 z 5