knihomilka komentáře u knih
Keby som bola spisovateľkou, tak by som napísala práve takúto knihu. Úžasná dokonalosť, inakosť príbehu ma fascinovala. Nesmierna hĺbka, dojatie, porozumenie, spätosť s hlavnou postavou, vychutnávanie si umeleckej krásy ma sprevádzalo počas čítania. Práve o takýchto obyčajných ľuďoch, skrytých pred svetom, o ľuďoch, ktorí navonok pôsobia nudne alebo až nepríjemne, ale pritom majú úžasne bohatý vnútorný svet, treba písať viac a viac. Máloktorý spisovateľ sa zameriava práve na takýchto pre mňa výnimočných ľudí. O to viac treba písať o nich, pretože s vnútorným svetom svojho vlastného ja, svojho bohatstva, sa človek nedelí s hocikým a chráni si ho, pretože vie, že bude nepochopený a možno ho aj vysmejú. Ak za celý život nenájde spriaznenú dušu, ktorej by vyjavil na dlani svoj duševný svet, tak si všetko nechá pre seba a nik sa nedozvie, aký hodnotný človek to v skutočnosti je. Jedina kniha nám môže priblížiť tieto fascinujúce svety. Veľmi ma chytila za srdce a môžem ju kľudne rátať medzi najlepšie knihy, aké boli napísané.
Abolútne pravdy. Otvorené názory, nebojácne, ktoré ani dnešná doba nechce počuť. A to zmietanie emócií pri zločine - perfektne vykreslené, ešte lepšie ako u Dostojevského v Zločine a treste. Tolstoj je proste bravúrnejší.
Trošku mi to pripomínalo Agathu Christie. Ale čítalo sa to výborne.
Dobre som si oddýchla pri tejto knihe, avšak nevyvolávala vo mne vlny smiechu, len zo tri-štyrikrát niektoré vety vylúdili pousmiatie. Je úplne jasné, že autor to písal v duchu humorného ladenia, avšak robiť si žarty aj zo smrti mi nepripadá vtipné a nesedel mi tento štýl humoru. Nebol to teda humor, čím by ma kniha zaujala, ale jej originálny nápad, zaujímavý dej - Nombeko mi bola sympatická a držala som jej palce, aby sa jej v živote už len darilo. Aj tie absurdnosti ešte dávali zmysel a zapadali do seba. Beriem to ako dobrú, modernú rozprávku pre dospelých.
Nádherná, dokonalá kniha! Našla som si tam všetko to, čo ma veľmi priťahuje. Zaslúži si viac ako len päť hviezdičiek. Stretneme sa v nej s poľštinou, nemčinou, maďarčinou, švabachom i s týmito odbormi: poéziou, umením, kybernetikou, psychológiou, dejinami, biológiou, astronómiou, vedeckou fantastikou, astronautikou, astrofyzikou, politikou, ale aj paralelnými svetmi, ktoré nie sú tak celkom výmyslami, ale celkom pravdepodobnými reálnymi svetmi, ktoré by mohli byť, keby sa dejiny vyvíjali inak. Ach, Rakúsko-Uhorsko 19. a 20. storočia, moje obľúbené obdobie... Nakoniec sa i zamyslíme nad duchovnosťou.
Som sklamaná, čakala som román, ale je to len voľné rozprávanie o skladateľovi, navyše len také útržkovité, roztrieštené, skokom raz sem, raz tam, časová os je značne narušená. V troch štvrtinách knihy sa dozvedáme, akých mal predkov. A tie rozhovory s osobnosťami, s ktorými spolupracoval, tam boli úplne zbytočné. Okrem toho sa veľa dozvedáme o rozboroch jeho diel, ale málo z jeho života. V kapitole Skladateľské vyznanie bolo povedané všetko o tom, ako komponoval, čo cítil, o čo sa snažil, čo chcel vyjadriť svojou tvorbou, bolo to tam tak jasne napísané, že zvyšok knihy je vlastne už tým pádom zbytočný, lebo na všetkých stránkach sa rozoberá to isté, ako to on sám v tej kapitole vyjadril, iba sa to trošku obšírnejšie napísalo, ale podstata vychádza práve z tejto kapitoly. Vidím to tak, že v knihe prevláda balast a s Janáčkom sa zoznámime len veľmi povrchne. Okrem toho autor cituje veľa statí z iných biografií, ktoré už boli napísané. A teda pokiaľ by som čítala inú biografiu, túto knihu by sa už neoplatilo čítať. Ale keďže toto bolo moje prvé zoznámenie s ním, tak ešte dávam knihe pomerne kladné hodnotenie.
Rýchle čítanie, jednoduché, ale stále som bola zvedavá, čo sa tým deťom zasa prihodí, či sa im nestane niečo zlé. Milé deti, dobré deti, slušne vychované, vyrastajúce v rodine prejavujúcej si lásku, takže som si ich obľúbila. Práve tá naivita detí sa mi páčila - konečne niečo iné, konečne deti, ktoré nie sú prechytračené a všetkého znalé. Možnože sa také aj v skutočnosti nájdu, hoci ich je málo.
Najkrajšia, najlepšia westernovka, akú som kedy čítala. Nezabudnuteľný, čistý príbeh.
Zvláštne dielo, ale preto aj veľmi zaujímavé. Motív reinkarnácie, v čom je zahrnutá aj zmena pohlavia. A pritom tie najháklivejšie témy sú len náznakovo podané, čo je tak jemné, pôvabné... Nádherné metamorfózy. Ako lyrika v próze. Ten prúd vnemov je miestami taký prudký, zložitý, takto to v živote človek aj prežíva, no dať to na papier, ako sa to deje, dokáže svojským výnimočným spôsobom práve Woolfová. Najdôležitejší je vždy vnútorný popud Orlanda, jeho pocity a myšlienkvoé pochody a nie dej a to sa mi tu veľmi páči.
Medzi takýmito obyvateľmi by som chcela žiť. Najvyššia kultivovanosť vo všetkých umeniach, mier, nijaké úrady, éterické telo, bez potreby jesť, iba sa napájať rosou a vôňou kvetov... ideálny život v prostredí najvyššej krásy. Veľmi pútavé, ako to všetko prežíval pán Brouček, čo si myslel, čo vykonal, hoci nechtiac, k čomu došlo, pekne som sa na tom zasmiala.
Všetko bolo vynikajúco podané, hoci tam boli odporné násilnosti, no ale to patrilo k príbehu, až na to, že tie nebá boli trochu nedomyslené, ale inak dávalo zmysel aj to prvé nebo, ktoré bolo ešte veľmi prepojené so Zemou, aj to druhé nebo, kde bolo len pohodlie... Len ktovie, čo je ďalej? To sa už nedozvieme prostredníctvom tejto knihy. Ale môžme si domyslieť, že Susie sa postupne, po čase, pomaličky oslobodzuje od pevných pút so Zemou... až do úplného oslobodenia. Len tá výmena duší medzi Susie a Ruth bola riadna hlúposť, takže uberám jednu hviezdičku.
Dobre sa ten príbeh čítal, tentoraz to nebolo také premrštené ako napr. v Charlie a továreň na čokoládu.
Jednoduchý, milý príbeh s výchovnými prvkami. Každé dieťa bolo spravodlivo potrestané a Charlie spravodlivo odmenený. Každý dostal to, čo si zaslúžil. Básničky o deťoch boli veľmi pekné, výstižné a vtipné. Z filmu som bola zhrozená, vôbec sa mi nepáčil. Našťastie som čítala najprv knihu. Keby som videla najprv film, tak poviem, že je to riadna blbosť, čo sa nedá pozerať.
Jedinečné Básne:
Iba to ostáva, čoho sa celkom vzdáme.
Smrť berie na seba tvár hrozby a žiaľ bolí len vtedy, keď odvrátený od Teba obraciam pohľad na svoje temné ja.
Najlepšie, najkrajšie, najúžasnejšie, najfascinujúcejšie fantasy, aké som kedy čítala! Nezabudnuteľné! Úchvatné! Dokonalosť sama s hlbokým ponorom do oblasti duchovna. Skvele premyslený príbeh do najmenších detailov, originálnosť nápadov, napätie, čarovná atmosféra, núti zamyslieť sa a niečo pozitívne si do toho svojho života z tohto príbehu odniesť.
Úžasná, napínavá, fantastická kniha plná dobrodružstva, stále sa niečo deje, veľmi veľmi dobre sa číta, len sa tak kĺže, stránky sa samy obracajú jedna za druhou. Všetko vidím na vlastné oči, cítim, počujem, som v príbehu a to vďaka autorovmu zmyslu pre detailné opisovanie, ktoré mi je tak blízke a navyše má neuveriteľnú schopnosť urobiť z jednoduchých, obyčajných, prirodzených vecí čarovné, fantastické veci.
Jediná kuchárska kniha, ktorú som čítala nepretržite ako román neskoro večer. Vynikajúca, samé zaujímavé a prekvapivé informácie. Bola som z nej nadšená pred 13 rokmi. A dodnes som. Výborné vegetariánske recepty - zaručene sa vždy podaria, všetko je tak dobre odmerané, že nemusíte ani nič ochutnávať, a bude to určite chutiť.
Neuveriteľný protiklad - samý smiech a žarty a koniec knihy tragický, presmutný. Je to humorný príbeh, smiala som sa z tých všemožných drobných nápadov dospievajúcich detí, bol to veselý čas, plný hier a šibalstiev. Ale koniec príbehu bol neuveriteľne smutný, taký smutný... slzy sa mi rinuli po tvári. Bola som smútkom preniknutá skr-naskrz. Kto mohol tušiť, že zábava na snehu sa skončí tak nešťastne tragicky? Že sa od toho okamihu nezabudnuteľného na celý život Vlk úplne zmení? Jeho priateľka prišla spoznať jeho rodinu, aby tam už aj naveky zostala. Vnímala som ten Vlkov nekončiaci smútok celou bytosťou. A tá snaha zachrániť Vlkovu priateľku bola márna... Tá bezmocnosť...
Moja prvá kniha v živote, ktorú som prečítala. Páčila sa mi a vybrala som si ju preto, lebo to nebola rozprávka, ale realistický príbeh a také ma priťahovali v detstve. Klasické rozprávky som nemala rada.
Tento diel bol najlepší, ale stále je to len priemer. Až v tomto dieli som sa zžila so štylistikou, čo však neznamená, že som s ňou bola spokojná, naopak, vadila mi, ale konečne som si na ňu zvykla a asi aj preto sa mi až tu javil príbeh zrozumiteľnejší. No som rada, že som túto sériu zvládla a mám to za sebou. Celkovo to nebolo nič moc.