Komnenos komentáře u knih
Jedna z najlepších kníh akú som kedy čítal. Najviac sa mi na nej páčilo, že nie je napísaná moralizujúcim spôsobom ako väčšina náboženskej literatúry. Dalo by sa povedať, že je to román, poézia a náboženská literatúra v jednom. Neviem prečo, ale stále sa mi vynára v mysli porovnanie tejto knihy s Coelhovým Alchymistom. Jedno aj druhé je príbeh hľadania, jedno aj druhé je alegóriou. Na rozdiel od Alchymistu mi táto prišla oveľa lepšia v príbehu, myšlienkach aj v tom, že bola napísaná oveľa viac od srdca. "Rozprávaj mi o láske" hovorí o všetkých možných podobách lásky, prirodzene však najmä o láske medzi mužom a ženou. Jej najdôležitejším posolstvom je, že láska nemá byť egoistická a materialistická, má v prvom rade dávať a až potom brať. A to je v dnešnom svete mimoriadne ťažká úloha, ktorá vyžaduje veľa sebazaprenia. Som veľmi vďačný mojej priateľke, že mi túto knihu darovala, pričom ju sama aj prečítala. Táto kniha nám ukázala mnohé veci, ktoré sme prehliadali, alebo ktoré sme si neuvedomovali. Naučila nás byť lepšími k sebe aj k ostatným.
Autor v tejto eseji okrem analýzy samotného filmu pojednáva najmä o ňom ako o fenoméne, o pohľadoch naň, čiže je vlastne akousi sociologickou sondou do spoločnosti ktorú zaujal tento film, či už pozitívne, alebo negatívne.
Aj tu platí to čo si myslím o predošlých dvoch Jaslovského knihách (o Ursinym a Filipovi). Čo sa týka hudobnej publicistiky je na Slovensku neprekonateľný. Aj tu je dobre zvolená štruktúra zložená z názorov hlavných zainteresovaných a zo starších článkov z tlače. A len tak mimochodom Collegium Musicum je podľa mňa najlepšia slovenská kapela aká tu kedy bola.
Ťažko ohodnotiť knihu súkromných listov, v ktorých sa práve kvôli súkromnému charakteru kontext miestami zákonite stráca. V každom prípade je to pre mňa nová a zaujímavá skúsenosť. Knihu listov som ešte zatiaľ nečítal.
Doteraz som Deža Ursinyho vnímal ako nadčasového hudobníka. Marián Jaslovský ho tu však predstavil komplexne cez pohľady viacerých ľudí ako komplikovaného človeka, ktorý inšpiroval, ale vedel aj ublížiť.
Rogerom Krowiakom dostalo Slovensko hrdinu rovnocenného hrdinovi typu Jamesa Bonda. Kniha Roger Krowiak ponúka čitateľovi všetko čo na túto tému vzniklo - kolektívny román, poviedky, novelu a komiks. Podľa mňa najlepšou bola novela Ruské leto Dušana Taragela. Kolektívny román a poviedky majú kolísavú kvalitu, keďže sa na ich tvorbe podieľalo viac autorov. Ani jeden z nich však svoju časť práce neodviedol podpriemerne a tak som bol s celkovým výsledkom pomerne spokojný. Komiks je čerešničkou na torte tomuto ojedinelému slovenskému počinu. O Danglárových ilustráciách je zbytočné hovoriť, o genialite svojho tvorcu hovoria sami za seba.
Na túto knihu ma nalákal reklamný slogan - Odporúča 9 z 10 fanúšikov Quentina Tarantina. Ukázalo sa, že to bol iba marketingový ťah, nakoľko s Tarantinom to nemá príliš veľa spoločného. Sklamaný som však nebol, práve naopak. Napriek nepravdivej reklame ma kniha veľmi nadchla. Dalo by sa povedať že ide o zmes čierneho humoru, satiry a magického realizmu. Autor sa venuje najmä vzťahom - či už rôznych kultúr, vzťahov ženy a muža, rodičov a detí, alebo často aj všetkých týchto vzťahov naraz. Jednou vetou povedané - tak dobré poviedky som už dávno nečítal. Minimálne polovica z nich by bezkonkurenčne zvíťazila v akejkoľvek poviedkovej súťaži na svete.
Zhmotnenie toho o čom každý vedel 20 rokov, avšak až teraz dostali tieto záležitosti oficiálne kontúry. Autor sa snaží vyzývať ľudí aby sa usilovali o zmenu čo je síce pekné, avšak bojovať s veternými mlynmi je veľmi ťažké ba až nemožné.
Jaroš sa v tejto knihe majstrovsky pohráva so slovíčkami. Je vidieť, že je aj básnik a táto jeho poetika je zreteľná aj v tomto texte. Zjavná je tiež inšpirácia magickým realizmom. O výborne vystavanom deji sa ani nemusíme baviť. Čo mi však trochu vadilo, bolo to, že kniha je na môj vkus až príliš presiaknutá socialistickými myšlienkami. Autor si tiež mohol odpustiť niektoré zbytočné vsuvky napr. keď podrobne unavujúco opisoval dejiny Hybe, alebo na niekoľkých stranách podal odraz prvej svetovej vojny v európskej tlači.
Na obálke knihy sa píše, že je výnimočná po formálnej aj obsahovej stránke. O originalite obsahu sa dá prinajmenšom polemizovať, formálne je však kniha skutočne netradičná, aj keď tiež nie úplne originálna. Na slovenské pomery (aj keď bola napísaná vo Fínsku po fínsky, avšak písala ju Slovenka) je však kniha určite ojedinelým úkazom. Musím však skritizovať množstvo preklepov, ktoré sa vyskytli v slovenskom preklade. Prekladateľky sa síce obhajovali, že mali málo času, ale toľko preklepov sa aj tak nedá ospravedlniť.
Klasika nad klasiky. Prvý skutočne psychologický román s jasným morálnym odkazom najmä na konci.
Skvelá paródia nielen na spoločenskú etiketu, ale aj iné oblasti, napríklad vďaka vymyslenej použitej literatúre na odbornú literatúru všeobecne. Taká jednohubka po ktorej ostane príjemná chuť v ústach.
Presne takto si predstavujem kvalitne napísanú hudobnú monografiu.
Kniha nie je ziadnou oddychovkou ako by mnohi cakali, ale ide o pohlad odbornika na danu problematiku. Vidno, ze autor sa vo svojom odbore naozaj vyzna.
Táto novela je od samotného začiatku až do konca presiaknutá nemorálnosťou, zvrhlosťou a zvrátenosťou. A to sa mi nepáči. Pritom formálna stránka vynikajúca. Preto takéto hodnotenie.
Zbierka vydarených anekdot o veľkom "Muftim". Vydanie takejto knižky v roku 1995 muselo byť dosť veľkým adrenalínom.
Skvelá paródia slovenskej legendy. Taragel s Danglárom zároveň parodujú slovenský ľud v minulosti a najmä dnes. Irónia, satira a sarkazmus zatínajú do živého čo sa nemusí každému páčiť.
Platí tu to isté, čo som povedal o knihe Tajné životy slávnych spisovateľov.
Simoni je riadna sviňa. A Eco opäť raz nesklamal. Zo začiatku mi chvíľu trvalo kým som si zvykol na špecifický štýl písania, ale potom to už bola ako sa vraví "jízda". Aj keď sa príbeh odohráva v 19. storočí, hlavná myšlienka je nanajvýš aktuálna aj dnes - netreba veriť vždy všetkému čo sa tvári ako zaručene pravdivá informácia.
U Pilierov Zeme som vyzdvihoval dokonale vykreslenie dobovej reality. V Na veky vekov to až také dokonalé nebolo, najmä čo sa týka mentality ľudí. O mentalite stredovekých ľudí som čo to čítal od renomovaných odborníkov a veľmi sa to nezhodovalo s tým, čo je v knihe. Dej mi prišiel trochu prekombinovaný. A do tretice postavy, ktoré mi mali byť sympatické, mi také nepripadali. Za všetky spomeniem Caris - okrem toho, že sa starala o chorých, sa mi na nej nepáčilo vôbec nič. Možno sa zdá, že knihu znášam pod čiernu zem, ale opak je pravdou. Odhliadnuc od vyššie uvedených výhrad bola kniha veľmi dobrá. Určite neľutujem čas, ktorý som strávil jej čítaním.