Komnenos komentáře u knih
Simoni je riadna sviňa. A Eco opäť raz nesklamal. Zo začiatku mi chvíľu trvalo kým som si zvykol na špecifický štýl písania, ale potom to už bola ako sa vraví "jízda". Aj keď sa príbeh odohráva v 19. storočí, hlavná myšlienka je nanajvýš aktuálna aj dnes - netreba veriť vždy všetkému čo sa tvári ako zaručene pravdivá informácia.
U Pilierov Zeme som vyzdvihoval dokonale vykreslenie dobovej reality. V Na veky vekov to až také dokonalé nebolo, najmä čo sa týka mentality ľudí. O mentalite stredovekých ľudí som čo to čítal od renomovaných odborníkov a veľmi sa to nezhodovalo s tým, čo je v knihe. Dej mi prišiel trochu prekombinovaný. A do tretice postavy, ktoré mi mali byť sympatické, mi také nepripadali. Za všetky spomeniem Caris - okrem toho, že sa starala o chorých, sa mi na nej nepáčilo vôbec nič. Možno sa zdá, že knihu znášam pod čiernu zem, ale opak je pravdou. Odhliadnuc od vyššie uvedených výhrad bola kniha veľmi dobrá. Určite neľutujem čas, ktorý som strávil jej čítaním.
Piliere zeme sú skutočným umeleckým dielom, ako povedal o nej jeden kritik, rovnako ako katedrála ktorej strastiplnú stavbu opisujú. Výborný historický román je taký, pri čítaní ktorého máte pocit, že ste sa v tej dobe ocitli. U Pilierov zeme máte taký pocit. Všetky dobové detaily (jedlo, odievanie, zvyky, mentalita) sú vykreslené dokonale autenticky. A v ničom nezaostáva ani samotný dej príbehu. No skrátka dokonalosť sama.
Ku podivu mi nevadil bulvárny nádych. Je to taká jednohubka kde sa človek dozvie kopu pikošiek o ktorých by inak nemal poňatia.
Autentický pohľad do života mafie očami jedného z jej členov. Zábavné a smutné zároveň.
Vzhľadom na to, že ide o debut, bolo to vcelku príjemné čítanie. Potešilo ma najmä to, že zdanlivo naivný záver sa vykľul v nečakaný epilóg.
Súhrnný lexikón obcí na Spiši. Obsahuje všetko, čo má takýto typ literatúry obsahovať.
Hitler z pohľadu človeka ktorý s ním bol takmer v denno dennom kontakte.
Už samotný nápad vydať edíciu miest na starých pohľadniciach je výborný. Široká verejnosť sa tak má možnosť dozvedieť ako známe miesta vyzerali pred sto rokmi. Textová časť je tiež dobre zvládnutá. Čitateľ sa dozvie mnohé zaujímavosti o ktorých ani nechyroval.
Najmä pre začiatočníkov veľmi dobrý návod ako písať scenáre. Túto knihu však trochu poznačil zub času, pretože schémy scenárov v nej opisované dnes už celkom neplatia.
Táto kniha odpovedá na všetky otázky, ktoré si konzument filmu kladie. Ozrejmuje celé pozadie fenoménu zvaného film a všetko čo s ním súvisí. Nie je to žiadna brožúrka, preto chvíľu trvá, kým sa ňou človek prekúše, stojí však za to. Pre každého filmového nadšenca samozrejmosť.
Nepáči sa mi Ballove intelektuálne pozérstvo. Rovnako ako intelektuálne pozérstvo mnohých súčasných autorov. Musím však uznať, že medzi množstvom poviedok tvoriacich túto zbierku sa našli aj také ktoré sa mi páčili (Prepadnutie v Pacifiku, Nespravodlivosť, Povodeň, Cudzí, Ernestovi). Išlo najmä o kratšie poviedky. Väčšina však šla mimo mňa (Suplovaný tenis Michalangela Antonioniho, Ostrihomskí pútnici, Squat...). Už viem prečo v istom internetovom kníhkupectve bola táto kniha zlacnená o 70%.
Rovnako ako ostatná Pišťankova tvorba, aj toto je výborná vec. Trochu som bol skeptický pri mene Dušana Taragela, ale po prečítaní jeho poviedok a poviedok napísaných spoločne s Pišťankom musím priznať, že neoprávnene. Taragelov štýl sa výborne hodí k Pišťankovmu a zároveň je svojský. Takže veľmi vyvážená zbierka poviedok dvoch výborných autorov.
Chatrč určite nezmení všetkých, ktorí ju prečítajú. Ale jednoznačne každý, kto ju prečíta, sa zamyslí nad sebou a nad svojim vzťahom s Bohom. Výborná kniha.
Čierne komédie, to je moje. A táto kniha ňou určite je. Hoci po prečítaní prvej tretiny knihy to tak nevyzeralo. Potom sa to však už rozbehlo a na jej konci môžem povedať, že je to riadny nárez. Autorovým zámerom bolo vykresliť vojnu ako boj skôr s vlastnými, ako s oficiálnym nepriateľom. A to sa mu brilantne podarilo. Dlho pred filmom Čata. V tom je najväčší význam tohto románu.
Zbierka noviel Mladý Dônč je taký predkrm k Rivers of Babylon. V ničom však za ním nezaostáva. Bola však napísaná ešte pred ním a vidno na nej, že Pišťanek ešte tak trochu hľadá svoj literárny jazyk. Aj tak je to však absolútna bomba. Najlepšia zo zbierky je pre mňa rovnomenná novela Mladý Dônč. Ľudevít Dônč a jeho rodina (napr. brat Matúš s dvojitým zajačím pyskom) fakt nemá chybu :)
Celé mi to prišlo také prázdne. Coelho sa snaží o hovoriť o dôležitých pravdách života, ale utápa sa vo vlastnej veľkoleposti.
Je určite správne a záslužné, že niekto vyšiel konečne s pravdou von a ukázal čo sa deje vo farmaceutickom priemysle všade na svete. Samozrejme nie všetko čo sa tu píše musí byť automaticky pravda a človek tomu musí bezhranične veriť. Ak je však pravda aspoň časť z toho, aj tak je to otrasné. Čo však musím knihe vytknúť je, že občas sa točí stále okolo tých istých vecí, viackrát sa opakuje to isté a pod. Napriek určitým chybičkám je však táto kniha jednoznačným prínosom. Ja som bol už dávnejšie proti zbytočnému hltaniu liekov a táto kniha ma v tom len utvrdila. Podobne ma utvrdila v mojom skoršom názore, že farmaceutické firmy si vymýšľajú choroby, aby z nich prostredníctvom liekom mohli profitovať.
Dobrá oddychovka. Pre deti ako stvorené. Škoda len že som ju čítal až teraz (navyše v slovenskom preklade) a nie ako dieťa, inak by som ju docenil asi viac.
S Neonovou bibliou sa Spolceni hlupcu neda porovnavat, pretoze su uplne rozdielne stylom aj zanrom, avsak obe vykazuju mimoriadne kvality. Tieto dve knihy akoby pisali dvaja rozdielni ludia. Aj to svedci o velkosti J. K. Toola. Pre Spolceni hlupcu Pulitzerova cena absolutne zasluzena.