kristy.books komentáře u knih

Přiznání je štvrtým dielom série VIP. Na príbeh Brenny a Rye som sa tešila, už v predošlých častiach to medzi nimi iskrilo. Musím však povedať, že som zostala trochu sklamaná, prvé tri časti sa mi páčili viac. Prvá polovica bola pre mňa celkom kritická, mala som pocit, že sa v nej dokopy nič nedeje (okrem sexu), ani čítanie ma až tak nebavilo. Druhá polovica už bola o niečo lepšia, konečne som sa dokázala do príbehu začítať a pripomenula som si, prečo mám túto sériu rada. Najskôr to pre mňa bola taká nenáročná oddychovka, ktorá nenadchne, ani neurazí, našťastie, neskôr sa moje celkové hodnotenie o niečo zvýšilo.

Brenna bola pracovitá, inteligentná mladá žena, ktorá si tvrdou prácou dokázala vytvoriť úspešnú kariéru, stať sa sebestačnou a zarobiť si na veci, ktoré ju tešili. Bolo mi ľúto, ako sa k nej správali rodičia, neustále jej podkopávali sebavedomie a spochybňovali všetko, čo si vlastnými rukami vybudovala.

Rye má vo svete šoubiznisu projekt playboya, ktorý strieda jednu ženu za druhou. V poslednej dobe mu však tento životný štýl už nevyhovuje a túži po niečom viac. Veľmi sa mi páčila jeho láska k hudbe, bol to naozaj talentovaný hudobník. Momentálne bojoval s problemom, ktorý by mohol spôsobiť, že sa bude musieť vzdať svojho sna. Rozhodne tu nebola núdza o emotívne momenty.

Na knihe sa mi najviac páčilo to, aká si bola celá kapela a rodina okolo nej blízka. Síce sa stále doberali a podpichovali, no keď išlo do tuhého, vždy stáli pri sebe, podporovali sa, pomáhali si. Som rada, že tu dostali pomerne veľký priestor aj postavy z predchádzajúcich častí a my sme sa mohli dozvedieť, ako sa im darí.

Čo sa týka romantickej linky, dosť mi tu chýbala fáza spoznávania a zbližovania (keďže Brenna a Rye sa už poznali vyše 10 rokov). Zdalo sa mi, že ich "vzťah" (alebo dohoda) sa potom vyvíja rýchlo. Tiež som mala pocit, že to iskrenie, ktoré som medzí hlavnými hrdinami cítila v minulých častiach, tu autorka nejak zabudla preniesť (minimálne v prvej polovici). Čakala som, že sa budem baviť na ich vzájomnom "štekaní", no nestalo sa tak. Neskôr sa to zlepšilo a už som (konečne) začala medzi nimi niečo cítiť. Občas som na nich mala chuť zakričať, nech sa konečne otvorene porozprávajú a nedomýšľajú si veci, ktoré nie sú pravda, no zároveň som im držala palce. Obaja si zaslúžili niekoho, kto ich bude ľúbiť a zaplní prázdnotu, ktorú cítili vo svojom vnútri.

Hoci niektorým čitateľom prišli knihy od Biancy slabšie, mne sa páčili, preto som neváhala siahnuť ani po jej novinke. Okrem krásnej obálky ma zaujala aj anotácia, príbehy o nevlastných súrodencoch mám rada a som rada, že moje očakávania boli naplnené. Až se zase usmíříme sa mi zo všetkých autorkiných kníh, ktoré som doposiaľ čítala, páčila najviac.

Callie pred pár rokmi prišla o otca a s jeho smrťou sa doteraz nevyrovnala. Všetku vinu hádže na svojho nevlastného brata, ktorý v osudný deň sedel za volantom a spôsobil nehodu. Potom bez slova odišiel a sedem rokov sa nevideli... až doteraz. Callie mu pri každom stretnutí dáva otvorene najavo, ako veľmi ho nenávidí, no zároveň ju to k nemu neuveriteľne priťahuje. Odpustí mu niekedy, alebo sa ich cesty opäť rozídu?

Celý príbeh bol pomerne emotívny. Rodina Callie sa dokázala pohnúť vpred, no ona stále žila minulosťou. Akákoľvek zmienka o otcovi ju rozosmutnila a o celej záležitosti sa odmietala s kýmkoľvek rozprávať. A potom tu bol komplikovaný vzťah s jej nevlastným bratom, do ktorého bola kedysi tajne zamilovaná a ktorý jej potom "zlomil" srdce a stal sa pre ňu najväčším nepriateľom... miestami mi jej bolo naozaj ľúto. Mala toho "na tanieri" veľa, čo si potrebovala vyriešiť.

Bolo mi jasné, že na tej nešťastnej nehode niečo nesedí a určite sa odohrala inak, než ako to hovorili Callie... čo sa potom potvrdilo, aj keď išlo o niečo iné, ako som si myslela.

Škoda, že sme tu nemali žiadne kapitoly z pohľadu Keitha, dosť by ma zaujímalo, ako celú situáciu prežíval on. Moje sympatie si získaval postupne, na začiatku ma jeho "frajerské" správanie pomerne vytáčalo, no potom sme mali možnosť ho lepšie spoznať a zistiť, že vo vnútri je to dobrák a celá tragédia ho trápi rovnako ako Callie.

S romantickou linkou som bola spokojná, užívala som si opätovné zbližovanie Callie a Keitha. Ich vzájomné iskrenie sa nedalo prehliadnuť, no ich vzťahu stalo v ceste viacero prekážok, ktoré najskôr potrebovali odstrániť a vyriešiť, aby mali šancu na spoločnú budúcnosť.

1 05.03.2023

L. J. Shen je jednou z tých autoriek, ktorej knihy už automaticky pridávam do svojho TBR zoznamu. Nemilosrdný rival je príbeh o zrade, pomste a intrigách, ale aj druhej šanci, priateľstve a veľkej láske. Príbeh sa mi páčil, jeho čítanie som si užila, hoci musím povedať, že autorka má aj lepšie knihy.

V príbehu sa prelína prítomnosť s minulosťou. Návraty do minulosti boli nevyhnutné, aby sme dokázali lepšie pochopiť niektoré súvislosti zo súčasnosti. Je pravda, že niektoré časti boli možno zbytočne dlhé, ale až tak mi to nevadilo.

Arya vyrastala v bohatej rodine, no jej život nebol taký dokonalý, ako by sa mohlo zdať. Jej brat, dvojča, zomrel krátko po narodení a mama sa o ňu nikdy poriadne nestarala. Jediný, na koho sa mohla vždy spoľahnúť, bol jej milovaný ocko. Nebola to žiadna rozmaznaná fiflena, ale inteligentná, šikovná, priateľská mladá žena, ktorá rozbehla vlastnú úspešnú firmu a dokázala sa postarať sama o seba. Život sa jej zo dňa na deň obrátil hore nohami a ona zistila, že jej doterajší život bol plný lží. Najhoršie na tom bolo, že jej klamali ľudia, ktorých milovala a verila im...

Christian pred svetom nosil masku nemilosrdného právnika, ktorý svojich nepriateľov zakaždým porazí, vždy dosiahne to, čo si zaumieni a na nikoho neberie ohľady, no vo vnútri taký chladný a arogantný vôbec nebol. Život sa s ním od detstva nemaznal, vyrastal v chudobe, otca nepoznal, matka ho nechcela, a tak sa nemožno čudovať, že sa naučil nedávať najavo svoje emócie. Keď však išlo o jeho blízkych, pre nich by urobil čokoľvek. Napriek nepriazni osudu sa dokázal vypracovať na úspešného muža. Páčili sa mi aj jeho dvaja najlepší kamaráti, síce to boli tiež pekní „hajzlíci“, ktorých poznačila minulosť, alebo bolo vidieť, že vždy stoja pri sebe a kryjú si chrbát.

Romantická linka bola taká horkosladká. Vyvíjala sa pomaly, hoci Arya a Christian sa v podstate ľúbili od prvého stretnutia. Na prvý pohľad nemohli byť viac odlišní, no v skutočnosti toho mali veľa spoločného. Za svoju lásku museli tvrdo bojovať, život im neustále hádzal pod nohy polená. Ich vzťah bol poriadne komplikovaný, a to hneď z viacerých dôvodov. Viac vám nebudem prezrádzať, aby som vám nepokazila zážitok z čítania.

1 20.02.2023

Co když uvěříme je tretím dielom série Co když... Za seba môžem povedať, že všetky časti sa mi páčili na približne rovnakej (nedokážem vybrať, ktorá z nich sa mi páčila najviac) úrovni a ich čítanie som si užila.

Viete si predstaviť, že spevák, o ktorom ste počas dospievania písali fanfikcie a boli ste doňho platonicky zaľúbený, sa zrazu stane vaším novým spolužiakom? Tak presne toto sa stalo Hope, no Scott vôbec nie je taký, akého si ho predstavovala. Je na ňu hrubý a neustále ju odháňa, no aj napriek tomu sa od neho nedokáže držať ďalej. Čím viac ho totiž spoznáva, tým viac zisťuje, že príbeh, ktorý o ňom kedysi napísala, nemá až tak ďaleko od reality...

Hope bola sympaťáčka, obľúbila som si ju už v predchádzajúcich častiach, kedy sa ukázala ako dobrá kamarátka. Jej láska k rastlinám bola rozkošná. Bolo mi ľúto, ako sa k nej správali určití ľudia, také dobré duše ako ona si takéto zaobchádzanie nezaslúžia. Dosť sa to podpísalo na jej sebavedomí a často o sebe pochybovala. Ocitla sa v dosť náročnej situácii - na jednej strane sa jej konečne mohol splniť jej veľký sen, ktorý by zároveň pomohol i jej rodine, na druhej strane tým mohla ublížiť človeku, ktorý sa pre ňu staval čoraz viac dôležitý.

Scott sa nám nepredstavil v tom najlepšom svetle a najskôr som z neho mala také zmiešané pocity, ale keď sme ho mali možnosť lepšie spoznať a dozvedieť sa, čím všetkým si prešiel, puklo mi preňho srdce. Jeho spoveď sa mi čítala dosť ťažko, moje emócie pri tom dostali zobrať. Autorka na ňom poukázala na to, ako dokáže sláva z človeka doslova vysať dušu a urobiť z neho prázdnu schránku.

Romantická linka bola fajn, vyvíjala sa pomaly, čo mám rada. Už od začiatku bolo jasné, okolo čoho sa bude točiť hlavná "dráma". Na Hope a Scotta čakalo množstvo prekážok, ktoré museli prekonať, či už ako pár, ale aj každý samostatne.

1 29.01.2023

FadeAway je druhým dielom série BreakAway. Bola to pre mňa jedna z tých kníh, pri ktorých si poviem "bolo to fajn", no nie som z nich nejak extra nadšená. Ide o nemeckú NA romantiku, v ktorej sa rieši aj jeden závažný problém.

Pokiaľ ste čítali prvú časť, určite si pamätáte na Noahovu sestru Kyru, na to, čím si nedávno prešla a ako celá situácia ovplyvnila nielen ju, ale aj jej rodinu. Už v jednotke som bola zvedavá, ako sa všetko vyrieši, takže to bol jeden z dôvodov, ktorý ma poháňal otáčať jednu stránku za druhou. Bolo to milé, priateľské dievča, ktoré však vo svojom vnútri ukrývalo veľké trápenie. Mala šťastie, že mala takých skvelých bratov, ktorí ju po celý čas podporovali a urobili by pre ňu prvé i posledné. Nesmiem zabudnúť ani na jej najlepšie kamarátky, na ktoré sa tiež mohla vždy obrátiť. Páčil sa mi aj jej nápad s podcastom, pretože o týchto témach je potrebné hovoriť.

Milan žil pre svoju športovú kariéru a vyhýbal sa všetkému, čo by ju mohlo nejak ohroziť. V podstate to bol sympaťák, aj keď ma v niektorých situáciách nahneval (najskôr som si ho obľúbila, potom som z neho mala trochu zmiešané pocity, no v posledných kapitolách ma presvedčil, že môj prvý dojem z neho nebol zlý). Bavilo ma neustále podpichovanie s jeho kamarátmi, bola to zábavná partička.

Romantická linka bola príjemná, vyvíjala sa pomaly, čo mám rada. V príbehu nebolo nič, čo by mi vyslovene vadilo, ale zasa som tu nenašla ani niečo, čo by ma nejak extra nadchlo. Jednoducho som už čítala lepšie nemecké romantické príbehy.

Epilóg bol celkom prekvapivý, Miriam v ňom odhalila tajomstvo, o ktorom doteraz takmer nikto nevedel a autorka nás zároveň navnadila na ďalší príbeh, ktorý bude venovaný práve Miriam.

Mia Sheridan patrí k mojim obľúbeným autorkám, vždy pri nej idem na istotu, že dostanem krásny, mnohokrát aj poriadne emotívny príbeh. Ani tentokrát ma nesklamala, príbeh Lydie a Brogana sa mi páčil, hoci musím povedať, že niektoré iné príbehy od Mie sa mi páčili viac.

Ramsay je príbeh o pomste, strate, intrigách, bolesti, druhej šanci, odpustení, rodine a láske. Lydia a Brogan sa poznali už počas dospievania, keď spolu prežili svoju prvú lásku, no keďže pochádzali každý z iných spoločenských pomerov, okolnosti ich vzťahu nepriali. Rozišli sa za veľmi dramatických udalostí a nejaký čas sa nevideli. Teraz, po siedmich rokoch, sa ich cesty opäť stretávajú, no situácia je opäť dosť vyhrotená. Hoci ich city nevychladli, ich láske stoja v ceste mnohé prekážky. Podarí sa im konečne vyčistiť vzduch a o všetkom sa otvorene porozprávať? Existuje nejaká možnosť na ich spoločnú budúcnosť?

Lydia ani Brogan to vo svojich životoch nemali jednoduché. Lydia pochádzala z bohatej rodiny a bola zvyknutá, že všetko dostala, no zrazu sa jej život úplne zmenil - stratila oboch rodičov, rodina sa dostala do dlhov a prišla o celý majetok. Jej starší brat sa iba opíjal, a tak na Lydiinych pleciach zostala väčšina povinnosti. Jej brat mi od začiatku nebol sympatický, k Lydii sa nesprával zrovna pekne a zatiaľ, čo ona si utiahla opasok a žila z ruky do úst, on rozhadzoval, kde sa dalo... a ona ho aj napriek tomu všetkému stále bránila. Viem, že nemala žiadnu inú rodinu a snažila sa s bratom udržať aspoň nejaký vzťah, ale dúfala som, že konečne otvorí oči a uvedomí si, že týmto neustálym ospravedlňovaním ubližuje sebe a vlastne aj bratovi.

Brogan vyrastal v úplne opačných podmienkach - mama mu zomrela, otec pil, sestra bola chorá, a tak sa o rodinu musel postarať sám. Pre svoju sestru sa naozaj veľmi obetoval. Prešiel si náročnými obdobiami, no nakoniec sa mu podarilo vypracovať. Nezabudol však na to, ako vyrastal a rozhodol sa pomáhať ľuďom v podobnej situácii, za čo má u mňa bonusové body. Kvôli jeho tvrdohlavosti (najmä v závere knihy) som si zasa mala chuť trhať vlasy. Obľúbila som si aj jeho najlepšieho kamaráta Fionna, ich priateľstvo sa mi veľmi páčilo.

Romantická linka mi pripadala ako na horskej dráhe - vždy, keď sa k sebe Lydia a Brogan priblížili, sa udialo niečo, čo ich vzťah posunulo opäť o krok späť. Čakalo na nich naozaj veľa problémov, ktoré museli vyriešiť, pretože nie vždy na vzťah stačí iba láska.

1 22.01.2023

Pokud se ještě setkáme je trochu odlišný príbeh, na aké som u autorky zvyknutá a priznám sa, že keby som nevedela, že ho napísala ona, priradila by som ho k nejakej úplne inej autorke. Príbeh ako taký sa mi však (až na pár detailov) páčil.

Rory a Mal pred 8 rokmi uzavreli dohodu - pokiaľ sa ešte niekedy stretnú, dajú svoje doterajšie životy stranou a budú sa snažiť vybudovať spoločnú budúcnosť. Osud ich teraz znovu spojil, no Mal je úplne iný, než akého si ho Rory pamätala. Netuší, prečo je na ňu taký zlý, no pokiaľ si nechce zničiť kariéru, bude s ním musieť dva mesiace spolupracovať...

Ich vzťah bol jedna veľká horská dráha. Do cesty sa im postavilo mnoho intríg, klamstiev, tajomstiev, životných tragédií, nedorozumení...moje emócie dostali celkom zabrať. Občas som mala chuť zahodiť knihu niekam poriadne ďaleko.

Musím sa priznať, že tú prvotnú veľkú lásku som im moc neverila - poznali sa len 24 hodín, ktoré síce strávili spolu, no pre mňa to dosť málo, aby mi to prišlo uveriteľné. Z tohto dôvodu som mala z prvých kapitol trochu zmiešané pocity. Potom, keď sa príbeh rozbehol a dozvedeli sme sa určité skutočnosti, som si ho začala viac užívať.

Rory mi bolo celkom ľúto, v podstate všetci jej blízki jej o niečom klamali, zatajovali jej určité skutočnosti, nehovorili jej celú pravdu (aj keď to väčšinou nerobili so zlým úmyslom, skôr ju chceli chrániť).

Mal...to bola pre mňa mätúca postava. Približne polovicu príbehu som ho moc nemusela. Miestami sa choval ako poriadny hajzel a ja by som ho najradšej prefackala. Bola som veľmi zvedavá, prečo Rory tak strašne nenávidí. Keď sa začala odhaľovať pravda, hovorím si, to naozaj kvôli tomuto sa tak naštval? Keď sme sa však získali všetky kúsky skladačky, pochopila som ho.

Na knihu som čítala rozličné názory, no ja sa pridávam k tej skupine čitateľov, ktorí s ňou boli spokojní.

1 20.01.2023

Princa Henryho som si obľúbila už v minulej časti, takže som sa na jeho príbeh tešila. Po dočítaní môžem povedať, že sa mi dvojka páčila trochu viac ako jednotka. Královsky spolu je príjemná romantická oddychovka, ktorá vás pobaví i dojme.

Zápletka o reality show z kráľovského prostredia, kde niekoľko žien bojuje o srdce budúceho kráľa, možno trochu pripomína Selekciu (vo verzii pre dospelých), ale to mi nevadilo, čítanie som si užila.

Henryho mi bolo zo začiatku celkom ľúto, zo dňa na deň nastali v jeho živote veľké zmeny a zrazu naňho boli zo všetkých strán kladené veľké očakávania. Ani sa nečudujem, že sa cítil stratený a nevedel, čo zo sebou. Našťastie, postupne sa ukázalo, že predpoveď jeho brata bola správna. Henry počas niekoľkých týždňov dozrel a hoci naďalej zostal vtipkárom, naučil sa postaviť svojim povinnostiam čelom.

Sarah bola sympaťáčka, hneď som si ju obľúbila. Knihomolka, ktorá nie je rada v centre pozornosti, radšej je doma v spoločnosti knihy... vedela som sa do nej veľmi dobre vcítiť. Mali sme toho dosť spoločného.

Ako sa hovorí, protiklady sa priťahujú, čo sa potvrdilo aj v tomto prípade. Henry a Sarah sa veľmi pekne dopĺňali. Tvorili rozkošný pár, neraz mi vyčarovali úsmev na tvári. Samozrejme, že nechýbajú ani pikantné scény.

1 17.01.2023

Súkromné problémy pokračujú, tentokrát u Sebastianových nevlastných súrodencoch z Grécka. Samozrejme, že sme sa opäť stretli aj s postavami z predchádzajúcich častí a dozvedeli sa, ako sa im darí.

Kassandru sme mali možnosť trochu spoznať už v predchádzajúcej časti, no teraz sme sa o nej dozvedeli oveľa viac. Navonok veľká šéfka, ktorá má v okolo prirodzený rešpekt, vo vnútri zlomená žena, ktorú stále prenasledujú démoni z minulosti. Okrem sestry a kamarátky si každého drží od tela. Je to jej obranná maska, aby jej náhodou nikto neublížil. Vyrastala s otcom tyranom, ktorý jej zanechal jazvy na tele i na duši. Pasáže, v ktorých sme sa dočítali o tom, čo všetko robil svojim deťom, boli hrozné a úplne ma emočne vyžmýkali. Ako sa niekto môže takto správať ku svojim deťom? Pre malú Kassandru (i jej súrodencov) mi pukalo srdce.

Nemožno sa čudovať, prečo sa teraz správa tak, ako sa správa, hoci musím povedať, že miestami som na ňu mala ťažké srdce (napríklad vtedy, keď sa s ňou Sebastian snažil zo všetkých síl zblížiť a ona mu stále (i keď nechcene) ubližovala). Nikdy som si však ani zďaleka neprešla niečím podobným ako ona, takže ju nemám právo súdiť. Musím sa priznať, že najskôr som ju moc nemusela, ale keď som ju lepšie spoznala, moje antipatie vo veľkej miere opadli.

Keď jej kamarátky darovali na narodeniny netradičný darček, ktorý bol pôvodne myslený ako sranda, vôbec netušila, ako jej zmení život. Po niekoľkých rokoch sa opäť ocitá zoči voči svojej bývalej láske a na povrch vyplávajú bolestivé spomienky. Podarí sa jej vysvetliť jej vtedajšie rozhodnutie? Existuje nejaká šanca, že by mohli svoj vzťah obnoviť alebo je všetko nadobro zničené?

Ich vzťah bol taký horkosladký, bolo cítiť, že sa stále ľúbia, no pred pár rokmi si navzájom dosť ublížili a minulosť ich neustále dobiehala. Nevedeli byť spolu ani od seba.

Koniec bol pre mňa dosť rýchly, určite by som privítala pár strán naviac, kde by si naša dvojica konečne všetko otvorene vysvetlila (síce v poslednej kapitole bolo zhrnuté, ako to s nimi dopadlo, no len pár vetami a pre mňa to bolo málo). Toto je taká moja najväčšia výhrada k príbehu. Možno sa ešte niečo dozvieme v ďalšej časti.

1 11.01.2023

Nemôžem povedať, že Zima, kdy jsme se poznali by ma úplne nadchla, ale bol to príjemný príbeh s peknou myšlienkou - potešiť babičky a dedkov z domova dôchodcov a zorganizovať pre nich vianočný večierok, kým sa budú musieť presťahovať inam.

V domove dôchodcov Willow Court žili naozaj čiperní starčekovia, ktorých síce trápili rôzne choroby, no to im nebránilo užívať si život. Radi sa zapájali do rozličných aktivít a trávili spolu čas. Bola s nimi sranda a dodávali tomuto vianočnému príbehu ešte čarovnejšiu atmosféru.

Jess mala so svojou babičkou veľmi blízky vzťah, v podstate ju vychovala, keďže jej matka sa dostala na zlé chodníčky a svoju dcéru zanedbávala. Bola to milá, dobrosrdečná, priateľská mladá žena, ktorá zbožňovala svoju prácu v obchode s hračkami.

Nik bol pre mňa trochu mätúcou postavou. Zo začiatku to bol sympaťák, no postupne sa objavovali určité indície, že možno úplne nehovorí pravdu a ja som sa nejak nevedela prikloniť ani na jednu stranu.

Veľmi sa mi páčilo, ako sa Jess, Oliver a Nik starali o starčekov, bolo vidieť, že to robia, pretože ich to baví, nie z donútenia. Stačila maličkosť a starčekom to urobilo veľkú radosť.

Romantická linka nebola taká jednoznačná, ako by sa mohlo zdať z anotácie a som rada, že autorka nás viac-menej prekvapila, bolo to príjemné spestrenie.

Na novú NA romantickú sériu od novej nemeckej autorky som sa tešila, keďže v posledných cca 2 rokoch som si príbehy od nemeckých autoriek veľmi obľúbila. Kniha ma zaujala nielen anotáciou, ale aj krásnou obálkou (akou sa vyznačuje väčšina nemeckých kníh). Na Leť & zapomeň som čítala rôzne názory, no za seba môžem povedať, že sa mi príbeh páčil, aj keď som už čítala aj lepšie nemecké NA romantiky. Autorka má však príjemný štýl a kniha sa mi čítala dobre.

Liv a Noah bývali najlepší kamaráti, ktorí sa bez seba ani nepohli. Pred 3 rokmi však ich životy zasiahla tragédia, po ktorej sa odcudzili. Liv vôbec netuší, prečo sa od nej Noah úplne odrezal, predovšetkým v čase, keď ho najviac potrebovala. S celou situáciou sa doteraz nevyrovnala, preto o nej odmieta s kýmkoľvek hovoriť. Jedného dňa sa s ňou rozíde priateľ a vyhodia ju zo školskej redakcie. Všetko to na ňu dopadne, a tak sa na toaletách zloží. Celú uplakaná ju tu nájde cudzie dievča Matylda, ktoré sa jej rozhodne podať pomocnú ruku. Do spoločného bývania práve hľadá novú spolubývajúcu, a tak Liv navrhne, že sa po rozchode môže nasťahovať k nim. Všetko vyzerá dokonalo, jej spolubývajúce sú úplne skvelé...až kým sa neobjaví posledný spolubývajúci, ktorým nie je nikto iný ako jej bývalý najlepší kamarát.

Liv sa po smrti brata dosť uzavrela, keďže jej život sa zo dňa na deň prevrátil hore nohami a ona na všetko ostala sama. Už od začiatku bolo jasné, že jej brat nebol po psychickej stránke v poriadku a bojoval s vlastnými démonmi. Nemali spolu blízky vzťah, Riley Liv neustále odháňal a správal sa k nej dosť tvrdo. Liv sa síce snažila nájsť si k nemu cestu, ale nikdy sa jej to nepodarilo. Boli to úplné protiklady a jednoducho nedokázali nájsť spoločnú reč. Nemala žiadnych kamarátov, len svojho frajera, s ktorým však bola skôr kvôli tomu, aby nebola sama. Mala ho rada, to sa nedá poprieť, ale nie tak, ako by si to zaslúžil. V poslednej dobe nemala ani žiadnu inšpiráciu k písaniu, ktoré tak milovala. Už keď brala ten osudný článok, ktorú ju mal zachrániť pred vyhadzovom, som vedela, že to určite nedopadne dobre...

Noah bol pre mňa takou tajomnou postavou. Mali sme tu kapitoly z jeho pohľadu, takže sme vedeli, čo prežíva, no stále tu zostávala jedna vec, o ktorej nechcel nikomu povedať – prečo vlastne prerušil kontakt s Liv. Aj jeho Rileyho smrť dosť vzala a odreagovanie hľadal v sexe, drogách, alkohole. Navonok sa tváril arogantne a všetci ho považovali za kreténa, no vo vnútri sa dosť trápil. Mal skvelého najlepšieho kamaráta, ktorý ho často ťahal z problémov a bez neho by to s ním dopadlo zle.

Romantická linka bola taká horkosladká. Medzi Liv a Noahom boli silné city (čo bolo citeľné už v niekoľkých spomienkach na minulosť), no posledné tri roky medzi nimi vytvorili hradbu a ani jeden nevedel, ako ju zbúrať, preto si často dosť ubližovali. Najskôr si potrebovali dať do poriadku vlastné životy, aby mali šancu na spoločnú budúcnosť. Ich opätovné stretnutie a postupné zbližovanie oboch primäli riešiť svoje problémy a už viac pred nimi nezatvárať oči. Miestami to bolo naozaj emotívne čítanie.

Dosť som si obľúbila Matyldu, bola to taká neriadená strela, s ktorou nebola ani chvíľu nuda. Bolo však cítiť, že aj ona niečo skrýva a dosť ju to trápi, preto som zvedavá, čo prinesie jej vlastný príbeh.

1 07.12.2022

Ex na koštěti je nenáročná, vtipná oddychovka, ktorá sa dobre hodí k tomuto jesennému obdobiu (keby som ju čítala začiatkom mesiaca, počas Halloweenu, dokázala by som si navodiť ešte lepšiu atmosféru). Vďaka tomuto príbehu som sa na chvíľu vrátila do obdobia svojho dospievania, keď som "fičala" na seriáloch o čarodejniciach (Sabrina, Čarodejnice a podobne). Príbehy z prostredia čarodejníc nečítam až tak často, takže to bolo pre mňa príjemné spestrenie. K úplnej spokojnosti mi tu čosi chýbalo, no aj tak môžem povedať, že sa mi príbeh páčil a jeho čítanie som si užila.

Vivi a Rhys boli sympatické postavy, hoci sa musím priznať, že keby som nevedela, že majú pred tridsiatkou, tipovala by som, že sú to čerství dvadsiatnici. Až tak mi ich správanie zasa nevadilo, nerušilo ma to pri čítaní, ale keby im autorka nadelila o pár rokov menej, asi by to pôsobilo prirodzenejšie. Na druhej strane však chápem, prečo sa správali tak, ako sa správali - Rhysa ovplyvnil vzťah s otcom, pre ktorého nebolo nič, čo Rhys urobil, dobré; Vivi zasa určité zaseknutie medzi "normálnym" a magickým vzťahom. Toto ich robilo zraniteľnými, a preto občas pôsobili mladšie.

Romantická linka bola veľmi milá, ten typ, keď sa musíte celý čas prihlúplo usmievať. Keďže je to príbeh o druhej šanci, nejaké city spred 9 rokov medzi Vivi a Rhysom pretrvali a od začiatku sme cítili ich vzájomnú príťažlivosť, ale ich vzťah sa vyvíjal postupne (za čo som vďačná, keďže mám radšej pomalší vývoj romantiky). Ale nebojte sa, nechýbajú aj nejaké pikantné scény.

V príbehu dostal dostatok priestoru aj magický svet. Môžete sa tešiť na čarodejnice, kliatby, vyvolávanie a chytanie ducha, rozpadnutý strašidelný dom, čierneho kocúra a podobne. Obe zložky (romantika i mágia) boli v príbehu dobre vyvážené.

Príbeh je písaný vtipným štýlom, bolo tu naozaj viacero vtipných momentov, ktoré ma rozosmiali. Priznávam, že zo začiatku mi humor prišiel miestami trochu nútený, ale potom som si ho už užívala. V tomto smere som si obľúbila Vivinu sesternicu, ktorá mala vždy po ruke nejakú dobrú hlášku. Príbeh sa mi čítal ľahko a rýchlo, kapitoly neboli veľmi dlhé, striedali sa tu pohľady oboch postáv, takže mi stránky rýchlo ubiehali pod prstami.

1 04.12.2022

Na tento príbeh som sa tešila hneď z dvoch dôvodov – jednak mám veľmi rada príbehy z prostredia pilotov a letušiek, jednak sa mi veľmi páči knižná obálka. Po dočítaní však musím povedať, že som trochu sklamaná. Príbeh ako taký bol celkom fajn, ale dosť som bojovala so štýlom písania, nevedela som si naň zvyknúť. Štýl bol taký moc farbistý, prehnaný, miestami až básnický... neviem, ako lepšie by som ho opísala. Niektoré pasáže som si musela prečítať viackrát, aby som vôbec pochopila, o čom sa tam píše.

Olivia miluje čísla a už dlhé roky sníva, že pôjde študovať na Oxford. Na štúdium si však najskôr potrebuje zarobiť, preto dočasne pracuje ako letuška. Bola to skôr tichšia mladá žena, miestami by som povedala až bojazlivá, ustráchaná. Na strednej škole si toho veľa vytrpela (pre svoj pôvod, pre dobré známky, povahu a podobne), bola terčom posmechu, podrazil ju chlapec, do ktorého bola zamilovaná, keď bola ešte dieťa, opustil ich otec... to všetko sa na nej podpísalo. Ani teraz, keď už je dospelá, to nemá jednoduché, život jej pod nohy neustále hádže jednu prekážku za druhou, takže sa nečudujem, že bola taká, aká bola. Mala však skvelé najlepšie kamarátky a mamu, ktoré boli pre ňu veľkou oporou.

Podľa anotácie som očakávala, že Nick bude hajzlík, ale nebolo to tak, práve naopak, bol dosť citlivý. Zbožňuje umenie, no keďže všetci muži jeho v rodine boli pilotmi, musel sa ním stať aj on. Trochu mi nešlo do hlavy, ako mohol byť v 21 rokoch už pilotom (jeho vek len odhadujem, ale keďže sa v knihe písalo, že od strednej, na ktorú chodil spoločne s Oliviou, ubehli tri roky, tipujem, že viac rokov mať nemohol). Netuším, čo všetko je potrebné, aby sa človek stal pilotom, ale v tomto prípade mi to jednoducho nesedelo.

Romantická linka bola celkom dobrá, ale nemôžem povedať, že by som si z nej sadla na zadok. Nick a Olivia sa už poznali zo školy, no nikdy sa spolu moc nerozprávali. Olivia na svoje školské časy a všetko, čo zahŕňali, nerada spomínala, takže trvalo celkom dlho, kým dala Nickovi šancu niekam ich vzťah posunúť. Postupne sa vynárali ďalšie tajomstvá, ktoré podrobili ich vzťah tvrdej skúške.

Trochu mám pocit, že niektoré veci tu zostali nedoriešené, napríklad, ako to dopadlo s Nickovými kamarátmi, alebo ako jeho rodina zareagovala na jeho rozhodnutie ohľadom umenia. Celkovo sa mi zdalo, že niektoré záležitosti boli rýchlo odbité, autorka sa im mohla viac povenovať.

Habibi si ma, podobne ako stovky ďalších čitateliek, úplne získal, preto bol pre mňa Candy must have. Bola som zvedavá, čo si pre nás autorka tentokrát pripravila... a opäť nás teda vôbec nešetrila.

Druhý diel série Habibi sa viac orientoval na fungovanie nočného klubu, na jeho zákulisie, zamestnancov, ich životné osudy, drogy, alkohol a iné neresti. Myslím, že autorka nám klub LocalX priblížila naozaj autenticky a oceňujem, že nič neprikrášlila. Nechýbajú tu vulgarizmy, slang, prezývky, pikantné (ba až tabu) scény. Páčilo sa mi, že sme mali možnosť spoznať tanečníčky aj z iného uhľa pohľadu a mohli sme nahliadnuť aj do ich súkromia, túžob, sklamaní, bolestí i radostí. Tiež ma potešilo, že do príbehu pribudli aj mužskí tanečníci, ktorí spestrili choreografie a výborne zapadli do kolektívu. V klube pracovala naozaj rozmanitá zmes ľudí, no navzájom sa rešpektovali, nemuseli sa medzi sebou na nič hrať a mohli byť sami sebou. Táto skupinka si bola blízka a neraz ma svojim vtipkovaním a doberaním rozosmiala.

Dorian (alias Candy) mi neprišiel ako taký hajzlík, akým bol Harry (Habibi)... tým však nechcem povedať, že to bolo neviniatko, to vôbec nie. Párkrát ma pekne vytočil, no získal si u mňa plusové body (nielen) za to, ako sa staral o dievčatá v klube. Bolo okolo neho celkom dosť tajomstiev, postupne, vďaka návratom do minulosti, sme si vytvárali obraz o tom, čím všetkým si musel prejsť a čo z neho vytvorilo človeka, akým je dnes. Eso z rukáva však vytiahol až v úplnom závere.

Virginiu (Giu) sme už tak trochu poznali z predchádzajúcej časti, no prevažne z pracovného hľadiska, teraz sme sa dozvedeli niečo viac aj o jej osobnom živote. Stále však zostali mnohé veci nevypovedané a ešte nám chýbajú určité kúsky, aby bola celá skladačka kompletná. Ani ona nemala jednoduchý život, no nebola to žiadna krehká kvetinka, ktorá by sa o seba nedokázala postarať. Nebála sa povedať svoj názor a za svojich blízkych sa bila ako levica.

Romantická linka ma bavila, zbožňujem enemies to lovers príbehy. Medzi Dorianom a Giou to iskrilo od samého začiatku, no autorka dopriala ich vzťahu čas, nič neunáhlila. Dorian bol miestami naozaj taký cukrík, ako naznačuje jeho prezývka, páčili sa mi tie jeho sladké prirovnania a lichôtky pre Giu. Veľmi ma potešilo, keď sa v príbehu objavili aj Harry a Cassie, keďže túto dvojicu zbožňujem.

Koniec bol... sama neviem, čo mám povedať, lebo stále som ho nespracovala. Pripravte sa na to, že posledné kapitoly vás úplne dostanú a na konci zostanete stáť s otvorenými ústami. Už aby vyšiel záverečný diel trilógie, lebo nutne potrebujem svoje odpovede. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.

Candy (i Habibi) nie sú pre každého. Sú tu veci, ktoré niektorým čitateľom nemusia sadnúť, prípadne pre nich môžu byť už cez čiaru (preto si radšej vopred prečítajte varovanie na začiatku knihy). Za seba vám však môžem obe knihy len odporučiť. Keby som si mala vybrať, či som team Habibi, alebo team Candy, vybrala by som si Habibiho, pretože sa mi páčil o trochu viac.

1 11.11.2022

Neplánovala som si žiadne tematické halloweenske čítanie, no práve v týchto dňoch sa mi dostal do rúk tretí diel série Půlnoční kroniky, ktorý sa k tomuto obdobiu celkom hodil, keďže sa tu objavovali duchovia, upíri a podobné stvorenia.

Ako prvé musím pochváliť, že na začiatku sa nachádzalo krátke zhrnutie predchádzajúcich dvoch častí. Síce som si hlavné body pamätala, ale vďaka tomuto zhrnutiu som si pripomenula aj menšie detaily. Na konci knihy sa zasa nachádza glosár a popis osôb, takže ak jednotlivé diely čítate s väčším časovým odstupom, toto sa vám naozaj zíde.

V tejto časti sme sa opäť vrátili k postavám z jednotky. Roxy zostávajú už len 3 mesiace, aby sa jej podarilo chytiť všetky vyslobodené duše a v tejto úlohe jej pomáha aj Shaw. Lenže po tom, ako videla víziu svojej smrti, sa snaží si od neho držať odstup... čo sa jej darí niekedy lepšie, niekedy horšie. Aj keď si je vedomá, že jej už nezostáva veľa času, nevzdáva sa. Spoločne cestujú po Európe a zažívajú rôzne dobrodružstvá. Každú chvíľu sa niečo dialo, takže som sa nenudila. Oceňujem, že veľká časť príbehu sa odohrávala v Prahe, pre nás v známom prostredí. Stretli sme tu aj nové postavy, ktoré mi boli sympatické a dosť Roxy a Shawovi pomohli.

Shaw sa pripravuje na loveckú skúšku, trénuje, študuje rôzne materiály a zároveň sa snaží spomenúť si na svoju minulosť. Práve na toto som sa najviac tešila, že sa o ňom konečne dozvieme viac. Bola som asi v 75% príbehu a stále nič, už som začínala byť aj trochu sklamaná, ale potom to konečne prišlo. Posledných cca 50 strán všetko prevrátilo hore nohami. Shaw je veľký sympaťák, inteligentný, zábavný, dobrosrdečný. Páčilo sa mi, ako pomáhal Roxy, bol pre ňu oporou, snažil sa zbúrať hradby, ktoré si okolo seba vystavala.

Romantická linka bola rozkošná (hoci úplne nehrala prím). Je cítiť, že Roxy a Shaw sa majú radi, rozumejú si, majú veľa spoločného, iskrí to medzi nimi, no zároveň si od seba držia odstup a ani jeden z nich sa nevie dokopať k tomu, aby ich vzťah posunul ďalej (až som z nich miestami bola frustrovaná). Celý čas som čakala, kedy sa konečne aspoň pobozkajú... našťastie ma nesklamali (a moja romantická duša bola spokojná). Pri ich vtipkovaní, flirtovaní, spoločnej záľube v jedle som sa prihlúplo usmievala.

Ach, to bol zasa koniec! Samozrejme, že na posledných stranách sa toho muselo toľko stať. Mám toľko otázok, na ktoré potrebujem odpovede. Stále ju to mnoho nevysvetlených vecí. Čakanie na pokračovanie bude naozaj náročné. Dúfam, že vyjde čo najskôr.

1 02.11.2022

Pri tejto knihe som sa na prvý pohľad zamilovala do obálky, takže som ju kupovala bez toho, aby som poriadne vedela, o čom je. Ide o NA romantiku z pera nemeckej autorky, ktorá však bola trochu okorenené aj temnou stránkou (podsvetie, nelegálne zápasy a podobne).

Ella bolo dobré, milé dievča, to nemôžem poprieť, no niekedy sa správala nerozumne, respektíve poriadne si veci nerozmyslela a vrhla sa strmhlav do nebezpečenstva, čo mi na nej trochu vadilo. Ľudia ju varovali, no čím viac jej niečo zakazovali, tým viac to chcela urobiť a nerozmýšľala nad dôsledkami. Ale aby som jej len nekrivdila, Chesovi naozaj pomohla a to, ako sa na konci kvôli nemu obetovala, aby mu pomohla vymaniť sa zo začarovaného kruhu, ktorý ho robil nešťastným, si cením. Páčilo sa mi jej kamarátske trio so Sav a Summer, kto by nebral také kamarátky, ktoré pri vás stoja za každých okolností.

Ches bol taká tajomná postava, pomerne dlho sme nevedeli, kto to je, čím sa živí, do čoho sa zaplietol, pred čím uniká, prečo musí robiť to, čo musí a podobne. Sadol mi o niečo viac ako Ella.

Romantická linka sa vyvíjala celkom pomaly, aj keď vzájomné iskrenie medzi Ellou a Chesom bolo citeľné od začiatku. Ich vzťah bol ako na horskej dráhe, trochu sa zblížili, Elle sa podarilo nalomiť hradby, ktoré si vystaval Ches okolo seba, niečo sa stalo, Ches sa znovu uzavrel a boli opäť na začiatku.

Musím sa priznať, že zo začiatku som mala také zmiešané pocity, príbeh bol fajn, no nejak výraznejšie ma nechytil, ale postupne sa to zlepšilo a začala som si ho celkom užívať. Bavila ma aj tá „akčnejšia“ časť príbehu, bolo to také spestrenie príbehu.

Áno, čítala som už aj lepšie nemecké romantické NA príbehy, ale ani Spálené mosty neboli zlé a určite sa plánujem pustiť aj do ďalších častí z tejto série.

Zeb je prvý diel série Saints of Denver, ktorá je tak trochu prepojená s autorkinou predchádzajúcou sériou Marked Men (obe hlavné postavy z tohto príbehu sme spoznali už tam).

Sayer (sestra Rowdyho) je úspešná právnička, ktorej sa síce v práci darí, no v osobnom živote až tak nie. Je dosť poznačená svojou minulosťou, vzťahom rodičov, matkinou samovraždou a otcovou výchovou. To všetko spôsobilo, že má nízke sebavedomie, pôsobí chladno, nikoho si nepúšťa k telu, no zúfalo túži po niekom, koho by mohla milovať a kto by miloval ju. Bola to komplikovaná povaha, čomu sa na jednej strane nečudujem, no niekedy som mala chuť s ňou zatriasť, nech sa spamätá a nenechá si ujsť šťastie, ktoré má rovno pod nosom.

Zeb má toho za sebou tiež dosť veľa. Spravil množstvo chýb, skončil vo väzení, no našťastie sa spamätal a dokázal svoj život napraviť. Vedie úspešnú firmu, renovuje staré domy a pomáha ľuďom s podobným osudom. Svojim vzhľadom možno naháňa strach, ale vo vnútri je to veľmi láskavý človek. Páčilo sa mi, ako sa postavil k situácii, ktorá opäť zasiahla jeho život. Musím sa priznať, že Zeb mi sadol viac ako Sayer.

Hyde bol rozkošný, od prvého momentu som si ho zamilovala. V niektorých momentoch mi preňho pukalo srdce a najradšej by som ho objala.

Príbeh ako taký sa mi páčil, ale bola tu jedna vec, ktorá mi celkom kazila dojem z čítania...vykanie. Nevadí mi, keď si postavy zo začiatku vykajú, to je úplne normálne. Ale aby si vykali aj po tom, ako sa spolu vyspali? Pôsobilo to na mňa rušivo. Trvalo takmer 60% príbehu, kým si konečne prvýkrát zatykali a odvtedy sa mi už príbeh čítal oveľa lepšie.

Objavili sa tu aj postavy z predchádzajúcej série, čo ma potešilo. Vždy rada vidím, aká si je celá partia blízka, ako si navzájom pomáhajú a starajú sa o seba.

Dokonalá hra je taký typický príbeh, na aký sme u tejto dvojice zvyknutí. Neprišli do žiadnou extra originálnou zápletkou alebo niečím, čím by ma prekvapili, ale čítanie som si užila. Pri týchto autorkách idem vždy na istotu, že dostanem príjemný romantický príbeh, ktorý sa ľahko a rýchlo číta, čo sa mi potvrdilo aj teraz. 

Presley bola dobrosrdečná slobodná mamička, ktorá sa snažila pre svojho syna zabezpečiť čo najlepší život. Tvrdo pracovala, aby vrátila starému penziónu jeho zašlú slávu. V láske nemala veľa šťastia, jej bývalý ju sklamal a od vtedy sa jej nepodarilo nájsť si nového priateľa.

Čo sa týka jej bývalého...ten mi poriadne liezol na nervy. Áno, rozumiem tomu, aká bola celá situácia citlivá, ale viackrát Presley podviedol, na syna kašľal, neplatil alimenty, správal sa ako somár, bol príčinou, prečo ich vzťah nevydržal...tak z akého dôvodu by naňho mali brať toľko ohľadov? Tiež sa mi nepáčilo, ako tlačil na pílu, Presley mu viackrát povedala, že sa k nemu nechce vrátiť, ale on ju vôbec nepočúval. Ešte aj ich synovi dával zbytočné nádeje...

Levi sa nepredstavil zrovna v najlepšom svetle a priznávam sa, že zo začiatku mi celkom liezol na nervy. Vedel však len skreslenú "pravdu", ktorú mu do hlavy natlačil jeho brat, takže sa ani nečudujem, prečo sa správal tak, ako sa správal...a neskôr svoje prvotné správanie dostatočne vynahradil.

Romantická linka bola komplikovaná (aj keď ako som už spomínala vyššie, mám na to svoj názor) a dosť emotívna, Presley a Levi museli o svoju lásku naozaj silno bojovať. 

1 02.10.2022

S knihami od tejto autorky je to u mňa ako na horskej dráhe – jedna mi sadne viac, druhá menej. Táto novinka patrí skôr k tým lepším, aj keď nemôžem povedať, že by išlo o nejaký extra originálny príbeh. Skôr to bola taká príjemná romantická oddychovka, ktorá sa rýchlo čítala.

Carys je slobodná mamička, ktorá sama vychováva svoju polročnú dcérku Sunny. V živote to nemala vôbec jednoduché – otec od nich odišiel, keď bola ešte malá, s mamou nemá tiež veľmi blízky vzťah; mala rozbehnutú úspešnú kariéru baletky, lenže potom sa zranila a už v nej nemohla pokračovať, jej priateľ sa vrátil k bývalej manželky a o dcérku nejavil záujem. Bola tak odkázaná len sama na seba. Pre svoju dcéru by urobila prvé posledné. Sunny bola naozaj slniečko. Páčilo sa mi, že autorka do príbehu zaradila aj problematiku detí so špeciálnymi potrebami.

Deacon bol jej príťažlivý sused, u ktorého sa často striedali ženy. Keď ho raz v noci počula pri nočných radovánkach a nemohla spať, rozhodla sa ho s tým konfrontovať...a tak sa začalo ich priateľstvo. Páčilo sa mi, ako sa o Carys a Sunny staral, scénky s bábätkom boli naozaj rozkošné. Od začiatku to medzi nimi iskrilo, ale na tú pravú „romantiku“ sme si museli počkať, keďže ich vzťah sa vyvíjal pomaly (oceňujem, že medzi nimi dvomi k niečomu došlo, až keď sa poznali už niekoľko mesiacov). Boli aj chvíle, kedy som mala Deacona chuť prefackať, aby sa konečne spamätal a rozhodol sa, čo naozaj chce.

Asi 80% príbehu som si fakt užívala, mám rada príbehy s malými deťmi, vždy do príbehu vnesú dávku rozkošnosti. Bolo tu aj viacero vtipných momentov (najmä s ich staršou susedkou). Posledné kapitoly mi až tak nesadli, najmä ten rýchly zvrat. Pripadalo mi to také nútené, ako keby tam autorka jednoducho musela silou-mocou niečo dať, aby vytvorila nejakú drámu. To znížilo moje celkové hodnotenie knihy, ale inak sa mi príbeh páčil.

1 05.09.2022

Romantických príbehov o bodyguardovi a jeho chránenkyni je už síce veľa, ale nevadí mi to. Mám takéto typy príbehov rada, takže som si užila aj Polib mě.

Ivy je dcérou bohatého podnikateľa, a tak musí mať okolo seba ochranku, ktorá ju prenasleduje na každom kroku. Tento život, keď sa pred verejnosťou musia hrať na dokonalú rodinku a poslušnú dcéru ju však už nebaví, preto sa rozhodne ísť študovať na verejnú univerzitu, kde je malá šanca, že by ju niekto poznal. Jej otec má však podmienku - počas štúdia bude na ňu dávať pozor aspoň jeden ochrankár. To by nebol problém, keby medzi ňou a Ryanom už pri prvom stretnutí nepreskočila iskra...

Musím sa priznať, že z Ivy som občas mala zmiešané pocity. Na jednej strane mi pripadala ako "rebelka", ktorá sa dokáže o seba postarať a nenechá si skákať po hlave, no potom prišla nejaká situácia, kedy sa zasa správala ako naivné dievčatko, ktoré o reálnom svete veľa nevie. Páčilo sa mi však na nej, že aj keď vyrástla v luxuse, neskazilo ju to, bola priateľská, milá, dobrosrdečná. Jej rodičia boli hrozní, celý čas ma len štvali

Ryan, muž so vzhľadom drsňáka, vo svojom vnútri bojujúci s démonmi z minulosti. Dlho sme nevedeli, čo sa mu vlastne stalo, takže značnú časť príbehu bolo okolo neho viacero tajomstiev. Občas som mala chuť naňho nakričať, nech si svoju frustráciu nevybíja na Ivy, ale inak to bol veľký sympaťák.

Romantická linka sa začala zhurta, ale potom spomalila. Medzi Ivy a Ryanom to iskrilo, ale keďže bol jej bodyguardom, nesmeli prekročiť určité hranice (čo nebolo vôbec jednoduché a nie vždy sa im to darilo). Obaja sa navzájom podpichovali a dráždili, vyvolávali u toho druhého žiarlivosť.

Príbeh bol obohatený aj o akčnú zápletku.

Sedelo mi aj prostredie univerzity, hodín herectva či maľovania, internátu a susedných izieb. Vďaka tomu (a tiež vďaka postavám Alexa a Jeffa) bolo v príbehu viacero momentov, kedy som sa usmievala ako slniečko na hnoji.

1 21.08.2022