kristy.books komentáře u knih

Slunce nad zátokou bol príjemný romantický príbeh z prostredia malého mestečka. V Cornwalle to žilo rybárstvom a plavbami na lodi, a tak sme veľa času strávili na vode. V tomto mestečku sa stále niečo dialo, miestni organizovali rôzne akcie, súťaže a všetko to dosť prežívali, takže človek sa tu ani chvíľu nenudil.

Rose bola sympatická mladá žena, ktorá zbožňovala históriu a bolo cítiť, že ju práca archeologičky naozaj napĺňa. Vďaka jej práci sme sa dozvedeli o miestnych legendách viažucich sa najmä ku kráľovi Artušovi, bolo to také spestrenie celého príbehu. Pred pár rokmi pretrpela závažné ochorenie, preto si teraz vážila každý deň, ktorý jej život doprial. Rada by našla darcu kostnej drene a osobne sa mu poďakovala za záchranu života. Najväčšou oporou pre ňu bola babička, ktorá ju vychovala, no bohužiaľ, pred pár mesiacmi o ňu prišla a stále sa s jej stratou vyrovnávala. Z Roseiných spomienok sme mohli vidieť, že si boli veľmi blízke.

Bratia Joey a Finn mali medzi sebou komplikovaný vzťah. Mali sa radi a zaujímali sa, starali sa jeden o druhého, no zároveň to medzi nimi škrípalo a niekedy nedokázali nájsť spoločnú reč, aj keď sa obaja snažili. Joey pôsobil bezstarostne, ako keby bral všetko na ľahkú váhu, no to všetko bola len maska, za ktorú skrýval zlomené srdce. Finn bol ten zodpovedný, na ktorého pleciach ležali všetky povinnosti.

Ako už zrejme tušíte, vytvoril sa nám tu akýsi ľúbostný trojuholník, keďže o Rose prejavili záujem obaja bratia. Obľúbila som si Joeya i Finna, obaja mi boli sympatickí, no napriek tomu u mňa jeden od začiatku viedol a dúfala som, že práve on bude tým pravým pre Rose.

03.10.2024

V prvej časti sme spoznali Liama Blacka, teraz nastal čas zoznámiť sa s Killianom Blackom. Autorka ma ani tentokrát nesklamala a dopriala nám ďalší veľmi dobrý príbeh plný nielen romantiky a nebezpečenstva, ale aj humoru.

Killian dokázal človeku pekne pomotať hlavu. Vo svete mal povesť nebezpečného muža, ktorému nechcete skrížiť cestu. Bol opradený rúškom tajomstva a dlho som si nebola istá, čo je vlastne zač. Keď ho však lepšie spoznáte zistíte, že je to vlastne taký pohoďák, ktorý síce šteká, ale nehryzie (teda v tom prípade, že nepatríte k tej zlej strane sveta). Bavila som sa na jeho doberaní s bratom a ochrankárom, nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby Killiana trošku podpichli.

Juliet bola celkom číslo, no páčilo sa mi na nej, že mala podrezaný jazyk a nenechala si skákať po hlave. Jej kamarátky boli tiež poriadne bláznivé, keď sa tieto tri stretli na jednom mieste, o zábavu bolo postarané. Neraz som sa pri čítaní dobre bavila. Celkovo som mala pocit, že väčšina postáv bola tak trochu švihnutá (v dobrom). Juliet dosť ovplyvnila práca jej otca, preto s ním prerušila akýkoľvek kontakt a nechcela s ním mať nič spoločné. Rozumela som jej obávam, no musím povedať, že miestami ma trochu štvala.

Romantická linka sa niesla v štýle ,,ako prvý sa zamiluje muž". Bolo milé sledovať, ako tohto tvrďáka prevalcovali city, ako nevedel, čo so sebou a ako sa snažil získať ženu svojich snov. Pri niektorých jeho výrokoch som mala srdiečka v očiach. Juliet mu to absolútne neuľahčila a musel poriadne zabojovať, aby im vôbec dala šancu.

03.10.2024

Po knihe Psí štěstí som si nemohla nechať ujsť ďalšiu romantickú oddychovku z prostredia malebného mestečka Lichterhaven, ešte k tomu, keď v nej hrá hlavnú úlohu nezbedný štvornohý kamarát. Môžem povedať, že tento príbeh sa mi páčil ešte viac ako jednotka a užila som si ho od začiatku do konca.

Christinu som si obľúbila už v predchádzajúcej časti. Viedla vlastnú školu pre psov a bolo vidieť, že táto práca ju baví a zvieratá naozaj miluje. Bola to sympaťáčka, mala srdce i hlavu na správnom mieste a vždy bola ochotná podať pomocnú ruku. Zamilovala som si aj jej rodinu, v ktorej vládla láska, vzájomná podpora, blízkosť, porozumenie a i časté doberanie a vtipkovanie.

Ben si tiež získal moje sympatie, hoci je pravda, že keď ho ovládla jeho múza, vedel byť aj pekne neznesiteľný. Bol to však talentovaný umelec, takže rešpektujem, že občas zabudol na skutočný svet a venoval sa len svojmu umeniu.

Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na Bossa, našu hlavnú hviezdu. Jeho meno ho presne vystrihovalo, bol to taký malý šéf a často museli byť veci podľa neho, inak si postavil hlavu. Bol to mladý psík a so svojím bývalým majiteľom si zažil veľa zlého, preto teraz ľudom nedôveroval a radšej si držal odstup. Bavilo ma sledovať, ako si s Benom k sebe postupne hľadali cestu. Nesmierne som si užívala aj kapitoly z jeho pohľadu, neraz som sa na nich pobavila.

Nechýbala ani romantika. Prvé stretnutie Christiny a Bena nedopadlo úplne podľa predstáv, ale potom už preskočila iskra a ja som sa pri čítaní ich spoločných chvíľ musela len prihlúplo usmievať.

Obyvatelia Lichterhavenu opäť dodali príbehu priateľskú atmosféru. Už som to spomínala viackrát, ale zbožňujem prostredie malých mestečiek, kde sa všetci navzájom poznajú, každý vie o každom všetko, pomáhajú si a podporujú sa.

Autorka tu už tak trochu naznačila, komu sa bude venovať ďalšia časť a musím povedať, že na túto dvojicu sa už veľmi teším. Hlavne som však zvedavá na nového štvornohého kamaráta.

09.08.2024

Séria Ať se stane cokoli na prvý pohľad zaujme svojimi krásnymi obálkami, tie sa naozaj vydarili a v knižnici vyzerajú veľmi pekne. Prvé dve časti sa mi dosť páčili, preto som sa tešila aj na trojku, no tentokrát prišlo trochu sklamanie. Nemôžem povedať, že by bol príbeh zlý, to nie, skôr by som ho označila za taký nemastný-neslaný, nebolo tu nič, čo by ma nejak nadchlo.

Sophie mi zo začiatku prišla fajn, no v druhej polovici ma začala celkom štvať. Áno, na jednej strane jej rozumiem, prečo bola taká aká bola, no zároveň musím povedať, že miestami podľa mňa robila z komára somára, odmietala si vypočuť druhý názor a stále si išla to svoje. Páčil sa mi však jej blízky vzťah s dedkom, ktorý ju vychoval.

Cole mi sadol viac. Ani on nebol perfektný a robil chyby, no postupne sa nad určitými vecami zamyslel, zmenil svoj pohľad a snažil sa na sebe popracovať. Mal veľkú milujúcu rodinu, ktorá síce úplne nerozumela jeho túžbe venovať sa IT sfére, ale vždy tu preňho bola.

Z romantickej linky mám také zmiešané pocity. Sophie bola rok tajne zamilovaná do Colea a keď sa cez to konečne ako tak preniesla, vyznal jej city zasa on. Nápad s návodom, ako sa odmilovať, znel dobre. Hneď bolo jasné, ako to dopadne, ale nevadilo mi to. Tešila som sa na to, ako sa cez plnenie jednotlivých bodov budú zbližovať. Potiaľto to ešte bolo v pohode.

No potom prišla samotná realizácia tohoto návodu a ja som začala mať pocit, že sa stále točíme v tom istom kruhu. Cole sa snažil, aby im Sophie dala šancu, ona to neustále odmietala a keď už sa zdalo, že sa niekam pohneme, zasa cúvla a začalo sa to celé od začiatku. Z tohto dôvodu som mala problém medzi nimi cítiť nejaké väčšie city. Miestami mi bolo Colea dosť ľúto a obdivujem ho, že mal so Sophie takú trpezlivosť.

Hokejová romanca? Väčší vekový rozdiel medzi postavami? Zakázaná láska? Štvrtý diel série Carolina Comets som si jednoducho nemohla nechať ujsť. Na trestnej lavici bola ďalšia vtipná romantická jednohubka, ktorú som zhltla na jedno posedenie.

Emilia mala na starosť sociálne siete hokejového teamu a bolo vidieť, že jej práca ju naozaj bavila. Veď kto by nechcel pracovať so sexi hokejistami, s ktorými nikdy nie je núdza o zábavu? Bola to sympatická mladá žena, ktorú som si hneď obľúbila.

Smith mal v okolí povesť takého samotára, ktorý si prísne strážil svoje súkromie a málokoho si pustil bližšie k telu. Čím viac sme ho však spoznávali, tým viac sa ukazovalo, že vo vnútri je to úplné zlatíčko. Miestami mi preňho pukalo srdce (keďže o sebe dosť pochyboval) a veľmi som mu želala, aby konečne našiel svoje šťastie.

Týchto dvoch to k sebe nesmierne priťahovalo, o tom niet pochýb. Ich prípadnému vzťahu však stálo v ceste viacero prekážok, preto sa snažili držať si od seba odstup... to však bolo čoraz náročnejšie. Museli sa rozhodnúť, či im porušenie pravidiel stojí za to.

Zbožňujem chlapcov z teamu Carolina Comets. Často sa správajú ako malé deti a mám chuť nad nimi pretáčať očami, zároveň ma nesmierne bavia a často sa nad nimi musím pochechtávať. To ich neustále doberanie a podpichovanie je proste skvelé.

09.08.2024

Autorkina predchádzajúca kniha Hriešna dohoda bola super, preto som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku Hriešne pokušenie. Zo začiatku som z nej síce mala skôr zmiešané pocity, ale keď sa príbeh viac rozbehol, začala som si ho konečne užívať a po dočítaní môžem povedať, že som s ním bola spokojná. Kniha sa mi čítala ľahko a rýchlo, zhltla som ju v priebehu niekoľkých hodín.

Musím sa priznať, že Drew mi najskôr nebola veľmi sympatická, pripadala mi drzá a povrchná. Keď sme sa však dozvedeli viac o jej živote a lepšie ju spoznali, už som dokázala pochopiť, prečo je taká aká je. Pre túto mladú ženu mi neraz pukalo srdce. Už od detstva to nemala jednoduché, čo sa na nej dosť podpísalo. Väčšina ľudí v jej živote (či už rodina, jej team alebo takzvaní fanúšikovia) sa ju snažila len využiť, správali sa k nej fakt otrasne, neustále ju za niečo kritizovali, nič, čo spravila, im nebolo dobré, nerešpektovali jej názory, nútili ju do vecí, ktoré nechcela... neraz sa mi vo vrecku otváral nožík. Takéto zaobchádzanie si nezaslúžila. Najhoršie na tom bolo, že aj ona sama bola presvedčená, že si vo svojom živote nezaslúži nič dobré.

Ani Josh na mňa neurobil práve najlepší prvý dojem a v prvých kapitolách bol na zabite, no postupne sa ukázalo, že je to veľké zlatíčko a pre svojich milovaných by spravil prvé i posledné. Vždy, keď sa zastal Drew a urobil pre ňu niečo milé, som si ho obľúbila ešte o kúsok viac. Jeho brat bol naopak veľký kretén a keď som počúvala tie jeho hlúpe poznámky, čo neustále vypúšťal z úst, najradšej by som mu dala jednu (no dobre, kľudne aj viac) výchovnú.

Romantická linka v štýle od nepriateľstva k láske sa mi páčila. Bavilo ma sledovať, ako sa títo dvaja lepšie spoznávali a hľadali si k sebe cestu. Drew si po tom všetkom zaslúžila takéhoto muža, ktorý by ju mal rád takú, aká bola, chránil ju, bol jej oporou a dával jej najavo svoju lásku.

Prvá časť príbehu sa odohrávala na Hawaii, navštívili sme hneď niekoľko ostrovov a spoznali zaujímavé miesta, čo dodalo príbehu taký dovolenkový nádych.

11.07.2024

Šťastie v nešťastí bola vtipná jednohubka, ktorá sa veľmi dobre čítala. Predtým som čítala emočne vyčerpávajúcu knihu a presne niečo takéto som po nej potrebovala. ,,Stiahla" som ju za pár hodín a neraz som sa pri čítaní dobre pobavila. Páčil sa mi autorkin viac-menej humorný pohľad na priebeh tehotenstva. Samozrejme, že nechýbali ani nejaké závažnejšie témy ako rodič samoživiteľ, partnerské a rodičovské vzťahy a podobne.

Lea bola taká menšia neriadená strela. Mala som pocit, že niekedy nemala vôbec žiadny filter a povedala všetko, čo jej prišlo na myseľ. Niektoré jej hlášky fakt stáli za to. Bola svojská a je mi jasné, že takýto človek nemusí sadnúť každému, no ja som si ju hneď obľúbila.

V poslednej dobe to nemala jednoduché - myslela si, že tehotenstvo zachráni jej manželstvo, no manžel si pre ňu prichystal prekvapenie. Snažila sa nájsť si lásku, no ani to nešlo úplne podľa plánov. K tomu prirátajme všetky hormóny a pochybnosti o sebe samej... no nebolo toho málo. Väčšinu vecí brala s určitým nadhľadom patriacim k jej povahe, no prišli aj chvíle, keď to ,,nedávala". Jej otec bol skvelý a mali medzi sebou veľmi pekný vzťah. Jej matka, to je už iný prípad...

Jej najlepšia kamarátka Inge bola snáď ešte bláznivejšia než ona. Mala pekne podrezaný jazyk a každého rýchlo ,,upratala" na svoje miesto. Skákať po hlave si teda nenechala od nikoho. Tieto dve sa fakt hľadali, až sa našli. V ich rádiovej show sa pekne dopĺňali. Keď sa stretli na jednom mieste, o zábavu nebola núdza.

Ako by to bolo, keby sme nedostali ani dávku romantiky, tá tu tiež nesmela chýbať. Priznám sa, že na začiatku by som vôbec nepovedala, že práve toto bude Lein nápadník. Postupom času sa mi však začal pozdávať stále viac a viac a začala som im fandiť. Romantická linka bola síce taká jemnejšia, prím tu hralo tehotenstvo, no tento pomaly sa vyvíjajúci vzťah bol rozkošný. Nad týmito dvomi som sa musela celý čas len prihlúplo usmievať.

Dúfam, že v budúcnosti sa dočkáme vydania aj autorkiných hokejových romancí, ktoré často spomína na jej IG profile, tie ma dosť lákajú.

14.06.2024

Konečne sme sa dočkali tretej časti série Kronika strateného impéria. Najväčším ,,problémom" týchto fantasy príbehov na pokračovanie je, že kým vyjde ďalší diel, stihnem toho veľa zabudnúť. Zakaždým mám obavy, čo všetko si zvládne moja pamäť vybaviť. Našťastie (musím si zaklopať na drevo), ešte na tom nie som tak zle a moja hlava si postupne začne spomínať na tie najdôležitejšie udalosti z predchádzajúcich častí. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Rozbeh bol trochu pomalší, ale po pár kapitolách som sa začala ,,chytať" a čítanie mi už išlo dobre.

Musím Majku pochváliť, svoj fantasy svet má naozaj dobre premyslený, od jednotlivých postáv po rôzne miesta a nadprirodzené javy. Za toto má môj obdiv, ja by som takú fantáziu nemala.

Vo V znamení nefritu máme dvoch rozprávačov - Meggie, ktorá nás zoberie do Mesta hrdlorezov a Liu, vďaka ktorej sa zasa dozvedáme, čo sa deje v Ametystovom lese. V jednej knihe sme tak vlastne dostali dva (viac-menej samostatné) príbehy. Príbeh bol nabitý akciou, neustále sa niečo dialo, takže som sa pri čítaní rozhodne nenudila. Autorka mala niekoľko és schovaných v rukáve, neraz ma prekvapila alebo mi nasadila chrobáka do hlavy.

Kým prvé dve časti na mňa pôsobili ako ,,čisté" fantasy (neviem nájsť vhodnejšie pomenovanie, ale snáď rozumiete, čo som tým chcela povedať), tentokrát bolo do deju zapojených viacero prvkov z reálneho života a mne sa toto prepojenie veľmi páčilo. Bolo to príjemné spestrenie a celkovo pre mňa bolo takéto prostredie bližšie.

Meggie sa ocitla v dosť komplikovanej situácii a musím sa priznať, že sama som nebola úplne presvedčená, či jej rozhodnutie schvaľujem alebo som s ním neni úplne stotožnená. Na jednej strane rozumiem, prečo urobila to, čo urobila, na druhej mi je to trochu ľúto, nielen kvôli jej kamarátom, ale aj kvôli nej samotnej. Nebola tu núdza o emóciami nabité momenty.

Sky mi trochu poplietol hlavu. Doteraz som ho vnímala prevažne pozitívne, ale bolo tu pár momentov, kedy som začala pochybovať, či je naozaj taký, za akého som ho považovala. Som zvedavá, ako sa nám ešte vyfarbí.

Zoznámili sme sa aj s viacerými novými postavami. Spomenula by som napríklad Mikhaila. Zo začiatku som z neho mala trochu zmiešané pocity, ale postupne ma začal čoraz viac baviť. Vniesol do príbehu dávku humoru a neraz odľahčil situáciu.

Samozrejme, že koniec bol opäť otvorený a ja mám tak milión otázok, na ktoré potrebujem odpovede. Dúfam, že na pokračovanie nebudeme musieť čakať dlho.

06.06.2024

Druhý diel série Akademie Dunbridge skončil za pomerne napätých okolností, preto som bola na trojku veľmi zvedavá. Predpokladala som, že na mňa čaká pomerne emotívny príbeh, a tak sa aj stalo. Autorka sem zaradila viacero závažných tém, takže o emócie naozaj núdza nebola. Kdekoliv síce zostáva mojim doposiaľ najobľúbenejším dielom z celej série, ale aj zvyšné časti rozhodne stoja za prečítanie. Táto akadémia si ma jednoducho čítala.

Požiar, ktorý pred pár mesiacmi zasiahol internát, prevrátil život Olive hore nohami. Utrpela závažné poranenia, kvôli ktorým musela skončiť so svojím milovaným športom. Niekoľko týždňov strávila v nemocnici a doteraz ju trápia bolesti. Musela opakovať ročník a nemohla odmaturovať so svojimi kamarátmi. K tomu sa dozvedela ešte o rodinných problémoch... jednoducho sa to na ňu valilo zo všetkých strán. Rany utrpelo nielen jej telo, ale i duša.

Priznám sa, že ku Colinovi som si hľadala cestu celkom dlho. Najskôr som ho vôbec nemusela, pôsobil na mňa ako rozmaznaný bohatý synáčik, ktorý nevedel, čo so sebou a myslel si, že si môže dovoliť čokoľvek. V niektorých momentoch by som ho najradšej prefackala, aby sa konečne spamätal.

Bolo však jasné, že pod touto arogantnou maskou sa skrýva zlomený chlapec, ktorému chýba rodičovská láska. Čím viac sme ho spoznávali, tým viac mi preňho pukalo srdce. Topil sa vo všetkých problémoch a nutne potreboval, aby mu niekto podal pomocnú ruku a doprial mu kúsok lásky. Jeho rodičia boli hrozní, predovšetkým matka, ktorá mu pri každej príležitosti ešte viac poskákala po jeho už tak dosť polámanom srdci. Takéto správanie si nezaslúži žiadne dieťa.

Olive a Colin sa najskôr vôbec nemuseli, čo dávali aj otvorene najavo, no zároveň ich to však k sebe i priťahovalo. Ich vzťah nebol jednoduchý, vždy, keď sa trochu zblížili, stalo sa niečo, kvôli čomu boli zasa na nože. Obaja mali dosť vlastných problémov, s ktorými sa najskôr potrebovali vyrovnať. Neraz boli jeden pre druhého veľkou oporou a pomáhali si prekonať náročné obdobia. Inokedy boli zasa príčinou trápenie toho druhého. Život si pre nich prichystal nejednu prekážku a o svoju lásku museli poriadne zabojovať.

28.04.2024

Máme tu ďalšiu sériu od novej nemeckej autorky, ktorú som si nemohla nechať ujsť. Tíživá lehkost lásky bola vlastne takou modernou verziou príbehu ,,Rómea a Júlie". Už keď som si prečítala anotáciu, vedela som, že ma čaká pomerne emotívny príbeh. Začiatok bol trochu pomaly, ale keď sa naši hrdinovia konečne stretli, dej sa rozbehol a aj čítanie som si začala viac užívať.

Heleny mi bolo v niektorých momentoch veľmi ľúto. Jej rodina rozhodovala o nej bez nej a bolo im úplne jedno, čo si o tom myslí ona. Aj keď ich poslúchala na slovo, ani tak stále nebolo dobre. Vynechávali ju zo všetkých dôležitých rozhovorov a veľa jej toho zatajovali. V ťažkých časoch ju radšej poslali samu ďaleko od domova. Miestami ma jej rodina (predovšetkým matka) poriadne štvala a mala som chuť knihu od nervov niekam zahodiť. Stále som dúfala, že raz si Helena konečne dupne a nenechá si už tak skákať po hlave.

Jessiah na tom nebol o nič lepšie, jeho mama snáď bola ešte väčšia potvora než tá Helenina. Stále na ňom hľadala chyby a vyčítala mu aj to, za čo nemohol. Ešte ho cez mladšieho brata aj vydierala. Jessiah by preňho urobil prvé i posledné, bol to veľmi dobrý starší brat. Vyrastal v plyvnej rodine, ale vôbec ho to neovplyvnilo. Bol to pracovitý, inteligentný a skromný mladý muž.

Ich súrodenci boli pred pár rokmi zasnúbení, no potom obaja, bohužiaľ, prišli o život, čo ešte viac rozvrátilo vzťahy medzi ich rodinami, ktoré sa neznášali a viedli spolu vojnu. Vzťahu Heleny a Jessiaha naozaj nebolo dopriate a vždy sa objavilo niečo ďalšie, čo celú situáciu ešte viac skomplikovalo.

Helena sa ešte k tomu počas celého príbehu snažila zistiť pravdu o tom, čo sa vlastne v osudnú noc stalo, aby mohla očistiť meno svojej sestry, na ktorú všetci hádzali vinu. Som veľmi zvedavá, ako sa celá situácia nakoniec vyrieši.

Vedela som, že ide o sériu, ale myslela som si, že každý diel bude o inom páre, preto som na konci zostala trochu prekvapená. Samozrejme, že príbeh musel skončiť v tom najhoršom možnom momente.

08.04.2024

Príbeh inšpirovaný Levím kráľom? To som si nemohla nechať ujsť! Navyše, prvý diel tejto série sa mi dosť páčil, a to ma tiež navnadilo na prečítanie dvojky. Kniha Zjizveni nie je žiadna rozprávka, je to drsný príbeh o zrade, pomste, intrigách, strate blízkeho človeka, no i druhej šanci a láske. Opäť som si čítanie užila, aj keď musím povedať, že jednotka mi sadla o niečo viac.

Sara nebola žiadna krehká kvetinka, a to sa mi na nej páčilo. Navonok mohla pôsobiť nevinne, ale keď bolo treba, vedela vytiahnuť pazúriky a mnohých poriadne prekvapiť. Je však pravda, že v prítomnosti Tristana sa z nej skôr stávala taká krotká mačička, ktorá sa nechala opantať jeho vplyvom.

Tristan bol pekný hajzlík, miestami by sa dalo povedať až psychopat a rozhodne by ste ho nechceli naštvať. Nemal problém zabiť človeka a mnohé vraždy si aj dosť užíval. Taktiež na to využíval dosť drsné praktiky, pri opise niektorých som sa necítila zrovna najlepšie. Ale, zároveň mal v sebe niečo, čo ma k nemu priťahovalo... nebezpečný, tajomný, krutý, no i zlomený a milujúca... jednoducho kombinácia, ktorej sa ťažko odvoláva. Zároveň rozumiem tomu, že táto postava nemusí každému sadnúť.

Medzi týmito dvoma to od začiatku iskrilo a ja som si užívala, ako sa postupne zbližovali a ako sa Sara dostávala Tristanovi pod kožu a nechcene ho prinútila zmeniť pohľad na niektoré veci. Ona v ňom zasa našla ochrancu, na ktorého sa vždy mohla spoľahnúť.

Samozrejme, nechýba tu ani, nazvime to, akčná zápletka. Boj o kráľovstvo, vzbura, snaha o zlepšenie podmienok na život, túžba po pomste, démoni z minulosti, intrigy na kráľovskom dvore, zbavovanie sa nepriateľov a ľudí, ktorí stáli v ceste plánom... miestami to bolo fakt drsné, ale vôbec mi to nevadilo, práve naopak. Mám rada takúto kombináciu s romantikou.

14.03.2024

Vianočné a zimné príbehy väčšinou čítam len v (pred)vianočnom období, kedy to má pre mňa tú správnu atmosféru, no k tejto jednohubke s rozkošnou obálkou som sa, bohužiaľ, minulý rok už nedostala, preto som po nej siahla aj teraz (nechcelo sa mi čakať do ďalších Vianoc).

Každopádně láska bola taká nenáročná romantická MM jednohubka, ktorú prečítate v priebehu pár hodín.Wow efekt sa u mňa síce nekonal, ale ako oddychovka to bolo fajn.

Nebol to taký klasický vianočný príbeh, ako by sa podľa obálky dalo čakať, Vianoce boli skôr v pozadí a dotvárali celkovú atmosféru.

Priznám sa, že k Derekovi som si hľadala cestu dlhšie. Nepáčilo sa mi jeho správanie v niektorých situáciách, ako keby bol niečo viac než ostatní. Keď sme ho však lepšie spoznali a dozvedeli sa, čím všetkých si prešiel a ako sa to na ňom podpísalo, vedela som mu už lepšie porozumieť. Niekedy stačí vedieť len lepšie komunikovať a zistíme, že to, čo sa nám predtým zdalo ako obrovský problém, sa dá vyriešiť za pár minút.

Luke bol veľký sympaťák, toho som si obľúbila hneď. Bol to proste chlap s hlavou i srdcom na správnom mieste. Bolo mi ľúto, čo sa mu stalo a že už nemohol vykonávať prácu, ktorú tak miloval. Páčila sa mi aj jeho rodina, mal v nej veľkú oporu a on by tiež pre svojich blízkych urobil prvé i posledné.

Tému predstieraného vzťahu (ktorý časom prerastie do niečoho viac) mám rada, takže toto mi sadlo. Knižka je naozaj útla, takže som dopredu vedela, že tu nebude veľa miesta na nejaké veľké zvraty a drámy, no aj tak musím povedať, že som od príbehu mala trošku väčšie očakávania. Všetko sa dialo v takom rýchlejšom tempe. Osobne by mi vôbec nevadilo, keby mal príbeh o niečo viac strán.

Pri výbere prvej tohtoročnej knihy z domácej tvorby som stavila na "overenú" sériu Rod von Barevanson (dúfam, že som jej názov napísala správne). Na tejto sérii sa mi najviac páči jej originalita, je to niečo nové, netradičné (v porovnaní s inými knihami, ktoré u nás, ale i v zahraničí vychádzajú). Myslím, že by si stačilo prečítať krátku ukážku a hneď by ste vedeli, o akú sériu ide.

Líščí zámok je už piatou časťou tejto série. Jednotlivé príbehy majú mnoho spoločného (netradičné mená postáv, tajomnú, miestami až strašidelnú atmosféru, zámok plný tajomstiev, temné sily, určité zviera, ktoré tu zohráva dôležitú úlohu a podobne), no pri tom je každý iný, osobitý. Autorka dokáže vždy niečím prekvapiť. Je vidieť, že si musí najskôr naštudovať mnoho vecí, aby ich dokázala v príbehu autenticky priblížiť, za čo má u mňa plusové body.

Tentokrát sa stretávame s dvojičkami Apolinárom a Hypolitom. Kým jeden je skôr tichý, utiahnutý, samotársky, druhý bol zasa taká neriadená strela. Napriek odlišným povahám a mnohým nezhodám mali medzi sebou veľmi blízky vzťah a urobili by jeden pre druhého aj nemožné. Dvojičky v tomto rode totiž trápilo prekliatie - nikdy neprežijú obe.

Pomôcť im má mladá čarodejnica Justína, ktorá najskôr váhala, pretože s touto rodinou už nechcela mať nikdy nič spoločné. Napokon súhlasila, ale podarí sa jej však v čas zrušiť kliatbu? Má na to dostatočné schopnosti? A akú úlohu v tom všetkom zohráva líška? Odpovede na tieto otázky ma veľmi zaujímali, čo ma nútilo otáčať jednu stránku za druhou.

Samozrejme, nemôže chýbať ani dávka romantiky. Romantická linka sa mi páčila, užívala som si najmä to, ako sa Justína postupne dostávala grófovi pod kožu, "prinútila" ho vyjsť z jeho ulity a vniesla mu do jeho temného života trochu svetla.

Priznám sa, že tento diel síce nepatrí k mojim naj zo série, na tomto mieste stále zostávajú iné časti, pretože k úplnému wow efektu mi tu niečo chýbalo, ale pokiaľ ste čítali predchádzajúce časti, rozhodne si nemôžete nechať ujsť ani túto novinku. Som zvedavá, s čím príde autorka nabudúce.

08.01.2024

Väčšinou sa mi pri sériách stáva, že prvý diel sa mi páči najviac a každý ďalší mi príde o niečo slabší. Pri sérii K odvahe ma nútil strach to bolo presne naopak. Dostali sme záver, ako sa patrí a som rada, že som sa konečne dozvedela odpovede na všetky otázky, ktoré vo mne vyvolali predchádzajúce časti.

Milujem Sergeja, za mňa to bola najlepšia postava z celej série a kľudne by som privítala, keby dostal svoj samostatný príbeh. Tento človek mal toľko podôb a vždy ma dokázal niečím prekvapiť. Niekedy sa správal ako taký šašo a ja som sa nad jeho hláškami buď nesmierne bavila, alebo pretáčala očami (ale vôbec nie v zlom). Inokedy vedel byť celkom strašidelný a nebezpečný, žeby som mu nechcela skrížiť cestu. Bol nesmierne inteligentný, nič mu neušlo a vždy bol minimálne tri kroky pred vami. Vo svojom živote si vytvoril vlastné pravidlá a teórie, podľa ktorých žil a väčšina z nich mala hlbší príbeh. Vyžarovala z neho taká zvláštna energia, ani neviem nájsť vhodné slovo, akým by som ju opísala, ale jednoducho si ho nešlo neobľúbiť. Už celkom dlho sa mi žiadna postava nedostala takto pod kožu.

S Derekom tvorili skvelú dvojicu a postupne si medzi sebou vytvorili silné priateľstvo. Nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby jeden druhého podpichli, no keď išlo do tuhého, kryli si chrbát. Bolo cítiť, že si fakt sadli (čo na začiatku nečakal asi ani jeden z nich) a majú sa radi. V tretej časti dostali oveľa viac priestoru ako Alex, Hal a ich partička, ale ani trochu mi to nevadilo, práve naopak.

Ian a Brad, ďalšie vtipné duo, ktoré ma bavilo. Zbožňujem to ich neustále doberanie, predovšetkým o upratovaní. Opäť sa ukázalo, že sú to skvelí kamaráti a pre Alex a Hala boli veľkou oporou. Udalosti z konca dvojky ich vzťah dosť naštrbili a bolo už len na nich, či sa im podarí všetko zachrániť, alebo sa ich cesty rozdelia. Niektoré momenty boli poriadne emotívne.

Čo viac dodať, táto séria bola pre mňa milým prekvapením a som rada, že som sa do nej pustila. Dúfam, že si od autorky budeme môcť ešte niečo prečítať.

08.01.2024

Posledný dar je smutno-krásny príbeh o smrti blízkeho človeka, vyrovnávaní sa so stratou, hľadaní seba samého, druhých šanciach, rodine, priateľstve a láske. Priznám sa, že pri niektorých scénach som si aj poplakala, no príbeh ma zahrial pri srdci a čítanie som si užila.

Cassie v detstve prišla o oboch rodičov a v podstate ju vychoval brat, s ktorým mali veľmi blízky vzťah. Vytvoril pre ňu špeciálnu vianočnú tradíciu - honbu za pokladom podľa indícií. Bolo vidieť, že Tom bol skvelý brat, kamarát a človek, ktorý si rýchlo dokázal získať sympatie ľudí okolo seba a každý ho mal rád. Keď prišlo k tej zlomovej udalosti, všetko som prežívala s jeho milovanými a tak trochu mi pukalo srdce.

Cassie bola šikovná mladá žena so srdcom na dlani, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku. Bolo mi jej veľmi ľúto, život ju teda rozhodne nešetril a ani si nechcem predstaviť, žeby sa mi stalo niečo podobné. Našťastie mala okolo seba ľudí, ktorí ju ľúbili a boli jej v týchto časoch oporou.

Zo Sama som mala od začiatku také zmiešané pocity, nepáčilo sa mi jeho správanie v niektorých situáciách a nejak som si k nemu nevedela nájsť cestu. Nakoniec sa mi to síce podarilo, ale až niekedy v trištvrťke knihy. Prehodnotil určité veci vo svojom živote, mali sme možnosť ho lepšie spoznať a ja som mu dokázala viac porozumieť.

Romantické linka bola v tomto prípade trochu jemnejšia a nehrala prím, skôr sa nachádzala v úzadí a na tú pravú romantiku sme si museli dlhšie počkať, ale nejak mi to nevadilo.

13.12.2023

Kolega z pekla je už štvrtým dielom série Edícia Z(et). Za seba môžem povedať, že Kolega sa mi z celej série páčil úplne najviac, dokonca to pre mňa bola najlepšia kniha, ktorú autorka doposiaľ napísala a jedna z top slovenských kníh, ktoré som tento rok čítala. Bol to jednoducho skvelý príbeh, zhltla som ho v podstate na jedno posedenie a môžem vám ho len a len odporučiť.

Na Milici sa mi páčilo hneď niekoľko vecí. Prvou z nich bolo jej zamestnanie v IT sfére, bola to veľká odborníčka a "dobrá" hackerka, ktorá svoje zručnosti využívala na odhaľovanie zločincov a pomoc tým, ktorí to potrebovali. Vďaka jej povolaniu autorka upozornila na jeden z aktuálnych problémov - nástrahy internetu, ochrana osobných údajov, umelá inteligencia a podobne. Bolo cítiť, že autorka si tieto veci poriadne naštudovala, aspoň na mňa to pôsobilo autenticky.

Páčila sa mi aj jej svojská povaha, hoci mala problém s vyjadrovaním emócií a občas sa správala trochu neobratne, bolo to niečo, čím sa odlišovala od ostatných dievčat. Mala podrezaný jazyk a nenechala so sebou zametať. Čím viac sme ju spoznávali, tým viac nám odhaľovala aj svoju druhú, ľudskejšiu stránku, čo nám pomáhalo pochopiť, prečo je taká aká je. V živote si prešla mnohými náročnými obdobiami, no našťastie, mala dve najlepšie kamarátky, na ktoré sa vždy mohla spoľahnúť a ktoré tvorili jej rodinu.

Leon bol absolútne zlatíčko a ja som si ho hneď zamilovala. Kde nájdem takéhoto chlapa? Pridávam si ho do zoznamu svojich obľúbených knižných frajerov. Model a influencer s hlavou a srdcom na správnom mieste, jazykom, ktorý sa mu ani na chvíľu nezastavil a nesmiernym pozitívnym vyžarovaním. Jeho si ani nešlo neobľúbiť.

Romantická linka v sebe kombinovala hneď niekoľko vecí, ktoré mám rada - romantiku v štýle od nepriateľstva k láske, grumpy & sunshine, kde tým slniečkom bol muž a menší vekový rozdiel v rovnakom duchu, takže toto mi naozaj sadlo. Nesmierne som si užívala, ako sa Leon postupne dostával Mile pod kožu. Nenechal sa odbiť, mal s ňou veľkú trpezlivosť a ja som sa pri čítaní ich spoločných chvíľ len prihlúplo usmievala.

Samozrejme, aj tentokrát v príbehu zohralo dôležitú úlohu cestovanie a spoznávanie nových miest, tentokrát konkrétne Viedne a Záhrebu.

10.11.2023

Keď Miška oznámila, že jej nová kniha bude práve táto, bola som jednak celkom prekvapená (absolútne som to nečakala), no zároveň i trochu sklamaná (dúfala som v iný príbeh, nejakú typickú "riesovku"). Seriál Iveta som videla, no nebola som z neho taká nadšená ako iní, ani mi neprišiel vtipný. Priznám sa, že keby túto knihu nenapísala práve Miška, nesiahla by som po nej, ale keďže jej príbehy zbožňujem, nemohla som si nechať ujsť ani Ivetu.

Snažila som sa do knihy pustiť s ,,čistým štítom" a na chvíľu zabudnúť, čo som videla v telke, no môj mozog so mnou odmietol spolupracovať a neustále mi počas čítania seriál pripomínal, takže som sa porovnávaniu nevyhla (a bude ho celkom dosť aj v mojej recenzii). Čím sa líši kniha od seriálu? Hlavná dejová linka je v podstate rovnaká, navyše sa mi zdali predovšetkým niektoré scény z pohľadu Števa a Diany.

Knižná Iveta mi sadla oveľa viac než tá seriálová (vlastne to môžem povedať o väčšine postáv). V telke mi nebola moc sympatická, teraz, keď sme mali možnosť "nazrieť jej do hlavy", som jej dokázala lepšie porozumieť a dokonca som si ju obľúbila. Iveta bola svojská, nemala žiadny filter, povedala všetko, čo mala na jazyku a neraz vyviedla nejakú koninu, no mala srdce na správnom mieste. Veľmi sa mi páčil jej vzťah s Adriánom, bola to zaujímavá dvojica, na prvý pohľad by nemohli byť viac odlišní, no dopre sa dopĺňali a na ich neustálom podpichovaní som sa neraz nasmiala, niektoré hlášky fakt stáli za to.

Seriálový Števo mi prišiel ako taký ťuťko, ten typ človeka ,,kde ma postavíš, tam zostanem". Jednoducho chalan, čo takmer nič nedokáže sám urobiť. V knihe však bol úplné zlatíčko a ja som si ho úplne zamilovala, asi to bola aj moja najobľúbenejšia postava. Bol to dobrosrdečný, citlivý a láskavý chalan, na ktorého sa jeho blízki mohli vždy spoľahnúť. Páčil sa mi jeho vzťah so zamestnankyňami ich rodinného striptízového klubu, pekne sa o ne staral a ony o neho tiež.

Diana bola pre mňa postavou, z ktorej som mala zmiešané postavy. Boli chvíle, kedy mi jej bolo celkom ľúto a hovorila som si, že vôbec nie je zlá, ale o chvíľu niečo trepla alebo urobila, čím sa mi trochu sprotivila. Toto sa striedali ako na bežiacom páse a na doteraz neviem, čo si mám o nej vlastne myslieť.

Najväčšie plus knihy je za mňa romantická linka. V seriáli som medzi Ivetou a Števom necítila absolútne žiadnu príťažlivosť a chémiu. Kamarátstvo? Áno! Láska? Ani trochu! V knihe však bola romantika spracovaná veľmi dobre a ja som medzi nimi konečne niečo cítila a verila som im, že sa majú radi. Títo dvaja okolo seba krúžili poriadne dlho, neraz som pri nich mala na tvári prihlúply úsmev.

Priznávam, že začiatok knihy mi prišiel taký ,,nemastný-neslaný", ale keď sa príbeh viac rozbehol, už sa mi do neho podarilo viac začítať a začala som si ho užívať. Po dočítaní môžem povedať, že som s ním bola spokojnejšia, ako som na začiatku dúfala. Pre mňa bola kniha oveľa lepšia než seriál.

06.11.2023

Pokračovanie príbehu Bolo raz jedno zlomené srdce v podstate začína tam, kde skončila jednotka. Za seba môžem povedať, že Balada o láske až za hrob mi sadla viac, aj čítanie ma viac bavilo. V príbehu sa neustále niečo dialo, takže som sa ani chvíľu nenudila.

Z Evangeline mám zmiešané pocity. Na jednej strane mi jej je ľúto, neustále ju niekto využíva a klame, nemá vo svojom živote človeka, ktorému by mohla stopercentne veriť a je odkázaná viac-menej sama na seba. Je to dobré dievča a po tom všetkom, čím si prešla, by si zaslúžila konečne aspoň kúsok šťastia. Niekedy mi však pripadá dosť naivná a mám nad jej správaním chuť prevracať očami.

Jacks si ma získal. Miestami je to pekný hajzlík a neraz ma poriadne naštval, no má v sebe niečo, vďaka čomu si ho človek proste nedokáže neobľúbiť. Pod maskou arogantného a nebezpečného Princa sŕdc sa toho skrýva oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Som rada, že v tejto časti sme sa o ňom dozvedeli viac, no aj napriek tomu je okolo neho ešte veľa nevypovedaného a ja dúfam, že v ďalšej časti sa konečne dozvieme celú pravdu.

Romantickú linku som si užívala, medzi Evangeline a Jacksom to iskrilo, vzájomnú príťažlivosť nemohol poprieť ani jeden z nich. Keď si vezmeme všetky prekážky, čo im stoja v ceste, dodáva to ich vzťahu ešte viac na "príťažlivosti". Oproti prvej časti dostala romantika viac priestoru, čo ma potešilo.

Samozrejme, že príbeh opäť musel skončiť v tom najhoršom možnom momente. Čakanie na pokračovanie bude náročné.

05.11.2023

Želám si Vianoce každý deň bol veľmi príjemný vianočný príbeh plný emócií, ktorý vás pobaví i rozplače. Okrem toho, že sa odohrával počas vianočných sviatkov, ktoré majú samy o sebe svoje čaro, mu určitý magický nádych dodávalo aj prostredie menšieho opusteného hostinca, ktorý rozhodne nebol obyčajný.

V príbehu sa stretávame s tromi dvojicami - manželským párom, manželmi tesne pred rozvodom a asistentkou a jej šéfom, do ktorého je už niekoľko rokov tajne zaľúbená. Všetci mali na Vianoce vlastné plány, ktoré im však zhatilo zlé počasie, vďaka ktorému boli nútení osláviť sviatky spoločne v hostinci, ktorý našli po ceste.

Charlie a Robin tvorili pár už vyše 30 rokov a bolo z nich cítiť, ako veľmi sa ľúbia. Bol medzi nimi naozaj veľký vekový rozdiel (cez 20 rokov) a veľa ľudí ich vzťahu neverilo či ho odcudzovalo, no napriek všetkým problémom spolu prežili krásny život. Charlie bol elegán, ktorý si rád doprial dobré jedlo, sladkosti, pohár kvalitného alkoholu a vyžarovala z neho nesmierna pozitívna energia a životné múdro, že si ho jednoducho nešlo neobľúbiť. Robin nebol až taký uvoľnený a spontánny, ale bolo vidieť, že chcel pre svojho manžela len to najlepšie, aj keď sa občas zdalo, že mu všetko zakazuje.

Bridge a Luke už spolu niekoľko rokov nežili, no ich rozvod sa stále tiahol, pretože si neustále robili naschvály a každé ich stretnutie dopadlo katastrofou. Niekedy sa správali horšie ako malé deti. Boli príkladom toho, že niekedy láska na vzťah jednoducho nestačí. Tých pár dní, ktoré boli nútení stráviť pod jednou strechou im pomohlo prehodnotiť niektoré veci, zaspomínať na staré časy a konečne celú situáciu nejak vyriešiť. Bridge mi zo začiatku nebola veľmi sympatická, no postupne som si k nej našla cestu. Luke bol pohoďák, neustále mal po ruke nejakú vtipnú hlášku (teda aspoň podľa neho) a svojim šarmom si rýchlo dokázal získať sympatie ostatných.

Mary bola šikovná a dobrosrdečná mladá žena, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku a dokázala vybaviť i nemožné. Jej šéf Jack ju však nikdy nedokázal poriadne oceniť. Počas týchto troch dní prešiel najväčšou premenou. Workoholik, ktorý žil svojou prácou, si uvedomil, že občas nie je zlé vypnúť, užívať si život... a nájsť si miesto aj na lásku.

Myslíte si, že v opustenom hostinci sa nedá nič robiť? Tak to sa veľmi mýlite! Naša šestka tu toho počas pár dní zažila veľmi veľa a dokonca oslávila Vianoce vo veľkom štýle. Veď si knihu sami prečítajte a uvidíte!

05.11.2023

Z prvého dielu série Nad oblaky som mala trochu zmiešané pocity, preto som bola zvedavá, aká bude dvojka. Po dočítaní môžem povedať, že moje pocity sú podobné ako pri jednotke. 

Hlavným kameňom úrazu je autorkin štýl. Je taký zvláštny, miestami až taký filozofujúci (veľa vnútorných myšlienok, opakovanie tých istých slov niekoľkokrát za sebou a podobne), ani neviem nájsť vhodné slovo, akým by som ho opísala. Naozaj dlho mi trvalo, kým som si naň zvykla a dokázala sa do príbehu začítať. Samotný príbeh bol dosť emotívny, rozoberali sa tu témy ako smrť blízkeho, vyrovnávanie sa so stratou, nešťastná láska...

Delilah dosť zasiahla smrť jej najlepšieho kamaráta, s ktorou sa ani po niekoľkých rokoch stále nevyrovnala, najmä kvôli tomu, že v tom čase boli na nože a zostalo medzi nimi veľa nedoriešeného. Odvtedy je dosť uzavretá a žiadneho muža si nemieni priblížiť k telu. Navonok sa síce tvárila ako bezstarostná mladá žena, ktorá si rada užíva život, no vo vnútri bojovala s mnohými démonmi. Nebolo to zlé dievča, len potrebovala niekoho, kto by jej pomohol s jej problémami.

Jonah, talentovaný hudobník, ktorému sa práve rozbiehal sen o speváckej kariére, si tiež prechádzal náročným obdobím. Zranil ho človek, ktorého mal veľmi rád. Bol to fajn chalan, preto mi miestami bolo ľúto, ako sa k nemu Delilah správala, nezaslúžil si to. Páčilo sa mi na ňom, že okolo ľudí videl farby, bolo to také nezvyčajné a robilo ho to zaujímavým.

Romantická linka bola taká horkosladká. Medzi Delilah a Jonahom preskočila iskra už pri prvom stretnutí, mali toho celkom dosť spoločného, nemali problém nájsť spoločnú reč, no obaja mali dosť vlastných problémov, ktoré si potrebovali najskôr vyriešiť, inak by ich vzťah nemal žiadnu šancu.