lacey komentáře u knih
Akože, takto.... Nebolo to zlé, vôbec to nebolo zlé, ale je tu ale.
Príbeh je premyslený, je vidieť, že autor vie, čo chce s postavami robiť a kam sa snaží smerovať, ale na prvý diel veľmi slabé.
Celé je to tak trošku nemastné neslané a snaží sa to byť dobré a vtipné a napínavé a potom sa to zrazu vždy utne a spadne to do niečoho čo nie je ani také, ani onaké.
Páčil sa mi svet, ktorý autor vytvoril. bol opísaný veľmi realisticky a pri niektorých častiach ma autor naozaj presvedčil, že je majster opisu.
Horšie to však bolo, keď som sa dostala k nejakej akcií. Niekedy som trošku strácala prehľad, čo sa vlastne deje a aj napriek tomu, že som si časť prečítala viac krát som bola z diania trošku zmätená.
Ďalšou výtkou ktorú ku knihe mám je, že postavy a prechod medzi nimi je veľmi zmätočný. Vzhľadom na to, že je to autorova prvotina je to však tolerovateľné. Do budúcna by som možno odporučila hrať sa zo štýlom a prispôsobiť ho jednotlivým postavám. Nie iba ich vyjadrovanie, ale aj opis ich vnútorného sveta sa môže líšiť, čo potom divákovi pomôže lepšie si vytvoriť o postave obraz. Hovoriť všetko rovnako ako suchý vyprávač žiaľ bolo v tomto prípade skôr na škodu.
Aby som iba nekritizovala, musím povedať, že som presvedčená, že séria aj autor majú veľký potenciál. Ohľadom celého pokračovanie tejto série u mňa bude asi najviac záležať, ako sa autor posunie vo svojej tvorbe a čo teda predvedie v druhej časti na ktorú - musím sa priznať - sa celkom teším.
Na autorka som možno trošku mäkká pretože súcitím s tým, aké ťažké je pracovať na svojej prvotine. Takže verím, že sa autor bude posúvať už iba dopredu.
Táto kniha určite splnila všetky očakávania, ktoré som od nej mala. Bola dychberúca, bola deprimujúca a bola temná.
To sú presne tie aspekty, za ktoré som si zaplatila a ktoré som dostala.
Na druhú stranu však nutno podotknúť, že štýl písania autorky bol často dosť rozhádzaný a niekedy som mala pocit, že čítam knihu napísanú viacerými autorkami.
Niektoré veci nesedeli a neboli logické, čo sa nakoniec autorka pokúsila obhájiť tým, že predsa išlo iba o prepis nejakých nahrávok.
O Atwoodovej vieme, že je majsterka opisu pocitov, prostredia a vlastne všetkého, čo sa v knihách deje bez výraznejších zásahov dialógov. Na druhú stranu, nie je majstrovstvo aj o tom, že človek vie, kedy prestať?
Ugh, čo ma ale nahnevalo najviac je koniec. Kniha podobného rázu s podobnou tématikou, ktorá sa snaží svetu otvoriť oči a ukázať nám, že v našom svete je niečo kurva zle by mala mať aspoň aký taký koniec. A nie to proste useknúť kde sa autorke hodí a tváriť sa že to bol zámer. Veľa vecí ak zostalo nevypovedaných a o to menšiu razanciu kniha následné má, keď príde na "posolstvo", ktoré svetu odovzdala.
Atwoodová má oveľa lepšie diela, ktoré stoja za prečítanie a čitateľ dostane komplexnejší balíček ako to, čo som dostala od tohoto diela.
Nie, nie, nie a ešte raz nie!
Absolútne nerozumiem čo som to práve čítala.
Ak si to zhrnieme, tak sú obe postavy vykreslené dosť plytko.
On - psychická porucha, ktorá ho rozdeľuje na dobrého a zlého (svetlé a tmavé dni). Obrovský a neporaziteľný.
Ona - zranená životom, vlastne neverí na lásku a jediné na čo celý život čakala je on, aby to mohol zmeniť.
Pridajme k tomu ešte kopec nereálnej drámy (napr. ako Remington po tom, ako mu jeho tým pichne sedatíva vyšuká desiatky šlapiek, alebo ako sa malé a slabé dievča rozhodne zachraňovať svoju sestru tak, že pobozká tetovanie Remingtonoveho nepriateľa) a máme tu pátos, ktorý nestojí za to, aby si ho niekto prečítal.
Rozumiem, že Remy bol chorý, ale to mu nedáva právo chovať sa ako majetnícky neandrtálec. Navyše by niektoré postavy za polovicu svojich činov už dávno sedeli v base.
Navyše je kniha plná siahodlhých opisov o tom, ako hlavná hrdinka Remyho miluje, ale je vlastne nebezpečný a trhá ju zvnútra a potom ešte dlhšie opisy sexu, ktoré sú skoro neustále rovnaké.
Ďakujem, už viac si neprosím.
Prvé tri knihy prvej série som prečítala za jedeň deň a považujem to za jeden stratený deň v mojom živote.
Nikdy viac.
Toto sú presne tie knihy, ktoré dievčatám dávajú falošné nádeje o vzťahoch a budúcnosti. Verte mi, keď budete staršie, to posledné čo budete chcieť bude muž, ktorý rozbije celú hotelovú izbu iba pre to, že vás nevie nájsť.
Maličké plus má kniha za originálny nápad zasadenia deja do prostredia undergroundového boxu, ktorému sa ale aj tak nevenuje dosť natoľko, aby si o ňom čitateľ vytvoril nejakú predstavu, takže plus za nápad hneď neguje mínus za prínos. Už dlho som nebola knihou tak sklamaná.
Perfektná sonda do duše chorého človeka, autor to zvládol bravúrne, klobúk dole. Nie je to však čítanie pre každého, osobne si myslím, že iba pre ľudí, ktorý sa aspoň trošku zaujímajú o danú dobu alebo riešenú problematiku.
Osobne si však myslím, že kniha sa zaraďuje do svetovej literatúry iba preto, akú kontroverznú tému na tú dobu rozoberá.
Ak by toto dielo vzniklo dnes, ležala by v poličkách kníhkupectiev tak, ako každá druhá kniha, pretože mám pocit, že dnes sa už ľudia len tak nad niečím nepozastavia.
Kebyže plačem toľko ako hlavná hrdinka, asi skončím ako dehydrovaný vysušená kôpka zbytkov ľudskej schránky.
Neviem si pomôcť, ale pripadá mi to, že sa Sara zasekla v jej stredoškolských časoch a nikdy nedospela. Detinské správanie, neustále scény 5-ročného dieťaťa a neuveriteľné množstvo sĺz.
Celá rodina jej 7 rokov klamala o tom, ako dopadol muž, ktorého milovala. Celých 7 rokov žila so zlomený srdcom. Ešte stále sa z toho nespamätala, ale zrazu sa s ňou sťahuje cez polovicu zeme aby mohli byť spolu.
Idealizovanie je v knihách často samozrejmosť, ale čo je veľa to je príliš. A toto teda bolo poriadne cez čiaru.
Autorka má však štýl písanie ľahký a príjemný, hoci dosť dobre nezvláda prelínanie časových pásiem a veľmi veľa krát sa jej opakujú slová, čo po čase začne byť otravné.
Knihu by som si vzala možno na dovolenku, kde netreba myslieť a chceme iba vypnúť.. ak však máte záujem o niečo "serióznejšie" rozhodne sa treba porozhliadnuť v iných vodách,.
Ako prvé by som rada povedala, že mi absolútne uniká pointa obálky... Ale to je už iba detail.
Táto časť na mňa zapôsobila o trošku lepšie ako prvá časť, možno aj preto, že sme sa konečne vyvarovali nekonečným potokom sĺz, ktoré hlavná aktérka neustále ronila.
Celkovo to na mňa pôsobilo viac ako literatúra pre dievčatá cca 14-16 rokov, hoci to v tejto kategórií zaradené nie je.
Autorka trošku nevystihla zmeny dejových línií, celé to pôsobilo neukončeným a neusporiadaným dojmom.
Najväčšie plus teda určite bolo to, že Will sa OBČAS správal primerane svojmu veku, zatiaľ čo Sara sa.. asi zasekla v jej stredoškolských rokoch.
Knihe to však nemôžme vyčítať, rovnako ako jej nemôžme vyčítať často idealizovaný a nerealistický dej..
V konečnom dôsledku by som knihu odporučila ako ľahké čítanie k moru alebo na kúpalisko.